Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/160/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108219327
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5108219327.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľov:

Ia. H.. I. M., F.. XX.XX.XXXX, T. Z. XXXX/XX, XXX XX T., Š. Z. J., Ib. O.. E. M., F.. XX.XX.XXXX, T.
H. XXXXX/XX, XXX XX T., Š. Z.I. J., Ic. E.. P. S., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX, I. C., H. - B., U. XSX, X.,
P., Š. Z. J., všetci právne zastúpení JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom so sídlom Mydlárska 19,
010 01 Žilina, proti odporcom: I. D.. Š. H., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX P. XXX, Š.Q. Z. J., II. P. H., F..
XX.XX.XXXX, T. XXX XX P. XXX, Š. Z. J., III. E.. H. H., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX H. XXX, Š. Z. J.,
všetci právne zastúpení JUDr. Jánom Kasenčákom, advokátom so sídlom Juraja Fándlyho 2163/7, 010
01 Žilina, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Návrh o určenie, že navrhovatelia Ia. až Ic. sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele o veľkosti
1/3, a to pozemku parcela P.-B. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 512 m2 nachádzajúcej sa v kat. území P.,
evidovanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom voči odporcovi
III. zamieta.

Konanie o návrhu navrhovateľov Ia. až Ic. vo vzťahu k odporcom I. a II. zastavuje.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 20.07.2008 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 01.08.2008 sa
pôvodný navrhovateľ H.. Š. M., B.., F.. XX.XX.XXXX, T. Z. XXXX/XX, XXX XX T., Š. Z.Č. J. (ďalej aj
ako „pôvodný navrhovateľ“ alebo „právny predchodca navrhovateľov“, tento v priebehu konania zomrel
dňa 07.02.2012) voči odporcom I. a II. domáhal vydania rozsudku súdu, ktorým by bolo určené, že je
výlučným vlastníkom v celosti parc. P. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 512 m2, ktorá sa nachádza v
k. ú. P. a je zapísaná na Správe katastra Bytča na LV č. XXX, ktorým by ďalej bola odporcom I. a II.
uložená povinnosť odstrániť z parc. P. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 512 m2, k. ú. P.Á. plot vybudovaný

z kovových trubiek zabetónovaných v počte 18 ks spolu aj s pletivom natiahnutým na týchto trubkách, a
to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a ktorým by boli napokon odporcovia I. a II. zaviazaní nahradiť
mu trovy konania na účet jeho právneho zástupcu.
Svoj návrh pôvodný navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parc. P. Č.. XXX/X
- záhrady o výmere 512 m2, k. ú. P., ktorá je zapísaná Na LV č. XXX vedenom Správou katastra Bytča,
a to na odporcov I. a II. v celosti. Predmetný pozemok bol pôvodne zapísaný ako parc. H. Č.. XXXX -
lúka vo vnútornosti v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX. Štátne notárstvo v Žiline vydalo v dedičskej

veci po jeho matke I. M., S.. G., F.. XX.XX.XXXX, F. T. P. XXX, W.. XX.XX.XXXX rozhodnutie spis. zn.
4D 1645/82 zo dňa 28.10.1983, ktorým bol prejednaný aj pozemok parc. H. Č.. XXXX zapísaný v pkn.
vl. č. XXXX, pričom podľa tohto rozhodnutia sa stal dedičom poručiteľkinho podielu o veľkosti 20/36 na
predmetnom pozemku on. Na strane 2 dotknutého rozhodnutia Štátneho notárstva v Žiline je uvedenápoznámka pre Stredisko geodézie Žilina, že na základe tohto rozhodnutia vykoná na podiel poručiteľky
zápis v prospech syna poručiteľky - pôvodného navrhovateľa. Pôvodný navrhovateľ ďalej uviedol, že
dňa 13.09.1967 bola napísaná na Miestnom národnom výbore v Kolároviciach Dohoda zúčastnených

strán: 1. I. M., T. P. XXX, 2. Š. J., T. P. XX, 3. Z. M. J. E. P.Í., S.. P., T. P. XXX, 4. T. D., T. P. XX, 5. P. M., T. P.
XXX, 6. H. P., T. P. XXX, 7. E. Č., T. P. XXX, ktorou si usporiadali úžitok v okrem iných parcelách PKN aj k
parc. H. Č.. XXXX, k. ú. P.. Účastníci dohody sa vzdali večného úžitku, teda vlastníckeho práva ku parc.
H. Č.. XXXX, ktorá je totožná s parc. P. Č.. XXX, k. ú. P.. Parc. P. Č.. XXX totožnú s parc. H. Č.. XXXX,
k. ú. P. užívali ako svoju vlastnú jeho rodičia I. M., S.. G. a Š. M., a to už od roku 1938 a nikto ich v tejto

držbe nerušil a formálne vedení spoluvlastníci uznali toto vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti
jeho rodičom spísanou Dohodou zo dňa 13.09.1967. Jeho matka I. M. W. C. XX.XX.XXXX a jeho otec Š.
M. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Až do svojej smrti parc. P. Č.. XXX/X, k. ú. P.Á. ako svoju vlastnú užívali,
nik ich v tejto držbe a úžitku nerušil a on ako ich syn pokračoval v užívaní a vo vlastníctve tohto pozemku
až do 07.05.2006, na ktorý si bezdôvodne nárokujú odporcovia I. a II. Vlastnícke právo k spornej parc. P.
Č.. XXX/X, k. ú. P. nadobudol jednak dedičstvom po svojej nebohej matke I. M., S.. G., a to na základe

rozhodnutia Štátneho notárstva v Žiline spis. zn. 4D 1645/82 zo dňa 28.10.1983. Súčasne pôvodný
navrhovateľ s odkazom na znenie ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že spornú parcelu
spolu aj s jeho právnymi predchodcami - jeho rodičmi vlastnia a užívajú od roku 1938 a ku dňu spísania
návrhu na začatie konania je to 70 rokov, takže splnil podmienky vydržania vlastníckeho práva podľa
ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Sporná parcela sa nachádza hneď za jeho rodinným domom

a cez tento pozemok mali aj prístupovú cestu do dreveného humna, keď zvážali úrodu a uskladňovali ju
v humne. Na tomto pozemku vysadil ovocné stromy, čerešne a iné, ktoré zodpovedajú dobe vydržania.
Odporcovia I. a II. si predmetný pozemok proti jeho vôli oplotili tak, že zabetónovali kovové trubky, na
ktoré natiahli pletivo. Po dĺžke zabetónovali 10 kovových stĺpikov a po šírke 8 kovových stĺpikov, čím
si protiprávne zabrali jeho pozemok a znemožnili mu vstup do dvora a do humna. Domáha sa tak, aby

odporcovia I. a II. odstránili uvedené oplotenie a tento pozemok mu vydali do jeho vlastníctva a užívania.
Odporcovia I. a II. sa k doručenému návrhu vyjadrili podaním zo dňa 29.09.2008, v ktorom uviedli, že s
podaným návrhom na začatie konania nesúhlasia, nakoľko spornú nehnuteľnosť nadobudli na základe
kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 17.10.2005 od R. J., S.. I. v dobrej viere na základe ponuky od R.
J., S.. I., ktorá bola v tom čase výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti na základe osvedčenia o

dedičstve vydaného JUDr. Jurajom Ehnom, súdnym komisárom povereným Okresným súdom Žilina
spis. zn. D 630/1999, Dnot 10/1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2001. Odporcovia I. a II.
zároveň s poukazom na znenie ust. § 80 písm. c) O.s.p. namietali, že pôvodní navrhovateľ nepreukázal
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, na základe čoho mali za to, že návrh na začatie
konania je potrebné bez ďalšieho ako nedôvodný zamietnuť. Súčasne odporcovia I. a II. uviedli, že súdu

predkladajú úradný záznam zo dňa 29.09.2008, z ktorého vyplýva, že R. J., S.. I. sa vyjadrila tak, že
spornú parcelu nadobudla osvedčením o dedičstve spis. zn. D 630/1999, Dnot 10/1999, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.03.2001 po poručiteľovi E. J.J., F.. XX.XX.XXXX, F. T. P. XX, W.. XX.XX.XXXX, t.
j. po svojom manželovi. Ako výlučná vlastníčka spornej nehnuteľnosti túto odpredala odporcom I. a II.
Kúpna zmluva bola Správou katastra Bytča povolená dňa 16.11.2005 a týmto dňom aj vklad nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť. Zároveň jej nie je známe, na základe čoho si pôvodný navrhovateľ
robí nároky na spornú parcelu, nakoľko túto užívala ona spoločne so svojim manželom a pôvodný
navrhovateľ ju užíval iba so súhlasom rodičov jej nebohého manžela. Odporcovia I. a II. tak žiadali súd,
aby návrh pôvodného navrhovateľa zamietol a zaviazal ho nahradiť im trovy konania.
Odporcovia I. a II. sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadrili opätovne podaním doručeným

súdu dňa 18.01.2012, v ktorom uviedli, že sa nezakladá na pravde skutkové tvrdenie pôvodného
navrhovateľa, že sporný pozemok parc. P. Č.. XXX/X bol pôvodne zapísaný v pkn vl. č. XXXX ako
parc. H. Č.. XXXX, a to s poukazom na vyjadrenie Správy katastra Bytča zo dňa 11.04.2011, z ktorého
vyplýva, že parc. H. Č.. XXXX je uvedená v pkn vl. č. XXX, ako aj v pkn vl. č. XXXX a že sa nejedná
o duplicitné vlastníctvo. Ďalej odporcovia I. a II. poukázali na to, že Správa katastra Bytča vo vyjadrení

zo dňa 11.04.2011 vykonala i identifikáciu spornej parc. P. Č.. XXX/X, z ktorej vyplýva, že a) na základe
rozhodnutia D 597/82 (zmena zapísaná v pkn vl. č. XXX pod por. č. 49/83) došlo k prejednaniu dedičstva
po poručiteľke I. J., S.. Q., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX, a to okrem iných nehnuteľností i k
prejednaniu parc. P.-B. Č.. XXX - záhrady o výmere 531 m2, pričom z identifikácie, ktorá je súčasťou
tohto rozhodnutia je parc. H. Č.. XXXX z pkn vl. č. XXX identická s parc. P.-B. Č.. XXX o výmere 531

m2; b) v rozhodnutí spis. zn. 4D 598/82, ktoré bolo zapísané ako zmena v pkn vl. č. XXX, k. ú. P.
pod č. XX/XX, došlo k prejednaniu parc. H. Č.. XXXX, ktorá bola zidentifikovaná ako parc. č. XXX -
záhrada o výmere 531 m2, pričom zápis vlastníctva bol vykonaný na E. J.; c) následne E. J. ako výlučný
vlastník parc. P. Č.. XXX v konaní vedenom na príslušnej Správe katastra Bytča pod spis. zn. R. XXX/XX odpredal časť parc. P. Č.. XXX o výmere 19 m2 - odpredaná časť bola vytvorená geometrickým
plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX ako parc. P.-B. Č.. XXX/X o výmere 19 m2 - D. T., F.. XX.XX.XXXX
a T.L. T., F.. XX.XX.XXXX, Z. T. P. XXX; d) E. J. zomrel dňa XX.XX.XXXX a na základe dedičského

konania po ňom vedenom pdo spis. zn. D 630/99, Dnot 100/99 sa výlučnou vlastníčkou parc. P.-B. Č..
XXX/X (ktorá podľa identifikácie zodpovedá parc. H. Č.. XXXX) stala R. J., S.. I., F.. XX.XX.XXXX, ktorá
na základe kúpno-predajnej zmluvy odpredala odporcom I. a II. spornú parc. č. XXX/X. Vzhľadom na
uvedené navrhovateľ a ani jeho právni predchodcovia nikdy nenadobudli vlastnícke právo k spornej
nehnuteľnosti v súčasnosti vedenej ako parc. P.-B. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 512 m2, k. ú. P. na

