Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5704899939
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5704899939.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka
Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, do plnoletosti zastúpeného kolíznym opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Martin, a ako plnoletý právne zastúpený JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou, so sídlom S.
XXXX/XB, T., dieťa rodičov - matky: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, toho času bytom K.

XXXX/XX, S. XX - N., Česká republika a otca : JUDr. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. Z. XXX/
XX, S. C., toho času bytom X. XX, E., zastúpený splnomocneným zástupcom : Mgr. Jaroslav Bubic, nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, o určenie výživného na dieťa, v konaní o odvolaní dieťaťa proti rozsudku
Okresného súdu Martin č.k. 20P/64/2004-1740 zo dňa 26. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že otcovi nevznikol na výživnom na jeho dieťa B. C.
za obdobie od 01.07.2006 do 30.06.2014 nedoplatok. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že predchádzajúcim posledným rozsudkom zo dňa 30.06.2009, č.k.
20P/64/2004-787 rozhodol o výživnom na dieťa tak, že otcovi uložil povinnosť platiť výživné vo výške

165,97eurmesačnepočnúcdňom01.07.2006vždydokaždého15.dňavmesiacivopredkrukámmatky.
Zároveň rozhodol o nedoplatku na výživnom za obdobie od 01.07.2006 do 30.06.2009 v celkovej výške
4.784,08eur,ktorýnedoplatokpovolilotcovisplácaťvmesačnýchsplátkachpo1.500eurspolusbežným
výživným. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením zo dňa 30.10.2009, č.k. 6CoP/71/2009-804
rozsudok okresného súdu vo výroku o nedoplatku na výživnom na dieťa za obdobie od 01.07.2006 do
30.06.2009 a zároveň vo výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie. Výroku rozsudku okresného súdu o povinnosti otca platiť na dieťa výživné mesačne
vo výške 165,97 eur od 01.07.2006 do budúcna, sa krajský súd nedotkol, nakoľko proti tomuto výroku
odvolanie podané nebolo.
Súd po rozhodnutí odvolacieho súdu ďalej pokračoval v konaní a v súlade s právnym názorom
odvolacieho súdu doplnil dokazovanie o ďalšie listinné dôkazy, opätovne vypočul rodičov i dieťa
a oboznámil sa so spismi Okresného súdu Martin sp. zn. 16P/149/2007, 18Er/3240/2011, tiež sa

oboznámil so spisom Obvodného súdu pre Prahu 6 sp. zn. 33Cd/8/2011 i spisom Obvodného súdu pre
Prahu 9 sp. zn. 53Cd/5/2014.
Po vykonanom dokazovaní a pri skúmaní otázky, či otcovi vznikol nedoplatok výživného na dieťa súd
vychádzal z vyjadrení účastníkov na pojednávaniach uskutočnených v rokoch 2016 a 2017, ďalej z
výpočtov predpisu výživného a prehľadu o zaplatení výživného otcom, ktorý prehľad účastníci predložili
a hlavne z toho, že sa účastníkom podarilo jeden z prehľadov spoločne odsúhlasiť. Za dôležité pre

rozhodnutie považoval, že odsúhlasenie všetkými účastníkmi bolo potvrdené na pojednávaní konanom
dňa 20.05.2016. Podľa odsúhlaseného prehľadu predloženého otcom predpis výživného predstavovalsumu 19.003,56 eur, zaplatené výživné predstavovalo sumu 15.983,73 eur, čo predstavuje rozdiel
3.019,83 eur. Súd vyšiel zo záveru, že otcovi nevznikla povinnosť zaplatiť dieťaťu ani tento nedoplatok,
nakoľko otec v rámci pravidelných návštev syna v jeho domácnosti zakupoval synovi rôzne veci bežnej

potreby nad rámec bežného výživného. Za preukázanú skutočnosť v tomto smere považoval okresný
súd zakúpenie rôzneho oblečenia, obutia, batohu i grafickej PC stanice v rokoch 2007 a 2008 spolu
vo výške 2.000,55 eur, čo činí v prepočte za uvedené roky viac ako 83 eur mesačne. Okresný súd
ďalej v odôvodnení rozsudku vyslovil, že súhlasí s názorom otca, že mal aj ďalšie výdavky v tejto
oblasti, ale vzhľadom na odstup času ich už nevie preukázať. Syn sa u otca od júla 2006 do augusta

