Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. apríl 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/405/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113233778
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3113233778.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu E.. H. D., bývajúceho v

F. E. nad R., U. ul. č. XX, občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného JUDr. Ľudmilou Jurčovou,
advokátkou so sídlom v Bratislave, Michalská ul. č. 9, proti žalovanej E.. A. E., bývajúcej v P. T. č. XXX,
občianke Slovenskej republiky, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko - JUDr.
Silvia Bartková, so sídlom v Trenčíne, Piaristická ul. č. 6667, za ktorú koná JUDr. Martin Bartko, v konaní
o určenie, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosť - pozemok s parcelným číslom XXX/XX, druh
pozemku: orná pôda a p. č. XXX/X, druh pozemku: lesné pozemky spolu o výmere 3105 m2, zapísaný
na liste vlastníctva č. XXX k. ú. P. T., vedeného na Katastrálnom úrade v Trenčíne - Správa katastra
Trenčín patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej BSM), teda strán sporu. Uviedol, že
rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom zo dňa 18.07.2012, č. k. 5P/311/2011-132,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.9.2012 súd jeho manželstvo so žalovanou rozviedol. Rozvodom
manželstva zároveň zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu. Žalobca tvrdil, že počas

manželstva do bezpodielového vlastníctva nadobudli nehnuteľnosť - pozemok s parcelným číslom E
XXX, pôvodný charakter pozemku - orná pôda o výmere 3105 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX
k.ú. P. T., vedený na Katastrálnom úrade v Trenčíne - Správa katastra Trenčín. Uvedenú nehnuteľnosť
nadobudli na základe kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 29.9.2010. Na strane kupujúceho síce v tom čase
figurovala len
žalovaná, avšak predmetnú nehnuteľnosť kupovali ako manželia, zo spoločných úspor, čoho dôkazom
je aj majetkové priznanie žalovanej za rok 2010, z ktorého je zrejmé, že žalovaná bola v tom čase

vlastníčkou vyššie uvedenej nehnuteľnosti v podiele 1/2 z celku. Kúpna cena nehnuteľnosti bola podľa
kúpnej zmluvy 3 000,00 €. Svoj naliehavý právny záujem na takomto určení odôvodnil tým, že bez
takéhoto rozhodnutia by bol ako vlastník ukrátený na svojich právach, ak by sporný pozemok pripadol do
vlastníctva len žalovanej aj keď bol nadobudnutý za trvania manželstva. Je preto namieste konštatovať,
že bez rozhodnutia súdu bude pretrvávať stav právnej neistoty ohľadom vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti.

2. Žalobca v pôvodnom prvostupňovom konaní pred súdom ďalej uviedol, že v lete r. 2010 spolu s
žalovanou začali hľadať pozemok vhodný na rekreačné účely, možno neskôr aj na stavbu rodinného
domu. Vo výhľade mali pozemky v Hôrke, Beckove, Bošáci, taktiež rozmýšľali o pozemkoch, ktoré
vlastnili rodičia a starí rodičia žalovanej . Žalovanú to však stále tiahlo na Bodovku, a preto sa nakoniecnašiel pozemok v tejto časti, avšak uvedený pozemok nebol vhodný na zastavanie. Preto tam vykonali v
r. 2010 terénne úpravy. Tiež uviedol, že v ich spoločnom byte sa nachádzal trezor, v ktorom mali okrem
zbraní uložené aj peniaze. Išlo o hotovosť tak do 5.000,00 €. Práve peniaze z tohto trezoru boli použité

na kúpu predmetných pozemkov s tým, že víkend pred podpisom zmluvy sumu 2.000,00 € odovzdali
spoločne so žalovanou v dome jej rodičov jej otcovi a sumu 1.000,00 € potom odovzdali babke E. u
nej doma. Rovnako vypovedal, že žalovaná sa cítila urazená, pretože jeden z pozemkov jej rodičov bol
prevedený na jej brata a po pár scénach sa babka s jej otcom rozhodli, že ako kompenzáciu môže dostať
pozemok, ktorý je predmetom tohto konania, a to za kúpnu cenu 3.000,00 €. O kúpe tohto pozemku

jednala žalovaná aj s rodičmi, aj so svojou babkou za jeho prítomnosti. Uvedená cena vychádzala z
ceny za ornú pôdu.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nesúhlasí so žalobou a túto navrhla zamietnuť v
celom rozsahu. Uviedla, že skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe považuje za nepravdivé a s
týmito nesúhlasí. Nehnuteľnosti, ku ktorým sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva nikdy

