Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. máj 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/192/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210243
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114210243.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa: CETELEM

SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený advokátkou: JUDr. Helena
Strachotová, Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporcovi: U. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom N.
XXXX/XX, Z., t. č. bytom E. X, Z., za účasti vedľajšieho účastníka: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, IČO: 42362962, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava zastúpený
advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 9.324,72 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 11.4.2014 domáhal, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 9.232,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne a náhrady
trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru z 29.9.2008 bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 10.212,11 € na nákup
spotrebného tovaru, ktorý sa zaviazal splácať v 72. mesačných splátkach vo výške 222,00 €, splatných
vždy k 15. dňu v mesiaci počínajúc 15.10.2008. Odporca svoj záväzok úver splácať riadne a včas

nesplnil. Dňa 30.11.2010 sa stal dlh splatným vo výške 9.324,72 €.

Odporcovi bol návrh s prílohami doručený dňa 12.9.2014, k tomuto sa písomne vyjadril dňa 16.9.2014
a uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie na zaplatenie 9.324,72 € s príslušenstvom odmieta, pretože
mu bolo doručené rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa 20.6.2013 č.k. 10Er/349/2013-23, ktorým
bolo rozhodnuté o zastavení exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Na základe uvedeného bol pripojený do konania exekučný spis tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/349/2013,
z ktorého vyplýva že prebiehalo konanie o zaplatenie 9.324,72 € na rozhodcovskom súde. Uznesením
tunajšieho súdu č. k. 27C/192/2014-25 zo dňa 21.11.2014 bolo rozhodnuté o zastavení konania vo veci z
dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, keďže totožné konanie o zaplatenie 9.324,72 € skončilo
právoplatnýmrozhodnutímrozhodcovskéhorozsudkuRozhodcovskéhosúduvBratislaveč.k.3519/IIzo

dňa 8.10.2012. Proti uvedenému rozhodnutiu o zastavení konania podal navrhovateľ odvolanie. Krajský
súdvTrnaverozhodnutímzodňa8.9.2015sp.zn.24Co/140/2015-38zrušilrozhodnutieprvostupňového
súdu a vec vrátil na ďalšie konanie.Právny zástupca navrhovateľa v podaní zo dňa 11.12.2015 uviedol, že návrh podal na súd včas,
nakoľko premlčacia doba neplynie, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva

urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje za začatie súdneho konania alebo za uplatnenia
práva v už začatom konaní. Takisto premlčacia doba neplynie ani vtedy, ak veriteľ začne na základe
platnej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovské konanie spôsobom ustanoveným v rozhodcovskej zmluve
alebo v pravidlách, ktorými sa rozhodcovské konanie spravuje. Ďalej uviedol, že ak v čase skončenia
súdneho alebo rozhodcovského konania premlčacia doba už uplynula alebo v prípade, ak do jej

skončenia zostáva menej ako rok, predlžuje sa premlčacia doba tak, že sa neskončí skôr než jeden
rok odo dňa, keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské konanie. Navrhovateľ uviedol, že na základe
uzavretej rozhodcovskej doložky si uplatnil svoj nárok najskôr u Rozhodcovského súdu v Bratislave,
ktorý dňa 8.10.2012 vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3519/11. Nakoľko navrhovateľovi odporca
nič neuhradil, navrhovateľ aj s ohľadom na zastavenie exekučného konania bol nútený uplatniť si
nárok u okresného súdu dňa 11.4.2014 žalobou zo dňa 28.3.2014. Navrhovateľ taktiež uviedol, že

uzatvorená zmluva sa odstúpením od počiatku ruší. Ďalej poukazuje, že jeho postup bol v súlade
s § 13 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak spotrebiteľ uplatní právo podľa
odseku 1, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa úver začal
čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 dní po odoslaní oznámenia
o odstúpení od zmluvy veriteľovi. Navrhovateľ poukazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov zo

dňa 30.4.2014, č.k. 29C/254/2012-64, ktorý Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 5.11.2014, č.k.
3Co/161/2014 potvrdil. Podľa tohto rozhodnutia začala v tomto prípade plynúť premlčacia doba dňom
1.12.2010 do dňa podania žaloby rozhodcovskému súdu, t. j. 16.12.2011. Odo dňa nasledujúceho po
právoplatnostirozhodcovskéhorozsudkuod17.10.2012začalaopäťplynúťpremlčaciadoba,atododňa
predchádzajúceho doručeniu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

t.j.29.4.2013.Opätovnezačalapremlčaciadobaplynúťdňomnasledujúcimpoprávoplatnostiuznesenia
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. od 25.7.2013
až do dňa predchádzajúcemu dňu podania žaloby na Okresný súd Trnava, t.j. do 10.4.2014. Navrhovateľ
uviedol, že z premlčacej 3-ročnej lehoty uplynulo iba 836 dní čo predstavuje 2 roky a 106 dní.

