Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116011110
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116011110.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému Y. M., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale
bytom L., Za A. XXX/X, okres A., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. januára 2018, sp. zn. 8T/38/2016, na verejnom zasadnutí konanom

v Trenčíne dňa 24. apríla 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. januára 2018, sp. zn. 8T/38/2016 bol obžalovaný Y. M.
uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 odsek 1 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 04.12.2015 v čase o 14:25 hodine viedol nákladné motorové vozidlo značky U., evidenčné číslo
A na diaľnici D1 v kilometri 145.00 v smere jazdy zo A. do F., kataster obce K., pričom bol zastavený
a kontrolovaný hliadkou oddelenia Y. polície Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Trenčíne, hoci mu bol rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 09.03.2015,
číslo konania 3T/198/2014-101, právoplatným čo do viny dňom 25.03.2015, v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.07.2015, číslo konania 2To/43/2015-127, právoplatným čo do trestu
dňom 22.07.2015, uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 24
(dvadsaťštyri) mesiacov.

Za to bol odsúdený podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 56 odsek 1, odsek 2 Tr.
zákona s použitím § 38 odsek 2 Tr. zákona a s prihliadnutím k § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37

písm. m) Tr. zákona na peňažný trest vo výmere 800 (osemsto) Eur. Pre prípad, že by výkon uloženého
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, podľa § 57 odsek 3 Tr. zákona bol obžalovanému
ustanovený eventuálny (náhradný) trest odňatia slobody na 3 (tri) mesiace. Podľa § 61 odsek 1, odsek
2 Tr. zákona v spojení s § 44 Tr. zákona súd od uloženia ďalšieho trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu podľa § 43 Tr. zákona upustil, pretože trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu, ktorý mu bol právoplatne uložený skorším trestným rozkazom

Okresného súdu Žilina zo dňa 05. novembra 2015, sp. zn. 3T/127/2015, pokladal na ochranu spoločnosti
a nápravu obžalovaného za dostatočný.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podala prokurátorka okresnej
prokuratúry v zákonnej lehote odvolanie v neprospech obžalovaného proti výroku, ktorým bolo upustené
od uloženia ďalšieho trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu obžalovanému.

V písomných dôvodoch odvolania poukázala na to, že sa obžalovaný od roku 2108 až do súčasnej
doby dopustil celkovo 20 priestupkov za porušenie pravidiel v cestnej premávke, prevažne zanerešpektovanie maximálne dovolenej rýchlosti z čoho vyplýva, že si obžalovaný neosvojil povinnosti
vodiča zo zákona o cestnej premávke. Ďalej poukázala na to, že okresný súd si v súvislosti s upustením
od uloženia ďalšieho trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá dostatočne neprihliadol na tieto

skutočnosti, keď uloženie peňažného trestu nie je v súlade s požiadavkami súdnej individualizácie trestu
podľa ustanovenia § 34 odsek 4 Tr. zákona o účele trestu, pretože trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá patrí medzi najefektívnejšie a najúčinnejšie sankčné prostriedky ochrany bezpečnosti v cestnej
premávke. Navrhla, aby odvolací súd podľa § 322 odsek 2 Tr. poriadku v spojení s ustanovením § 322
odsek 3 Tr. poriadku doplnil napadnutý rozsudok okresného súdu a obžalovanému podľa §

61 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v
dolnej polovici zákonného rozpätia.

Obžalovaný v písomnom vyjadrení prostredníctvom obhajcu k odvolaniu prokurátorky uviedol, že viesť
motorové vozidlá mu bolo znemožnené prakticky od jari 2013 až doposiaľ, s niekoľko mesačnou
prestávkou medzi jednotlivými trestami, t. j. cca 5 rokov. Z uvedeného dôvodu nemohol pre to ďalej

podnikať v oblasti nákladnej dopravy prostredníctvom obchodnej spoločnosti M., s. r. o., Q. T., čo viedlo
až k zrušeniu tejto spoločnosti a jej výmazu z obchodného registra. Iba s veľkou podporou a obetou jeho
družky K. T., došlo k presunu vozidiel na jej spoločnosť C., s. r. o., A., v ktorej na základe živnostenského
oprávnenia mohol on vykonávať službu údržby vozového parku s tým, že samotný výkon vedenia
nákladných motorových vozidiel bol realizovaný inými spôsobilými osobami v zamestnaneckom pomere.

