Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. apríl 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/191/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116220848
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116220848.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa,

a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: C. I., rod. R., nar. XX.X.XXXX,
bytom A. XXXX, C. G. M., o zaplatenie 404,95 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e povinný zaplatiť žalobcovi sumu 404,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 404,95 eur od 13.8.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II.Žalobcoviprotižalovanému priznáva nároknanáhradutrovkonaniavcelomrozsahutrovkonania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.8.2016 domáhal súdneho výroku,

ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 404,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 404,95 eur od 13.8.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný bol povinný v lehote stanovenej zákonom (najneskôr do
8 dní) oznámiť zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik účasti na zdravotnom poistení v
SR, pretože nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia možno uplatniť
len v čase existencie poistného vzťahu. Zákonná povinnosť bola splnená dňa 27.4.2015.
3. Žalovaný bol po dodatočnom predložení a zaslaní dokladov spätne vyňatý z povinného zdravotného

poistenia pre obdobie od 1.4.2002 do 30.12.2004 a od 1.1.2005 do 30.4.2015. V čase vyňatia zo
zdravotného poistenia bola žalovanému poskytnutá zdravotná starostlivosť, keď už na jej poskytnutie
nemal nárok, pretože bol zdravotne poistený v zahraničí. Náklady tvoria 404,95 eur, a to špecializovaná
ambulantná starostlivosť 28,75 eur, spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky 10,22 eur, všeobecná
ambulantná starostlivosť 365,98 eur.
4. Žalobca dňa 14.7.2015 vyzval na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti, avšak
žalovaný i napriek doručeniu dňa 28.7.2015 vyúčtovanú sumu neuhradil.

5. Žalovaný sa k podanému návrhu nevyjadril, žalobný návrh mu bol oznámený v súlade s § 106 ods.
3 CSP dňa 2.2.2018.

6. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

7.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránkepríslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

8. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 20.2.2018.

9. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise dospel ku skutkovým zisteniam tak, ako ich udával žalobca.

10. Z predloženého dokladu (spätné vyňatie) z účtu poistenca súd vzal za nesporné, že za obdobie,
keď nebol poistencom žalobcu, žalobca za neho uhrádzal zdravotnú starostlivosť spolu vo výške 404,95
eur (špecializovaná ambulantná starostlivosť 28,75 eur, spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky 10,22
eur, všeobecná ambulantná starostlivosť kapitačné platby 365,98 eur t.j. pravidelné mesačné platby
vyplácané poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a to praktickému lekárovi a gynekológovi u ktorých

mal žalovaný vedenú zdravotnú dokumentáciu - zdravotné záznamu.
11. Z prehlásenia poistenca (žalovaný) zo dňa 30.7.2015 súd vzal za nesporné, že žalovaný sa odhlásil
z verejného zdravotného poistenia od 1.4.2002 a túto skutočnosť oznámil žalobcovi dňa 27.4.2015 a
4.8.2015.
12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je

povinne verejne zdravotne poistená alebo dobrovoľne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona
(ďalej len „verejne zdravotne poistená“).
13. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba,
ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak
a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť

zamestnanca,
b) vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom
vykonáva činnosť,
c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa
považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

14. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti
uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
Dobrovoľné verejné zdravotné poistenie zaniká dňom odhlásenia zo zdravotnej poisťovne.
15. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej

poisťovni najneskôr do ôsmich dní
a) zmenu mena, priezviska a zmenu trvalého pobytu,
b) zmenu platiteľa poistného,
c) skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz
poistenca,

d) skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné (§ 11 ods. 8
až 10).

16. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z., príslušná zdravotná poisťovňa
je povinná zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom

predpise (zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného
zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti).
17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

18. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím tohto,
čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s
ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných predpisov a iných
noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom
a vzniknutou škodu musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v

každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemôžu ju len predpokladať. Zavinenie, ako ďalší
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu má charakter subjektívny, lebo znamená psychický vzťah
škodcu k protiprávnemu úkonu ako škode.19. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).

20. Súd konštatuje, že žalobca si na základe rozhodujúcich skutočností v podanej žalobe voči
žalovanému uplatnil nárok na peňažné plnenie vyplývajúci z povinného zdravotného poistenia a nim
tvrdené skutočnosti, že žalovaný bol poistený v zahraničí a že spätne došlo k jeho vyňatiu z povinného
zdravotného poistenia a zanikla jeho účasť na verejnom zdravotnom poistení neboli sporné. Žalovaný
porušil svoju povinnosť podľa ustanovenia § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z., ak by si svoju

povinnosť splnil, zo strany žalobcu by nedošlo v predmetnom období k úhrade nákladov poskytnutej
zdravotnej starostlivosti žalovanému , ktorá u žalobcu predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej
sfére (zmenšenie majetku poškodeného) a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným
ekvivalentom.

21. Čo sa týka výšky škody, súd nemal žiaden dôvod, ktorý by zakladal pochybnosť súdu ohľadom

správnosti vyúčtovaných nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalovanému za predmetné
obdobie a žalobcom uhradené tak, ako vyplýva z rozpisu nákladov a v čase vyňatia zo zdravotného
poistenia. Občianskoprávna úprava podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka vychádza z
prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Keďže existencia jednotlivých predpokladov
vzniku občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného za škodu bola v konaní nepochybne preukázaná,

preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 404,95 eur.

22. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku

z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z. z. (s účinnosťou od 1.2.2013)
a z ustanovenia § 3 ods. 1 vyplýva, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu. Základná úroková sadzby ECB ku dňu 13.8.2015 bola 0,05 %.

24. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

25. Žalobca popri istine uplatnil i úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 13.8.2015 do zaplatenia.
Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo
omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania.
Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením

peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na
peňažné plnenie a jej zročnosť. Súd podľa ustanovenia § 563 vychádzal z toho, že dlžník je povinný
dlh nahradiť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal. Žalobca preukázal doručenie výzvy
dňa 28.7.2015 a po márnom uplynutí 15 dňa na zaplatenie (lehota poskytnutá na zaplatenie vo výzve)
žalovaný sa dostal do omeškania a preto súd v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka

priznal žalobcovi k istine aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 13.8.2015 až do zaplatenia.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to s poukazom na
plný úspech žalobcu vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu trov konania.
29.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366
Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).