Na podporu odporcu vstúpilo do konania občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, podaním zo dňa 12.12.2014 doručeným súdu dňa 30.12.2014.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavili právny zástupca navrhovateľa, ktorý svoju
neúčasť ospravedlnil a riadne a včas, predvolaný právny zástupca vedľajšieho účastníka, ktorý sa
neospravedlnil. Súd preto postupoval podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vec prejednal
za ich neprítomnosti, pričom vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa so návrhom
zo dňa 28.3.2014, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, Oznámením

o odstúpení od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 8.10.2010 s fotokópiou doručenky,
prehľadom čerpania a úhrad, vyjadrením odporcu, vyjadrením navrhovateľa, ako aj s ostatným obsahom
spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ uzavrel dňa 29.9.2008 s odporcom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru v písomnej
forme. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ podľa časti B/ zmluvného formulára poskytol odporcovi
úver vo výške 10.212,11 €, ktorý sa odporca zaviazal splácať v 72. mesačných splátkach po 222,00 €
splatných vždy do 15. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná 15.10.2008. RPMN bola 17,33 % a
úrok z úveru bol dohodnutý vo výške 13,88 % ročne. Odporca nesplácal riadne a včas poskytnutý úver.

Zaplatil sumu 3.686,73 €. Navrhovateľ si uplatnil zaplatenie sumy 9.324,72 €, z toho suma 7.813,33 € je
úverová istina splatná ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy, 1.419,27 € dlžné mesačné splátky úveru
a suma 92,12 € je zmluvná pokuta za omeškanie so splácaním úveru. Dňa 8.10.2010 navrhovateľ zaslal
odporcovi odstúpenie od úverovej zmluvy s oznámením, že úver je ku dňu 30.10.2010 splatný. List bol
odporcovi doručený dňa 13.10.2010 doporučene, odporca list prevzal.

Zmluva o úvere, z ktorej navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497
a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzitzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov. Keďže však odporca uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa
vzťahujú zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona
sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 2 písm. e), g), i) zákona. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

Podľa § 3 posledná veta zákona spotrebiteľských úveroch ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom

2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere je právnym vzťahom
založenýmspotrebiteľskouzmluvouajenevyhnutnéposudzovaťhonielenpodľapríslušnýchustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy

spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch.),
keďže navrhovateľ pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet
podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako
za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských
úveroch). Tento vzťah je teda nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch bez
ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka),

a to vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava,
ktorouvdanomprípadejezákonospotrebiteľskýchúveroch,akoiustanovenie§52anasl.Občianskeho
zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že
medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého navrhovateľ poskytol odporcovi
peňažné prostriedky, ktoré sa zaviazal navrhovateľovi dohodnutým spôsobom vrátiť. Pre porušenie
zmluvných povinností navrhovateľ od zmluvy odstúpil.

Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o
úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. Pristupujúc k
skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje podľa § 4 ods.

2 písm. e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 222,00 € bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je
uvedená výška splátky istiny a úroku. Uvedený obsahový nedostatok zmluvy má za následok, že úver
je potrebné v zmysle § 3 uvedeného zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Ďalej sa súd zaoberal otázkou odstúpenia od zmluvy navrhovateľom listom z 8.10.2010, pričom
odstúpenie od zmluvy bolo doručované v súlade s úpravou vo Všeobecných podmienkach CETELEM
Slovensko a.s., doručené bolo dňa 13.10.2010, preto možno vychádzať zo záveru, že odstúpenie

bolo doručené riadne a nastali účinky odstúpenia od zmluvy. V súlade s § 48 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a sa zmluva zrušuje od začiatku, pričom zo zrušenej zmluvy sú účastníci v zmysle § 457
Občianskeho zákonníka povinný vrátiť poskytnuté plnenie. Pokiaľ odporca dostal plnenie vo forme
peňažných prostriedkov v sume 10.212,11 € a je povinný vrátiť plnenie v rovnakej výške. Akékoľvek iné
zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo spotrebiteľa i po odstúpení od zmluvy platiť úver aj s úrokmi,

poplatkami a ostatnými nákladmi ako keby k odstúpeniu nedošlo, je v rozpore s § 54 Občianskeho
zákonníka. Ustanovenie zmluvy o úvere, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 a § 457 Občianskeho
zákonníka, preto je pre rozpor s § 54 Občianskeho zákonníka neplatné. Prípadné posudzovanie
obchodnoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy je v danej veci neakceptovateľné, pretože pri odstúpení

od zmluvy je potrebné vychádzať z § 48 Občianskeho zákonníka, pričom ide aj o zákonný dôvod
odstúpenia od zmluvy a použitie obchodnoprávnej úpravy nie je pre odporcu výhodnejšie.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov

je povinnosťou súdu z úradnej povinnosti prihliadať k premlčaniu, a preto sa súd zaoberal možným
premlčaním uplatneného nároku.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 122 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po
udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty
určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom
zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom
mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,
nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 82 ods. 1 O.s.p., konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo
vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je povinnosťou súdu z úradnej povinnosti
prihliadať k premlčaniu, a preto sa súd zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku. Premlčanie
je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou.
Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa
závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych

vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby
povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania
takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom
ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje
právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav,

že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ podaním zo dňa 8.10.2010 oznámil
odporcovi odstúpenie od úverovej zmluvy a vzhľadom na omeškanie odporcu so splácaním úveru

navrhovateľ zosplatnil úver v celom rozsahu. Oznámenie bolo odporcovi doručené dňa 13.10.2010.
Odporca splátky nesplatil, preto došlo v zmysle oznámenia dňa 30.10.2010 k zosplatneniu celého úveru.

