Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/551/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613221562
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7613221562.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu S.M. X., J.. X.X.XXXX, X., H. U. XX/
XXXX, zast. Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom, Advokátska kancelária, Poprad, Námestie sv. Egídia
78, proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151
700, o určenie neplatnosti právneho úkonu a zaplatenie 523,18 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
10C/97/2013 -182 z 18.10.2016 v znení dopĺňacieho rozsudku 10C/97/2013 - 202 zo 14.11.2016 a proti
uzneseniu 10C/97/2013 - 207 zo 14.11.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení dopĺňacieho rozsudku.

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejlen„súd“)rozsudkomI.určil,žepoistnázmluvač.XXXXXXXXXXuzatvorená
medzi žalobcom a žalovanou dňa 3.10.2005 je neplatná, II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 523,18 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a III. rozhodol, že žalobca má nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Dopĺňacím rozsudkom doplnil výrok rozsudku IV. tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na
účet tunajšieho súdu súdny poplatok zo žaloby vo výške 130,50 eur, do troch dní od právoplatnosti
dopĺňacieho rozsudku.

3. Vodôvodnenírozsudku,o.i., uviedol,žepozrušenívecia jejvráteníKrajskýmsúdomrozhodolvjeho
intenciách, že vykonaným dokazovaním, z predložených dokladov, poistnej zmluvy, žiadanky o zrušenie

poistnej zmluvy, výpovede poistnej zmluvy, oznámením o zániku poistnej zmluvy, výpisom technických
dát z poistnej zmluvy, zdravotnej dokumentácie žalobcu, znaleckého posudku, výsluchom účastníkov
konania a svedkov zistil, že žalobca 3.10.2005 uzavrel so spoločnosťou Allianz Slovenská poisťovňa,
a.s.poistnúzmluvuč.XXXXXXXXXX,ktorejpredmetombolozriadenieinvestičnéhoživotnéhopoistenia.
Prílohou boli zmluvné dojednania. Žiadankou z 9.12.2011 žalobca požiadal o zrušenie poistnej zmluvy
výpoveďou, poistná zmluva zanikla 4.2.2012. Podľa výpisu technických dát, bola za poistné obdobie
uhradená suma 1.228,40 eur, žalobcovi bola vyplatená suma 494,84 eur a po zrušení zmluvy suma

210,38 eur, spolu 705,22 eur. Zvyšok v sume 523,18 eur žiada žalobca vyplatiť z dôvodu neplatnosti
zmluvy. Súd pri vypočúvaní žalobcu zistil, že sa ťažko vyjadruje a na predložené otázky udáva, že
si sporil, chcel si vybrať peniaze a dali mu málo. Na posúdenie duševného stavu žalobcu vo veci
ustanovil znalca. Znalkyňa v znaleckom posudku č. 8/1336 zo 17.9.2014 o.i., uviedla, že u žalobcusa potvrdila ľahká mentálna retardácia. V čase podpisovania poistnej zmluvy tiež trpel mentálnou
retardáciou ľahkého stupňa, pásmo ľahkej debility, pričom ide o stav trvalý. Úroveň jeho intelektových
schopností sa pohybuje v hornom pásme ľahkej debility, čo predstavuje len mierny pokles intelektových

a rozumových schopností (v dôsledku zmyslového obmedzenia je však možné predpokladať zníženú
kvalitu komunikácie). Je preto možné predpokladať, že ak mu boli podmienky zmluvy vysvetlené pre
neho pochopiteľným a zrozumiteľným spôsobom, mohol pochopiť základné a podstatné náležitosti
poistnej zmluvy a mohol posúdiť i jej následky i keď možno povrchne. Súd, vychádzajúc z § 137
písm. c) C.s.p., § 38 ods. 1 a 2 a § 451 Obč. zák., vykonaným dokazovaním mal preukázané, že

