Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. apríl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116200031
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116200031.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov
senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: International
Investment Development Holding a. s., so sídlom Trenčianska 57, Bratislava, IČO: 35 875 551, právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Branislav Kahanec, advokát, Vajanského č. 33, Prešov,
proti žalovanému: 1/ UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť, Opatovská cesta 4,

Bojnice, IČO: 31 625 657, 2/ PHARMAEDUCA s.r.o., Opatovská cesta 4, Bojnice, IČO: 36 304 697,
obaja žalovaní zastúpení: Advokátskou kanceláriou JUDr. Oľga Rosulegová, s.r.o., Hrabový chodník
4, Bratislava, IČO: 51 247 798, žalovaný v 2/ rade právne zastúpený JUDr. Ladislav Kuruc, advokát,
Hrabový chodník 4, Bratislava, 3/ Ergomed Poliklinika, s.r.o., Moldavská cesta 21/A, Košice, IČO: 36
751 103, v konaní o náhradu škody, o návrhu žalovaného v 1/ rade na zrušenie neodkladného opatrenia
vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k.

30Cb/1/2016-902 z 12.12.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II
č.k. 30Cb/1/2016-219 z 2.2.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
2Cob/45/2016-383 z 18.4.2016 o nariadení predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade vo

výroku1/ouloženípovinnostidoprávoplatnéhoskončeniavecizdržaťsanakladaniasnehnuteľnosťami,
ktoré presne špecifikoval vo výroku napadnutého uznesenia. Zároveň vyslovil, že o nároku na náhradu
trov rozhodne súd v rozhodnutí, ktorý sa konanie končí.

2.Svojerozhodnutieodôvodniltým,žežalobcasapodanoužaloboudomáhal,abysúduložilžalovanému
v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 45.000.000,00 eur ako náhradu škody a

žalovanému v 3/ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 100.000,00 eur. Súčasne s podanou žalobou vo veci
samej podal žalobca aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

3. Uznesením č.k. 30Cb/1/2016-219 z 2.2.2016 súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie
predbežného opatrenia vyhovel v rozsahu vymedzenom vo výrokovej časti uvedeného rozhodnutia a v
prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

4. Proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,
podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a proti výroku, ktorým súd návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia vyhovel podali odvolanie žalovaní v 1/ a 2/ rade. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.
2Cob/45/2016-383 z 18.4.2016 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.

5. Podaním z 11.1.2017 žalovaní v 1/ a 2/ rade podali návrh na zrušenie neodkladného opatrenia. Súd
prvejinštancieuznesenímč.k.30Cb/1/2016-554z15.3.2017návrhžalovanýchzamietol,pretoževtomtoštádiu konania nedošlo k odpadnutiu dôvodu, pre ktorý bolo pôvodne neodkladné opatrenie nariadené
(nedošlo k procesnému dokázaniu toho, že neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy nariadené).

6. Podaním zo 14.6.2017 žalovaný v 1/ rade sa opätovne domáhal zrušenia neodkladného opatrenia,
avšak súd prvej inštancie uznesením z 28.7.2017 návrh na zrušenie neodkladného opatrenia vo vzťahu
k žalovanému v 1/ rade zamietol.

7. Návrhom doručeným súdu 7.11.2017 sa žalovaný v 1/ rade opätovne domáhal zrušenia neodkladného

opatrenia, v ktorom okrem iného uviedol, že z listinných dôkazov a výpovedí svedkov A.. E., Z.. H.) je
jednoznačnáneexistenciapasívnejvecnejlegitimáciežalovanéhov1/rade.Kuzavretiuzmlúvoprevode
nehnuteľnostízožalovaného1/nažalovaného2/došlopredpodpisom Dohodyobudúcomvysporiadaní
z 23.12.2014, a to dňa 04.12.2014. Teda k zámene nehnuteľností malo dôjsť iba medzi žalobcom a
žalovaným 2/, pričom žalobca o tejto skutočnosti vedel. Žalovaní v 1/ a 2/ rade na pojednávaní logicky
vysvetlili dôvod tohto prevodu nehnuteľností, a to kvôli hlavnému predmetu podnikania žalovaného 2/