LV č. XXXX. K tvrdeniu pôvodného navrhovateľa, že nadobudol parc. H. Č.. XXXX zapísanú v pkn vl. č.
XXXX na základe dedičského rozhodnutia po I. M., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX, a to podiel vo
výške 20/36, odporcovia I. a II. namietali, že poukazujú na str. 2 dedičského rozhodnutia po poručiteľke
I. M., z ktorého vyplýva, že pôvodný navrhovateľ v skutočnosti nadobudol len podiel o veľkosti 2/36 a
nie 20/36. Odporcovia tak namietali, že parc. H. Č.. XXXX zapísaná v pkn vl. č. XXXX, k. ú. P. nie je
vzhľadom na identifikáciu parciel vyhotovenú Správou katastra Bytča totožná so spornou parcelou, ktorá

bola pôvodne vedená v pkn vl. č. XXX ako parc. H. Č.. XXXX, k. ú. P.. Pôvodný navrhovateľ, ako aj jeho
právni predchodcovia nikdy neužívali spornú parcelu a zároveň nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k
spornej parcele vydržaním, a to z dôvodu, že chýba dobromyseľnosť, ako i oprávnenosť držby užívateľa,
čím nie sú naplnené všetky zákonné predpoklady na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
Podľa ust. § 107 ods. 3 O.s.p., konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ

alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku
dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie
o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.
Pôvodný navrhovateľ H.. Š. M., B., v priebehu konania zomrel dňa XX.XX.XXXX, ako to vyplýva z
úmrtného listu vystaveného Matričným úradom Mestskej časti Bratislava - Ružinov dňa 09.02.2012

(na č. l. 185 spisu). Podľa oznámenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.03.2012 (na č. l. 190
spisu) dedičské konanie po pôvodnom navrhovateľovi ako poručiteľovi bolo vedené pod spis. zn.
38D/210/2012, pričom prejednaním dedičstva bola poverená súdna komisárka Mgr. Jana Borovičková.
Mgr. Jana Borovičková podaním zo dňa 24.04.2012 (na č. l. 194 spisu) súdu oznámila, že dedičské
konanie po pôvodnom poručiteľovi nie je ešte právoplatne skončené, pričom na základe predbežného

vyšetrenia vykonaného v dedičskej veci prichádzajú do úvahy ako dedičia po pôvodnom navrhovateľovi
v I. zákonnej dedičskej skupine navrhovatelia Ia. až Ic. Súd tak v zmysle ust. § 107 ods. 3 O.s.p. súd v
konaní pokračoval bez ďalšieho namiesto pôvodného navrhovateľa s jeho dedičmi - navrhovateľmi Ia.
až Ic. - a to vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci vzhľadom na zápis výlučného vlastníctva k spornej
parc. P.-B. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 512 m2, k. ú. P. na LV č. XXXX pod B1 na E.. H. H. (neskôr

odporcu III.) na základe darovacej zmluvy R. XXX/XX zo dňa 21.09.2009 položka výkazu zmien 209/09
(ako to vyplýva z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 31.01.2011 na č. l. 80 spisu). O
pokračovanie v konaní bez jeho prerušenia za ich účasti žiadali aj svojim podaniami navrhovatelia Ia.
(zo dňa 27.05.2012 na č. l. 199 spisu) a Ib. (zo dňa 01.06.2012 na č. l. 201 spisu).
Navrhovatelia Ia. a Ib. podaním zo dňa 08.06.2012 žiadali súd, aby do konania popri odporcoch I. a II.

pripustil ako ďalšieho účastníka na strane odporcu E.. H. H. ako odporcu III., a to a poukazom na ust. §
92 ods. 1 až 3 O.s.p. a na skutočnosť, že odporcovia I. a II. darovacou zmluvou zo dňa 21.09.2009 č.
R. XXX/XX darovali spornú nehnuteľnosť svojmu synovi - E.. H. H..
Súd uznesením č. k. 6C/160/2008-272 zo dňa 17.01.2013 pripustil vstup E.. H. H. do konania na strane
odporcu, a to ako odporcu III., a to viazaný podľa ust. § 226 O.s.p. vysloveným právnym názorom

KrajskéhosúduvŽiline,akosúduodvolaciehovprejednávanejveci,vuzneseníč.k.10Co/213/2012-261
zo dňa 27.11.2012, že sa nemožno stotožniť s názorom prvostupňového súdu (vysloveného v uznesení
č. k. 6C/160/2008-214 zo dňa 18.07.2012), že navrhovatelia sú nerozlučnými procesnými spoločníkmi
v zmysle ust. § 91 ods. 2 veta prvá O.s.p. Krajský súd v Žiline v ďalšom uviedol, že návrh na
pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania (na strane odporcu) nie je uvedený v taxatívnom

výpočte procesných podaní nerozlučných spoločníkov v ust. § 92 ods. 1 veta druhá O.s.p., pri ktorých
sa vyžaduje súhlas všetkých účastníkov - nerozlučných spoločníkov vystupujúcich na jednej strane.
Vzhľadom k tomu prvostupňový súd nerozhodol správne, keď na návrh iba z dvoch z troch nerozlučných
procesných spoločníkov na strane navrhovateľa na vstup odporcu III. z dôvodu, že nemal preukázaný
súhlas tretieho nerozlučného spoločníka na strane navrhovateľa, zamietol.

Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 23.05.2014 za prítomnosti navrhovateľov Ia. a Ib.,
právnehozástupcunavrhovateľovIa.ažIc.,odporcovI.ažIII.aprávnehozástupcuodporcov(vtomčase
I.aII.),nazákladeúpravynávrhunazačatiekonanianavrhovateľminatomtopojednávaní,pripustilpodľa
ust. § 95 ods. 1 O.s.p. zmenu návrhu na začatie konania, a to v nasledovnom znení rozsudočného petitu:Súd určuje, že navrhovatelia Ia. až Ic. sú podielovými spoluvlastníkmi spornej, evidovanej v katastri
nehnuteľnosti ako parc. P.-B. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 512 m2, a to každý v podiele 1/3. a zároveň
odporcovia I. a II. sú povinní odstrániť z parc. P.-B. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 512 m2, k. ú. P., plot

vybudovaný z kovových trubiek, zabetónovaný v zemi v počte 18 ks spolu aj s pletivom, natiahnutým na
týchto trubkách, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zmenu návrhu na začatie konania z hľadiska nadobudnutia svojho spoluvlastníctva k spornej
nehnuteľnosti navrhovatelia Ia. až Ic. odôvodnili tak, že pôvodný navrhovateľ nadobudol spornú
nehnuteľnosť po svojej matke I. M., S.. G.. Táto uvedenú nehnuteľnosť nadobudla od svojich právnych

predchodcov, a to od manželov E. G. a E., S.. D.. Táto nehnuteľnosť bola vždy vo vlastníctve rodiny,
teda manželov G., následne to zdedila I. M., S.. G. a po nej pôvodný navrhovateľ. Navrhovatelia tak
svoje vlastnícke právo odvodzujú od dvoch titulov, a to na základe dedenia a vydržania. Vo všeobecnosti
pokiaľ ide o vydržanie vlastníckeho práva, navrhovatelia uviedli, že v čase platnosti tzv. Stredného
občianskeho zákonníka, t. j. od roku 1951 do 31.03.1964, platné právo poznalo inštitút vydržania, pričom
ho upravovalo v ust. § 16 a nasl. Stredného občianskeho zákonníka. Naopak inštitút vydržania nepoznal

Občianky zákonník platný od 01.04.1964, avšak podľa súčasnej právnej úpravy, teda súčasného
právneho stavu, sa všetky vydržacie doby spočítavajú, ako by túto nehnuteľnosť užíval jeden vlastník ku
dňu rozhodnutia súdu. Pokiaľ sa týka vydržacej doby, do konca roku 1950 za platnosti bývalého práva na
Slovensku, vydržacia doba bola v rozsahu 31 rokov, pričom po roku 1950, teda od 01.01.1951 išlo o 10-
ročnú vydržaciu dobu. K svojmu naliehavému právnemu záujmu na požadovanom určení navrhovatelia

Ia. až Ic. uviedli, že spočíva v tom, aby boli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci každý v podiele 1/3 k
spornému pozemku vzhľadom na to, aby sa stali výlučnými vlastníkmi a mohli s touto nehnuteľnosťou
disponovať po právnej stránke ako aj po stránke hospodárskej, aby ju mohli obrábať a pod.
Podaním zo dňa 24.11.2014 doručeným súdu dňa 25.11.2014 navrhovatelia Ia. až Ic. zobrali návrh na
začatie konania voči odporcom I. a II. v celom rozsahu späť a žiadali konanie v tejto časti zastaviť.