žalobca so žalovanou uzavrel poistnú zmluvu 3.10.2005, išlo o investičné životné poistenie. Žalobca
zmluvu o investičnom životnom poistení uzatvoril za prítomnosti svojej matky s obchodnou zástupkyňou
žalovaného, ktorá zároveň bola jeho švagriná. Z výsluchu matky žalobcu mu vyplynulo, že malo ísť o
„sporivú poistku“. S manželom chceli, aby si syn sporil vzhľadom k tomu, že je chorý, aby na starobu mal
nasporené. Uviedla, že mu vysvetlili, že si peniaze môže hocikedy vybrať, aj keď nie všetky, no o tom,
že časť peňazí pôjde do investovania do fondov, nevedeli. Uviedla, že riziká spojené s investovaním

im neboli vysvetlené, o fondoch nebola reč. Obchodná zástupkyňa a zároveň švagriná žalobcu S.. N. X.
uviedla, že žalobca bol v čase uzavretia zmluvy „asi normálnejší, vypytoval sa“. Povedala mu, že si bude
šetriť na dôchodok a v prípade, ak bude niečo potrebovať, môže si vybrať nasporenú čiastku. Uviedla,
že v tom čase bývala u svokry a zmluva bola uzatvorená po dlhom vysvetľovaní. V tej istej výpovedi však
povedala, že presne ako uzatvárala so žalobcom zmluvu si nepamätá a vie len toľko, že išlo o poistnú

zmluvu spojenú so sporením, že išlo najmä o to, aby si žalobca našetril nejaké peniaze do budúcna.
Z jej výpovede súdu jednoznačne nevyplynulo, že žalobca bol dostatočne informovaný o produkte a
mohol pochopiť jeho význam jemu jasným a zrozumiteľným spôsobom. Svedkyňa, ktorá so žalobcom
zmluvu uzatvorila, tohto dobre poznala, poznala aj jeho zdravotný stav a vzhľadom na niekoľkoročnú
prácu pri uzatváraní zmlúv mala vedieť, že žalobcovi ponúka finančný produkt ťažko pochopiteľný aj pre

zdravého človeka. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že žalobca v čase podpisovania poistnej
zmluvy trpel mentálnou retardáciou ľahkého stupňa, horné pásmo ľahkej debility, ide o stav trvalý (IQ 69
- mierny pokles intelektových a rozumových schopností). Znalkyňa uviedla, že žalobca mohol pochopiť
podstatné náležitosti poistnej zmluvy, i keď možno povrchne a mohol posúdiť jej následky len vtedy, ak
mu boli pre neho zrozumiteľným a pochopiteľným spôsobom vysvetlené. Súd urobil záver, že predmetná

zmluvanebolaibapoistnouzmluvou,išloozmluvuoinvestičnomživotnompoistení,ktorej súčasťoubolo
Vyhláseniepoistníkaapoisteného(č.l.10),ktorýpotvrdil a),žebolnáležitepoučenýorizikáchspojených
s investovaním do produktu investičného poistenia a to najmä: - hodnota investície a výnos z nej plynúci
môže rovnako rásť, ako aj klesať, - mena devízových kurzov, najmä v prípade fondov investovaných
do zahraničných cenných papierov vplýva na hodnotu investície pozitívne alebo negatívne, - výkonnosť

fondov v minulosti nie je určujúcim faktorom jeho budúcej výkonnosti, b) vyhlásil, že bol pred uzavretím
poistnej zmluvy oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami pre investičné životné poistenie.
Zo Zmluvných dojednaní pre program Invest k Všeobecným poistným podmienkam pre investičné
životné poistenie (čl. 11 - 13) bod 2. súdu vyplynulo, že Investičné životné poistenie sa riadi Všeobecnými
obchodnými podmienkami pre investičné životné poistenie a je možné ho dojednať podľa taríf, že Tarifa

1ÚLJ - zaplatené poistné za toto poistenie sa investuje do investičných podielových fondov. V rámci
uvedeného Zmluvného dojednania pre program Invest sú ďalej upravené Zaplatené poistné, Poistné
plnenie, Výpočet ceny podielových jednotiek, Splatený stav, ktoré sú podstatnými náležitosťami zmluvy
oinvestičnomživotnompoistení,ktorémalibyťžalobcovivysvetlenéprenehopochopiteľnýmspôsobom.
Konštatoval, že tieto Zmluvné dojednania sú zložité a náročné na pochopenie aj pre človeka, ktorý

netrpímentálnouretardáciou,nietoprežalobcusuvedenýmmentálnympostihnutím.Navyše,svedkyňa,
ktorá so žalobcom uzatvárala zmluvu o investičnom životnom poistení mu vysvetlila, že si nasporí na
dôchodok, avšak opomenula mu vysvetliť podstatu tohto produktu jednoduchým spôsobom (Vyhlásenie
poistníka a poisteného), že sa môže podieľať nielen na výnosoch ale aj na stratách (hodnota investícií a
výnos z nej plynúci môže rovnako rásť ako aj klesať). Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalobca

podpísal zmluvu, ktorej obsah mu nebol dôkladným spôsobom vysvetlený, tejto neporozumel a uzatvoril
takšpecifickýfinančnýprodukt,ktorýječastozložitépochopiťajprezdravéhočlovekaanieprečlovekas
poklesom intelektových a rozumových schopností. S poukazom na uvedené súd určil, že poistná zmluva
č. XXXXXXXXXX uzavretá 3.10.2005 je absolútne neplatná a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
523,18 eur titulom bezdôvodného obohatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, §

262 ods. 1, 2 C. s. p. o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.4. Dopĺňacím rozsudkom , vychádzajúc z § 225 ods. 1, 2, 3 C.s.p. a § 2 ods. 2 a § 4 ods. 3
zákona o súdnych poplatkoch , uviedol, že v rozsudku nerozhodol o súdnom poplatku zo žaloby, ktorý
nebol uhradený žalobcom, nakoľko tento bol oslobodený od súdnych poplatkov, a to s poukazom na

rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária Prešov č. 2N/1933/13, Ev. č. 20478/13 z 15.5.2013 a
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby, ktorý je 130,50 eur, ktorá suma pozostáva
zo súdneho poplatku 99,50 eur za žalobu na určenie neplatnosti poistnej zmluvy (položka 1 písm. b)
Sadzobníka súdnych poplatkov) a vo výške 31,- eur zo žaloby na zaplatenie 523,18 eur (položka 1 písm.
a) Sadzobníka súdnych poplatkov).

5. Uznesením 10C/97/2013 - 207 zo 14.11.2016 uložil žalovanej, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy
zaplatila súdny poplatok z odvolania v sume 99,50 eur (neplatnosť) a 31,- eur (zo sumy 523,18 eur),
spolu 130,50 eur, podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov zák.č. 71/1992 Zb.

6. Proti rozsudku, dopĺňaciemu rozsudku a uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná.

7. V odvolaní proti rozsudku navrhla rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

8. Odvolanie voči rozsudku odôvodnila odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.,
t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. S rozhodnutím súdu nesúhlasila z dôvodu, že závery rozhodnutia nemajú oporu vo vzťahu k platnej
právnej úprave, ani vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a že vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Vychádzajúc zo znenia § 38 ods. 2 Obč. zák. poukázala na to, že neplatnosť právneho

úkonu v prejednávanej veci mohol súd skúmať len za splnenia podmienok podľa § 38 ods. 2 Obč. zák.,
že je nevyhnutný predpoklad, aby žalobca bol pozbavený, resp. obmedzený spôsobilosti na právne
úkony, že takáto skutočnosť v danom prípade nebola zistená a že súd nemohol rozhodovať podľa
kritérií stanovených v § 38 ods. 1 Obč. zák. Poukázala na to, že v konaní bolo pre spravodlivé súdne
rozhodnutie nevyhnutné zistiť odpoveď na dve skutkové otázky. Tou prvou otázkou bolo, či osoba

žalobcu utrpela v čase vykonania právneho úkonu duševnou poruchou a druhou bolo, ak žalobca trpel v
čase právneho úkonu duševnou poruchou, či táto zároveň robila neschopnou na takýto právny úkon. Zo
znaleckého posudku vypracovaného S.. D. H., znalkyňou z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie
psychiatrie jej vyplynuli dve skutkové zistenia, t.j. že žalobca v čase uzavretia poistnej zmluvy trpel
duševnou poruchou, ktorou bola mentálna retardácia ľahkého stupňa v pásme ľahkej debility a to,

že žalobca napriek tomu, že trpel ľahkou duševnou poruchou, mohol pochopiť základné a podstatné
náležitosti poistnej zmluvy a mohol posúdiť i jej následky. Poukázala na to, že duševná choroba u
žalobcu predstavuje len mierny pokles intelektových a rozumových schopností a že táto diagnóza nemá
podstatný vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Teda neboli kumulatívne splnené dve
podmienky, ktorých pre neplatnosť právneho úkonu vyžaduje § 38 ods. 2 Obč. zák. Uviedla, že svedkyňa

