Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/84/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213684
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715213684.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E., J.
XXXX/XX, právne zastúpená PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO:
36860930 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35792752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:47233516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 10C/504/2015-58 zo dňa 17.02.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „Súd u r č
u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníčkou
a žalovaným ako veriteľom a podpísaná žalobkyňou dňa 21.8.2013 a žalovaným dňa 23.8.2013 je
neplatná.
Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 551 ods. 1, § 52 ods. 2 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 5, §
39a, § 37, § 39 Občianskeho zákonníka, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa podala na súd dňa 30.11.2015 voči žalovanému žalobu o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi stranami a ktorú žalobkyňa
ako dlžníčka podpísala dňa 21.8.2013 a žalovaný ako veriteľ ju podpísal dňa 23.8.2013.

4. Strany sporu podpísali zmluvu o revolvingovom úvere dňa 21.8.2013 a 23.8.2013 o poskytnutí
spotrebiteľského úveru 1 500,- eur a čiastky revolvingu 628,73 eur s dojednaným splácaním a súčasne
uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie jeho splatenia. Žalovaný ako veriteľ predložil dňa
23.5.2014 zamestnávateľovi žalobkyne H. H. s.r.o. E. žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu
po 77,05 eur mesačne na účet žalobkyne na zaplatenie celkového dlhu žalobcu 3 159,78 eur.

5. Žalovaná dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s ustanovením § 5a zák. č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa, pretože nebola individuálne dojednaná, ale ide o typovú formulárovú dohodu
vopred pripravenú žalovaným a podpísanie ktorej bolo podmienkou k uzavretiu zmluvy o úvere, obe
toho istého čísla a z tých istých dátumov podpísania a to žalovaným dňa 23.8.2013 a žalobkyňou dňa
21.8.2013, čo má za následok jej neplatnosť. Keďže žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa, ide oneprijateľné podmienky na jej strane podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa
pôsobujúce ich neplatnosť a zároveň sa jedná o značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
žalobkyne ako spotrebiteľa a to v jej neprospech oproti žalovanému v zmysle § 39a Obč. zák., čo je

ďalším dôvodom pre neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, a to s účinkami ex tunc, t.j. od začiatku.
Vyslovením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súdom sa žalobkyni poskytne súdna ochrana
a zamedzí sa úžerníckemu správaniu žalovaného a tomu, aby sa bez právneho dôvodu vykonávali
zrážky zo mzdy žalobkyne jej zamestnávateľom. Na základe uvedeného súd žalobe žalobkyne v celosti
vyhovel.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že ust. § 5a
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je účinné od 01.05.2014. Keďže dohoda o zrážkach
bola uzatvorená 23.08.2013, predmetné ustanovenie na danú vec nie je použiteľné. V rozsudku sa

nenachádza zákonné ustanovenie, podľa ktorého formulárová podoba dohody je sankcionovaná jej
neplatnosťou. Súd neuviedol žiadnu dokázanú skutočnosť, podľa ktorej by uzavretie dohody o zrážkach
zo mzdy bolo podmienkou pre uzavretie úverovej zmluvy. Vyslovenie neplatnosti právneho úkonu je v
zmysle súdnej praxe rozhodnutím ultima ratio. Rozsudok nie je dostatočne odôvodnený. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a žalobu zamietol, alternatívne vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom
súdu prvej inštancie. Zotrvala na argumentoch prezentovaných v konaní.

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.09.2017 uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa zákonom
stanovené požiadavky na jej obsah podľa § 551 OZ. Z hľadiska svojho obsahu je zrozumiteľná a
určitá. Nemožno hodnoverne preukázať, že by žalobkyňa s takýmto dojednaním nesúhlasila, mala k
nemu výhrady, že by sa s jeho obsahom neoboznámila. Dohoda bola uzatvorená na základe skutočne
prejavenej vôle zmluvných strán ako platný právny úkon. V ďalšom sa pridržal podaného odvolania.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 15.12.2017 poukázala na rozhodovaciu prax súdov SR. Navrhla
rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke. Odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

12. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola
dňa 23.08.2013 uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX za účelom zabezpečenia
pohľadávky veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi stranami
sporu dňa 23.08.2013. Žalovaný listom zo dňa 23.05.2014 vyzval zamestnávateľa žalobkyne (H. H.,
s.r.o. E.) na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy č.

XXXXXXXXXX.

13. Na úvod považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je
legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia
nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s

obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia
nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje
z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia ale
spravidla podnikateľ a je značne problematické až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník
aktivuje.

14. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§ 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach
zo mzdy vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa)alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo
mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 298 CSP). V poradí druhá forma ochrany
prichádza do úvahy inter alia pri úžernom právnom úkone ako absolútne v demokratickej spoločnosti

neakceptovateľnom(neplatnom)úkoneprerozpor sverejnýmporiadkom,medziktorépri70,01%ročnej
úrokovej sadzbe patrí aj predmetný úver.