Uvedené procesné podanie odôvodnili navrhovatelia Ia. až Ic. tým, že odporcovia I. a II. previedli svoje
vlastníctvo spočívajúce v spornej nehnuteľnosti na odporcu III., a preto v ďalšom mienia spor viesť iba
proti odporcovi III.
Navrhovatelia Ia. až Ic. tak počas konania zásadne zotrvali na argumentácii uvedenej ešte v pôvodnom
návrhu na začatie konania zo dňa 20.07.2008 podaným ich právnym predchodcom so zmenou

vyplývajúcou zo zmeny návrhu, ako ju prezentovali navrhovatelia Ia. až Ic. prostredníctvom svojho
právneho zástupcu na pojednávaní dňa 23.05.2014.
Odporcovia tiež zásadne zotrvali počas konania na obrane uvedenej v ich vyššie uvedených písomných
podaniach. K zmene návrhu na začatie konania pripustenej uznesením súdu na pojednávaní dňa
23.05.2014 sa vyjadrili prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 25.11.2014 tak, že

neexistuje a nebola v konaní preukázaná žiadna právna skutočnosť alebo listina, z ktorej by vyplývali
navrhovateľmi Ia. až Ic. žalované spoluvlastníctvo v nimi tvrdených podieloch. Odporcovia I. až III. tak aj
po pripustenej zmene a súčasne po späťvzatí návrhu voči odporcom I. a II. žiadali návrh navrhovateľov
Ia. až Ic. voči odporcovi III. zamietnuť v plnom rozsahu a konanie o návrhu navrhovateľov Ia. až Ic. proti
odporcom I. a II. zastaviť a súčasne zaviazať navrhovateľov Ia. až Ic. spoločne a nerozdielne nahradiť

odporcom trovy konania.
Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 23.05.2014 a dňa 25.11.2014, pričom
vo veci na pojednávaní dňa 25.11.2014 rozhodol týmto rozsudkom.
Súd vykonal dokazovanie vo veci oboznámením s listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi, ako aj
zabezpečenými súdom v zmysle ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p., pričom zistil nasledovný skutkový

stav postačujúci pre rozhodnutie v prejednávanej veci.
Podľa pkn vl. č. XXX, k. ú. P. (na č. l. 168 spisu) bola v časti A majetková podstata zapísaná pod r. č. 1
parc. H. Č.. XXXX - lúka ve vnutornosti s odkazom písaným v maďarskom jazyku odkazujúcim na prot.
č. XXX. K tejto parc. H. Č.. XXXX bola zapísaná poznámka, že „K urbárskemu sedeniu hleď protokol č.
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX I. XXX.

V pkn vl. č. XXXX, k. ú. P. (na č. l. 381 spisu) bola v časti A majetková podstata II. pod r. č. 2 zapísaná
parc. H. Č.. XXXX - lúka ve vnútornosti s poznámkou k tomu patrí vedľa dŕžavi viď prot. XXX. Podľa
časti B vlastníctvo pkn vl. č. XXXX bol zapísaný ako vlastník O. M. pod B2 v 1/1. Súčasne z pôvodného
zápisu pod B1 vyplýva, že parc. H. Č.. XXXX bola do tejto vl. č. XXXX odpísaná z pkn vl. č. XXX.
V pkn vl. č. XXXX, k. ú. P. (na č. l. 385 spisu) bola v časti A majetková podstata I. pod r. č. 19 zapísaná

parc. H. Č.. XXXX s poznámkou v maďarskom jazyku odkazujúcou na prot. č. XXX. Podľa časti B
vlastníctvo pkn vl. č. XXXX boli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci O. U. pod B3a v 3/4 a I. U., S..
U. pod B3b v 1/4. Súčasne z pôvodného zápisu pod B1 vyplýva, že parc. H. Č.. XXXX bola do tejto vl.
č. XXXX odpísaná z pkn vl. č. XXX.V pkn vl. č. XXXX, k. ú. P. (na č. l. 171 spisu) bola v časti A majetková podstata I. pod r. č. 2 zapísaná
parc. PKN č. XXXX s poznámkou v maďarskom jazyku odkazujúcou na prot. č. XXX. Podľa časti B
vlastníctvo pkn vl. č. XXXX boli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci E. G. pod B5 v 9/36 a pod B8 v

2/36 a E. G., S.. D. pod B6 v 9/36. Ostatné podiely k parc. H. Č.. XXXX evidovanej v tejto H. R.. Č..
XXXX boli zapísané: pod B9 na U. D. v 2/36, pod B12a na E. P., S.. Č. v 7/108, pod B12c na D. Č. v
7/108, pod B14a na E.F. P., S.. Č. v 7/324, pod B14c na D. Č. v 7/324 a pod B15 na E. P., S.. Č. v 70/324.
Vpknvl.č.XXXX,k.ú.P.(nač.l.382spisu)bolavčastiAmajetkovápodstataI.podr.č.5zapísanáparc.
H. Č.. XXXX s poznámkou v maďarskom jazyku odkazujúcou na prot. č. XXX. Podľa časti B vlastníctvo

pkn vl. č. XXXX boli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci E. G. pod B1 v 1/2 a E. G., S.. D. pod B2 v 1/2.
V pkn vl. č. XXX, k. ú. P. (na č. l. 165 spisu) bola v časti A majetková podstata II. pod r. č. 10 zapísaná
parc. H. Č.. XXXX - luka ve vnutornosti s poznámkou k tomu patrí vedľa dŕžavi hleď prot. XXX. Podľa
časti B vlastníctvo pkn vl. č. XXX boli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci pod B15a Š. J. v 1/2 a pod
B15b I. J., S.. Q.O. v 1/2.
Dňa 12.09.1967 O. M., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XXX, písomne prehlásil, že svoj podiel v spoločnej lúke

(parc. č. XXXX a XXXX) predal ešte v roku 1938 Š. M.. Od roku 1938 žiaden úžitok zo spoločnej lúky
nebral. Zároveň ako svedok prehlásil, že tak isto svoje podiely odpredali v roku 1938 H. J., R.. D. a I. J.
Š. M. a jeho manželke I. M.. Svoj podiel im odpredala i J. U., Q. T., E. T., T. U., H. M. I. C. M.. (prehlásenie
sa nachádza v modrom fascikli, ktorý predložila navrhovateľka Ia. na pojednávaní dňa 25.11.2014).
Dňa 12.09.1967 E. T., F.. R. S. XXXX, T. P. XXX, písomne prehlásila, že svoj podiel v spoločnej parcele

č. XXXX a XXXX predala ešte v roku 1938 Š. M. a jeho manželke I. M.. Od roku 1938 žiaden podiel z
tejto spoločnej lúky nepoberala. Zároveň ako svedok prehlásila, že tak isto svoje podiely odpredali H.
J., R.. D., I. J., J. U., Q. T., O. M., T. U., H. M. I. C. M.. (prehlásenie sa nachádza v modrom fascikli, ktorý
predložila navrhovateľka Ia. na pojednávaní dňa 25.11.2014).
Dňa 13.09.1967 bola na Miestom národnom výbore (ďalej len „MNV“) v Kolároviciach spísaná Dohoda,

v ktorej sa udáva, že toho dňa sa dostavili na MNV I. M., T. P. XXX, Š. J., T. P. XX, Z. M. a jeho manželka
P., S.. P., T. P. XXX, T. D., T. P. XX, P. M., T. P. XXX, H. P., T. P. XXX I. E.S. Č., T. P. XXX, za účelom
usporiadania úžitku v parcelách č. XXXX/X, Č.. XXXX/X I. Č.. XXXX. Ďalej bolo v Dohode uvedené, že z
parc. č. XXXX/X I. Č.. XXXX/X sa vzdávajú večného úžitku P. M. za odmenu 300,- Kčs, Š. J. za odmenu
60,- Kčs a Z. M. za odmenu 100,- Kčs a z parc. č. XXXX sa vzdávajú večitého úžitku T. D. za odmenu

100,- Kčs, E. P., S.. Č. zastúpená svojou matkou E. Č. za odmenu 300,- Kčs a H. P. za odmenu 50,- Kčs
a za parcelu, ktorá sa nachádza za Ď. domom. Táto Dohoda sa v ďalšom nemala dotýkať pozemku o
výmere cca 34 m2, ktoré vyvlastnil H. Š. pod stavbu rodinného domu. Na záver listiny bolo uvedené, že
Dohoda bola nahlas diktovaná a prečítaná, podpísaná a týmto dňom I. M., ktorá tieto parcely preberá
vstupuje do úžitku. Nasledujú čitateľné podpisy Š. J., T. D., Z. M., P. M., P. M., H. P., P. I. I. M..

Podľa geometrického plánu č. XXX-XXX-XX na rozdelenie parc. č. XXXX vyhotoveného Geodéziou
Žilina dňa 25.10.1973 (na č. l. 331 spisu) malo dôjsť k rozdeleniu parc. H. Č.. XXXX (zodpovedajúcej
parc. EN č. XXXX evidovanej na EL č. XXX a XXX) ako mala byť táto zapísaná v pkn vl. č. XXX, č.
XXXX a č. XXXX, pričom časť o výmere 230 m2 bola zlúčená spolu s časťami EN parciel č. XXXX o
výmere 119 m2 a č. 1259/1 o výmere 271 m2 do novovytvorenej parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere

620 m2 (s uvedením vlastníka - užívateľa podľa nového stavu D. T. s manželkou T., S.. U.) a zbytok
parc. PKN č. XXXX bol označený ako parc. L. Č.. XXXX/X - záhrada o výmere 533 m2 (s uvedením
vlastníka - užívateľa: doterajší). Súčasne geometrický plán vychádzal z toho, že ako vlastníci parc. PKN
č. XXXX sú vedení v pkn vl. č. XXXX: Q. Š., S.. C. v 1/1 (čo korešponduje s údajom pod B1 zapísaným
v pkn vl. č. XXXX, k. ú. P., v ktorej časti A I. pod r. č. 11 bola zapísaná parc. PKN č. XXXX - lúka vo

vnútornosti s poznámkou vedľa državy prot. XXX, pričom zo zápisu pod B1 súčasne vyplýva, že parcely
PKN zapísané v pkn vl. č. XXXX boli odpísané z pôvodnej pkn vl. č. XXX; na č. l. XXX spisu), v pkn vl.
č. XXXX: D. T. v 1/2 a R. T., S.. P. v 1/2 (čo korešponduje s údajom pod B1a,b zapísaným v pkn vl. č.
XXXX, k. ú. P., v ktorej časti A I. pod r. č. 13 bola zapísaná parc. PKN č. XXXX - lúka vo vnútornosti s
poznámkou k tomu patrí vedľa državy prot. XXX, pričom zo zápisu pod B1 súčasne vyplýva, že parcely

PKN zapísané v pkn vl. č. XXXX boli odpísané z pôvodnej pkn vl. č. XXX; na č. l. XXX spisu), v pkn vl. č.
XXX: E. T., S.. P. v 1/3, Š. T. v 1/3 a D. T. 1/3 (čo korešponduje s údajom pod B6,8a,b zapísaným v pkn
vl. č. XXX, k. ú. P., v ktorej časti A II. pod r. č. 2 bola zapísaná parc. PKN č. XXXX - lúka vo vnútornosti
s poznámkou k tomu patrí vedľa državy hleď prot. 574, pričom zo zápisu pod B1 súčasne vyplýva, že
parcely PKN zapísané v pkn vl. č. XXXX boli odpísané z pôvodnej pkn vl. č. XXX; na č. l. XXX spisu).

Ďalej geometrický plán vychádzal z toho, že ako užívatelia parc. EN č. XXXX boli vedení na EL č. XXX
P. M. v 1/6 a na EL č. XXX I. M. v 5/6.Podľa identifikácie parciel vyhotovenej Krajskou správou geodézie a kartografie v Banskej Bystrici,
Stredisko geodézie v Žiline zo dňa 26.04.1982 (na č. l. 119 spisu) bola parc. PKN č. XXXX - roľa zapísaná
v pkn vl. č. XXX, k. ú. P. identifikovaná ako parc. EN č. XXX - záhrady o výmere 531 m2.

Podľa odovzdávacej listiny Štátneho notárstva v Mnichově Hradišti spis. zn. D 118/46, Dnot 127/52 zo
dňa 20.06.1953 (na č. l. 356 spisu), ktoré podľa doložky na ňom vyznačenej nadobudlo právoplatnosť
dňa 06.07.1953, Štátne notárstvo v Mnichově Hradišti odovzdalo pozostalosť po E. G., W.. XX.XX.XXXX
medzi iným spočívajúcu aj v podieloch poručiteľa zapísaných v pkn hárku č. XXXX, k. ú. P. jeho dcére
I. M..

Podľa odovzdávacej listiny Štátneho notárstva v Mnichově Hradišti spis. zn. D 55/47, Dnot 172/53 zo dňa
20.06.1953 (na č. l. 357 spisu), na ktorom nie je vyznačená doložka o právoplatnosti, Štátne notárstvo
v Mnichově Hradišti odovzdalo pozostalosť po E. G., S.. D., W.. XX.XX.XXXX medzi iným spočívajúcu
aj v podieloch poručiteľky zapísaných v pkn hárkoch č. XXXX a č. XXXX, k. ú. P. jej dcére I. M..
Rozhodnutím Štátneho notárstva v Žiline č. k. D 597/82-74 zo dňa 08.10.1982, ktoré nadobudlo
podľa doložky vyznačenej na tomto rozhodnutí právoplatnosť dňa 30.11.1982 (na č. l. 74 pripojeného

spisu bývalého Štátneho notárstva v Žiline spis. zn. D 597/1982) bolo rozhodnuté vo veci prejednania
dedičstva po poručiteľke I. J., S.. Q.O., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX, pričom predmetom dedenia
bol aj podiel poručiteľky na nehnuteľnostiach zapísaných v pkn vl. č. XXX vrátane parc. PKN č. XXXX
pod B15b o veľkosti 1/2, pričom toto dedičstvo nadobudol jej syn E. J., F.. XX.XX.XXXX.
Rozhodnutím Štátneho notárstva v Žiline č. k. D 598/82-68 zo dňa 08.10.1982, ktoré nadobudlo

podľa doložky vyznačenej na tomto rozhodnutí právoplatnosť dňa 17.06.1983 (na č. l. 68 pripojeného
spisu bývalého Štátneho notárstva v Žiline spis. zn. D 598/1982) bolo rozhodnuté vo veci prejednania
dedičstva po poručiteľovi Š. J.J., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX, pričom predmetom dedenia bol aj
podiel poručiteľa na nehnuteľnostiach zapísaných v pkn vl. č. XXX vrátane parc. PKN č. XXXX pod B15a
o veľkosti 1/2, pričom toto dedičstvo nadobudol jeho syn E. J., F.. XX.XX.XXXX.

Rozhodnutím Štátneho notárstva v Žiline č. k. 4D 1645/82-98 zo dňa 28.10.1983, ktoré nadobudlo
podľa doložky vyznačenej na tomto rozhodnutí právoplatnosť dňa 10.09.1984 (na č. l. 98 pripojeného
spisu bývalého Štátneho notárstva v Žiline spis. zn. 4D 1645/1982) bolo rozhodnuté vo veci prejednania
dedičstva po poručiteľke I. M., S.. G.A., F.. C. XX.XX.XXXX, W.. C. XX.XX.XXXX, pričom bolo konané s
ako dedičmi zo zákona po poručiteľke, a to s jej deťmi: Š. M., F.. XX.XX.XXXX (pôvodný navrhovateľ),

Š.F. M., D. M., I. H., C. M. I. R.: D. M., E. K., Z. P., Ľ. M., I. U. I. Ľ. M.. Predmetom dedenia bol aj podiel
poručiteľky na nehnuteľnostiach zapísaných v pkn vl. č. XXXX vrátane parc. PKN č. XXXX pod B5 o
veľkosti 9/36, pod B6 o veľkosti 9/36 a pod B8 o veľkosti 2/36 a v pkn vl. č. XXXX vrátane parc. PKN č.
XXXX pod B1 o veľkosti 1/2 a pod B2 o veľkosti 1/2, pričom toto dedičstvo nadobudol Š. M. (pôvodný
navrhovateľ).

Osvedčením o dedičstve č. k. D 630/99-127, Dnot 100/99 vydaným JUDr. Jurajom Ehnom, súdnym
komisárom povereným Okresným súdom Žilina zo dňa 26.02.2001 (na č. l. 127 pripojeného spisu
Okresného súdu Žilina spis. zn. D 630/1999), ktoré podľa doložky na ňom vyznačenej nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.03.2001, bolo osvedčené nadobudnutie dedičstva po poručiteľovi E. J., F..
XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX, pričom podľa tohto osvedčenia nadobudla dedičstvo spočívajúce v

parc. P. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 512 m2 v podiele 1/1 evidovanej na LV č. XXXX jeho manželka
R. J., S.. I., F.. XX.XX.XXXX.
Zo správy Správy katastra Bytča zo dňa 11.04.2011 (na č. l. 92 spisu) vyplýva, že Správa katastra Bytča
sa na výzvu súdu ohľadom zápisu parc. H. Č.. XXXX vo viacerých vložkách pozemkovej knihy vedenej
pre k. ú. P., ako aj ohľadom tzv. spätnej identifikácie parc. P.-B. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 512

m2 so stavom podľa pozemkovej knihy vyjadrila tak, že z pkn protokolov č. XXX a XXXX, k. ú. P. je
zrejmé, že parc. H. Č.. XXXX je uvedená v oboch pkn protokoloch č. XXXX a č. XXX (t. j. na ktoré
poukazovali účastníci konania) dľa dŕžavy. Podľa pkn protokolu č. XXX je parc. H. Č.. XXXX zapísaná
v pkn protokoloch č. XXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX - vo všetkých je uvedená
dľa dŕžavy, teda sa nejedná o duplicitné vlastníctvo. Pokiaľ sa týka identifikácie spornej parc. P.-B. Č..

XXX/X Správa katastra Bytča sa vyjadrila, že podľa rozhodnutia spis. zn. D 597/82 zapísaného pod č.
zmeny 49/83, bola predmetom prjednania dedičstva po poručiteľke I. J., S.. Q. I. H.. P.-B. Č.. XXX. Podľa
identifikácie parciel, ktorá je súčasťou tohto rozhodnutia, je parc. H. Č.. XXXX z pkn vl. č. XXX identická
s parc. P.-B. Č.. XXX - záhrada o výmere 531 m2. Predmetom konania o dedičstve bola parc. H. Č..
XXXX v 1/2-vici a tak bol aj vykonaný zápis do katastra nehnuteľností v prospech E. J.. V rozhodnutí o

dedičstve malo byť uvedené v 1/2 dľa dŕžavy. V rozhodnutí spis. zn. D 598/82 zapísanom pod č. zmeny
XX/XX, bola parc. H. Č.. XXXX prejednaná v 1/2 a podľa identifikácie parciel bola identifikovaná na parc.
P.-B. Č.. XXX - záhrada o výmere 531 m2. Zápis do katastra nehnuteľností bol vykonaný v prospech
E. J.. V rozhodnutí o dedičstve malo byť uvedené v 1/2 dľa dŕžavy. Kúpnou zmluvou č. R. XXX/XXzapísanou do katastra nehnuteľností pod č. zmeny 2/98 odpredal E. J. ako výlučný vlastník pozemku
parc. P.-B. Č.. XXX - záhrada o výmere 531 m2 (na základe D 597/82 v 1/2, na základe D 598/82 v1/2)
časť pozemku parc. č. XXX označenú ako parc. P.-B. Č.. XXX/X o výmere 19 m2 kupujúcim D. T. s

manželkou T. v celosti. Predávajúci ostal vlastníkom parc. P.-B. Č.. XXX/X o výmere 512 m2 v celosti.
Predmetom osvedčenia o dedičstve č. D 630/99, Dnot 100/99 po poručiteľovi E. J., ktoré bolo do katastra
nehnuteľností zapísané pod č. zmeny XXX/XX a č. XXX/XX, bola parc. P.-B. Č.. XXX/X identifikovaná na
parc. H. Č.. XXXX v podiele 1/1. V zmysle osvedčenia bola na túto parcelu zapísaná ako vlastník R. J.,
S..I.P.v1/1.KúpnouzmluvouV843/2005predávajúcaR.J.akovýlučnývlastníkpozemkuparc.P.-B.Č..

XXX/X o výmere 512 m2 previedla túto nehnuteľnosť v prospech odporcov I. a II. v 1/1. Zápis v katastri
nehnuteľností bol vykonaný pod č. zmeny 198/05. Darovacou zmluvou č. R. XXX/XXXX odporcovia I. a
II.akodarcoviaakobezpodielovíspoluvlastnícipozemkuparc.P.-B.Č..XXX/Xpreviedlitentovprospech
odporcu III. v 1/1. V katastri nehnuteľností bol zápis vykonaný pod č. zmeny 118/09.
Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX vyhotoveným dňa 25.07.1997 p. E., autorizačne
overeným dňa 25.07.1997 O.. P. a úradne overeným dňa 18.08.1997 pod č. 293/97 Okresným úradom v

Bytči, katastrálnym odborom (na č. l. 131 spisu) došlo k rozdeleniu pôvodnej parc. P. Č.. XXX - záhrady
o výmere 531 m2, k. ú. P. na parc. P. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 512 m2 a parc. P. Č.. XXX/X -
zastavané plochy o výmere 19 m2.
Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 07.11.1997 medzi E. J., F.. XX.XX.XXXX ako predávajúcim a D. T. a jeho
manželkou T., rod. U. ako kupujúcimi (na č. l. 128 spisu) došlo k odplatnému prevodu pozemku parc. P.

Č.. XXX/X - záhrada o výmere 19 m2, k. ú. P., ktorý vznikol odčlenením od parc. P. Č.. XXX zapísanej
na LV č. XXXX podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX vyhotoveného dňa 25.07.1997 p.
E., autorizačne overeného dňa 25.07.1997 O.. P. a úradne overeného dňa 18.08.1997 pod č. XXX/XX
Okresným úradom v Bytči, katastrálnym odborom. Okresný úrad v Bytči, katastrálny odbor povolil vklad
vlastníckeho práva kupujúcich podľa tejto zmluvy pod č. R. XXX/XX dňa 16.01.1998.

Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 17.10.2005 medzi R. J., S.. I., F.. XX.XX.XXXX ako predávajúcim a
odporcami I. a II. ako kupujúcimi (na č. l. 30 spisu) došlo k odplatnému prevodu pozemku parc. P.-B. Č..
XXX/X - záhrady o výmere 512 m2, k. ú. P., zapísanej na LV č. XXXX. Správa katastra Bytča povolila
vklad vlastníckeho práva kupujúcich podľa tejto zmluvy pod č. R. XXX/XXXX dňa 16.11.2005.
Darovacou zmluvou uzavretou dňa 19.08.2009 medzi odporcami I. a II. ako darcami a odporcom III.

ako obdarovaným (na č. l. 159 spisu) došlo k bezodplatnému prevodu pozemku parc. P.-B. Č.. XXX/
X - záhrady o výmere 512 m2, k. ú. P., zapísanej na LV č. XXX. Správa katastra Bytča povolila vklad
vlastníckeho práva obdarovaného podľa tejto zmluvy pod č. R. XXX/XXXX dňa 21.09.2009.
Z čiastočného výpisu z katastra nehnuteľnosti z LV č. XXX vedeného Správou katastra Bytča pre k. ú.
P. zo dňa 01.06.2007 (prílohová obálka na č. l. 9 spisu) vyplýva, že v časti A LV bol ku dňu vydania

výpisu evidovaný pozemok: parcela P.-B. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 512 m2. V časti B LV boli ku
dňu vydania výpisu evidovaní pod B1 ako bezpodieloví spoluvlastníci v celosti odporcovia I. a II. titulom
kúpna zmluva R. XXX/XX pod položkou výkazu zmien XXX/XX.
Z výpisu z katastra nehnuteľnosti z LV č. XXXX vedeného Správou katastra Bytča pre k. ú. P. zo dňa
13.04.2011 (na č. l. 174 spisu) vyplýva, že v časti A LV bol ku dňu vydania výpisu evidovaný pozemok:

parcela P.-B. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 512 m2. V časti B LV bol ku dňu vydania výpisu evidovaný
pod B1 ako vlastník v celosti odporca III. titulom darovacia zmluva R. XXX/XX zo dňa 21.09.2009 pod
položkou výkazu zmien 209/09.
Podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.
Podľa ust. § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Pokiaľ tak ide o konanie o návrhu navrhovateľov Ia. až Ic. proti odporcom I. a II., t. j. o návrhu
navrhovateľov Ia. až Ic. proti odporcom I. a II. o určenie, že sporná parc. P.-B. Č.. XXX/X - záhrady o

výmere 512 m2 nachádzajúca sa v k. ú. P., evidovaná na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom
Bytča, katastrálnym odborom je v ich podielovom spoluvlastníctve každého v podiely o veľkosti 1/3 a
o uloženie povinnosti odporcom I. a II. odstrániť z parc. P.-B. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 512 m2,
k. ú. P., plot vybudovaný z kovových trubiek, zabetónovaný v zemi v počte 18 ks spolu aj s pletivom,
natiahnutým na týchto trubkách, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, súd so súhlasom odporcov

I. a II. so späťvzatím návrhu na začatie konania voči nim výslovne vyjadreným na pojednávaní dňa
25.11.2014 konanie o návrhu navrhovateľov Ia. až Ic. vo vzťahu k odporcom I. a II. podľa ust. § 96 ods.
1 a 2 O.s.p. zastavil, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.Súd sa tak v ďalšom zaoberal návrhom navrhovateľov Ia. až Ic. proti odporcovi, t. j. návrhom
navrhovateľov o určenie že sporná parc. P.-B. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 512 m2 nachádzajúca sa
v k. ú. P., evidovaná na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom je v ich

podielovom spoluvlastníctve každého v podiely o veľkosti 1/3.
Súd poznamenáva, že pokiaľ ide o návrh navrhovateľov Ia. až Ic. v časti o uloženie povinnosti odstrániť
z parc. P.-B. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 512 m2, k. ú. P., plot vybudovaný z kovových trubiek,
zabetónovaný v zemi v počte 18 ks spolu aj s pletivom, natiahnutým na týchto trubkách, a to do 30
dní od právoplatnosti rozsudku, ako to vyplýva z vyjadrenia navrhovateľov urobeného prostredníctvom

ich právneho zástupcu na otázku súdu ústne do zápisnice o pojednávaní dňa 23.05.2014 (a ako tomu
korešponduje uznesenie súdu o pripustení zmeny návrhu na začatie konania vyhlásené na pojednávaní
dňa 23.05.2014), navrhovatelia Ia. až Ic. návrh v tejto časti smerovali len proti odporcom I. a II.
Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a

iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení, údaje katastra, a to údaje o právach
k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické
určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej
jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných
a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované

geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie
je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
Základným predpokladom úspešnosti určovacieho návrhu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. je tak to, že
účastníci majú vecnú legitimáciu a zároveň, že je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Ak
by obe podmienky neboli kumulatívne (zároveň) naplnené, viedlo by to bez meritórneho zaoberania sa

vecou samou k zamietnutiu návrhu.
Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je
účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporný
právny vzťah alebo sporné právo týka.
Keďže predmetom určenia súdu malo byť vlastne deklarovanie spoluvlastníckeho práva navrhovateľov

k spornému pozemku parc. P.-B. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 512 m2 nachádzajúcej sa v k. ú.
P., požadované určenie sa tak dotýka ich právnej sféry. Na druhej strane odporca III. je v súčasnosti
evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bytča, katastrálnym
odborom, ako výlučný vlastník sporného pozemku, teda rozhodnutie súdu vo veci sa dotýka tiež jeho
právneho postavenia (práva). Súd teda vychádzal z toho, že obe strany sporu sú vecne legitimované (t.

j. navrhovatelia aktívne a odporcovia pasívne).
Podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. je preukázanie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Tento záujem je daný, len ak požadované určenie je
objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu, alebo ohrozenia jeho práva. Určovacie
žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto daný súčasne len vtedy, ak je (objektívne
posudzované)spôsobiléodstrániťstavprávnejneistotynavrhovateľanaohrozeníjehopráva.Posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre
navrhovateľa znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu
tohto svojho právneho záujmu. Navrhovateľ ale nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle

uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k
odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch.
Súdmalzato,ženavrhovateliamajúnapožadovanomurčenínaliehavýprávnyzáujem,keďžesúvstave
právnej neistoty z dôvodu, že, ako tvrdili v návrhu, sú spoluvlastníkmi sporného pozemku každý v podiele
o veľkosti 1/3. Keďže v súčasnosti je ako výlučný vlastník sporného pozemku v katastri nehnuteľností

na LV č. 5115, k. ú. Kolárovice vedený odporca III., nie je možné bez tohto požadovaného určenia
odstrániťstavprávnejneistotynavrhovateľovIa.ažIc.adosiahnuťzápisichprípadnéhospoluvlastníctva
k spornému pozemku na LV č. 5115, k. ú. Kolárovice, keďže údaje katastra doposiaľ zapísané na LV č.
5115 svedčia v prospech výlučného vlastníctva odporcu III., a to pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 ods.
2 zákona č. 162/1995 Z. z.).

Podľa ust. § 132a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991, kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so
zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak -
obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.Podľa ust. § 133 OZ v znení účinnom do 31.12.1991, osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť
kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

Podľaust.§134ods.2OZvzneníúčinnomdo31.03.1983,kzmluveoprevodenehnuteľnostijepotrebná
jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.
Podľa ust. § 135a ods. 1 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991,
vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite
v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je

ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).
Podľa ust. § 135a ods. 2 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991,
ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) desať rokov
a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania ( § 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo
k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom
užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná

výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do
osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej
sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.
Podľa ust. § 135a ods. 4 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991,
do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec

nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa ust. § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od
01.01.1992, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa ust. § 130 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak je držiteľ so
zreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.

Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa ust. § 132 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastníctvo veci
možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, oprávnený držiteľ

sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po
dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa ust. § 134 ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, do doby podľa
odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa ust. § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa ust. § 481 OZ v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993, ak je len jeden dedič,
potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.
Podľa ust. § 482 ods. 1 OZ v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993, ak je viac dedičov,
vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.
Podľa ust. § 482 ods. 2 OZ v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993, ak dohoda

neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.
Podľa ust. § 483 OZ v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993, ak nedôjde k dohode, súd
potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.
Podľa ust. § 484 OZ v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993, súd potvrdí nadobudnutie
dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za

života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného
v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov
predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak
obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.
Podľa ust. § 865 ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb., do času uvedeného v ustanovení § 135a

v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal
vec nepretržite v držbe ( § 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému
bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného
roka od tohto dňa.
Podľaust.§872ods.5OZvznenízákonač.509/1991Zb.,akpredodňomúčinnostitohtozákonavzniklo

občanovi právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti tohto
zákona už nedošlo k dohode, prípadne k jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva,
vzniká oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o
pridelení pozemku do osobného užívania. Ak oprávnený neuplatní svoje právo do jedného roka odúčinnosti tohto zákona, právo zanikne. Ak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, nie je dotknuté právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).
Podľa ust. § 868 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb., pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa

ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.
Podľa ust. § 872 ods. 6 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb., ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k
pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo

na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý
jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
Podľa ust. § 91 ods. 2 O.s.p., ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí
vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre
ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Podľa ust. 159 ods. 2 O.s.p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky
orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Navrhovatelia Ia. až Ic. odvodzovali svoje spoluvlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti u každého v
podiele o veľkosti 1/3 z dvoch titulov, a to 1. že túto spornú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva
nadobudli sčasti dedením po svojom právnom predchodcovi - pôvodnom navrhovateľovi ŠQ. M.,

F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX, 2. že túto spornú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva
nadobudli sčasti vydržaním, pričom vlastne vstúpili do oprávnenej držby ich právnych predchodcov s
tým, že si tak započítali do vydržacej doby podľa ust. § 134 ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb.
účinnom od 01.01.1992 aj dobu oprávnenej držby ich právnych predchodcov.
Pokiaľ tak ide o prvý navrhovateľmi tvrdený právny dôvod nadobudnutia ich spoluvlastníctva u každého

v podiele o veľkosti 1/3 k spornému pozemku, t. j., že vlastnícke právo k nemu nadobudli dedením ako
dedičia po nebohom pôvodnom navrhovateľovi Š. M. (podľa cit. ust. § 132 ods. 1 OZ v znení účinnom
od 01.01.1992 v spojení s ust. § 460 OZ), súd považuje za potrebné dať účastníkom do pozornosti, že v
zmysle cit. ust. § 460 OZ sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Nemožno ale opomenúť skutočnosť,
že právna úprava dedičského práva v SR sa riadi princípom ingerencie, resp. účasti štátu pri nadobúdaní

dedičstva (vyplýva aj z cit. ust. § 481 a nasl. OZ v znení účinnom od 01.01.1993). Uvedené sa prejavuje
tým, že konanie o dedičstve možno začať i bez návrhu (§ 175a ods. 2 O.s.p.) a súčasne, že po každom
poručiteľovi musí byť dedičstvo prejednané v rámci zákonnom upraveného dedičského konania [toho
času podľa ust. § 175a a nasl. O.s.p., do 31.12.1992 podľa ust. § 26 a nasl. zákona č. 95/1963 Zb.
o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok)]. V dedičskom konaní

musí byť tiež prejednaný majetok, ktorý pri pôvodnom dedičskom konaní nebol známy (nebol zistený;
podľa ust. § 175x O.s.p.). Do tohto stavu k nadobudnutiu dedičstva nepostačuje iba smrť poručiteľa
(nadobudnutiu dedičstva dedičom poručiteľa nedochádza iba na základe smrti poručiteľa), ale v zmysle
zákona sa vyžaduje, aby o dedičstve poručiteľa bolo rozhodnuté v dedičskom konaní a aby buď bola
súdomschválenádedičskádohoda(§482OZ)aleboabysúdpotvrdildedičstvojedinémudedičovi(§481