N. X. jednoznačne potvrdila, že tak žalobcovi, ako aj jeho matke, dlhší čas pre podpisom danej poistnej
zmluvy vysvetľovala spôsoby a možnosti poistenia žalobcu, keďže sa na ňu s takouto požiadavkou
obrátili. Odpovedala im na všetky otázky, ktoré jej boli zo strany žalobcu i jeho matky položené, a to
čo najzrozumiteľnejším spôsobom im vysvetlila princíp fungovania poistenia a investičného životného
poistenia a nikdy ich žiadnym spôsobom nezavádzala. Svedkyňa ďalej potvrdila, že žalobcu informovala

o tom, že nasporené peniaze budú investované do podielových fondov, tak ako to vyplýva i zo samotnej
poistnej zmluvy, kde priamo na prvej strane zmluvy pod označením poistníka a uvedenia doby trvania
poistenia (začiatok poistenia a koniec platenia poistného) je uvedené, Umiestnenie poistného do fondov
(a to Allianz akciový fond, Allianz zmiešaný fond a Allianz dlhopisový fond), ktorých percentuálny podiel
umiestnenia poistného stanovuje poistník, a rovnako im vysvetlila aj to, že investovanie do fondov

sa vypláca najmä pri dlhodobom investovaní 6-10 a viac rokov. Žalovaná má za to, že vychádzajúc
z vykonaného dokazovania, z ktorého je zrejmé, že medzi subjektami uzatvárajúcimi poistnú zmluvu
(žalobca, obchodná zástupkyňa žalovaného resp. aj prítomná matka žalobcu) bol blízky príbuzenský
vzťah, a že v rodinnom prostredí, v ktorom všetky zúčastnené osoby v čase uzatvárania poistnej
zmluvy fungovali, prebiehala intenzívna komunikácia ohľadne uzatvorenia poistnej zmluvy pre jedného z

členov rodiny, z čoho vyplýva až možno povedať tzv. nadštandardné poradenstvo pri uzatváraní zmluvy,
čo jednoznačne vyplýva i z výpovedí svedkyne N. X., ktorej svedeckú výpoveď súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil, ak konštatoval, že žalobcovi (cit.) „opomenula vysvetliť podstatu tohto produktu
jednoduchým spôsobom, že sa môže podieľať nielen na výnosoch ale aj na stratách". Takéto skutočnostiz vykonaného dokazovania nevyplynuli, nie je možné takýto skutkový záver o opomenutí vysvetlenia
podstaty produktu vyvodiť z výpovede svedkyne N. X. pred súdom, keď táto uviedla, že si nepamätá
ako žalobcovi objasnila výpočet ceny podielových jednotiek. Uvedené je tiež v priamom rozpore so

samotnou poistnou zmluvou, ktorú žalobca uzavrel so žalovanou, vrátane jeho Vyhlásenia poistníka a
poisteného, na ktoré poukazuje i okresný súd vo svojom rozhodnutí, v zmysle ktorého jednoznačne a
bez akýchkoľvek pochýb vyplýva, že poistník, t.j. žalobca, bol náležíte poučený a rizikách spojených
s investovaním do produktu investičného poistenia, a to najmä, že hodnota investície a výnos z nej
plynúci môže rovnako rásť ako aj klesať, že mena devízových kurzov vplýva na hodnotu investície

pozitívne alebo negatívne, že výkonnosť fondov v minulosti nie je určujúcim faktorom jeho budúcej
výkonnosti a tiež vyhlásil, že bol pred uzavretím poistnej zmluvy oboznámený so Všeobecnými poistnými
podmienkami pre investičné životné poistenie (ďalej len VPP). Ak žalobca v konaní poukazoval, na jedno
ust. upravujúce výpočet ceny podielových jednotiek, je treba poznamenať, že toto nie je podstatné k
pochopeniu celkového zmyslu a účelu investičného životného poistenia. Pre žalobcu bolo podstatné to,
že si uzavretým investičným životným poistením zabezpečí z dlhodobejšieho hľadiska nejaké finančné