2010 dlhodobejšie zdržiaval, najmä počas jarných a letných prázdnin, tiež počas Veľkej noci a Vianoc,
spolu za uvedené obdobie 335 dní, čo predstavuje takmer 84 dní v každom kalendárnom roku. Počas
tohto obdobia otec zabezpečoval komplexne všetky jeho potreby a ak otec na zabezpečenie týchto
potrieb určil sumu 5,35 eur/jeden deň, čo predstavuje za 335 dní celkovú sumu 1.792,25 eur, okresný
súd takýto výdavok akceptoval. Nakoľko po spočítaní výdavkov na zakúpenie vecí osobnej potreby i
výdavkov na každodenné potreby počas pobytu dieťaťa u otca, ide o sumu spolu vo výške 3.792,80

eur a podľa odsúhlaseného prehľadu mal otcovi vzniknúť nedoplatok len 3.019,83 eur, rozhodol tak,
že otcovi nevznikol na výživnom na dieťa za obdobie od 01.07.2006 do 30.06.2014 nedoplatok. V
závere odôvodnenia rozsudku uviedol, že dôležitou skutočnosťou bolo tiež ustálenie obdobia, za ktoré
sa bude nedoplatok určovať. Čo sa týka konca vyživovacej povinnosti otca na dieťa, okresný súd
vychádzal z rozsudku Obvodného súdu pre Prahu 6 zo dňa 25.03.2015, č.k. 18C/105/2014-58, ktorým

bola vyživovacia povinnosť otca k dieťaťu zrušená dňom 30.06.2014.

3. Proti rozsudku podalo odvolanie dieťa, ktoré navrhlo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť tak, že otcovi sa uloží povinnosť zaplatiť mu
nedoplatok výživného za obdobie od 01.07.2006 do 30.06.2014 vo výške 3.239,45 eur do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.
Odvolateľ v prvom rade namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces i odňatie práva na
prípravu pojednávania a záverečnú reč v dôsledku nesprávneho procesného postupu okresného súdu.
Vpodrobnostiachvtomtosmereuviedol,žeposlednépojednávanievovecisamejpredokresnýmsúdom
sa uskutočnilo dňa 04.05.2017, na ktorom žiaden z účastníkov nenavrhol ďalšie dokazovanie, pričom

pojednávanie bolo odročené na neurčito. Jeho právnemu zástupcovi bolo dňa 25.05.2017 doručené
predvolanie na verejné vyhlásenie rozsudku, ku ktorému malo dôjsť dňa 26.06.2017. Právny zástupca
sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavil s tým, že využil zákonnú možnosť prevziať si písomné
vyhotovenie rozsudku v lehote troch dní. Okresný súd však bez toho, aby zrušil termín verejného
vyhlásenia rozsudku, dňa 26.06.2017 uskutočnil riadne pojednávanie, a to i napriek námietkam

odvolateľa a jeho matky, ktorí sa dňa 26.06.2017 dostavili na verejné vyhlásenie rozsudku. Po skončení
pojednávania bol vyhlásený rozsudok v znení jeho písomného vyhotovenia. Okresný súd takýmto
nesprávnym procesným postupom porušil jeho práva na spravodlivý proces, najmä práva na to, aby
prostredníctvom svojho právneho zástupcu zhodnotil všetky vykonané dôkazy i predniesol záverečnú
reč.