OZ) alebo viacerým dedičom podľa ich dedičských podielov (§ 483 a § 484 OZ). Potom až na základe
rozhodnutia o dedičstve, sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Vzhľadom na
existujúci právny stav v dobe od smrti poručiteľa, až do rozhodnutia o dedičstve v dedičskom konaní, tu
nie je istota, s akým výsledkom sa dedičské konanie skončí, teda kto sa stane poručiteľovým dedičom
a ako bude dedičstvo vyporiadané medzi viacerými poručiteľovými dedičmi. Stav, ktorý v takomto

prípade vzniká v období od smrti poručiteľa do právoplatného rozhodnutia o dedičstve, sa prejavuje vo
vzájomných vzťahoch dedičov k majetku patriacemu do dedičstva. Až do právoplatného rozhodnutia o
dedičstve sa dedičia považujú za vlastníkov, resp. spoluvlastníkov majetku patriaceho do dedičstva a
z právnych úkonov týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení a
povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa

na týchto právach a povinnostiach podieľajú. V sporoch s inými osobami, ktoré sa týkajú veci, alebo
majetkových práv patriacich do dedičstva sa uvedený vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku prejavuje
tým, že majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov podľa ust. § 91, ods. 1 O.s.p., pretože ide o
také spoločné práva a povinnosti, že rozhodnutie v spore sa musí vzťahovať na všetkých dedičov. Pri
rozhodovaní o práve alebo povinnosti jedného z dedičov, sa účinnosť a dôsledky rozsudku vzťahujú aj

na ostatných dedičov. S poukazom na uvedené možno potom vyvodiť záver, že ak poručiteľ zanechal
viac dedičov a medzi dedičmi nebola v rámci dedičského konania vyporiadaná vec, ktorá je predmetom
občianskeho súdneho konania vedeného s inou osobu, ktorá nie je poručiteľovým dedičom, majú až do
prejednania dedičstva ohľadne tejto veci v dedičskom konaní, resp. v dodatočnom dedičskom konaní,všetci dedičia poručiteľa v tomto konaní postavenie nerozlučných spoločníkov podľa už cit. zákonného
ust. § 91 ods. 2 O.s.p. (rozhodnutie zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R
42/1974)

Podľa ust. § 79 ods. 1 O.s.p., konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,
bydliskoúčastníkov,prípadneichzástupcov,údajoštátnomobčianstve,pravdivéopísanierozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné

meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí
byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je
účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a
identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a
označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných
právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ( § 90), nazýva sa žalobou.

Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Z vyššie cit. zákonných ustanovení O.s.p. vyplýva, že občiansko-právne konanie je ovládané zásadou
prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je
zásadne povinnosťou účastníkov konania. Okrem povinnosti tvrdenia podľa ust. § 79 ods. 1 a § 101
ods. 1 O.s.p. majú účastníci dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich

vlastných tvrdení podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva
zaťažuje toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva,
účastníkom tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Nesplnenie
tejto povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre účastníka,
ktorý tzv. dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý

výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal
do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa
preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno síce postihuje účastníkov
konania, ale obsah tohto bremena má aj ďalší procesný význam. Tento význam sa spája s procesnou
situáciou v spore, v ktorom je isté, napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav

zostane neobjasnený. Nezistenie potrebného skutkového stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne
rozhodnúť vo veci samej. Inštitút dôkazného bremena dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj
v takomto prípade. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní

dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,
t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo
žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
Navrhovatelia však nepreukázali, že by nadobudli dedičstvom po ich právnom predchodcovi - nebohom
pôvodnomnavrhovateľoviH..Š.M.,B..,F..XX.XX.XXXX,F.T.Z.XXXX/XX,XXXXXT.W..XX.XX.XXXX,

sporný pozemok v akomkoľvek spoluvlastníckom podiele, ako to tvrdili. Navrhovatelia v konaní totiž
neprodukovali (či by ho už boli súdu predložili, ako účastníci dedičského konania po poručiteľovi Š.
M., alebo ho aspoň nezameniteľne označili) žiadne rozhodnutie (vrátane osvedčenia) súdu v zmysle
ust. § 482 OZ [resp. podľa ust. § 175q ods. 1 písm. c) alebo ust. § 175zca ods. 1 písm. c) O.s.p.]
alebo ust. § 483 v spojení s ust. § 484 veta prvá OZ [resp. podľa ust. § 175q ods. 1 písm. d)

alebo e) O.s.p.] v dedičskej veci po ich právnom predchodcovi - poručiteľovi Š. M., ktorým by súdom
došlo k schváleniu, príp. osvedčeniu dohody o vyporiadaní dedičstva uzavretej medzi navrhovateľmi,
ktorej súčasťou by bol ako aktívum dedičstva aj sporný pozemok, resp. ktorým by súdom došlo k
potvrdeniu nadobudnutia dedičstva, zahŕňajúceho aj sporný pozemok, navrhovateľmi. Súd potom za
danej dôkaznej situácie musel konštatovať, že navrhovatelia v konaní neuniesli dôkazné bremeno (§ 120

ods. 1 O.s.p.), ktoré ich v konaní zaťažovalo na preukázanie nimi tvrdeného skutkového stavu, že spornú
nehnuteľnosť nadobudli v nimi tvrdených podieloch (resp. v akýchkoľvek iných podieloch) dedením
po ich právnom predchodcovi - pôvodnom navrhovateľovi Š. M., a to vzhľadom k vyššie uvedenému
spôsobu nadobúdania dedičstva podľa právneho poriadku platného na území SR.Pokiaľ sa zaoberal v konaní posúdením otázky druhého navrhovateľmi tvrdeného právneho dôvodu, na
základe ktorého mali nadobudnúť vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, a to vydržaním podľa cit. ust. §
132 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 134 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,

súd dospel k nepochybnému záveru, že k takémuto spôsobu nadobudnutia vlastníctva navrhovateľmi
k spornej nehnuteľnosti nemohlo dôjsť.
Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania okrem spôsobilého predmetu vydržania (veci, ku

ktorým nemožno nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, negatívne vymedzuje cit. ust. § 134 ods.
2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.) patria: a) nadobúdateľ je oprávneným
držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav
držby predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a
pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny
nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny

predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo
prestane nakladať s vecou ako so svojou.
Zo znenia zákona je tak treba vyvodiť, že ako podmienka pre oprávnenú držbu (teda aj samotné
vydržanie) nepostačuje len subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale
je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere („so zreteľom ku všetkým okolnostiam“). Túto podmienku

vykladá publikovaná judikatúra tak, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam
v dobrej viere, že mu vec alebo právo náleží (súčasné znenie ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
predtým od 01.04.1983 do 31.12.1991 ust. § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka), nemôže vychádzať
len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam,
za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda i k právnemu dôvodu („titulu“), ktorý by mohol

mať za následok vznik práva (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej
sa osoba ujala držby, pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne
posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a pod.). Otázka existencie dobrej viery
sa posudzuje z hľadiska objektívneho, teda podľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno
na ňom požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu

patrí. (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.04.1997 spis. zn. 2 Cdon 1178/96, rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07.06.2001 spis. zn. 22 Cdo 595/2001) Pokiaľ ide o dobromyseľnosť držby
(jednak pri vstupe do držby, ako aj počas jej trvania) Najvyšší súd SR vo svojej súčasnej rozhodovacej
praxi zaujal nasledovné právne závery: „...dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie
svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne,

a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy,
či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného
prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti
o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu
vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek

tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny
omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z
toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na
všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť

zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z
neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy
sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v
prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.“ (pozri uznesenie NS SR spis. zn. 4
Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010 alebo uznesenie NS SR spis. zn. 5 Cdo 30/2010 zo dňa 01.03.2011

alebo uznesenie NS SR spis. zn. 6 M Cdo 5/2010 zo dňa 20.04.2011); „...neznalosť inak jasného,
zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona nie je pri robení právneho úkonu ospravedlniteľná
- pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou
právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť...Navyše, podľa ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v
znení účinnom do 31. decembra 1991) platilo, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom,
ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva. Uvedené ustanovenie, ktoré v čase navrhovateľkinej
tvrdenej oprávnenej držby tvorilo súčasť právneho poriadku, bolo celkom jasné, zrozumiteľné, nesporné
a jednoznačné. So zreteľom na to nemohlo ísť v prípade užívania nehnuteľností navrhovateľkou oospravedlniteľný právny omyl.“ (pozri rozsudok NS SR v spojených veciach spis. zn. 3 M Cdo 7/2010 a 3
M Cdo 8/2010 zo dňa 31.10.2011); „ Ak sa kupujúci ujali v roku 1971 držby pozemkov na základe zmluvy
o ich prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu vyžadoval,

nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi, aj keď subjektívne
mohli byť o svojom vlastníctve presvedčení. Požiadavka na registráciu zmluvy o prevode vlastníctva k
nehnuteľnejvecibolavObčianskomzákonníkujasneajednoznačnevymedzenávustanovení§134ods.
2 (v znení platnom do 31.12.1991) tak, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda
sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom,

ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.“ (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4
Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010); „Otázku, či držiteľ veci je (bol) oprávnený alebo neoprávnený, treba
v každom prípade riešiť z objektívneho hľadiska. Pri jej riešení je vždy potrebné vziať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od každého požadovať, (ne)mal alebo (ne)mohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.
Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne

boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.“ (pozri uznesenie NS SR spis. zn. 3 Cdo
97/2009 zo dňa 30.03.2011). Zásadne rovnaký právny názor zastáva aj judikatúra Najvyššieho súdu
ČR, ktorej právne závery sú vzhľadom k v rozhodnom období z hľadiska prejednávanej veci totožnej
právnej úpravy platnej na území SR, ako aj ČR použiteľné pre rozhodnutie v prejednávanej veci:
„Ospravedlniteľným omylom môže byť výnimočne aj omyl právny. Právne omyl spočíva v neznalosti

alebovneúplnejznalostivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovaztohovyplývajúcehonesprávneho
posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Platný Občiansky zákonník nedeklaruje zásadu,
že neznalosť zákona neospravedlňuje, ani neustanovuje pre oprávneného držiteľa výnimky z tejto
zásady, pokiaľ ide o ospravedlniteľný omyl. Aj keď zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje,
naďalej platí, môžu sa výnimočne vyskytnúť prípady, keď držiteľ bude „so zreteľom na všetky okolnosti“

dobromyseľný aj v prípade, že jeho presvedčenie bude vychádzať z právneho omylu (napr. v prípade
objektívne nejasného znenia zákona). Omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného
ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v čase, keď sa držiteľ ujíma držby, však ospravedlniteľný
nie je. Pokiaľ sa teda ujal niekto v roku 1974 držby nehnuteľnosti na základe zmluvy o jej prevode, ktorá
nebola registrovaná štátnym notárstvom, nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere,