prostriedky do budúcnosti a nie konkrétne to, ako sa matematicky vypočítava hodnota podielových
jednotiek. Preto nebolo podstatné či obchodný zástupca žalovaného vysvetlil žalobcovi predmetné ust.
Argumentáciou ad absurdum, ktorej sa venovali vo vyjadrení zo 7.7.2016, by naozaj mohli dospieť k
situácii, keď pri uzatváraní poistnej zmluvy by po vysvetlení výpočtu ceny podielových jednotiek malo
nasledovať „preskúšanie" klienta obchodným zástupcom z uvedeného výpočtu. Tvrdila, že uvedený

postup poisťovateľa zastúpeného obchodným zástupcom by bol v zásadnom rozpore s pravidlami
slušnosti a nediskriminačného zaobchádzania vo vzťahu ku klientom. Určenie podielových jednotiek
je navyše upravené vo VPP ktoré žalobca pri podpise prevzal. Poukázala na to, že pokiaľ týmto ust.
nerozumel, nič mu nebránilo v tom, aby poistnú zmluvu v súlade s § 800 ods. 2 a čl. 17 VPP vypovedal
v lehote 2 mesiacov od jej uzatvorenia. Opätovne zdôraznila, že ako vyplýva z výpovede svedkyne N.

X., táto ako obchodný zástupca žalovaného, vysvetlila všetky podstatné náležitosti predmetnej zmluvy
tak, aby žalobca pochopil jej účel i podmienky jej fungovania. Preto nebola preukázaná ani skutočnosť,
aby bol žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy uvedený do omylu, na základe čoho by bolo možné
poistnú zmluvu považovať za neplatnú. Vychádzajúc z uvedeného, tvrdila, že v konaní bolo nepochybne
preukázané, že poistná zmluva bola uzatvorená so žalobcom ako osobou plne spôsobilou na právne

úkony, že závery súdom vykonaného znaleckého dokazovania potvrdili, že žalobca bol spôsobilý a
schopný pochopiť obsah a dosah podstatných častí , ako aj podstatu predmetnej poistnej zmluvy.
Rovnako mala za preukázané, že poistnú zmluvu žalobca uzatváral s obchodnou zástupkyňou žalovanej
(za prítomnosti matky a otca žalobcu), s ktorou sú v rodinnom vzťahu a bývali spolu v jednej domácnosti,
že spolu pred uzavretím poistnej zmluvy o podmienkach a podstate zmluvy intenzívne komunikovali.

Rovnako mala tiež za preukázané, že žalobca predmetnú poistnú zmluvu riadne platil pod dobu viac ako
6 rokov a následne táto zmluva 4.2.2012 zanikla na základe výpovede podanej žalobcom. Počas doby
trvania poistenia zmluvné strany riadne plnili a vykonávali svoje práva a povinnosti z nej vyplývajúce. Až
dňom 3.7.2013, t.j. po takmer roku a pol od platného zániku uvedenej poistnej zmluvy, žalobca dospel k
názoru, že poistná zmluva je absolútne neplatná, keďže mu pred viac ako 8 rokmi vraj nebola dostatočne

vysvetlená pri jej uzatváraní. Takéto tvrdenie žalobcu po uplynutí tak dlhej doby sa jej javí čisto účelovým
a špekulatívnym a súd takémuto tvrdeniu, bez akýchkoľvek pochybností uveril a nekriticky prevzal pre
rozhodnutie vo veci.

10. Žalovaná v odvolaní voči dopĺňaciemu rozsudku uviedla, že v nadväznosti na takto podané odvolanie

vo veci samej, považuje žalovaná odvolanie i voči výroku dopĺňacieho rozsudku, ktorým jej súd uložil
povinnosť zaplatiť na účet konajúceho súdu súdny poplatok zo žaloby vo výške 130,50 eur, za plne
dôvodné a preto sa domáha zmeny odvolaním napadnutého rozhodnutia. Za nesprávnu považuje
žalovaná aj súdom stanovenú výšku súdneho poplatku za podanú žalobu, ktorú súd stanovil vo výške
130,50 eur, pričom táto podľa odôvodnenia rozhodnutia pozostáva zo súdneho poplatku podľa položky

