Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216201345
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216201345.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela

Ilavského a Mgr. Michala Novotného v právnej veci navrhovateľky (ďalej matka): N. Q., rod. R., nar. X. U.
XXXX, bytom G. M. č. XXX, XXX XX M., zast. splnomocneným zástupcom PaedDr. C. U. A., nar. X. G.
XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX N. E. proti odporcovi: K. Q., nar. XX. K. XXXX, bytom G. M. č. XXX, XXX
XX M., t. č. v ÚVTOS Želiezovce, o rozvod manželstva, úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom: M. Q. nar. X. E. XXXX a K. Q., nar. XX. E. XXXX, bytom u matky, obidve zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, o odvolaní otca detí
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 27. apríla 2017 č.k. 6P/4/20116-145, takto

r o z h o d o l :

I/ Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného a zákazu styku p o t v r
d z u j e .

II/ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie I/ manželstvo účastníkov konania uzavreté
dňa 29.8.1998 na Matričnom úrade obce Lehnice, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu
zväzok 9, ročník 1998, na strane 36, pod por. č. 16, II/ maloletého M., nar. X.X.XXXX a maloletého K.,
nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude

zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, III/ otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletého M. 110 eur mesačne a maloletého K. 95 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred matke na číslo účtu vedeného v O. R., IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, počnúc
od právoplatnosti rozsudku, IV/ zakázal akýkoľvek styk otca s maloletými deťmi a V/o trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 18, § 22, § 24 ods. 1 až 4, § 25 ods.

1 až 6 Zákona o rodine, keď na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú
splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva. Ako príčinu rozvratu manželstva videl v správaní
sa odporcu, ktorý je agresívny nielen voči navrhovateľke, ale aj voči svojím maloletým deťom, o čom
svedčí tá skutočnosť, že aj toho času sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody pre toto svoje
agresívne správanie voči navrhovateľke. Zo spisu Okresného súdu Dunajská Streda, najmä rozsudku
č.k. 13P 34/2016-121 zistil, že s právoplatnosťou ku dňu 27.1.2017 obe maloleté deti M.
a K. na čas do rozvodu boli zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že ich bude zastupovať a

spravovať ich majetok v bežných veciach. Citovaným rozsudkom bola otcovi detí uložená povinnosť
prispievať na výživu maloletému M. sumu 110 eur a maloletému K. sumu 95 eur a bol zakázaný styk otca
s maloletými deťmi. Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností č. k. 13P 34/2016-121 nadobudol právoplatnosť dňom 27.1.2017. Od uvedenej doby nedošlok zmene pomerov, preto súd aj na čas po rozvode manželstva si osvojil spôsob rozhodnutia v zmysle
tohto rozsudku s tou výnimkou, že zakázal akýkoľvek styk otca s maloletými deťmi, teda aj styk písomný,
resp. telefonický. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že je potrebné obmedziť akýkoľvek styk

otca s maloletými deťmi. Otec svojim správaním vystavil maloleté deti stresujúcej skutočnosti, pričom
toto konanie otca malo negatívny vplyv na maloleté deti v tom smere, že nadobudli panický strach z otca.
Zákaz je jednoznačne v záujme maloletých detí, ktoré majú veľmi zlý psychický stav, ktorý nadobudli
dlhoročným negatívnym vplyvom zo strany otca, ktorý ich matku týral, nehľadiac na to, že tak konal aj
pred maloletými deťmi. Z doložených správ od detského psychológa je nepochybné, že obe maloleté

deti majú panický strach z otca, z jeho návratu z výkonu trestu odňatia slobody. S otcom majú desivé
sny, preto súd je toho názoru, že je potrebné zakázať akýkoľvek kontakt otca s maloletými deťmi.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti úpravy výšky výživného a zákazu styku podal v zákonnej
lehote odvolanie otec detí, ktorý ako vyplýva z obsahu odvolania, ako aj doplneného podania rozsudok
v napadnutej časti zrušiť. Odvolanie odôvodnil tým, že je nemajetný a jeho finančná situácia mu

nedovoľuje platiť výživné v takej výške. V časti zákazu styku jeho obrana spočívala v tom, že sú to aj
jeho deti.

4. K odvolaniu otca detí sa písomne vyjadrila matka detí, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Poukázala na to, že otec sa o deti nijako

nezaujímal a správal sa k nim často agresívne. Ohľadom majetkových pomerov uviedla, že vlastní veľa
vecí (kosačky, vŕtačky, motorové píly, motorku a pod.), ktoré veľakrát vymieňal za drogy, keďže bol
drogový díler. Ďalej uviedla, že mal veľakrát pri sebe väčšie množstvo peňazí, obliekal sa do značkového
oblečenia, pričom jeho mesačný príjem bol cca 1.000 eur. Nestýka sa s nimi a to i napriek tomu, že mu
to navrhuje. Otec žije, ako keby deti vôbec neexistovali, a preto mala za to, že súd by mal prihliadnuť aj

na jej výlučnú starostlivosť o obe deti. Považovala za absurdné, že otec detí prispieva svojim vlastným
rodičom na pranie, ošatenie a stravu vo výške 200 eur mesačne a pritom nie je ochotný sumou 195 eur
platiť výživné na svoje maloleté deti.

5. Procesný opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - otec detí (§ 359 a § 362 ods. 1 C.s.p. a § 7 ods. 1 C.m.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 C.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah

a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 C.m.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca detí nie je dôvodné, pretože
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vecne správny.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 6P/4/2016 bol rozvod manželstva
účastníkov a úprava výkonu ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom.

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie I/ manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa
29.8.1998 na Matričnom úrade obce Lehnice, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu zväzok
9, ročník 1998, na strane 36, pod por. č. 16 , II/ maloletého M., nar. X.X.XXXX a maloletého K., nar.
XX.X.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude
zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, III/ otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu

maloletého M. 110 eur mesačne a maloletého K. 95 eur mesačne, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca
vopred matke na číslo účtu vedeného v O. R., IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, počnúc
od právoplatnosti rozsudku, IV/ zakázal akýkoľvek styk otca s maloletými deťmi a V/ o trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti určenia výživného a zákazu styku.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre

vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
i správne právne posúdil.10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej
inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne
odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

11.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdeti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť

v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

12. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

13. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že od ostatnej úpravy práv a povinností rodičov k
maloletým deťom rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 13P/34/2016-121, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 27.1.2017 nedošlo k takej zmene pomerov v časti napadnutej odvolaním otca, preto

aj na čas po rozvode manželstva si osvojil spôsob rozhodnutia v zmysle tohto rozsudku s tou výnimkou,
že zakázal akýkoľvek styk otca s maloletými deťmi, t. j. aj styk písomný, resp. telefonický, keď otec
svojim správaním vystavil maloleté deti stresom, ktoré konanie otca malo negatívny vplyv na maloleté
deti v tom smere, že nadobudli z neho panický strach. Zákaz je jednoznačne v záujme maloletých detí,
ktoré majú veľmi zlý psychický stav, ktorý nadobudli dlhoročným negatívnym vplyvom zo strany otca,

ktorý ich matku týral, nehľadiac na to, že tak konal aj pred maloletými deťmi.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p..

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).