že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, aj keď subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve presvedčený.
Požiadavka registrácia zmluvy bola v Občianskom zákonníku jasne a jednoznačne vymedzená. Ak
teda súdy v danej veci vyšli z toho, že žalovaný sa na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá
nebola registrovaná štátnym notárstvom, stal oprávneným držiteľom veci (vlastníckeho práva), a že
vlastníctvo následne vydržal, spočívajú ich rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci a je tak

daný dovolací dôvod, uvedený v ust. § 241 ods. 3 písm. d) O.s.p.“ (pozri rozsudok NS ČR, spis. zn. 22
Cdo 490/2001zo dňa 10.10.2002); „ Pokiaľ niekto vstúpi do držby nehnuteľnosti alebo vecného práva k
nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že
je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutia vlastníctva
k nehnuteľnosti postačuje. Držba nehnuteľnosti alebo vecného práva k nehnuteľnosti, ktorá sa o takú

zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu.“ (pozri rozsudok NS ČR spis. zn. 22 Cdo 721/2002 zo dňa
27.05.2002, obdobne rozsudok NS ČR spis. zn. 2 Cdon 568/1996 zo dňa 10.02.1999).
Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že navrhovatelia mohli vstúpiť do (prípadnej) oprávnenej držby
spornej nehnuteľnosti podľa cit. ust. § 130 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.01.1992 až po smrti ich
právneho predchodcu - pôvodného navrhovateľa Š. M., Q.. D.. H. C. XX.XX.XXXX, teda v čase, kedy

už vyše 3 a pol roka prebiehal súdny spor o vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti medzi ich právnym
predchodcom - pôvodným navrhovateľom a odporcami I. a II., a to na základe návrhu pôvodného
navrhovateľa doručeného súdu dňa 01.08.2008. Zo zreteľom na všetky okolnosti sporu, teda najmä
na zápis vlastníckeho práva najskôr odporcov I. a II. k spornej parcele v roku 2005 na LV č. XXX a
následne odporcu III. v roku 2009 na LV č. XXXX, nemohli byť navrhovatelia dobromyseľní o tom, že im

patrí vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, keďže museli mať so zreteľom ku všetkým okolnostiam
o svojom vlastníctve na základe vyššie uvedeného dôvodné pochybnosti (aj keď nepochybne boli
subjektívne presvedčení o svojom vlastníctve; viď vyššie citované uznesenie NS SR spis. zn. 3 Cdo
97/2009 zo dňa 30.03.2011).
Súčasne súd poznamenáva, že pôvodný navrhovateľ Š. M. vo svojom návrhu na začatie konania tvrdil,

že on sám nadobudol výlučné vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, a to na základe dedenia v
podiele o veľkosti 20/36 a súčasne, zrejme vo zvyšnom podiele o veľkosti 16/36, vydržaním na základe
oprávnenej držby, do ktorej vstúpil po smrti jeho matky I. M., S.. G., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX.
Akbyajsúdvychádzalztohtoskutkovéhotvrdeniapôvodnéhonavrhovateľa,ktorénavrhovateliapojehosmrti v ďalšom nijakým spôsobom nespochybňovali a naň svojou argumentáciou nadviazali, pôvodný
navrhovateľ by výlučné vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti (t. j. vrátane podielu, ktorý nenadobudol
dedením) nadobudol najneskôr dňa 10.09.1994 (v zmysle ust. § 134 ods. 1 a 3 v spojení s ust. §

872 ods. 6 OZ), t. j. uplynutím 10-ročnej vydržacej doby podľa cit. ust. § 134 ods. 1 OZ v znení
zákona č. 509/1991 Zb., ktorá by začala plynúť najneskôr od 10.09.1984, kedy nadobudlo právoplatnosť
rozhodnutie Štátneho notárstva v Žiline č. k. 4D 1645/82-98 zo dňa 28.10.1983 v dedičskej veci po
poručiteľke I. M., S.. G.A.. Ak mal teda Š. M. nadobudnúť výlučné vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti
za svojho života, o čom navrhovatelia museli vedieť, navrhovatelia aj keby vstúpili do oprávnenej držby

po smrti ich právneho predchodcu, t. j. po 07.02.2012, ku dňu rozhodnutia súdu v prejednávanej veci,
t. j. ku dňu 25.11.2014 by nemohli nadobudnúť vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti vydržaním, a to
vzhľadom k tomu, že ku dňu 25.11.2014 nemohla uplynúť 10-ročná vydržacia doba podľa cit. ust. §
134 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. Do tejto vydržacej doby si totiž navrhovatelia nemohli
započítať držbu ich právneho predchodcu - pôvodného navrhovateľa Š. M., keďže v prípade pravdivosti
skutkových tvrdení navrhovateľov, ako už bolo vyššie uvedené nadobudol výlučné vlastníctvo k spornej

nehnuteľnostinajneskôrkudňu10.09.1994,tedaod10.09.1994bybolaždosvojejsmrtidňa07.02.2012
vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Zo samej podstaty vydržania vlastníckeho práva totiž vyplýva, že
vydržať vlastnícke právo môže len nevlastník veci práve na úkor jej pravého vlastníka a teda si môže
započítať v zmysle cit. ust. § 134 ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1191 Zb. dobu, po ktorú mal opäť ako
nevlastník vec v oprávnenej držbe jeho právny predchodca (napr. ak nevlastník ako oprávnený držiteľ

vec prevedie kúpnou zmluvou na ďalšiu osobu - kupujúceho, kupujúci si tak môže ako ďalší oprávnený
držiteľ započítať do vydržacej doby dobu, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe predávajúci).
Súčasne treba poukázať opätovne na to, že navrhovatelia v konaní ani nepreukázali titul pre svoj
vstup do oprávnenej držby spornej nehnuteľnosti, t. j., že mali nadobudnúť na základe rozhodnutia
(osvedčenia) dedičského súdu spornú nehnuteľnosť v akomkoľvek spoluvlastníckom podiele dedením

po pôvodnom navrhovateľovi - poručiteľovi Š. M. (samozrejme iba v prípade, že by tento bol v nejakom
podiele ku dňu svojej smrti iba oprávneným držiteľom spornej nehnuteľnosti, teda nie jej výlučným
vlastníkom)
Z pohľadu navrhovateľmi požadovaného určenia ich vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, teda
z pohľadu konštatovaného nepreukázania ich vlastníckeho práva k spornej parc. P.-B. Č.. XXX/X -

záhrady o výmere 512 m2, k. ú. P. (vzhľadom na uvedené dôvody zamietnutia návrhu navrhovateľov)
bola napokon nepodstatná otázka vlastníctva I. M., S.. G. k parc. H. Č.. XXXX, k. ú. P., resp. jej
časti zodpovedajúcej spornej parc. P.-B. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 512 m2, k. ú. P. a súd sa tak
zodpovedaním tejto otázky ani bližšie osobitne nezaoberal, keďže aj prípadná existencia vlastníckeho
práva I. M., S.. G.A. k spornej nehnuteľnosti, ku dňu jej smrti, t. j. ku dňu XX.XX.XXXX, by nemohla nič

zmeniť na dôvodoch rozhodnutia súdu v prejednávanej veci. Len skutočne na margo otázky vlastníctva
I. M., S.. G.Á., si súd dovolí uviesť, že zo súdom zisteného a vyššie uvedeného skutkového stavu vyplýva
pochybnosť o navrhovateľmi tvrdenom výlučnom vlastníctve I. M., S.. G.. Dotknutá parc. PKN č. XXXX,
ktorej časti zodpovedá sporná parc. P.-B. Č.. XXX/X totiž nebola zapísaná len v pkn vl. č. XXXX a
č. XXXX, ako na tieto poukazovali navrhovatelia, ale aj v ďalších vyššie spomenutých pkn vložkách

(vrátane pkn vl. č. XXX, z ktorej zápisov v časti B, odvodzovali svoje vlastníctvo odporcovia), a to v
každej s poznámkou „dľa dŕžavy“ s odkazom na pkn protokol č. 574. Pochybnostiam súdu nasvedčuje
taktiež Dohoda spísaná na MNV v Kolároviciach dňa 13.09.1967, z ktorej je možno vyvodiť, že I. M.,
S.. G. s určitosťou nebola k tomuto dňu výlučným vlastníkom parc. H. Č.. XXXX, k. ú. P., keďže sa k
tomuto dňu večitého úžitku v prospech nej mali odplatne vzdať T. D. za odmenu 100,- Kčs, E. P., S.. Č.

za odmenu 300,- Kčs a H. P. za odmenu 50,- Kčs a za parcelu, ktorá sa nachádza za Ď. domom, pričom
I. M., S.. G. dňom podpísania Dohody mala parcely prebrať a ešte len vstúpiť do ich úžitku. Súčasne z
obsahu Dohody vyplýva, že Š. J. ako účastník tejto Dohody sa nevzdal v prospech I. M., S.. G. večitého
úžitku k parc. č. XXXX, ale k parcelám č. XXXX/X a č. XXXX/X. Uvedenému záveru nasvedčujú aj zápisy
v jednotlivých pkn vložkách, v ktorých bola zapísaná parc. PKN č. XXXX. Preto v zmysle ust. § 134

ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.03.1983 nemohla z dôvodu nepreukázania registrácie tejto dohody
štátnym notárstvom nadobudnúť AF. M., S.. G. zmluvne žiadne spoluvlastnícke podiely k parc. PKN č.
XXXX, k. ú. P.Á.. Súčasne s poukazom na cit. judikatúru - uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4
Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010, rozsudok NS ČR, spis. zn. 22 Cdo 490/2001 zo dňa 10.10.2002 -
takáto Dohoda nemohla viesť ani k prípadnému vydržaniu vlastníckeho práva k parc. PKN č. XXXX, k.