v oblasti cestovného ruchu a nie tak ako sa to snaží deklarovať žalobca, účelom znižovania svojho
majetku, resp. jeho zmeny. Ďalej zdôraznil, že nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom zámeny so
Športhotelom sú vo vlastníctve žalovaného v 2/ rade, nie žalovaného v 1/ rade, ktorý nevystupoval ani
ako zmluvná strana pri rokovaniach o zámene nehnuteľností. Zjavne sa žalovaný v 2/ rade a tobôž ani
žalovaný v 1/ rade nepokúšali zbavovať svojho majetku, pokiaľ v júni 2015 došlo k ukončeniu rokovania

o zámene zo strany Z.. E. (viď listinný dôkaz - e-mail zo dňa 10.06.2015, nachádzajúci sa v spise).
Svedok A.. E. jednoznačne uviedol, že v prípade zámeny APARTMÁNOV a ŠPORTHOTELA, ktoré
mali byť predmetom zámeny zastupoval žalovaného v 2/ rade, ktorý bol vlastníkom apartmánov, ktoré
mali byť predmetom zámeny a potvrdil, že pán E. mal vedomosť už vo februári 2015, že vlastníkom
apartmánov je žalovaný v 2/ rade. Ďalej A.. E. podrobne popísal rokovania týkajúce sa zámeny, ktoré

viedol s pánom E. a zdôraznil, že tieto boli ukončené práve pánom E., ktorý zamedzil vstup na stavbu
rekonštrukcie Športhotela až do podpisu zmluvy v poslednej podobe. Táto podľa vyjadrenia svedka
neobsahovala podstatné náležitosti a po nahliadnutí do súdneho spisu za poslednú verziu označil práve
tú predloženú žalobcom. Svedok A.. E. bez pochýb potvrdil, že tento návrh zmluvy nemohol byť konečný,
pretože neboli dohodnuté otázky medzi žalobcom a žalovaným ekonomického charakteru, pričom o

týchto otázkach sa malo rozhodnúť pri stretnutí v júni 2015. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj e-mail z
18.8.2015 adresovaný pánovi E., ktorého prílohou bola posledná verzia zmluvy na jeho vyžiadanie.
Svedok A.. E. jednoznačne poprel stretnutie dňa 27.04.2015 za účasti E., C. a S., na ktorom sa oni
snažili deklarovať odovzdanie podpísaného exempláru zmluvy, nakoľko podľa jeho vyjadrenia zmluva v
tom čase nebola v stave podpisovania. Svedok uviedol, že sa s pánom E. stretával vždy sám. Svedok

C. a svedok E. potvrdili skutočnosti uvádzané A.. E. ako aj, že k stretnutiu v júni 2015, na ktorom sa
riešil rozsah rekonštrukcie skutočne došlo, pričom k dohode nedošlo a ďalšie rokovania boli ukončené
práve zo strany pána E.. Z ich výsluchu vyplynulo aj to, že za takýchto okolností žalovanému v 2/ rade
neodporúčali uzavrieť zámennú zmluvu. Podľa žalovaného v 1/ rade výsluchy S. a C. možno považovať
za nedôveryhodné, keďže tieto osoby sú zjavne osoby blízke Z.. E.. Svedčí o tom aj fakt, že pokiaľ

by sa skutočne venovali na stretnutí 27.04.2015 (o ktorom tvrdia, že bolo a že boli na ňom prítomní)
prečítaniu si Zmluvy o úvere a o uzavretí budúcej zámennej zmluvy, potom by mali určite vedomosť o
tom, s ktorým subjektom mala byť zmluva uzavretá (so žalovaným v 2/ rade a nie so žalovaným v 1/
rade). To, že sa snažili prezentovať, že zmluvnou stranou mal byť aj žalovaný v 1/ rade, je v rozpore
s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Navyše svedok C. jasne uviedol, že Zmluvu o úvere a o

uzavretí budúcej zámennej zmluvy na stretnutí dňa 27.04.2015 čítal iba Z.. E. ako znalý celého obchodu,
ktorý ho aj zastrešoval. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1/ rade nemal byť účastníkom uvedenej Zmluvy o
úvere a o uzavretí budúcej zámennej zmluvy je úplne zrejmé, že neodkladné opatrenie voči žalovanému
v 1/ rade je v súčasnej dobe nedôvodné.

