Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/453/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811207484
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3811207484.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: maloletého E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. nad R.,
H. hájom XXX, zast. matkou O.. E. C., nar. X.X.XXXX, bytom C. nad R., H. U. XXX, právne zastúpeného
Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom so sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum II-88, proti odporkyni:
C. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom R. T. č. XXX, zast. JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom v
Prievidzi, Bakalárska 6, v konaní o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného

súdu Prievidza zo dňa 21. januára 2015, č. k. 6C/75/2011-210, v senáte, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j ea vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady
škody s tým, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodne navrhovatelia v 1/ až 3/ rade sa podaným
návrhom prostredníctvom právneho zástupcu domáhali náhrady škody, ktorá im bola spôsobená
dopravnou nehodou zavinenou odporkyňou. Svoj návrh odôvodnili tým, že v dôsledku dopravnej nehody
im bola spôsobená ujma na zdraví a na veciach a túto si uplatnili u odporkyne, ktorej poisťovňa
Wűstenrot poisťovňa, a.s., vyplatila pôvodnej navrhovateľke v 1/ maloletej E. C. sumu 737,89 eur,
navrhovateľovi v 2/ maloletému E. C. (t.č. zostávajúci navrhovateľ) sumu 6.089,28 eur a navrhovateľke

v 3/ O.. E. C. sumu 900,62 eur a nevyplatila navrhovateľke v 1/ náklady liečenia v sume 4,95 eur a
vecnú škodu v sume 70,00 eur, navrhovateľovi v 2/ vecnú škodu v sume 80,- eur a navrhovateľke v 3/
výdavky na stravné na liečebnom pobyte vo výške 35,- eur a vecnú škodu v sume 165,- eur. Žiadali,
aby súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy 810,52 eur s príslušenstvom navrhovateľke v 1/, sumu
35.089,28 eur s príslušenstvom navrhovateľovi 2/ a sumu 1.003,26 eur s príslušenstvom navrhovateľke
3/. Súd konanie z dôvodu späťvzatia návrhu zastavil uznesením 6C 75/2011-153 zo dňa 28.2.2013 v

časti zaplatenia voči navrhovateľke v 1/ maloletej E. C. v sume 810,52 eur s prísl., voči navrhovateľovi
v 2/ maloletému E. C. v sume 33281,78 eur s prísl. a voči odporcovi v 3/ O.. E. C. v sume 1003,10
eur s prísl., ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.5.2013 v časti náhrady trov konania bolo
rozhodnutie zmenené Uznesením Krajského súdu v Trenčíne čk.6Co 402/2013-172 zo dňa 31.3.2014
právoplatným dňa 21.5.2014 tak, že odporkyni náhrada trov konania nebola priznaná. Navrhovateľom
1/,2/,3/ náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

Predmetom konania tak zostala náhrada škody navrhovateľa maloletého E. C., nar. XX.X.XXXX v sume
1807,50 eur s prísl. uplatňovaná titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za 250 bodov.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 10.5.2008
bola rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 1T 79/2009 zo dňa 20.4.2009 schválená dohoda o

vine a treste. Odporkyňa bola uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1
Trestného zákona, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.4.2009. V dôsledkuutrpenej dopravnej nehody bol vystavený pre mal. navrhovateľa lekársky posudok dňa 6.2.2009 MUDr.
Martou Čilekovou všeobecnou lekárkou pre deti a dorast na 155 bodov za bolestné a na 250 bodov
za sťaženie spoločenského uplatnenia / čl 161/. Maloletý navrhovateľ si náhradu v zmysle bodového

ohodnotenia vo výške 5.416,67 eur uplatnil dňa 19.10.2009 u odporkyne /čl. 153 a/. V dôsledku
utrpenej dopravnej nehody bol maloletému navrhovateľovi vystavený lekársky posudok dňa 18.12.2009
MUDr. Vladimírom Kopeckým, chirurgom, na 185 bodov za bolestné a na 250 bodov za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Listom zo dňa 20.9.2010 bolo poisťovňou Wüstenrot oznámené maloletému
navrhovateľovi poistné plnenie za 185 bodov v sume 2.474,28 eur za bolestné pri hodnote za bod 13,374

eur a za 250 bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.615,- eur pri výške 14,46 eur za
bod. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 3.12.2014 uviedol, že predmetom konania je
uplatnenie sťaženia spoločenského uplatnenia z lekárskeho posudku zo dňa 18.12.2009 vystaveného
MUDr. Vladimírom Kopeckým. Výzvu zo dňa 19.10.2009 považuje za návrh navrhovateľa na uzatvorenie
dohody. Súdu nevedel ozrejmiť z čoho pozostávala uplatnená suma 5.416,67 eur, ktorú požadovali od
odporkyne výzvou zo dňa 19.10.2009. Na pojednávaní dňa 21.1.2015 právny zástupca uviedol k tejto