V dôsledku uvedeného došlo k zvýšeniu nákladov do takej miery, že tieto dosiahli reálne príjmy. Takáto
činnosť sa stala nehospodárnou, pre jeho družku neúnosnou, v dôsledku čoho vznikli hádky a napätie
v ich vzťahu a situácia začala byť neudržateľnou. Ďalšie uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu by ešte citeľnejšie postihlo jeho rodinu (družka, syn). Ďalej uviedol, že od roku
1995 doposiaľ najazdil takmer 2.000.000 km a žiaden z priestupkov, ktorých sa dopustil nebol spáchaný

v súvislosti s požitím alkoholických nápojov či iných návykových látok a nespôsobil nimi žiadnu ujmu
na živote, zdraví či majetku iných osôb. Preto uloženie takéhoto ďalšieho trestu by bolo aj v rozpore
so zásadou individualizácie a primeranosti ukladania trestu. Dňa 05.05.2018 má absolvovať záverečné
skúšky ako podmienku pre vrátenie vodičského preukazu a v prípade úspechu mu to umožní viesť s
ohľadom na jeho živobytie, plnohodnotný a riadny život občana. S napadnutým rozsudkom okresného

súdu sa v celom rozsahu stotožňuje, považuje ho za zákonný vo všetkých jeho výrokoch, uložený
peňažný trest primeraný a dostatočný a preto navrhuje, aby odvolací súd odvolanie prokurátorky ako
nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zástupkyňa krajskej prokurátorky navrhla vyhovieť

odvolaniu prokurátorky okresnej prokuratúry s tým, aby odvolací súd rozhodol tak, ako bolo navrhnuté
v odôvodnení odvolania.

Obhajca obžalovaného s poukazom na písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhol odvolanie prokurátora
zamietnuť. Poukázal na to, že obžalovanému už bol vodičský preukaz vrátený.

Podľa§317odsek1Tr.poriadkuaknezamietneodvolacísúdodvolaniepodľa§316odsek1Tr.poriadku
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 odsek 1 Tr. poriadku napadnutý výrok rozsudku súdu prvého
stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po
tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku

o vine, uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným z prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, pretože obžalovaný svojim
konaním popísaným v skutku naplnil všetky zákonné znaky citovaných trestných činov. Keďže odvolací
súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe súdu výroku o vine, rovnako tak k
výrokomouloženompeňažnomtresteaustanovenínáhradnéhotrestuodňatiaslobodyavpostupesúdu

pri týchto výrokoch nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal
z podnetu podaného odvolania len výrok o upustení od uloženia ďalšieho trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu obžalovanému a dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky nie je
dôvodné.V prvom rade krajský súd uvádza, že súdy spravidla páchateľom ako v prejednávanom prípade, ukladajú
popriinomtreste(trestodňatiaslobodyčiinýalternatívnytrestvzmysle Tr.zákona)itrestzákazučinnosti

viesť motorové vozidlá, ktorý svojou povahou má výraznejšie prispievať k celkovému dosiahnutiu účelu
trestu podľa § 34 Tr. zákona a teda s názorom prokurátorky v písomných dôvodoch jej odvolania, že
takýto trest predstavuje efektívny a účinný sankčný prostriedok na zvýšenie bezpečnosti účastníkov a
ochranumajetkuosôbvcestnejpremávkesavzásademožnostotožniť.Nadruhejstranevšakukladanie
takéhoto trestu nie je a ani nemôže byť paušálne, resp. obligatórne, ale dôvod pre jeho uloženie

musí vychádzať zo zákonných kritérií s podkladom preukázaných rozhodujúcich skutočností v každom
individuálnom prípade. Okresný súd v prejednávanom prípade pri úvahe o uložení trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu ako ďalšieho takéhoto trestu obžalovanému správne prihliadol
na všetky dôležité skutočnosti a zákonné zásady, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
nápravy, ale i generálnu a individuálnu prevenciu. Na jednej strane je síce pravdou, že obžalovaný už