do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov ako bývalých manželov nepatrili a žalobca o tom dobre
vie. Kúpnou zmluvou zo dňa 29. 9. 2010 kúpila pozemok parc. č. XXX - orná pôda vo výmere 3105 m2
zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. od I. E. a O. E. st. za dohodnutú kúpnu cenu 3.000,00 €.
Dohodnutú kúpnu cenu im aj zaplatila, a to z finančných prostriedkov, ktoré predtým dostala darom od
svojho brata O. E., ml. V žiadnom prípade tak nie je pravdou, že by kúpnu cenu za tieto pozemky, čo

i len z časti, hradila zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM účastníkov konania, či dokonca z
úspor účastníkov ako bývalých manželov, ako teraz účelovo tvrdí žalobca . Žalobca nikdy nenamietal,
že na pozemku nie je uvedený aj on ako spoluvlastník. To, že celá kúpna cena za pozemok kupovaný
kúpnou zmluvou zo dňa 29. 9. 2010 bola uhradená z výlučných prostriedkov žalovanej, môžu potvrdiť
brat O. E. ml., jej otec O. E. st. aj jej matka W. E.. Na základe ustanovenia § 143 Obč. zák. tak do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria veci, ktoré boli získané síce počas manželstva,
ale na základe darovania. Zároveň vo všeobecnosti platí a súdna prax jednotne vychádza z toho, že
aj vec, ktorá bola nadobudnutá síce za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov avšak z
prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov, nestáva sa predmetom tohto spoluvlastníctva, ale
je vo výlučnom vlastníctve toho z manželov, kto ju takto obstaral.

4. Žalovaná v pôvodnom prvostupňovom konaní pred súdom ďalej uviedla, že súhlasí s vyjadrením
žalobcu o tom, že hľadali pozemok na rekreačné účely, avšak poprela skutočnosť, že peniaze za kúpený
pozemokbolivyplatenézospoločnýchprostriedkovzichtrezoru.Uviedla,ženemalavedomosťotom,že
v tomto trezore účastníci konania mávali aj nejakú hotovosť. Čo sa týka kúpnej ceny, túto vyplatil v celosti

jej brat, tak otcovi ako aj babke. Ona pri odovzdávaní peňazí nebola prítomná. Najprv bol síce zámer,
že pozemok bude písaný na neho, ale potom sa dohodli, že bude písaný na ňu. Pred podpisom kúpnej
zmluvy jej brat oznámil, že čo sa týka kúpnej ceny, všetko je vybavené. Vyplatenie kúpnej ceny jej potom
potvrdil aj otec aj babka. Taktiež súhlasila s vyjadrením žalobcu o tom, že kúpnu zmluvu vypracovávala
ona v súčinnosti so švagrom žalobcu, ktorý bol realitným maklérom. K jej podpisu došlo na obecnom

úrade v Bodovke. Žalobca pri podpise nebol prítomný.

5. Z listinných dôkazov bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom zo dňa
18.7.2012, č. k. 5P/311/2011-132, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.9.2012 súd manželstvo strán
rozviedol. Súd mal z vykonaného dokazovania tiež preukázané, že na LV č. XXX pre k. ú. P. T. je ako

výlučná vlastníčka pozemkov parc. reg. C č. XXX/XX - orná pôda o výmere 3.023 m2 a parc. reg. C
č. XXX/X - orná pôda o výmere 82 m2 zapísaná žalovaná, a to na základe kúpnej zmluvy, uzavretej
dňa 29. 9. 2010, zavkladovanej pod č. V XXXX/XXXX. Predmetná kúpna zmluva bola uzavretá medzi
predávajúcimi I. E. (starou matkou žalovanej) a O. E. (otcom žalovanej) a kupujúcou -žalovanou, pričom
jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k parc. reg. E č. XXX - orná pôda o výmere 3.105 m2

v k.ú. P. T., z ktorej na základe geometrického plánu č. 45403066-131/2010 vznikli 2 vyššie uvedené
parcely reg. C.
Čo sa týka samotného pozemku t.j. pôvodného pozemku s parcelným číslom L. pôvodný charakter
pozemku - orná pôda o výmere 3105 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. P. T. tvrdenia
strán sporu boli v tomto smere odlišné. Kým žalobca tvrdil, že tento bol zakúpený zo spoločných

