Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoE/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202171
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8515202171.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému V. Č., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XXX, XXX XX W.,
o vymoženie 282,67 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Stará Ľubovňa č. k. 1Er/263/2015 - 28 zo dňa 16.02.2017 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie a exekučné konanie z a s t a v u j e.
Náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť
súdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Vodôvodnenírozhodnutiaokreminého

uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. 2Er/151/2009 bola uznesením č.k. 2Er/151/2009-22 zo dňa
13.7.2010 právoplatne zastavená exekúcia a to z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, na základe
ktorej bol vydaný rozhodcovským súdom rozsudok sp. zn. SR 09900/08 zo dňa 7.10.2008, ktorý bol
tuto opätovne predložený ako exekučný titul. Uvedené uznesenie o zastavení exekúcie čo do dôvodov
zastavenia, ku zmene ktorých nijako nedošlo, predstavuje tzv. res iudicata.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol, že exekučný súd
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti
Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona
o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z
predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie)
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Exekučný súd nemôže skúmať samotné

rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom
súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal tiež
neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva
bola uzatvorená podľa § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho
úkonu na samostatnej listine. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), vzhľadom na
včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a

dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.4. Podľa § 9a v spojení s § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia

podľa predpisov účinných do 31. marca 2017
Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa§161ods.2CSP,akideonedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,súdkonanie
zastaví.

Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

5. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že odvolací súd preskúmava odvolaním napadnuté
rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní. V prejednávanom prípade však dôvody
odvolania nekorešpondujú s dôvodmi, kvôli ktorým súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia. Oprávnený zrejme opomenul riadne sa oboznámiť s dôvodmi
uznesenia, a vychádzajúc z domnienky, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá z dôvodu
neplatnosti rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy, podal formulárové odvolanie.

6. Napriek tomu, že odvolateľ nevymedzil hľadiská, v rámci ktorých má odvolací súd napadnuté

rozhodnutie preskúmať, odvolací súd na zdôraznenie správnosti záveru súdu prvej inštancie o existencii
res iudicata poznamenáva, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby
súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán,
ktorého rozhodnutím je súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, preto posúdenie existencie uvedenej prekážky má zásadný význam pre

ďalší priebeh konania. Ak súd zistí, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci existuje, v konaní pôjde
o prekážku, ktorú nie je možné odstrániť, a preto konanie zastaví.

7. Z ustanovenia § 9a Exekučného poriadku účinného od 01.07.2016 (do 30.06.2016 uvedenú situáciu
upravovalo ust. § 251 ods. 4 O.s.p.) je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné

podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to
nadväzujúajdôsledkyexistencienedostatkupodmienokkonania.Akpôjdeoneodstrániteľnúpodmienku
exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia §
161 ods. 1, 2 CSP (do 30.06.2016 to boli ust. § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251
ods.4O.s.p.).KeďžeExekučnýporiadokneobsahuježiadnešpeciálneustanovenie,ktorébyupravovalo

prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 230 CSP (do
30.06.2016 to bolo ust. § 159 ods. 3 O.s.p.), ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

8. Prekážka rozhodnutej veci (res iudicatae) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá

vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo
právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. V exekučnom
konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného
titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia.
Nárok oprávneného na zákonným spôsobom vynútené splnenie povinnosti povinného je tak predmetom

exekučného konania. Ak teda k zastaveniu exekúcie došlo z hmotnoprávnych dôvodov napríklad pre
materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu alebo pre zánik vymáhaného práva, takéto rozhodnutie
možno prirovnať k zamietnutiu návrhu v základnom konaní a ako také toto rozhodnutie zakladá prekážku
rozhodnutej veci. Vzhľadom na tú skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie,
ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 230

CSP, ktoré výslovne upravuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova.

9. V posudzovanej veci je zrejmé, že oprávnený podal totožný návrh na vykonanie exekúcie proti
totožnému povinnému a na základe totožného exekučného titulu, ktorý už bol právoplatne posúdený
ako nevykonateľný pre rozpor so zákonom, pričom toto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej

veci (res iudicata) pre nové exekučné konanie vedené medzi totožnými účastníkmi na základe tohto
exekučného titulu. Súd prvej inštancie preto správne vyvodil záver o existencii prekážky rozhodnutej
veci (res iudicata).Vzhľadom na existenciu prekážky rozhodnutej veci však neboli dané dôvody, aby súd prvej inštancie
rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale z dôvodu
tejto (negatívnej) procesnej prekážky bolo potrebné exekučné konanie zastaviť.

10. Vzhľadom na to, že nie sú dané podmienky na zrušenie ani potvrdenie napadnutého uznesenia,
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že exekučné konanie podľa ust.
§ 161 ods. 1 a 2 CSP zastavil.

11. Vo vzťahu k oznámeniu súdneho exekútora v zmysle ust. § 30 ods. 3 Exekučného poriadku
odvolací súd len pre úplnosť poznamenáva, že vzhľadom na dôvod zastavenia exekučného konania, t.j.
existenciu prekážky res iudicata, nepovažoval za potrebné sa týmto zaoberať.

12. O trovách exekučného konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení ust. § 262
ods. 1 CSP v súlade s ust. § 2 CSP, čl. 4 ods. 1 CSP, § 200 ods. 1 Exekučného poriadku na základe §

256 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Oprávnený
opätovným podaním návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia vo veci, v ktorej
už raz bolo právoplatne rozhodnuté, procesne zavinil to, že sa konanie muselo zastaviť, preto právo
na náhradu trov konania vzniklo povinnému. Vzhľadom na to, že povinnému v konaní žiadne trovy
nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP

zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške
náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne
nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
Pokiaľ ide o trovy súdneho exekútora, odvolací súd poukazuje na to, že Q. už v predchádzajúcom

exekučnom konaní 2Er/151/2009 vystupoval ako súdny exekútor, teda mal a mohol vedieť o tom, že ide
o opätovné vymáhanie pohľadávky z toho istého exekučného titulu, o ktorom už raz bolo rozhodnuté.
Súdny exekútor ako orgán verejnej moci je povinný prihliadať na to, či sú splnené procesné podmienky
tak, aby nedochádzalo k zjavne nedôvodnému iniciovaniu exekúcie, preto má odvolací súd za to, že
tým, že súdny exekútor neupozornil oprávneného na existenciu prekážky res iudicata a podal žiadosť o

udelenie poverenia (ktorého udelenie opakovane urgoval), si podaním žiadosti o udelenie poverenia v
rovnakej veci sám zavinil trovy exekučného konania, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.
Na dôvažok, súdny exekútor náhradu trov exekúcie ani nežiadal. Súd prvej inštancie vyzval súdneho
exekútora na vyčíslenie trov konania, no zo spisu predloženého odvolaciemu súdu vyplýva, že súdny
exekútor na túto výzvu nereagoval a trovy si neuplatnil.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.