ú. P. v celosti I. M., S.. G.. Na druhej strane bolo možné zo zisteného skutkového stavu vyvodiť, že I.
M., S.. G. bola v určitom podiele vlastníčkou parc. H. Č.. XXXX. Určenie vlastníctva I. M., S.. G. však
nebolo predmetom prejednávanej veci a vzhľadom k neuneseniu dôkazného bremena navrhovateľmina preukázanie existencie právneho dôvodu vzniku ich vlastníctva k spornej nehnuteľnosti, sa súd v
ďalšom už otázkou vlastníctva I. M., S.. G. k spornej nehnuteľnosti nezaoberal.
Obdobne s poukazom na konštatované dôvody rozhodnutia vo veci samej sa súd v ďalšom už bližšie

nezaoberal ani otázkou vlastníctva spornej nehnuteľnosti pôvodným navrhovateľom Š. M. ku dňu
jeho smrti, t. j. ku dňu XX.XX.XXXX. Pokiaľ ide o otázku vlastníckeho práva odporcu III. (resp. pred
tým odporcom I. a II.) spornej nehnuteľnosti, otázka určenia vlastníckeho práva odporcov I. až III.
(resp. určenia, že títo nie sú a neboli vlastníkmi) spornej nehnuteľnosti nebola predmetom konania o
návrhu navrhovateľov, a preto sa ňou súd opätovne s odkazom na dôvody svojho rozhodnutia osobitne

nezaoberal.
Možnotakkonštatovať,ženavrhovatelianepreukázaližiadenspôsobnadobudnutiavlastníctvakspornej
nehnuteľnosti, a to či už nimi tvrdeným spôsobom nadobudnutia vlastníctva, alebo akýmkoľvek iným
spôsobom podľa cit. ust. § 132 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. Preto súd musel návrh
navrhovateľov proti odporcovi III. bez ďalšieho zamietnuť.
Ak súd vo veci nevykonal (resp. rozhodol o nevykonaní tohto dokazovania podľa ust. § 120 ods.

1 veta druhá O.s.p.) navrhovateľmi navrhované dokazovanie svedkami Š. M., I. M. I. I. H., ktorých
svedecká výpoveď mala súdu objasniť otázku vlastníctva a užívania spornej parcely, a to z dôvodu,
že zodpovedanie otázky faktického užívania spornej nehnuteľnosti v minulosti by nijakým spôsobom
nemohlo ovplyvniť dôvody rozhodnutia súdu, ako boli vyššie uvedené, keďže tieto dôvody neboli
založené na žiadnej skutkovej okolnosti súvisiacej s užívaním spornej nehnuteľnosti. Pokiaľ sa týka

otázky vlastníctva spornej nehnuteľnosti, táto otázka nie je skutkovou, ale právnou otázkou, pričom
svedeckávýpoveďpreukazujelenskutkovétvrdeniaúčastníka,nienímprodukovanúprávnukvalifikáciu,
ktorou súd nie je napokon ani viazaný. Z rovnakých dôvodov súd nevykonal ani dokazovanie výsluchom
odporcov a odporcami navrhovanej svedkyne R. J.. Súčasne súd v zmysle ust. § 120 ods. 1 veta druhá
O.s.p. rozhodol o nevykonaní dokazovania svedkami JZ. T., T. T., keďže ich svedecká výpoveď mala

preukázať, od koho kúpili pozemok pod stavbu ich rodinného domu. Je zjavné, že títo svedkovia sa
mali vyjadriť k otázke, od koho kúpili geometrickým plánom č. XXX-XXX-XX na rozdelenie parc. č.
XXXX vyhotoveným Geodéziou Žilina dňa 25.10.1973 novovytvorenú parc. L. Č.. XXXX/X - záhrada
o výmere 620 m2. Súčasne sa mali svedkovia vyjadriť bližšie k skutočnostiam uvedeným v čestnom
prehlásení D. T. zo dňa 20.05.2014, podľa ktorého mal stavebný pozemok (s číslom parc. XXXX/X) pod

jeho rodinný dom v P. súp. č. XXX, k. ú. P. dostať darom od I. M., S.. G. ako náhradu za jej dlh jeho
matke P.F. T., S.. M. a že predmetný pozemok parc. č. XXXX/X bol z časti vytvorený aj z časti parc.
H. Č.. XXXX o výmere 230 m2. Akékoľvek skutkové zistenia vyplývajúce z výsluchu týchto svedkov
by opäť nemohli nič zmeniť na záveroch, na ktorých súd svoje rozhodnutie postavil. Z obdobných
dôvodov súd nevykonal dokazovanie ani navrhovateľmi navrhovanou ohliadkou na mieste samom,

ktorá by mohla opätovne len objasniť skutkový stav z hľadiska otázky užívania spornej nehnuteľnosti
v minulosti, resp. v súčasnosti a súčasne ani dokazovanie znalcom navrhované navrhovateľmi, ktoré
malo byť zamerané na zameranie spornej nehnuteľnosti na mieste samom. Rovnako aj identifikácia
pôvodnej parc. PKN č. XXXX, k. ú. P. so stavom podľa registra „C“ katastra nehnuteľností vykonaná
znalcom, by taktiež nemohla zmeniť nič na dôvodoch, pre ktoré súd návrh navrhovateľov zamietol.

Pokiaľ navrhovatelia žiadali, aby znalcovi bola tiež uložená otázka výpočtu spoluvlastníckych podielov
jednotlivých podielových spoluvlastníkov pôvodnej parc. PKN č. XXXX, súd má za to, že opätovne nejde
o otázku skutkovú, ale o otázku právnu, ktorú nijako neprináleží posudzovať znalcovi, ale výlučne súdu.
Pokiaľ navrhovatelia žiadali, aby súd zabezpečil od Obecného úradu P.S., či bola uvalená na I. M., S.. G.
nútená správa za účelom zabezpečenia poľnohospodárskej výroby, pretože predmetná záhrada tvorila

súčasť poľnohospodárskeho podniku, súd poukazuje na to, že takáto skutková okolnosť je rovnako bez
právneho významu vo vzťahu k dôvodom rozhodnutia súdu vo veci samej. Preukázanie tejto skutkovej
okolnosti nemá žiaden vplyv na záver súdu o tom, že navrhovatelia nepreukázali existenciu žiadneho
titulu pre vznik ich vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti.
Napokon súd nepovažoval za potrebné ani osobitne sa zmieňovať o prípadných skutkových zisteniach

vyplývajúcich zo všetkých iných dôkazov produkovaných účastníkmi (najmä navrhovateľmi), ktoré aj
boli v priebehu konania vykonané postupom podľa ust. § 129 O.s.p., avšak neboli bližšie uvedené v
odôvodnení tohto rozsudku, a to vzhľadom k tomu, že akékoľvek takéto skutkové zistenia vyplývajúce
z týchto dôkazov, by opätovne nemohli akýmkoľvek spôsobom zmeniť vyššie uvedené závery, na
ktorých súd postavil svoje rozhodnutie vo veci samej. Tieto skutkové zistenia by mohli objasniť len

otázku nadobudnutia vlastníctva k spornej nehnuteľnosti či už pôvodným navrhovateľom (prípadne jeho
právnou predchodkyňou I. M., S.. G.A.), alebo odporcami I. až III. (prípadne ich právnou predchodkyňou
VL. J., S.. E. J.Í.). S poukazom na uvedené dôvody tohto rozhodnutia by však preukázanie vlastníckeho
práva k spornej nehnuteľnosti právnymi predchodcami navrhovateľov aj tak nemohlo viesť bez ďalšiehopreukázania vyššie špecifikovaného dedičského rozhodnutia po poručiteľovi - pôvodnom navrhovateľovi
Š. M., ktorým by došlo k prededeniu aj spornej nehnuteľnosti ako aktíva dedičstva, k záveru súdu o
vlastníckom práve navrhovateľov Ia. až Ic. k spornej nehnuteľnosti.

Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že ak navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho
zástupcu navrhovali vykonať dokazovanie výsluchom seba samých ako účastníkov konania (§ 131 ods.
1 O.s.p.), súd poukazuje na to, že (ako bolo vyššie uvedené) dôkaznej povinnosti účastníka podľa
ust. § 120 ods. 1 O.s.p. predchádza povinnosť tvrdenia účastníka podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Ak
teda právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní dňa 23.05.2014 na otázku súdu, aké skutkové

tvrdenia navrhovateľov majú byť preukázané ich výpoveďami ako účastníkov konania, uviedol, že nevie
uviesť, čo vyplynie z ich výpovedí, ak sa budú vyjadrovať k predmetu sporu, súd tento dôkaz nevykonal
(ust. § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p.) jednak z tohto dôvodu a jednak z dôvodu, že ani výpoveď
navrhovateľov nemohla bez pochybností preukázať existenciu dedičského rozhodnutia po poručiteľovi
Š. M., ktorého súčasťou by bolo aj rozhodnutie o dedičstvo spočívajúcom v spornej nehnuteľnosti,
bez preukázania čoho súd, ako to vyššie vysvetlil, nemohol návrhu navrhovateľov vyhovieť. Ak právny

zástupca navrhovateľov namietal, že nevykonaním výsluchu navrhovateľov ako účastníkov konania
podľa ust. § 131 ods. 1 O.s.p. dôjde zo strany súdu k porušeniu práv navrhovateľov podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR, súd sa s takouto argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľov nestotožnil. K tomuto záveru si
súd dovolí odcitovať z rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 32Cdo 4892/2010 zo dňa 24.05.2011,

ktorého argumentáciu si súd dovolil osvojiť a nepovažuje za potrebné k nej už nič dodávať: „Zatiaľ čo
prednesy a iné procesné úkony slúžia k tomu, aby účastník mohol uviesť svoje tvrdenia, navrhovať
dôkazy, vyjadrovať sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci a realizovať ďalšie svoje procesné práva
alebo plniť svoje procesné povinnosti, je výsluch účastníka konania (§ 131 O.s.p.) jedným z dôkazov
(dôkazných prostriedkov) slúžiacich na preukázanie tvrdení účastníka (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Výsluch

účastníka konania má tak postavenie jedného z radu do úvahy prichádzajúcich dôkazov (dôkazných
prostriedkov), ktorými súd zisťuje skutkový stav veci. Pri výsluchu sa účastník konania vyjadruje k
rozhodným skutočnostiam (ku skutočnostiam významným pre skutkové zistenia); tento výsluch neslúži
a nemôže slúžiť na realizáciu jeho procesných práv účastníka. Ak rozhodne preto súd o veci samej bez
výsluchu účastníka, nemôže sa v žiadnom prípade jednať o taký postup, ktorým by účastníkovi bola

odňatá možnosť konať pred súdom, pričom nezrealizovanie tohto dôkazu mu nijako nebráni vyjadriť
sa k veci (§ 118 ods. 1 O.s.p.) alebo k ostatným vykonané dôkazy (§ 123 O.s.p.). Ak preto vytýka
dovolateľ súdom, že mu nevypočutím jeho osoby ako účastníka konania odňali možnosť sa vyjadriť k
prejednávanej veci, ide o námietku nedôvodnú“.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov

konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
S poukazom na väčší počet účastníkov konania súd rozhodol o trovách konania podľa cit. ust. § 151

ods. 3 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.