Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Cr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617207604
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617207604.1

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne D. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. Ľ. XX, proti
žalovanémuStályrozhodcovskýsúdzriadenýpriAsociáciiprearbitráž,sosídlomVansovej2,Bratislava,
v spore o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Konanie s a z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 14. 12. 2017, sa žalobkyňa domáha voči
žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku, vydaného žalovaným pod sp. zn. SRSAspA 10782/16.

2. Z rozhodcovského rozsudku zo dňa 28. 6. 2016, sp. zn. SRSAspA 10782/16, súd zistil, že bol
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2,
zriadeným záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta

15, Bratislava.

3. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva
a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

4. Podľa § 62 Civilného sporového poriadku, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
"procesné podmienky").

6. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý

nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické
osoby.

8. Podľa § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnickými osobami sú:

a) združenia fyzických alebo právnických osôb,
b) účelové združenia majetku,
c) jednotky územnej samosprávy,
d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

9. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zriaďovateľom stáleho rozhodcovského
súdu(ďalejlen"zriaďovateľ")môžebyťlenzáujmovézdruženieprávnickýchosôbalebokomorazriadenázákonom. Ak to ustanovuje osobitný predpis, právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a
udržiavať stály rozhodcovský súd.

10. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie zastavil, nakoľko nebola splnená jedna
z podmienok, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesných podmienok), a to procesná subjektivita
žalovaného. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu
ju zákon priznáva. Procesnú subjektivitu má subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného disponuje
spôsobilosťou na práva a povinnosti. Ten, kto nemá spôsobilosť na práva a povinnosti podľa hmotného

práva (právnu subjektivitu), môže byť stranou sporu len výnimočne, ak mu zákon uvedenú spôsobilosť
byť stranou sporu (procesnú subjektivitu) priznáva. Procesnú subjektivitu teda zásadne majú fyzické
osoby a právnické osoby. Žalobkyňa označila za žalovaného subjekt, ktorý nie je fyzickou osobou, ani
právnickou osobou v zmysle zákonného ustanovenia § 18 od. 2 Občianskeho zákonníka. Za žalovaného
žalobkyňa označila Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž. Rozhodcovský súd však
nie je subjektom disponujúcim spôsobilosťou na práva a povinnosti (právnou subjektivitou) a v dôsledku

toho ani spôsobilosťou byť stranou sporu (procesnou subjektivitou). V zmysle zákonného ustanovenia
§ 10 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu môže
byť len záujmové združenie právnických osôb alebo komora zriadená zákonom. Uvedený právny názor
uviedol napr. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5 Obdo 20/2011, Krajský súd v Banskej Bystrici v

uznesení sp. z. 41CoR/10/2016 a Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 5Co/631/2014. Nedostatok
procesnej subjektivity je neodstrániteľnou vadou konania, ku ktorej súd prihliada v ktoromkoľvek štádiu
konania aj bez návrhu, pričom je dôvodom pre obligatórne (povinné) zastavenie konania.

11. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,

súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd nerozhodol o priznaní nároku na náhradu
trov konania žalovanému. Z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania žalobkyňa, nakoľko
ako žalovaného označila subjekt bez procesnej subjektivity. Preto by nárok na náhradu trov konania
prislúchal žalovanému. Subjektu bez procesnej subjektivity, ktorý nedisponuje spôsobilosťou mať práva
a povinnosti, však súd nemohol priznať nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.