8. Žalobca uviedol, že argumentácia žalovaného v 1/ rade obsiahnutá v návrhu na zrušenie
neodkladného opatrenia je v podstate totožná s jeho argumentáciou v predchádzajúcich návrhoch
na zrušenie neodkladného opatrenia, o ktorých už Okresný súd Košice II rozhodol tak, že tieto
zamietol. Z takmer identickej argumentácie žalovaného v 1/ rade možno vyvodiť, že odôvodnenie návrhu
obsahuje, z hľadiska skutkových tvrdení a právneho posúdenia veci žalovaným v 1/ rade rovnaké

závery, ako v predchádzajúcich dvoch návrhoch na zrušenie neodkladného opatrenia. Podľa žalobcu
je preto otázne, aký význam a efektivitu má pre žalovaného v 1/ rade opakované podávanie návrhov
na zrušenie neodkladného opatrenia z tých istých dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako
nedôvodné. Opakované návrhy žalovaného v 1/ rade možno považovať za zneužitie procesného úkonua subjektívneho procesného práva bez toho, aby žalovaný v 1/ rade predložil nové dôkazy, ktoré by
bez akýchkoľvek pochybností preukázali, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia neexistovali
zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. Žalovaný v 1/ rade v posudzovanom návrhu neuviedol žiadne

(iné) skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre zrušenie neodkladného opatrenia a nepreukázal, že
neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy nariadené, preto žalobca navrhol návrh žalovaného v 1/ rade o
zrušenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

9. Žalovaný v 2/ rade uviedol, že nemá žiadne námietky ani pripomienky a navrhol návrhu žalovaného

v 1/ rade vyhovieť.

10. Žalovanýv3/radesaknávrhužalovanéhov1/radenazrušenieneodkladnéhoopatreniapouplynutí
15 dňovej lehoty písomne nevyjadril.

11. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené konštatoval, že o zrušení neodkladného opatrenia

pre odpadnutie dôvodov môže súd rozhodnúť výlučne na návrh. V tomto konaní bolo neodkladné
opatrenie nariadené z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery. V zásade k zrušeniu neodkladného
opatrenia môže teda viesť iba odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý bolo pôvodne nariadené. Zároveň však
môže odpadnutie dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia spočívať aj v tom, že medzi dotknutými
subjektmi sa zmenila alebo nastala nová hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba

bezodkladnej úpravy pomerov (napr. splnenie povinnosti dlžníkom). Keďže pri nariadení neodkladného
opatrenia vychádza súd iba z osvedčených skutočností, možno ho v zmysle § 334 CSP zrušiť aj z
dôvodu, že v konaní sa následne na základe riadneho dokazovania preukázalo nesplnenie zákonných
podmienok nariadenia neodkladného opatrenia t.j. procesné dokázanie toho, že neodkladné opatrenie
nemalo byť nikdy nariadené. Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu danej podmienky však vždy

zaťažuje stranu, ktorá sa zrušenia neodkladného opatrenia domáha. Žalovaný v 1/ rade v návrhu na
zrušenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade uviedol skutočnosti, ktoré v kontexte
doteraz vykonaného dokazovania (po pojednávaní 19.10.2017) potvrdzujú záver žalovaného v 1/ rade o
tom, že nie je daná existencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1/ rade. Táto skutočnosť vyplýva
predovšetkým z výpovede svedka JUDr. R. E. na pojednávaní 19.10.2017.

12. Citujúc ust. § 334, § 339, § 471 ods. 1 CSP súd prvej inštancie návrhu žalovaného v 1/ rade
na zrušenie neodkladného opatrenia vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého
uznesenia.

13. V závere poukázal na to, že týmto rozhodnutím nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej,
pretože rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je konečným rozhodnutím.

14. O nároku na náhradu trov rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 v spojení
s § 354 CSP).

15. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby Krajský súd v
Košiciach napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na zrušenie uznesenia Okresného
súdu Košice II č.k. 30Cb/1/2016-219 zo dňa 2.2.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach
č.k. 2Cob/45/2016-383 zo dňa 18.4.2016 vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zamietol. Odvolací dôvod

založil na ust. § 365 ods. 1 písm.d/ a h/ CSP.

16. Poukázal na to, že neodkladné opatrenia nielen participujú na plnení cieľov civilného sporového
konania, ale súčasne sa podieľajú aj na realizácii ústavou zaručeného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a tiež čl. 46 Ústavy SR. Právo na súdnu ochranu

by nemohlo byť úplné, ak by absentovala možnosť domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, keď je toto právo ohrozené v časovej
a vecnej súvislosti, ktorá vylučuje jeho ochranu iným spôsobom, než predbežným zásahom súdu,
bez uskutočnenia regulárneho procesu. Z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie
neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zrušil z dôvodu, že v procese doteraz

vykonaného dokazovania sa preukázalo nesplnenie zákonných podmienok nariadenia neodkladného
opatrenia, t.j. procesne bolo dokázané, že neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy nariadené, keďže
nie je daná existencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1/ rade. Podľa žalobcu neboli splnené
podmienky na zrušenie neodkladného opatrenia, keďže doposiaľ neodpadol dôvod na jeho zrušenie.17. Zdôraznil, že dôvodom na zrušenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 334 CSP nemôže byť
skutočnosť, že podmienky na jeho nariadenie neboli (spätne) nikdy splnené. K zrušeniu neodkladného

opatrenia môže viesť iba odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý bolo pôvodne nariadené. Dôkazné bremeno
vo vzťahu k splneniu danej podmienky zaťažuje stranu, ktorá sa zrušenia neodkladného opatrenia
domáha. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že nikdy neboli splnené podmienky na
nariadenie neodkladného opatrenia. Toto tvrdenie však nie je možné z hľadiska odpadnutia dôvodov, pre
ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, vziať do úvahy. Je nepochybné, že neodkladné opatrenie

bolo nariadené z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery. V predchádzajúcich vyjadreniach k
návrhom na zrušenie neodkladného opatrenia žalobca súdu prvej inštancie, okrem iného preukázal, že
žalovaný v 1/ rade napriek existencii neodkladného opatrenia, prejavil vôľu nakladať s nehnuteľnosťami
zapísanými na LV č. XXXX, vedenom pre Okres: S. Katastrálne územie: S. LV č. XXXX., vedenom
pre Okres: C. Katastrálne územie: S. a LV č. XXXX, vedenom pre Okres: E. Katastrálne územie: N.
a tieto (nehnuteľnosti) previesť na tretie osoby, prípadne ich zaťažiť, čo je dôkazom toho, že potreba

bezodkladnej úpravy pomerov naďalej pretrváva.

18. Podľa žalobcu skutočnosť, či strana sporu je v súdnom konaní pasívne vecne legitimovaná má byť
predmetom dokazovania a hodnotenia iba v konaní o veci samej, preto súd rozhodujúci o návrhu na
nariadenie či zrušenie neodkladného opatrenia, práve so zreteľom na povahu tohto inštitútu, nemôže

túto otázku posudzovať ako predbežnú otázku, lebo by tým prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, čo
mu neprislúcha. Inak povedané, otázku, či žalobca bol v spore aktívne legitimovaný, t.j. či bol nositeľom
tvrdeného hmotného práva a či správne označil osobu - nositeľa tvrdenej povinnosti, teda či ním
označený žalovaný bol v spore naozaj pasívne legitimovaný, rieši súd až v samom závere konania. Až z
meritórnehorozhodnutiavyplynieautoritatívnyzáverootázkevecnejlegitimáciestránsporu.Nedostatok

pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní je dôvodom na zamietnutie návrhu na začatie konania
meritórnym rozhodnutím. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o zrušení
neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade nemal zaoberať otázkou pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného v 1/ rade, pretože pokiaľ tak urobil, neprípustným spôsobom tak prejudikoval, že
žalobca nebude s uplatneným nárokom vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade úspešný.

19. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na to, že významnú úlohu v procese hodnotenia
dôkazov zohráva vnútorné presvedčenie súdu. Toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu a
nezodpovednosťsúdu,alenaopak,malobysavytváraťnazákladestarostlivéhouváženiaazhodnotenia
jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej

logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Jej kontrola sa uskutočňuje
najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 220 CSP. Pretože
inštitút odôvodnenia je jednou z podstatných záruk kontroly výkonu súdnej moci, súdu je priamo
uložená povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (I. ÚS 114/08). V
podobnom duchu Európsky súd pre ľudské práva v súvislosti s čl. 6 ods. 1 dohovoru formuloval

viacero zásad odôvodňovania rozsudkov, z ktorých napr. vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v
dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sú založené. Rozsah tejto povinnosti sa však môže
meniť s ohľadom na povahu rozhodnutí a musí byť posudzovaný podľa okolností každého prípadu.
Právna teória civilného procesu tiež vymedzila niekoľko ďalších požiadaviek na kvalitatívnu správnosť
odôvodnenia. Odôvodnenie musí vyhovieť najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. Táto má

svoje opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia opravných prostriedkov, ale tiež preto, že
hoci zákonné ustanovenia týkajúce sa spôsobu odôvodňovania rozsudkov samy o sebe nepožívajú
ústavnoprávnu ochranu, súvisia ale s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivý proces.

20. Z formulácie ust. § 191 ods. 1 CSP možno vyvodiť, že súd je povinný dôkazy navzájom si

odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodniť (napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo
niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými
návrhmi odmietol vôbec zaoberať). Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi
zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Všeobecný súd je pri hodnotení dôkazov viazaný tiež
skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci

k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je totiž limitovaná tiež požiadavkou
nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v
procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi (I. ÚS 114/08).21. Žalobca je presvedčený, že aj na rozhodnutie o zrušení neodkladného opatrenia sú kladené
požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že takéto rozhodnutie musí
mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že odôvodnenie napadnutého
uznesenia nespĺňa kvality odôvodnenia v zmysle ustálenej judikatúry, keďže nie je objektívne zistiteľné
(preskúmateľné) na základe akých právnych úvah k takémuto záveru dospel, z akých skutkových zistení
vychádzal a z akých dôkazov tieto zistenia vyplynuli. Pokiaľ súd prvej inštancie v tejto súvislosti iba

stroho konštatoval, že „táto skutočnosť vyplýva predovšetkým z výpovede svedka JUDr. Q. E. na
pojednávaní dňa 19.10.2017, ktorého výpoveď zodpovedá kontextu doteraz vykonaného dokazovania
a listinným dôkazom vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade, ako nositeľovi hmotnoprávnej povinnosti -
zodpovednostného subjektu vo vzťahu k uplatňovanej náhrade škody zo strany žalobcu, majúca za
následokzrušenieneodkladnéhoopatrenia“dostatočnesineuvedomil,žerozhodnutie,ktoréhoskutkové
a právne závery vychádzajú zo súhrnného zistenia poukazujúceho súčasne na všetky vykonané dôkazy

bez bližšej konkretizácie, na základe ktorého dôkazu a z akých dôvodov sa dospelo k určitému záveru,
je nepreskúmateľné.

23. Navyše, súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil iba jednostranne, jednotlivo, nesprávne
a bez toho, aby dôkazy vyhodnotil aj v súhrne a vo vzájomnej súvislosti. Je zjavné, že súd prvej

inštancie v procese doteraz vykonaného dokazovania bral do úvahy iba dôkazy svedčiace v prospech
záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1/ rade. Súd prvej inštancie v odôvodnení
uznesenia vôbec nevysvetlil, prečo do procesu hodnotenia dôkazov nezahrnul aj skutočnosti a dôkazy,
ktoré uvedenému právnemu záveru nenasvedčujú a s týmito dôkazmi sa vôbec nevyporiadal. Jedná
sa predovšetkým o výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu ako aj o výsluch svedkov ( B. S. a P.. N.

C.). Keďže súd prvej inštancie nebral pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia vo
vzťahu k žalovanému v 1/ rade na zreteľ rozhodné skutočnosti, ktoré vyplývajú z uvedených dôkazov,
nemôže zodpovedať výsledok jeho hodnotenia dôkazov postupu stanovenému v ust. § 191 ods. 1 CSP.