Súd je povinný prihliadať na premlčanie, nakoľko vyššie citované ustanovenie § 5b zákona o ochrane

spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je
treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj
nárok uplatnený v tomto konaní. Právna úprava v ustanovení § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
bola zavedená s účinnosťou od 1.5.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté
žiadne prechodné ustanovenia. Napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter,

procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré normuje
predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na
jeho základe sa súdu ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie
v spotrebiteľských veciach, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje
procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie

prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania
súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd
je povinný ho aplikovať.

Pokiaľ ide o aplikáciu dvojročnej premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka, súd ju odôvodňuje
nasledovne. Aj keď má úverová zmluva nesporne charakter absolútneho obchodu, je potrebné na otázku
premlčania, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy a súčasnú súdnu prax, aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka. I keď súdna prax vo vzťahu k aplikácii Občianskeho či Obchodného zákonníkana premlčanie pri spotrebiteľských vzťahoch nebola jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať
aj v kontexte s aktuálnym znením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Novela Občianskeho
zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo

poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov definitívne expressis verbis
vyriešila výkladové rozdiely tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo práve odstránenie výkladových

problémov v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, a
vzťahy s nimi súvisiace. Nakoľko právny predpis, ktorého súčasťou uvedené ustanovenie je, nemá
prechodné ustanovenia, znamená to, že od jeho účinnosti sa predmetné ustanovenie vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 MCdo 12/2014 z 21.04.2015, sp. zn. 8 MCdo 1/2014 z 30.03.2015).

Počiatok plynutia dvojročnej premlčacej doby je podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je viazaný
na okamih, kedy došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru. Premlčacia doba začína plynúť dňom
nasledujúcim po dni, kedy mal odporca splniť svoj záväzok dňa 31.10.2010, t.j. nasledujúci deň po
zosplatnení. Navrhovateľ mohol svoje právo prvýkrát uplatniť tiež v tento deň. Najskôr si uplatnil svoje

právo podaným návrhom dňa 16.12.2011 na Rozhodcovský súd v Bratislave. Rozhodcovský rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2012 a navrhovateľ cestou súdneho exekútora požiadal Okresný
súd Trnava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 30.4.2013. Okresný súd Trnava zamietol
žiadosť súdneho exekútora a následne uznesením č. k. 10Er/349/2013-23 zo dňa 4.9.2013 zastavil
exekúciu. Po rozhodnutí Okresného súdu Trnava v exekučnej veci dňa 4.9.2013, navrhovateľ nepodal

odvolanie, predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2013. Navrhovateľ nepokračoval
plynulovzačatomkonaní,t.j.návrhnasúdpodalaždňa11.4.2014po163dňochoddoručeniauznesenia
o zastavení exekúcie. Navrhovateľ sám uviedol, že z premlčacej lehoty, podľa neho 3-ročnej, uplynulo
iba 836 dní čo predstavuje 2 roky a 106 dní.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že konaním na rozhodcovskom súde nedošlo k
pretrhnutiu plynutia premlčacej lehoty, nakoľko rozsudok rozhodcovského súdu bol založený na
neprijateľnej rozhodcovskej doložke a je nulitným rozhodnutím (viď uznesenie odvolacieho súdu č.k.
24Co/140/2015-38 zo dňa 8.9.2015, ktorým zrušil zastavenie konania). Sám navrhovateľ poukázal v

odvolaní proti uzneseniu o zastavení konania na to, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť
právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný. Z
tohtodôvodunedošlokpretrhnutiuanáslednémupokračovaniuplynutiapremlčacejlehoty,aledvojročná
premlčacia lehota uplynula dňa 31.10.2012, pričom navrhovateľ podal návrh na súd dňa 11.4.2014, teda
po márnom uplynutí premlčacej doby, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Naviac súd považuje za potrebné doplniť, že navrhovateľ si pri odstúpení od zmluvy uplatňuje okrem
istiny aj úroky s odkazom na ustanovenie § 13 ods. 3 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
V danom prípade nie je možné aplikovať tieto ustanovenia, nakoľko odstúpil od zmluvy veriteľ a nie

spotrebiteľ a úverová zmluva bola uzatvorená pred 11.6.2010 a preto sa právne vzťahy medzi účastníkmi
spravujú podľa doterajších predpisov, ktoré takúto úpravu neobsahujú.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.Vzmysle§93ods.2Občianskehosúdnehoporiadkuakovedľajšíúčastníksamôžepoprinavrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.

V zmysle § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31. 12. 2014 do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

V zmysle § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a
povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého
v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v

spojení s 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu, ktorý boli úspešní v konaní, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov
konania neuplatnili a ani im zo spisu žiadne nevyplývajú.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia

cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.