prostriedkov, ktoré mali v trezore v spoločnom byte a spoločne ho vyplácali pred podpisom zmluvy
predávajúcim, žalovaná uviedla, že peniaze na kúpu predmetného pozemku jej daroval brat, s ktorým
bola spísaná aj písomná darovacia zmluva, pričom tieto prostriedky jej brat vyplatil priamo predávajúcim,
a to starej matke a otcovi žalovanej. Otec žalovanej uvedenú skutočnosť potvrdil aj pred súdom, 86-ročná stará matka žalovanej vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav súdu zaslala čestné vyhlásenie, v
ktorom potvrdila, že kúpnu cenu za nehnuteľnosti jej vyplatil jej vnuk - brat žalovanej, a to v prítomnosti
jej dcéry a zaťa.

6. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol Rozsudkom zo dňa 27.4.2015, č. k. 13C/405/2013-101 tak,
že žalobe v časti o určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, vyhovel. Prijal záver, že tvrdenia žalovanej ohľadne toho, že nehnuteľnosť bola nadobudnutá
z jej výlučných prostriedkov, ktoré získala darom, boli účelové, mal za to, že obe strany počas

manželstva mali dostatok finančných prostriedkov k tomu, aby predmetnú nehnuteľnosť mohli zakúpiť
zo spoločných prostriedkov. Vec posúdil podľa § 143 Obč. zákonníka, z ktorého vyplýva, že v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom. Pre posúdenie skutočnosti, či vec
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov považoval súd za rozhodujúce, nielen to, z akých
prostriedkov bola nehnuteľnosť zakúpená, ale aj to akú vôľu mali strany, v tej dobe manželia, v čase,

keď nehnuteľnosť bola nadobudnutá, v tom zmysle, že prejavili vôľu nadobudnúť vec do BSM.

7. V dôsledku odvolania sa vecou ako odvolací zaoberal Krajský súd v Trenčíne, ktorý Uznesením zo
dňa 16.2.2016, č. k. 6Co/845/2015-126 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej
inštancievčastiurčenia,žepredmetnánehnuteľnosťpatrídoBSM,zrušilavecvrátilsúduprvejinštancie

na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na to, že všeobecne platí a súdna prax je jednotná v tom, že
vec, ktorá bola nadobudnutá za trvania BSM z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov, sa
stáva výlučným vlastníctvom toho z manželov, kto si takúto vec zabezpečil. V súvislosti s posudzovaním
tejto otázky poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1658/1998, z ktorého vyplýva:
" účastníci ako manželia predmetnou kúpnou zmluvou nesporne prejavili zhodnú vôľu nadobudnúť

nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva. Pre posúdenie otázky, či táto nehnuteľnosť patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva alebo nie, bol rozhodujúci prejav ich vôle vyjadrený v písomnej a
registrovanej kúpnej zmluve, ktorej platnosť nebola spochybnená bez ohľadu na to, z akých finančných
prostriedkov bola zaplatená kúpna cena. Skutočnosť, že kúpna cena bola zaplatená z finančných
prostriedkov darovaných rodičmi odporkyne len odporkyni, sama o sebe bez ďalšieho nemohla viesť

k záveru, že nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí. Odporkyni nič
nebránilo, aby uzavrela takú kúpnu zmluvu , podľa ktorej by ako kupujúca vystupovala len odporkyňa
a nehnuteľnosť by tak nadobudla do svojho výlučného vlastníctva."

8. Ďalej odvolací súd mal za to, že dôkazy vykonané súdom prvej inštancie nedávali dostatočný podklad

k jednoznačnému záveru o určenie, že sporná nehnuteľnosť patrí do BSM, z hodnotenia dôkazov súdov
prvej inštancie nebolo možné zistiť, prečo súd uveril žalobcovi. V ďalšom konaní súd vypočuje opätovne
svedkov k okolnostiam uzavretia darovacej zmluvy a následne kúpnej zmluvy, pričom v pochybnostiach
bude potrebné vychádzať z obsahu darovacej a kúpnej zmluvy, najmä z vôle darcu a z okolností, za
ktorých k darovaniu došlo, ale aj z dôvodov, prečo k nemu došlo. Zároveň je potrebné vždy prihliadať aj