Odvolateľ ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd oprel svoje rozhodnutie len o dôkazy predložené
otcom, naviac dôkazmi vykonanými v predmetnom konaní nebolo preukázané, že otcom tvrdené plnenia
boli odvolateľom, eventuálne jeho matkou, aj skutočne prevzaté. Spolu s matkou v konaní vzniesli
námietky proti tvrdeniam otca, ktorý žiadal započítať na výživné aj veci, ktoré odvolateľovi nikdy nedal.
Pokiaľ otec žiadal započítať dobu, po ktorú sa odvolateľ zdržiaval v jeho domácnosti, z vykonaných

dôkazov je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že sa jednalo o dobu a plnenia, ktoré odvolateľ v
domácnosti a v podnikaní otca odpracoval. Rozhodnutie okresného súdu v tomto smere teda vychádza
nielen z nesprávnych skutkových zistení, ale i z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne nezaoberal dôvodnosťou jeho tvrdení,
že pokiaľ mu i otec zakúpil veci či už na ošatenie alebo vzdelávanie, vrátane počítača, ktorý bol

naviac vyradený z podnikania otca, išlo o bežné dary. Okresný súd sa nevysporiadal ani s tvrdením
odvolateľa, že otcom predložené doklady o zakúpení vecí, boli doklady na veci, ktoré pre odvolateľa boli
upotrebiteľné s ohľadom na jeho vek a vzrast.
Odvolateľ nakoniec v odvolaní namietal i nesprávne skutkové závery okresného súdu s poukazom na
skutočnosť, že jeho matka predložila hodnoverné doklady, podľa ktorých vyplýva nedoplatok na jeho

výživnom za žalované obdobie v celkovej výške 3.239,45 eur.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu dieťaťa uviedol, že rozhodne odmieta jeho tvrdenia v tom smere, že
do spisu boli priložené potvrdenky o nákupe vecí, ktoré odvolateľ, resp. jeho matka, by neprevzali,resp. potvrdenky o zakúpení vecí, ktoré svojou veľkosťou nezodpovedali veku odvolateľa. Ak odvolateľ
takéto niečo tvrdí, mal konkrétne uviesť, o ktoré veci z jednotlivých potvrdeniek sa jedná. Rovnako za
zavádzajúce považoval tvrdenie odvolateľa, že svoj pobyt u neho si vždy odpracoval. Odvolateľ iba

jedenkrát bol so svojim priateľom u neho na pracovnej brigáde, za ktorú dostali riadne zaplatené. Za
urážajúce považoval vyjadrenie odvolateľa, že mu dal vyradený počítač z jeho firmy. Pravda je taká,
že odvolateľovi kúpil nový počítač, v tom čase veľmi drahý a kvalitný. Dôkazy o pobyte odvolateľa
u neho súdu predložil. Urobil tak v prehľade zo dňa 08.11.2010, v ktorom vyčíslil všetky náklady
spojené s pobytom odvolateľa u neho v období od 01.07.2006 do 19.08.2010, ktoré vyčíslil na sumu

3.021,42 eur. Tvrdenie odvolateľa o hodnoverných dokladoch, z ktorých má vyplývať údajný nedoplatok
na výživnom vo výške 3.239,45 eur je účelovo zavádzajúce, nakoľko zo zápisníc z jednotlivých
pojednávaní je preukázané, že matka odvolateľa absolútne nemala prehľad o prejednávanej veci. Pokiaľ
odvolateľ poukazuje na procesné pochybenia okresného súdu, túto otázku ponechal otec na posúdenie
odvolacieho súdu. Na základe týchto skutočností navrhol rozsudok okresného súdu ako zákonný a
spravodlivý potvrdiť.

5. Kolízny opatrovník a matka odvolateľa sa k odvolaniu dieťaťa písomne nevyjadrili.

6. Odvolateľ v replike na vyjadrenie otca uviedol, že s tvrdeniami otca nesúhlasí. Zotrval na všetkých
svojich tvrdeniach v konaní pred okresným súdom i v podanom odvolaní.