15. Nepochybne zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.08.2013 predstavuje
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej žalobkyňa vystupuje

v postavení spotrebiteľa.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že obsah dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa nemohla ovplyvniť.
Evidentne ide o formulár zmluvy. Z hľadiska množstva sporov, ktorých je žalovaný stranou, už súdy z inej
svojej činnosti považujú za dostatočne preukázané poznatky o obsahu a podmienkach dojednávania
úverových zmlúv a podpisovaní dohôd o zrážkach zo mzdy.

17. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na
majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok, a to najzávažnejšie spočíva v úžernom
protiplnení niekoľkonásobne prevyšujúcom priemer bánk (v zmysle údajov zverejnených NBS priemerná
úroková sadzba v mesiaci august 2013 pri nových spotrebiteľských úveroch s dobou fixácie úrokovej

sadzby 1 až 5 rokov činila 11,55 % ročne).

18. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do
pozíciesubjektustrácajúcehoprávodisponovaťsosvojimvlastnýmmajetkomreprezentovanýmpríjmom
dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť,

či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá
právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok
dlžníkabezpredchádzajúcehoodobreniasúdomčiinounezávislouinštitúciou.Vpodstateideoexekúciu
majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného

aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo
mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti
opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach
zo mzdy.

19. Vzťah zo sporného spotrebiteľského úveru je charakteristický nasledujúcimi nedostatkami:

Neprimerané úroky

20. Maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných
pôžičkách ani pri úveroch nie je komplexne limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných
strán. Nie je však neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu
mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

21. Sadzba úrokov 70,01 % ročne uvedená žalovaným v zmluve č. XXXXXXXXXX je úplne drastická
a nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti, nemožno ju označiť inak ako úžernú a
odporujúcu dobrým mravom. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (napr.
Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR

252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver
za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky
spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre
spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.

Neprijateľný poplatok za odklad splátok22. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku bola vyhlásená zmluvná podmienka, ktorou žalovaný pri
uzatváraní zmluvy určil poplatok za možnosť odkladu splatnosti splátok úveru (napr. rozsudok Krajského
súdu v Prešove vo veci 20Co/99/2014, 15Co/70/2015, 17Co/294/2014), v dôsledku čoho je žalovaný

podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa používania takejto podmienky v zmluvách
so všetkými spotrebiteľmi, a teda nie je ani oprávnený požadovať plnenie na základe predmetnej
neprijateľnej podmienky.

23. Predmetná zmluvná podmienka je obsiahnutá aj v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX v bode 8.

Predmetom dohody obsiahnutej v bode 8 je možnosť odkladu splatnosti splátok úveru za odplatu 367,49
Eur. Poskytnutá služba zo strany žalovaného sa poskytuje vopred, pred poskytnutím samotného úveru,
nakoľko v zmysle bodu 8.4 si cenu služby žalovaný započítava na poskytnutie schválenej výšky
úveru. Túto skutočnosť súd považuje za hrubú nerovnováhu a neprimeranosť služby voči odplate, ktorú
žalobkyňa zaplatila vopred, pričom ju môže a nemusí využiť. Prax žalovaného je v evidentnom rozpore
aj s unijným právom, ktoré veriteľovi neumožňuje krátenie úveru o žiadne náklady (porov. C-377/14).

24. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o

zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly,
na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

25. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.

26. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice
Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle
efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá

neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve
o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii
zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v

tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach
zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej
smernicealeboneumožňujevtejtosúvislostivnútroštátnemusúduvydaťpredbežnéopatreniezaúčelom
pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

27. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona
akou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam
ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená

a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

28. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 OZ aj vtedy, ak

vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď v súvislosti s ostatnými
zmluvnými podmienkami umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v
predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka
vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka
odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich

voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné
ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE
Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku
odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienkaobsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti
tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo
regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13

Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).

29.Predmetnádohodaozrážkachzomzdysícemásvojzáklad vznenízákona,novspojenísostatnými
zmluvnými klauzulami a okolnosťami veci predstavuje nástroj na zinkasovanie úžerného plnenia. V
spojení s neprijateľnými podmienkami je aj podľa názoru odvolacieho súdu plne opodstatnená ochrana,

ktorú vykonal súd prvej inštancie.

30. Týmto rozsudkom nároky žalovaného domáhať sa na súde trhovo korektných plnení nie sú
dotknuté.

31. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§

387 ods. 1 CSP).

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady týchto trov

rozhodne súd prvej inštancie § 262 ods. 2 CSP).

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).