na vzťah medzi darcom a obdarovaným. Súd prvej inštancie ďalej vykoná výsluch strán sporu za účelom
preukázania skutočností tvrdených žalobcom, keď uviedol, že: "v ich spoločnom byte sa nachádzal
trezor, v ktorom účastníci konania mali okrem zbraní uložené aj peniaze. Išlo o hotovosť tak do 5.000,00
€. Práve peniaze z tohto trezoru boli použité na kúpu predmetných pozemkov". Žalobca je povinný
preukázať ním tvrdené skutočnosti, že finančné prostriedky, ktoré sa nachádzali v trezore, boli ich

spoločné a boli použité na kúpu sporného pozemku ako i preukázanie, o aké finančné prostriedky išlo.
Súd prvého stupňa odstráni rozpor v tvrdeniach žalobcu, keď na jednej strane uvádza, že nehnuteľnosť
kúpili zo spoločných prostriedkov a na strane druhej uvádza, že žalovaná sa cítila byť urazená, pretože
jeden z pozemkov jej rodičov bol prevedený na jej brata a babka s otcom sa dohodli, že ako kompenzáciu
môže dostať pozemok, pričom do majetkových vecí rodiny odporkyne sa nestaral.

9. Súd prvej inštancie opätovne vypočul strany sporu a svedkov navrhnutých stranami.

10. Žalobca zotrval na tvrdení, že predmetná nehnuteľnosť bola zakúpená z finančných prostriedkov
patriacich do BSM. Hoci o tejto transakcii nie je možné nič zistiť z pohybov na účte, dostatočne dokazuje

jeho tvrdenie fakt, že mali vždy v domácnosti trezor a vždy doma mávali určitú hotovosť, v rôznej výške,
bolo to rôzne, niekedy tam bolo 1.000,00 €, niekedy 2.000,00€, pri kúpe pozemku to vyskočilo až na
5.000,00 €. Táto suma vznikla tak, že keď príležitostne boli vyberané peniaze z účtu, to čo sa neminulo,
odložilo sa do trezoru. Pokiaľ ide o okolnosti kúpy predmetného pozemku, žalobca potvrdil, že chcelizískať pozemok na rekreačné účely, nakoniec našli pozemok v Bodovke, v dedine, kde bývajú rodičia
žalovanej, dokonca patriaci príbuzným žalovanej. Títo súhlasili s predajom. Všetky záležitosti ohľadne
vyhotovenia kúpnej zmluvy vybavovala žalovaná, on na to nemal čas, ale

zmluvu určite videl a nevadilo mu, že v zmluve ako kupujúci uvedený nie je. Bol pri jednaní s otcom aj
babkou žalovanej ohľadne výšky kúpnej ceny.

11. Žalovaná uviedla, že svojho času spoločne so žalobcom mali záujem získať pozemok na rekreačné
účely, hľadali ho na viacerých lokalitách, napokon našli pozemok z 1/3 patriaci jej babke a vo zvyšku

otcovi. Svojho času sa v rodine udialo to, že jej brat začal stavať dom na pozemku, ktorý získal od rodičov
kúpou, o tomto nevedela a do určitej miery sa jej to dotklo. Z toho dôvodu, keď brat zistil, že má záujem
o predmetný pozemok, navrhol jej, že jej daruje peniaze na kúpou tohto pozemku, resp., že pozemok
kúpi a následne jej ho daruje. Pre poplatky napokon došlo k darovaniu finančnej hotovosti. Realizácia
transakcie prebehla tak, že brat peniaze, konkrétne sumu 3.000,00 € fyzicky neodovzdal jej, ale rovno
zaplatil kúpnu cenu, 2.000,00 € odovzdal otcovi a 1.000,00 € odovzdal babke, pri odovzdávaní týchto

peňazí ale prítomná nebola. O darovaní sumy 3.000,00 € spísali darovaciu zmluvu. Samotnú kúpnu
zmluvu na pozemok zariaďovala ona sama, žalobca pri podpise kúpnej zmluvy prítomný nebol. Žalobca
sa o financovanie kúpy predmetného pozemku vôbec nezaujímal, nepýtal sa a ani nevedel, že brat jej
daroval peniaze. Žalovaná pripustila, že žalobca vlastní trezor, ktorý mal ešte za slobodna a používal
ho na odloženie svojej zbrane. Ona v trezore nikdy žiadne svoje veci nemala. A pokiaľ išlo o finančnú

rezervu, mávali doma cca 500,00 €, ale nie odložených v trezore, ale na inom mieste.