7. Ostatní účastníci na repliku odvolateľa už písomne nereagovali.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP)
a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z

dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP s prihliadnutím i na ustanovenia § 66 a § 67 CMP)
a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

9.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuikonania,ktorémupredchádzalodospelkzáveru
o dôvodnosti odvolacej námietky odvolateľa, ktorou namietal nesprávny procesný postup okresného
súdu v prvostupňovom konaní, ktorým bolo odvolateľovi znemožnené, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Z ust. § 219 ods. 2 CSP vyplýva, že súd vyhlási rozsudok spravidla buď po skončení pojednávania a

ak to nie je možné, pojednávanie odročí na vyhlásenie rozsudku, a to najdlhšie na 30 dní. V takomto
prípade doručí rozsudok stranám, ktoré sú prítomné na pojednávaní, neprítomným stranám do 3 dní.
Z vyššie označeného ustanovenia zákona možno bez dôvodných pochybností vyvodiť, že ak súd pri
príprave rozsudku (v čase od odročenia pojednávania do vyhlásenia rozsudku) dospeje k záveru, že je
potrebné vykonať ešte nejaký dôkaz, alebo zistí, že do vyhlásenia rozsudku neboli uskutočnené všetky

procesnépráva,ktoréstranámpodľazákonapatria,vtakomtoprípadezrušínímurčenýtermínverejného
vyhlásenia rozsudku, nariadi pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu, resp. ich zástupcov a na
takto riadne nariadenom pojednávaní vykoná potrebný dôkaz, resp. umožní stranám realizovať tie
procesné práva, ktoré im zákon priznáva a ktoré doposiaľ nerealizovali.
Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že okresný súd na pojednávaní konanom dňa

04.05.2017 vypočul odvolateľa, jeho rodičov a následne pojednávanie odročil na neurčito bez toho,
aby uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, bez toho, aby vyzval strany na to, aby zhrnuli svoje
návrhy, vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci a nakoniec bez toho, aby uviedol dôležité
dôvody, pre ktoré pojednávanie odročuje. Ako ďalej vyplýva zo spisového materiálu okresný súd dňa
19.05.2017 nariadil na deň 26.06.2017 verejné vyhlásenie rozsudku, upovedomil o tejto skutočnosti

stranysporuprostredníctvomichzástupcov,matkuodvolateľaakolíznehoopatrovníka.Právnyzástupca
odvolateľa informoval okresný súd, že sa nedostaví a požiadal o doručenie vyhláseného rozsudku.
Dňa 26.06.2017 sa dostavili strany sporu (odvolateľ bez svojho právneho zástupcu) v očakávaní
vyhlásenia rozsudku. Sudkyňa stranám oznámila, že v čase po odročení posledného pojednávania
zistila, že stranám nebol daný priestor na záverečné reči a neboli vykonané dôkazy listinami, čítaním ich

podstatných častí, a preto rozhodla, že vykoná pojednávanie za vyššie uvedeným účelom. Odvolateľ
na pojednávaní namietal, že nesúhlasí s pojednávaním bez svojho právneho zástupcu, nakoľko nemá
právnické vzdelanie, tiež uviedol, že bez svojho právneho zástupcu sa cíti byť právne ohrozený, pretonevie, čo by mal k veci doplniť. Okresný súd napriek týmto argumentom odvolateľa pojednávanie
vykonal, doplnil dokazovanie čítaním podstatných častí listinných dôkazov a vyhlásil rozsudok.
Odvolací súd z týchto zistení vyvodil záver o nesprávnom procesnom postupe okresného súdu pred

vyhlásením napadnutého rozsudku, ktorý postup nebol v súlade s ust. § 219 ods. 2, ani s ust. § 182
a § 183 ods. 1 CSP. Týmto nesprávnym procesným postupom bolo odvolateľovi znemožnené, aby
v dôsledku neprítomnosti svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 26.06.2017 (kedy
strany sporu reálne očakávali vyhlásenie rozsudku - pozn. odvolacieho súdu) realizoval svoje právo na
vyjadrenie sa k doposiaľ vykonanému dokazovaniu, tiež k dokazovaniu vykonaného na pojednávaní

konanom dňa 26.06.2017 a nakoniec i svoje právo na vyjadrenie sa k právnej stránke veci. Tým
došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces, ktoré porušenie zakladá dôvod na zrušenie
napadnutého rozsudku odvolacím súdom v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

10. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k riešeniu
otázok podstatných pre predmetné konanie nespĺňa kritériá uvedené v ust. § 220 CSP. Podľa

označeného ustanovenia zákona súd v odôvodnení rozsudku okrem iného jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy, ako vec právne posúdil a dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.Povinnosťsúduriadneodôvodniťrozhodnutiejeodrazomprávastranysporunadostatočné

a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, v ktorom je povinnosťou súdu vysporiadať
sa so všetkými podstatnými námietkami strán sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na
jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu musí obsahovať výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, súd sa v ňom musí
vysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusíbyťvodôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale
tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
Okresnýsúdvodôvodnenípísomnéhovyhotovenianapadnutéhorozsudkuvyvodilzoskutkovýchzistení

záver o nedoplatku otca na výživnom pre odvolateľa za obdobie od 01.07.2006 do 30.06.2014 v celkovej
výške 3.019,83 eur (bod 32.). Následne prijal záver, že otcovi nedoplatok na výživnom nevznikol,
nakoľko vzal za preukázané, že otec období rokov 2007 a 2008 zakúpil odvolateľovi rôzne veci bežnej
potreby nad bežný rámec za 2.000,55 eur a v období od júla 2006 do augusta 2010 (kedy sa odvolateľ
dlhodobejšie zdržiaval u otca počas prázdnin, Veľkej noci a Vianoc) otec zabezpečoval všetky potreby

odvolateľa, čo za 335 dní posudzovaného obdobia činí sumu 1.792,25 eur, ktorá suma spolu so sumou
2.000,55 eur presahuje sumu dlžného výživného (bod 33.). Okresný súd však už ďalej vo svojich
záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku nepodáva, z ktorých dôkazov vychádzal pri
započítaní sumy 2.000,55 eur do dlžného výživného (v tomto smere len všeobecne v bode 33. rozsudku
uvádza, že označená suma predstavuje zakúpenie rôzneho oblečenia, obutia, batohu, počítača) a ako

toto započítanie právne posúdil. V podstate to isté možno konštatovať i k záveru, ktorým okresný súd
ustálil započítanie sumy 1.792,25 eur do dlžného výživného, nakoľko z bodu 33. napadnutého rozsudku
vyplýva, že išlo skôr o voľnú úvahu súdu bez odkazu na dôkazy vykonané v konaní pred súdom. Okresný
súd naviac sa vo vzťahu k prijatému záveru započítania sumy 1.792,25 eur do dlžného výživného
nijako v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s námietkami odvolateľa prednesenými na

pojednávaní konanom dňa 04.05.2017, že v období, kedy sa zdržiaval u otca v jeho domácnosti a otec
mu poskytoval určité plnenia, tieto si riadne u otca odpracoval.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

11. Okresný súd v ďalšom konaní nariadi na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom zopakuje dôkaz
listinami postupom podľa § 204 CSP a stranám sporu a ich zástupcom prítomným na pojednávaní
umožní realizovať práva vyplývajúce z ust. § 182 CSP. Ak po vyjadrení strán nebude považovať za
potrebné vykonať ďalšie dôkazy, eventuálne strany sporu ďalšie dôkazy nenavrhnú, uznesením vyhlási
dokazovanie za skončené, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie (ak ním bude rozsudok)

odôvodní podľa kritérií uvedených v ust. § 220 ods. 2 CSP.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)