1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 99,50 eur za návrh na určenie neplatnosti poistnej
zmluvy a zo súdneho poplatku podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 31,-
eur za návrh na zaplatenie sumy 523,18 eur. Poukázala na platnú právna úpravu, ktorá pripúšťa, že
žalobou možno uplatniť nie len, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ale aj aby bolo rozhodnuté o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V prípadoch,

ak sa žalobca žalobou domáha vrátenia plnenia prijatého na základe neplatnej zmluvy, musí súd
vždy ako otázku predbežnú posúdiť platnosť danej zmluvy. Ak žalobou žalobca žiada súčasne určenie
neplatnosti zmluvy a rovnako aj uloženie povinnosti vrátenia plnenia, tak ako tomu bolo aj v danom
prípade, nestáva sa žaloba na požadované určenie neplatnosti zmluvy pre účely vzniku poplatkovejpovinnosti samostatným predmetom konania, nakoľko platnosťou zmluvy sa súd musí zaoberať ako
otázkou predbežnou. Ak sa teda žalobca domáha v žalobe súčasne určenia neplatnosti zmluvy, ktorá sa
týka vzťahov upravených Občianskym zákonníkom, aj uloženia povinnosti vrátiť plnenie z tejto zmluvy,

nestáva sa žaloba na určenie neplatnosti zmluvy pre účely vyrúbenia súdneho poplatku samostatným
predmetom konania a súd z neho súdny poplatok nevyrubuje. (viď rozhodnutie R 19/1983). Keďže súd
rovnako skúmal platnosť poistnej zmluvy, iba ako predbežnú otázku pre rozhodnutie o uložení povinnosti
žalovanej vrátiť žalobcovi plnenie prijaté na základe neplatnej poistnej zmluvy a keďže vyriešenie
predbežnej otázky v konaní nepodlieha samostatnej poplatkovej povinnosti v zmysle zákona č. 71/1992

Zb.osúdnychpoplatkoch,jesúdomprvejinštanciestanovenýsúdnypoplatokzažalobuvovýške130,50
eur, nesprávny, a preto sa podaným odvolaním dôvodne domáha jeho zmeny.

11. V odvolaní proti uzneseniu o uložení poplatkovej povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané
odvolanie spolu 137,50 eur, žalovaná uviedla totožné dôvody, ktoré uviedla v odvolaní proti dopĺňaciemu
rozsudku. Mala zato, že súd jej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie v

nesprávnej výške a preto jeho rozhodnutie nie je správne a odvolaním sa domáha jeho zmeny.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej proti rozsudku poukázal na to, že zo skutkového stavu,
ktorýjeopísaný vnapadnutomrozsudku,vychádzalajodvolacísúd(zjehoodôvodneniasčasticitovala),

že súd prvej inštancie je v zmysle § 226 O.s.p. viazaný právny názorom odvolacieho súdu, vysloveným
v Uznesení 9Co/330/2015 zo 6.5.2016. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že po vrátení veci v
ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu oproti stavu
veci, z ktorého vychádzal odvolací súd pri vyslovovaní svojho právneho názoru v zrušujúcom uznesení.
Žalovaná vo svojom odvolaní poukazuje na skutočnosti a dôkazy (prevažne na výsluch svedkyne

N. X.), ktoré boli vykonané súdom pred zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, a ktoré odvolací
súd posudzoval pred vyslovením uvedeného právneho názoru v zrušujúcom uznesení. Žalovaná po
vrátení veci nenavrhla žiadny nový dôkaz a neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by viedli k zmene
skutkového stavu. Súd (a rovnako aj odvolací súd v predchádzajúcom konaní) správne vyhodnotil
vykonané dôkazy, keď dospel k právnemu záveru o neplatnosti poistnej zmluvy uzatvorenej medzi

žalobcom a žalovanou. S poukazom na uvedené, mal za to, že súd správne zistil skutkový stav, na ktorý
správne aplikoval príslušnú hmotnoprávnu normu a vydal rozhodnutie v súlade s ust. procesného práva.
Navrhol rozhodnutie potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

13. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolania žalovanej v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p.
a rozsudok v znení dopĺňacieho a uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
Súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, jeho odôvodnenie má podklad v zistení
skutkové stavu a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody

rozsudku sú správne a na neho v plnom rozsahu odkazuje, na čom nič nemení ani odvolanie podané
žalovanou.

14. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

15. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci

spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré
je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a
chybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych(nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.

zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s p. a to vzhľadom na to, že buď vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmipreukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),

zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 193 C.s.p.

17. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 193 C.s.p.

18. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale

nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený

skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

19. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

20. Z vykonaného dokazovania aj odvolaciemu súdu jednoznačne vyplynulo, že žalobcovi žalovaná
prostredníctvom svedkyne N. X., ktorá uzatvárala so žalobcom ako poistencom poistnú zmluvu, neboli

poskytnuté dostatočné informácie a vysvetlené mu všetky podstatné náležitosti poistnej zmluvy, pre
neho pochopiteľným a zrozumiteľným spôsobom.

21. Pre správne rozhodnutie vo veci bolo zistenie skutočnosti, či žalobca bol schopný pochopiť základné
apodstatnénáležitostipoistnejzmluvy,ktorejpredmetomjeajinvestičnéživotnéposúdeniea,čižalobca

mohol posúdiť následky poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 30.10.2005.

22. Zo záverov Znaleckého posudku 8/2004 vypracovaného MUDr. Erikou Kondrátovou, vyplynul záver
pri odpovedi na otázku c), že je možné predpokladať, že ak mu boli podmienky poistnej zmluvy
vysvetlené, pre neho pochopiteľným a zrozumiteľným spôsobom, že mohol pochopiť základné a

podstatné náležitosti poistnej zmluvy a mohol posúdiť jej následky, i keď možno povrchne. Z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo, čo bolo potvrdené, o. i., aj výpoveďou svedkyne N. X., že žalobcovi
neboli podmienky poistnej zmluvy vysvetlené pre neho pochopiteľným a zrozumiteľným spôsobom, lebo
z výpovede svedkyne N. X. vyplynulo, že žalobcovi bolo povedané, že si tým bude šetriť na dôchodok
do budúcnosti a v prípade, že keď bude niečo potrebovať, môže si vybrať nasporenú čiastku, že keď

chceli zmluvu zrušiť, vtedy im povedala, že ona by to nevyberala, že nie je vhodný čas, lebo fondy išli
dole. Z takto vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že so zreteľom na mentálnu retardáciou
žalobcu i keď ľahkého stupňa, že úroveň jeho intelektových schopností sa pohybuje v hornom pásme
ľahkej debility, pri miernom poklese intelektových a rozumových schopností (v dôsledku zmyslového
obmedzenia je možné predpokladať zníženú kvalitu komunikácie), žalobcovi neboli pochopiteľným a

zrozumiteľným spôsobom vysvetlené základné a podstatné náležitosti poistnej zmluvy.

23. Odvolací súd, o. i., odkazuje aj na svoje závery uvedené v zrušujúcom uznesení 9Co/303/2015
-156 zo 6.5.2016. Rozhodnou a podstatnou je skutočnosť, že svedkyňa N.. X. žalobcovi zrozumiteľnýmspôsobom nevysvetlila, že zaplatené poistné sa investuje do podielových fondov, že podstatou
investičného životného poistenia bolo práve investovanie do investičných podielových fondov a , že v
dôsledku toho sa mal žalobca podieľať nielen na zisku ale aj na možných stratách.

24. Výhrady žalovanej, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca bol pravdivo
informovaný o podstate uzatváranej zmluvy prostredníctvom ktorej si chcel do budúcnosti našetriť
nejaké finančné prostriedky, sú preto bez právneho významu, lebo súčasťou predmetnej zmluvy bolo aj
investovanie do podielových fondov, čo mu nebolo žiadnym spôsobom vysvetlené. Skutočnosť, že pri

uzatváraní poistnej zmluvy boli aj rodinní príslušníci žalobcu, t.j. matka a jeho otec, sú bez právneho
významu, lebo za žalovanú pri uzatváraní zmluvy konala N. X. .

25. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

26. Odvolací súd potvrdil aj dopĺňací rozsudok, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok

zo žaloby vo výške 139,50 eur a rovnako aj uznesenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za odvolanie vo výške 137,50 eur ako vecne správne. Argumenty žalovanej, pokiaľ ide o
výšku súdneho poplatku za žalobu a odvolanie proti rozsudku sú neopodstatnené, lebo súd o určení
neplatnosti poistnej zmluvy rozhodol samostatným výrokom, na určení neplatnosti tohto právneho úkonu
bol naliehavý právny záujem v tomto konkrétnom prípade, a to so zreteľom na dôvody neplatnosti

poistnej zmluvy, ktoré žalobca namietal.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.

28. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech, preto mu bola priznaná proti neúspešnej žalovanej náhrad

trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

29. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).