12. Svedok E. T., švagor žalobcu, uviedol, že pomáhal vypracovať kúpnu zmluvu na predmetný
pozemok, vie, o ktorý pozemok išlo, kúpna zmluva bola vypracovaná prakticky celá okrem mien a kúpnej
ceny. Kto ho oslovil, nevedel uviesť, možno obidvaja, bolo to dávno. Určite sa kvôli zmluve aj osobne

stretli, nevedel presne s kým. Kto financoval kúpu pozemku, nevedel, ale jeho prax realiťáka je taká,
že ak kupuje len jeden z manželov, tak k zmluve pristúpi druhý z manželov a prehlási, že financie na
kúpu nehnuteľnosti nepochádzajú z BSM. V tomto prípade to tak formulované nebolo. V zmluve, ktorú
chystal, neboli napísané mená. Nezdalo sa mu to čudné, pozemok tam napísaný bol. Nemal vedomosť
o tom, že žalobca ma v byte trezor. Občasne si od žalobcu požičiaval peniaze podľa potreby od 300,00

do 500,00 €. Peniaze mávali doma, pretože keď si prišiel za nimi požičať si, vždy peniaze doma mali.

13. Svedkyňa I. T., sestra žalobcu, uviedla, že o tejto záležitosti vie iba toľko, že ex švagriná svojho
času zistila, že jej rodičia predali bratovi pozemok poza jej chrbát, bola nahnevaná, asi mesiac do
Bodovky vôbec nechodili, nakoniec sa ale dohodli a predali im pozemok. O kúpe sporného pozemku

nevedela podrobnosti. Vedela, že ho kúpili za 3.000,00 €, lebo sa o tom stále u rodičov rozprávali. Brat
a jeho bývalá manželka rozprávali v jej prítomnosti o tom, že kupujú pozemok, asi spolu, kto presne ho
kupoval, nevedela, zmluvu nevidela. Kúpnu cenu asi mali, oni mali vždy peniaze, nemali s tým problém.
Otec daroval bratovi trezor, dal mu ho z tých dôvodov, aby mal kde držať služobnú zbraň a peniaze.
Vedela, že v trezore mal žalobca peniaze, keď študovala a potrebovala si požičať, tak vždy jej peniaze

doniesol. Nebola nikdy pri tom, keď žalobca vyberal z trezoru peniaze. To, že mal v trezore uložené
peniaze, vedela iba z jeho rozprávania. Niekedy v októbri 2011 podala bývalá švagriná na brata trestné
oznámenie, švagriná chcela, aby išla spoločne s ňou pozrieť do bytu do trezoru, či tam má brat zbraň,
švagriná v jej prítomnosti otvorila trezor, zbraň tam nebola, zobrala odtiaľ nejaké peniaze, asi 500,00 €.
Nevie uviesť, či to boli všetky peniaze, alebo nejaké peniaze v trezore zostali, bola ďaleko a nevidela

dobre. Nevedela akým spôsobom a kto platil kúpnu cenu za pozemok.

14. Svedkyňa I. D., matka žalobcu, uviedla, že osobne pri kúpe pozemku nebola, ale v rámci častých
návštev sa o tom debatovalo, preto vedela, že hľadali pozemok na chatku, možno neskôr na dom, na
rôznych miestach. Žalovaná bola na rodičov nahnevaná, že ju s nejakým pozemkom obišli, potom sa

vzťahy upravili a z rodiny jej niečo ponúkli. Kúpna cena sa preberala, bola 3.000,00 €, nezdalo sa to
veľa. Z počutia toho, čo medzi sebou syn s manželkou rozprávali, tak kúpnu cenu za pozemok zaplatili
spoločne. Syn vždy vedel ušetriť, keď nastúpil k polícii, dali mu trezor na zbraň, nikdy nefajčil, nepil, keď
býval u nich, tak nechceli od neho peniaze, vtedy našetril 120 tis. Sk. Dobre zarábal, zobral si úver 450
tis. Sk, ktorý splatil do 2 rokov. Vždy sa o rodinu finančne postaral. Pokiaľ býval syn v ich domácnosti,