bol v minulosti súdne trestaný za obdobnú trestnú činnosť ako v prejednávanom prípade, priestupkovo
viackrátpostihovanýakovodičmotorovéhovozidla,akonatopoukázalaprokurátorkavdôvodochsvojho
odvolania, na druhej strane však existujú aj viaceré skutočnosti, svedčiace v prospech obžalovaného.
Obžalovaný zaujal od počiatku trestného stíhania trvale kritický postoj k ním spáchanej trestnej činnosti
a na hlavnom pojednávaní urobil tiež vyhlásenie o uznaní viny. Je síce pravdou, že sa doposiaľ

dopustil viacerých priestupkov ako vodič motorového vozidla v súvislosti s jeho vedením, čo inak
všeobecne poukazuje na nedisciplinovanosť obžalovaného ako účastníka v cestnej premávke, nemožno
ale prehliadnuť, že týchto porušení sa dopustil i ako profesionálny vodič, u ktorých je logicky častejšia
hrozba výskytu porušení pravidiel v cestnej premávke, najmä pokiaľ môže ísť drobné prekročenie
dovolenej rýchlosti a iné menej závažné porušenia aj v dôsledku iných faktorov, vyplývajúcich z čoraz

častejšej a náročnejšej cestnej premávky, nezávisle vzniknutých výlučne od počínania si primárneho
porušovateľa pravidiel v cestnej premávke. Ako tvrdil obžalovaný a ako vyplynulo z dôkaznej situácie,
nešlo ani v jednom prípade obžalovaného o tie najzávažnejšie porušenia, predovšetkým pokiaľ ide
o zákaz požívania alkoholických nápojov či iných omamných látok pred, i počas jazdy s motorovým
vozidlom. Za relevantnú skutočnosť, ktorá svedčí v prospech obžalovaného je i pomerne dlhší čas od

spáchania žalovaného skutku do jeho prejednania pred prvostupňovým súdom (viac ako 3 roky), čo
preukázateľne v celom rozsahu nie je zapríčinené výlučne iba obžalovaným, a napokon relevantnou
skutočnosťou, ktorá nastala do času konania verejného zasadnutia na odvolacom súde je tiež fakt,
že obžalovaný doterajší ostatný uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá vykonal, súčasne splnil
ďalšie zákonné náležitosti pre to, aby mu bol vodičský preukaz príslušným správnym orgánom vrátený

a po jeho vrátení už opätovne môže viesť motorové vozidlá a pokračovať vo svojej profesii - vodiča
nákladného motorového vozidla a v podnikaní v oblasti nákladnej prepravy, pričom doterajší čas, po
ktorý nemohol viesť v dôsledku výkonu uloženého zákazu viesť motorové vozidlá tak, ako poukazoval
obžalovaný v písomnom vyjadrení prostredníctvom obhajcu k odvolaniu prokurátorky, zasiahlo citeľne
negatívne nielen do jeho osobných pomerov, ale i pomerov jeho rodiny.

Na základe uvedeného preto odvolací súd konštatuje, že okresný súd postupoval vecne správne i
zákonne, keď u obžalovaného v prejednávanom prípade výnimočne, s prihliadnutím aj na ustanovenie
§ 34 odsek 3 Tr. zákona upustil podľa § 44 Tr. zákona od uloženia ďalšieho trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu, vzhľadom k tomu, že predtým obžalovanému uložený takýto

trest na 2 (dva) roky trestným rozkazom Okresného súdu Žilina zo dňa 05. novembra 2015, sp. zn.
3T/127/2015 možno skutočne pokladať za dostatočný, so zreteľom na očakávanú ochranu spoločnosti
a tiež očakávanú nápravu obžalovaného, vo vzťahu ktorej odvolací súd obžalovanému pripomína
zdôraznením jeho elementárnej povinnosti do budúcnosti už striktne dodržiavať predovšetkým
rozhodnutia súdov a iných štátnych orgánov, pokiaľ ide o zákazy či príkazy ako i všetky predpisy,

upravujúce povinnosti účastníkov v cestnej premávke.

Z uvedených dôvodov potom odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry odvolací súd nepovažoval za
dôvodné a preto ho podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravnýprostriedok.