Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116225911
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116225911.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu Y. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. V. L. M.
X, XXX XX T., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych Hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach
zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp 198/2016-53 zo dňa
27. septembra 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada n e p r
i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX,
z 24.1.2014 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 24.1.2014. uzavretej medzi žalobcom

a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým. že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 37 odsek 1, § 39, § 41, § 52, § 53, § 551 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 3 odsek 3 zákona č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“).

3. Mal za preukázané, že dňa 24.01.2014 bola medzi stranami konania uzavretá zmluva o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver po odpočítaní poplatku za
poskytnutie služby odkladu splátok, a ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42 pravidelných mesačných
splátkachpo54,69Eur.Vrovnakýdeňbolanazabezpečeniezáväzkuzozmluvyospotrebiteľskomúvere

uzavretá medzi stranami Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Žalobca nemal skutočnú vôľu
uzavrieťDohoduozrážkachzomzdy,tedaabsentujeunehozhodajejvôlesprejavompritomtoprávnom
úkone a preto pre nedostatok vážnosti v zmysle § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka je napadnutá
dohoda absolútne neplatným právnym úkonom. Okrem toho Dohoda o zrážkach zo mzdy žalovanýmvzhľadom na jej formulované znenie, nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení,
ktorých obsah by žalobca mohol prípadne ovplyvniť. Svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu
v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. žalobcu. Žalovaný, ako dodávateľ, taktiež

neprodukoval v tomto konaní žiadne dôkazy o tom, že žalobca bol poučený o dôsledkoch uzavretia
Dohody o zrážkach zo mzdy a že mal možnosť túto dohodu odmietnuť. Podľa názoru súdu v Dohode
o zrážkach zo mzdy chýba aj ďalšia náležitosť právneho úkonu a to jeho určitosť. V súvislosti s výškou
pohľadávky žalovaného zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je predovšetkým zabezpečovacím
inštitútom a teda má akcesorický charakter k základnej zmluve - úverovej zmluve. Pokiaľ je teda úverová

zmluva alebo jej časť neplatná, neplatná je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Z úverovej zmluvy pritom
vyplýva, že účastníci si dohodli úrok 70,01 % p. a.. Priemerná úroková sadzba pri obdobných úrokoch
so splatnosťou od 1 do 5 rokov poskytovaných bankami pritom v januári 2014 činila len 11,71 % p. a..
Neplatnosť dohody o úrokoch však nespôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy s poukazom na § 41
Občianskeho zákonníka, keďže nejde o neoddeliteľnú časť úverovej zmluvy. Konštatoval, že v úverovej
zmluve chýba obligatórna náležitosť podľa § 9 odsek 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z.. V danom

prípade absentuje platná dohoda písomnou formou o výške RPMN. Táto chýbajúca náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 odsek 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., a
teda úver poskytnutý žalobcovi sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na neexistenciu
záväzku z Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nie je možné vykonať zrážky zo mzdy žalobcu,
a keďže žalovaný listom zo dňa 12.09.2016 požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok,

súd žalobe vyhovel.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
a žalobu zamietol. Uviedol, že súdom uložená povinnosť je nevykonateľná, neurčitá a neposkytuje
odpoveď k tomu, čo by malo byť obsahom súdom uloženej povinnosti. Z vykonaného dokazovania

nevyplýva žiadna skutočnosť o tom, že žalobca nemal vôľu uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Z
obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva možnosť spotrebiteľa vylúčiť uzatvorenie takejto Dohody.
Poukázal na to, že vymedzenie zabezpečenej pohľadávky v Dohode o zrážkach zo mzdy obsahuje
jednoznačné vymedzenie toho, že zabezpečuje záväzok žalobcu splatiť úver a jeho príslušenstvo
na základe konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nie je tiež zrejmé, prečo súd nepovažuje za

oprávnený výkon zrážok zo mzdy v rozsahu istiny úveru.

5. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 24.01.2014 bola medzi stranami sporu uzatvorená Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere (ďalej len „Zmluva o úvere“), na
základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.020 Eur. V Zmluve o úvere bol uvedený počet

splátok (42), výška mesačnej splátky vrátane úrokov (54,69 Eur), celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť (2.295,30 Eur), RPMN za úver (68,74 %), ročná úroková sadzba (70,01 %), priemerná RPMN
za úver (45,94 %), poskytnutá čiastka revolvingu (537,76 Eur), celková čiastka revolvingu, ktorú musí
dlžník zaplatiť (1.311,60 Eur), predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (60,49 %), ročná
úroková sadzba revolvingu (76,20 %) a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania (5,25 %).

10. Dňa 24.01.2014 (v rovnaký deň ako bola uzatvorená Zmluva o úvere) bola medzi stranami sporu
uzatvorenáDohodaozrážkachzomzdy(inýchpríjmov)dlžníka(ďalejlen„Dohodaozrážkachzomzdy“).11. Podľa ustanovenia § 4 odsek 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia Zmluvy
o úvere, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré

vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a
poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklostiapraxe,využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovanie
zmluvnej slobody.

12. Podľa ustanovenia § 5a odsek 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy
a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže
táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia
a mal možnosť ju odmietnuť.

13. Podľa ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase rozhodovania
prvoinštančného súdu, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

14. Podľa ustanovenia § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpísania Zmluvy o
úvere, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

15. Podľa ustanovenia § 551 odsek 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno
zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú
byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

16. Na úvod považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy
je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia
nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s
obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia
nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje

z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia ale
spravidla podnikateľ a je značne problematické až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník
aktivuje.

17.SmernicaRadyč.93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchukladáčlenským

štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym
pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

18. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter
štandardnejzmluvnejpodmienkypoužívanejžalovanýmpriuzatváranízmlúvospotrebiteľskýchúveroch
so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 odsek 2 za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred

podpisomzmluvy,aknemoholovplyvniťichobsah.Vprípadenepreukázaniaopakuzostranydodávateľa
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané (§ 53 odsek 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola
uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný
ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

19. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Aj pre túto dohodu
platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).20. Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci
najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto

prejavom spájajú. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je teda existencia vôle. Bez vôle
preto niet ani právneho úkonu.

21. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných

strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená.
Z uzatvorenej dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov nevyplývajú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený
na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky
a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve zo zmluvnými
podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu alebo inej objektívnej inštitúcie

je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné
podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane
spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok so zameraním na to, či tieto nespôsobujú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

22. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť
ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti

prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje
požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný

ničím právne významným nepreukázal, aby žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom,
čo znamená uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.

23. Podľa ustanovenia § 5a odsek 1 písm. a/ Zákona o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o

zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť. Ani toto ustanovenie zdôrazňujúce nevyhnutnosť poučenia spotrebiteľa o dôsledkoch
uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nemá prechodné ustanovenia a preto je
priamo aplikovateľné na skôr založený právny vzťah.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 28.5.2015 vydaným vo veci 8 M Cdo
13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora skonštatoval, že aj
bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie
práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé,

že ak by Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b Zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy bol povinný
prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť
ustanovenie § 52 odsek 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keby sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú obe tieto
ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade
zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval plynutie

premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v
rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť. Z tohto rozhodnutia teda nepochybne vyplýva
potreba aplikácie ustanovenia § 5a odsek 1 písm. a/ Zákona o ochrane spotrebiteľa i na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou.25. Správnym je i záver, podľa ktorého ustanovenie § 9 odsek 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere vyžadovalo uvedenie ročnej percentuálnej

miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; mali sa uviesť aj všetky predpoklady použité na
výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. S nesplnením tejto povinnosti zákon č. 129/2010 Z.z.
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere v ustanovení § 11 odsek 1 písm. b/
spájal sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

26. Treba prisvedčiť súdu prvej inštancie aj v tom smere, že výška úrokovej sadzby uvedená v Zmluve
o úvere odporuje dobrým mravom a preto je Zmluva o úvere v tejto časti neplatná. Nakoľko Dohoda
o zrážkach zo mzdy zabezpečovala neexistujúce pohľadávky, podľa názoru odvolacieho súdu dospel
prvoinštančný súd k správnemu záveru o tom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.

27. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 137 formou demonštratívneho výpočtu uvádza druhy
žalôb. Oproti doterajšej právnej úprave sú v tomto ustanovení zakotvené viaceré zmeny. Ako konštatuje
predkladateľ novej právnej úpravy žaloby na plnenie upravené v písm. a/ sú najčastejším druhom
civilných žalôb. Splnenie povinnosti môže vyplývať zo zákona z právnych vzťahov, vrátane vzťahov
deliktných, z medzinárodného, európskeho práva, atď. Podľa predkladateľa nemalo zmysel špecifikovať

v hypotéze právnej normy, z čoho povinnosť vyplýva tak, ako tomu bolo v predchádzajúcej právnej
úprave. Nóvum spočívajúce v zavedení právnej normy obsiahnutej v písmene b/ spočíva v rozlišovaní
žalôb na splnenie povinnosti a žalôb na vyporiadanie práv typu bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,
podielové spoluvlastníctvo, neoprávnená stavba, atď. Úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c/ a
písm.d/,kdesarozlišujeklasickáurčovaciažalobaažalobaourčeníinejprávnejskutočnostipodľapísm.

d/. Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti,
resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa
účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d/ patria napríklad Zákonník práce, Zákon
o dobrovoľných dražbách a podobne.

28. V prejednávanej veci bol to žalovaný, ktorý listom zo dňa 12.09.2016 (čl. 10 spisu) požiadal
zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, a to na základe neplatnej dohody o zrážkach zo
mzdy. Za situácie, ak žalovaný už podnikol kroky smerujúce k vymoženiu jeho pohľadávky zabezpečenej
neplatnou dohodou o zrážkach zo mzdy, je namieste tomuto účastníkovi uložiť povinnosť vo forme
zdržania sa použitia takejto dohody. Neplatná dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže zakladať pre

žalovaného žiadne práva, a preto žalobca sa podanou žalobou správne domáhala v zmysle ustanovenia
§ 137 písm. a/ C.s.p. splnenia povinnosti žalovaným vo forme povinnosti zdržať sa použitia dohody o
zrážkach zo mzdy.

29. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol

právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

30. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v
ustanovení § 220 odsek 2 C.s.p.. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými

odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

31. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok v
celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu

trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).