peniaze si odkladal do trezoru, aj keď mal účet, tak si vybral peniaze, čo neminul, dal do trezoru. Aj
peniaze, ktoré mu dali oni a podobne. Predpokladala, že takýmto spôsobom si peniaze odkladal do
trezoru aj keď žil v spoločnej domácnosti s manželkou. Otvorený trezor u syna v jeho domácnosti
nevidela.15. Svedkyňa W. E., matka žalovanej uviedla, že pokiaľ ide o sporný pozemok, ten pôvodne patril jej,
bratovi a jej matke, neskôr patril manželovi a jej matke. Dcéra mala záujem o tento pozemok, možno aj

preto, že iný pozemok, ktorý mali, predali jej bratovi. O tom, že predajú pozemok synovi, dcéra vedela
už pred predajom. Kúpnu cenu za sporný pozemok zaplatil syn O. E., bola pri tom, keď 2.000,00 €
v hotovosti odovzdal syn manželovi u nich doma. Nikto iný pri tom nebol, a tiež bola pri tom, keď syn
odovzdal 1.000,00 € v hotovosti jej matke u nej v domácnosti, okrem nej, manžela matky a syna tam tiež
nikto nebol. Dôvod, pre ktorý platil tieto peniaze syn, bol ten, aby sa syn s dcérou medzi sebou nejako

dorovnali. Peniaz manželovi a matke syn odovzdal za pozemok, o ktorý sa teraz dcéra v spore súdi.
Keď sa ako rodina rozprávali o pozemku pre dcéru, nikdy pri tom nebol žalobca. Dcéra s rodinou k nim
chodili každý víkend, ale ani počas týchto víkendov sa so žalobcom nikdy o kúpe pozemku nerozprávali.

16. Svedok O. E., otec žalovanej, uviedol, že pokiaľ ide o kúpu dcérinho pozemku, vie len toľko, že
dohodla sa dcéra so synom a keď boli dohodnutí prišli za ním, aby so svokrou pozemok dcére predal.

Dohodli sa na cene 2.000,00 € pre neho, 1.000,00 € pre svokru. Syn mu odovzdal 2.000,00 €, žalobca
pri tom nebol, rovnako odovzdal 1.000,00 € svokre, určite tam bola jeho manželka. Z akých dôvodov
vyplácal tieto peniaze syn za dcéru, nevedel presne uviesť, zrejeme mal pocit, že dcéra je ukrivdená a
ja chcel dcére pomôcť. V minulosti mali ešte jeden pozemok, ten sa kedysi obrábal, dcéra mala záujem,
ale on nie, neskôr ho predali synovi.

17. Svedok O. E., brat žalovanej, uviedol, že daroval sestre 3.000,00 €, preto, aby sme si nejako
vykompenzovali, že rodičia mu predali výhodný stavebný pozemok. Pôvodne chcela stavať sestra. Mal
vedomosť o tom, že v rodine sú ďalšie pozemky, kvôli poľovačke, niečo mal otec, niečo on. Nechcel,
aby medzi nimi boli nejaké nezhody, sestra pozerala pozemok, on dal sestre ponuku, nejaký pozemok

si nájdi a ja ti ho zaplatím. Sestra pozemok našla, bol s hodnotou 3.000,00 €, s touto cenou súhlasil. So
sestrou sa dohodol, že jej kúpnu cenu na pozemok daruje, ale nedá jej peniaze do ruky, ale odovzdá
predávajúcim. Peniaze odovzdal otcovi a babke. Vedeli z akých dôvodov im tieto peniaze dáva. Peniaze
odovzdával otcovi doma, babke u nej doma, zrejme tam boli rodičia. Žalobca pri tom nebol. Žalobca
nikdy nebol pri rozhovore so sestrou ohľadne pozemku a darovania peňazí, on sa s ním o tom nikdy

nerozprával. Darovaciu zmluvu ohľadne sumy 3.000,00 € urobil on a podpísali ju preto, aby mal nejaký
doklad o tom, že sestre dal peniaze.