24. Záver súdu prvej inštancie, že nie je daná existencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1/

rade, preto nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

25. Žalovaní v 1/ a 2/ rade považujú žalobcom napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za vecne
správne, zákonné a riadne odôvodnené, a preto ho navrhli potvrdiť.

26. Nestotožňujú sa s právnou argumentáciou žalobcu vo vzťahu k neodpadnutiu dôvodu na zrušenie
nariadeného neodkladného opatrenia, ani so závermi žalobcu, že nemôže byť dôvodom na zrušenie
neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP skutočnosť, že podmienky na jeho nariadenie neboli (spätne)
nikdy splnené. Podľa žalobcu by dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia trvala v zásade až
do právoplatného skončenia vo veci samej a závery vykonaného dokazovania by nemali žiadny vplyv

aj keby jednoznačne z neho vyplývala nedôvodnosť nariadeného neodkladného opatrenia už v čase
jeho nariadenia. Takýto výklad by podľa názoru žalovaných v 1/ a 2/ rade bol jednoznačne v rozpore s
účelom zákonnej úpravy neodkladného opatrenia a so zámerom jeho využitia, kedy by následne mohlo
dochádzať k jeho zneužívaniu.

27. Pokiaľ vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade bola vykonaným dokazovaním preukázaná absencia
pasívnej vecnej legitimácie (žalovaný v 1/ rade nebol ani účastníkom rokovaní a ani zmluvnou stranou),
nemôže ďalej existovať potreba úpravy pomerov, bez ohľadu na spôsob nakladania žalovaného v 1/
rade so svojim vlastným majetkom, ktoré konanie mu vyplýva s Ústavou SR chráneným vlastníckym
právom. To, že žalovaný v 1/ rade nebol zmluvnou stranou zámennej zmluvy, potvrdil aj samotný žalobca

vo svojom písomnom vyjadrení z 21.12.2017, z čoho vyplýva, že nemohol byť ani účastníkom rokovania
o nej.

28. O jednoznačnej absencii pasívnej vecnej legitimácie svedčí doposiaľ vykonané dokazovanie, nielen
výsluchom svedka JUDr. E., ale aj z listinných dôkazov predložených samotným žalobcom, k čomu sa

žalovaní v 1/ a 2/ rade vyjadrili vo svojich písomných vyjadreniach, na ktoré v tejto súvislosti poukazujú.

29. Podľa žalovaných súd prvej inštancie neprejudikoval rozhodnutie vo veci samej tým, že
zrušil neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade. Súd prvej inštancie sa riadne azrozumiteľne v napadnutom uznesení vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré nariadené neodkladné opatrenie
zrušil. Rozhodnutie je logické svojou štruktúrou, nepredstavuje svojvôľu, je založené na presvedčivej
argumentácii súdu, čím je jednoznačne preskúmateľné a reagujúce na aktuálny stav konania. Súd prvej

inštancie sa v napadnutom uznesení stotožnil s právnymi závermi žalovaného v 1/ rade uvedenými v
návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.

30. V ďalšom žalovaní v 1/ a 2/ rade uviedli, že z námietky žalobcu, že súd prvej inštancie sa

nevysporiadal s výsluchmi svedkov C. a S. nie je zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti z ich výsluchu
má žalobca na mysli.

31. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

32. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods.
2 CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací
súd uvádza:

33. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Žalobca ako odvolací dôvod uvádza dôvod
uvedený v § 365 ods. 1 písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

34. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

35. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod

§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

36. Odvolací súd nezistil, aby súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zrušení neodkladného opatrenia

postupoval v rozpore so zákonom.37. Treba vychádzať z toho, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nárok nedokazuje, ale
osvedčuje. V danom prípade v priebehu konania bolo zistené, že zásah do práv žalovaného, vykonaný
neodkladným opatrením nie je nevyhnutný, a takáto úprava nie je potrebná. Táto skutočnosť vyplynula

z doteraz vykonaného dokazovania.

38. Odôvodnenie napadnutého uznesenia zodpovedá v plnom rozsahu ust. § 220 CSP a nemožno mu
v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie.

39. Ostatné dôvody uvedené v odvolaní sú preto pre rozhodnutie odvolacieho súdu právne
bezvýznamné.

40. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.

41. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí o veci.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).