18. Podľa § 80 písm. c) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

19. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,

20. V zmysle citovaného ustanovenia sa žalobca môže na súde úspešne domáhať určenia svojho práva
len vtedy, ak má na takomto určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem je ustálenou
súdnou praxou definovaný ako stav objektívnej právnej neistoty. Otázku existencie naliehavého
právneho záujmu si súd musí vyriešiť z úradnej povinnosti a to predtým, než sa začne zaoberať vecou
samou. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná

existencia (príp. neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo resp.
právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp.
stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom;
jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý
právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s

daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Z ustálenej súdnej
praxe vyplýva, že za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno pripustiť existenciu
naliehavého právneho záujmu na určení, že určitá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, najmä v prípade, ak ide o nehnuteľnosť, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľnosti len na
jedného z manželov. V prípade nezhôd medzi manželmi o tom, že určitá vec patrí či nepatrí do BSM,

však nie je bez významu, či takáto sporná otázka nemôže byť riešená ako predbežná otázka v konaní o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré už zaniklo. Nakoľko podľa zistenia súdu
takéto konanie medzi účastníkmi neprebieha, súd považoval naliehavý právny záujem žalobcu na určení
jeho spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za daný a dostatočne preukázaný.21. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

22. Predmetom BSM sú o. i. aj nehnuteľnosti (pozemky a stavby), ak boli nadobudnuté počas
manželstva, a to buď spoločnou činnosťou manželov alebo na základe nadobúdacích titulov podľa §
132 Občianskeho zákonníka. Pričom ak manželia počas manželstva nadobudli nehnuteľnosť a na jej
zaplatenie použili čo i len sčasti spoločné prostriedky, je potrebné zaradiť celú nehnuteľnosť do BSM,
a nie iba jej časť (R 42/1972).

23. Na strane, ktorá tvrdí, že určitá vec je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potom leží
dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva. Pokiaľ sa toto nadobudnutie
preukáže a druhá strana tvrdí skutočnosti, ktoré vec z bezpodielového spoluvlastníctva vylučujú, bude
na nej dôkazné bremeno ohľadne týchto skutočností. Preto aj v danej veci, bolo na žalobcovi dôkazné
bremeno, aby preukázal, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania manželstva a na

žalovanej, vzhľadom na jej tvrdenie, že tieto zakúpila za svoje výlučné prostriedky, bolo dôkazné
bremeno, aby preukázala, že išlo o jej výlučné prostriedky, a nie o prostriedky spoločné, teda z BSM.

24. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca svoje dôkazné bremeno
uniesol, bolo preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudla žalovaná počas trvania manželstva.

Táto skutočnosť napokon ani nebola sporná. Sporným zostalo, aké prostriedky boli použité na kúpu
predmetnej nehnuteľnosti, v tomto smere má súd za to, že dôkazné bremeno uniesla aj žalovaná.
Predložila darovaciu zmluvu zo dňa 20.9.2010, uzavretú medzi ňou ako obdarovanou a jej bratom, O.
ako darcom, predmetom ktorej bol dar 3 000,00 € na kúpu spornej nehnuteľnosti. Podpis tejto zmluvy
potvrdili obe zmluvné strany, bolo svedeckými výpoveďami potvrdené, že kúpnu cenu otcovi a babke

žalovanej odovzdal O. E.. V samotnej kúpnej zmluve je ako jediná kupujúca uvedená žalovaná. Ak by
bolo úmyslom strán aj za takýchto okolností nadobudnúť pozemok do BSM, nič stranám nebránilo, aby
to do zmluvy uviedli. Svedkovia zároveň potvrdili aj to, že kúpa žalovanej, finančný dar jej brata, súvisel
s rodinnými záležitosťami, konkrétne s tým, aby sa kompenzoval fakt, že bratovi žalovanej rodičia za
výhodných podmienok predali pozemok na stavbu rodinného domu, s čím spočiatku nebola žalovaná

uzrozumená, tomuto dôvodu darovania možno podľa názoru súdu pokojne uveriť. Na druhej strane
súd nemal za preukázané, že na kúpu pozemku boli použité finančné prostriedky patriace do BSM,
teda prostriedky uložené v trezore žalobcu. To, že v domácnosti trezor strany mali, sporné nebolo, bolo
sporné či tam ukladali aj peniaze, kto ich tam ukladal a koľko ich tam bolo. Žiadny zo svedkov nepotvrdil,
že kúpna cena bola zaplatená peniazmi z trezoru, kúpnu cenu odovzdal brat žalovanej, ak by to boli

peniaze z trezoru, musel by mu ich žalobca alebo žalovaná dať. Potom je ťažko uveriť tomu, že by
strany k odovzdaniu kúpnej ceny pristúpili takýmto komplikovaným spôsobom, nebol by vôbec dôvod
brata žalovanej do celej transankcie zapojiť a peniaze mohli odovzdať predávajúcim buď žalobca alebo
žalovaná.

25. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žalobu zamietol.

26. Žalovaná bola v spore úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 %, v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.