skutočnosti,žepopreskúmanílistinnýchmateriálovkonštatuje,ževzhľadomnaodstupčasucca4,5roka
je v súčasnej dobe problematické ustaľovať konkrétne okolnosti a aritmetické výpočty vedúce k čiastkam
uvedeným v liste z 19.10.2009, v súčasnej dobe by to bolo z jeho strany len v rovine dohadov. Bodové
hodnotenie vystavené dňa 6.2.2009 MUDr. Čilekovou nebolo základom plnenia zo strany Wüstenrot a.s.,
táto ani nebola kompetentná ako lekár vystaviť predmetné bodové hodnotenie naviac pred uplynutím 1

ročnej doby potrebnej na ustálenie zdravotného stavu maloletého navrhovateľa a z uvedeného dôvodu
sa uvedený posudok nikde nebral do úvahy. Žiadal nariadiť znalecké dokazovanie za účelom potvrdenia
základu a výšky nároku navrhovateľa. Právna zástupkyňa odporkyne žiadala návrh zamietnuť, vzniesla
námietkupremlčaniauplatnenéhonárokuvzhľadomnaposudokzodňa6.2.2009,vychádzajúczktorého
mohol navrhovateľ svoj nárok na súde uplatniť prvýkrát 7.2.2009. Podľa názoru odporkyne výzva zo dňa

19.10.2009 vychádza z uvedeného posudku. Pokiaľ by súd výzvu navrhovateľa považoval za návrh na
uzatvorenie dohody má za to, že v tomto rozsahu uplatnený nárok bol plnený a navrhovateľ plnenie
nad rámec výšky stanovenej zákonom nežiadal.

Súd prvého stupňa aplikujúc ust. § 427 ods. 1, § 441 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 5 zákona č.

437/2004 Z. z., § 6 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia v znení neskorších predpisov, § 6 ods. 2, § 6 ods. 3, v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že maloletému navrhovateľovi vo vzťahu k odporkyni by bol vznikol nárok na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia, keby maloletý navrhovateľ bol postupoval v zmysle ustanovení § 6
Zákonač.437/2004Z.z..Keďže vkonanínepreukázalzaslanienávrhunauzatvoreniedohodyodporkyni

podľa odseku 1 citovaného ust., bolo potrebné jeho návrh zamietnuť. Zástupca maloletého navrhovateľa
v konaní doložil doklad zo dňa 19.10.2009, ktorým vyzýva odporkyňu na náhradu škody spôsobenej
dopravnou nehodou z roku 2008 v zmysle bodového ohodnotenia, konkrétne žiadal zaplatenia sumy
5.416,67 eur ( č.l. 153), ktorú žiadosť súd nepovažoval za návrh na uzavretie dohody v zmysle § 6 ods.
1 citovaného zákona a to z toho dôvodu, že z obsahu tejto žiadosti vyplýva, že zástupca maloletého

navrhovateľa žiadal vyplatiť sumu 5.416,67 eur, na základe lekárskeho posudku zo dňa 6.2.2009,
vystaveného MUDr. Martou Čilekovou, všeobecnou lekárkou pre deti a dorast /č.l. 161/, ktorá stanovila
bodové hodnotenie u maloletého navrhovateľa za dopravnú nehodu z roku 2008 celkovo na 405 bodov,
z toho za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovila 250 bodov a 155 bodov za bolestné. Hodnota
bodu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2008 bola stanovená sumou 402,92 Sk

čo je 13,37 eur. Z uvedeného teda vyplýva, že právny zástupca maloletého navrhovateľa žiadosťou zo
dňa 19.10.2009 sa domáhal od odporkyne zaplatenia základnej výšky náhrady za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia, keď vyzýval k úhrade sumy 5416,67/405 x 402,92 = 163182,60 Sk= 5416,67
eur/. Nároky maloletého navrhovateľa boli plnené poisťovňou Wüstenrot z dopravnej nehody zo dňa
10.5.2008, na základe lekárskeho posudku zo dňa 18.12.2009, vydaného MUDr. Vladimírom Kopeckým,

chirurgom /č.l.206/, ktorý ohodnotil 185 bodov za bolestné /pri hodnote za bod 13,374 eur spolu za
bolestné v sume 2474,28 eur/, 250 bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia /pri výške za bod 14,46
eur v sume 3615 eur/ čl. 7/. Z vyššie uvedených dôvodov sa súd vznesenou námietkou premlčania
nezaoberal a navrhované znalecké dokazovanie na okolnosť základu a výšky nároku navrhovateľa
nenariadil z dôvodu, že táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Keďže podľa názoru prvostupňového

súdu nebola splnená základná podmienka, ktorá predpokladá uplatnenie nároku na súde v zmysle §
6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z za náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd návrh ako
nedôvodný v celom rozsahu zamietol s tým, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti
konania vo veci samej v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p..Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ
prostredníctvom právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že jeho návrhu na

zaplatenie 1.807,50 eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vyhovie. Namietal
nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávnosť skutkových záverov, vyplývajúcich z vykonaného
dokazovania a tiež nesprávne právne posúdenie veci, čím uplatnil dôvody odvolania uvedené v ust.
§ 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. Namietal dôvodnosť zamietnutia jeho návrhu, vychádzajúc zo
záveru, že navrhovateľ nepreukázal podanie návrhu na uzavretie dohody v zmysle § 6 ods. 3 zákona č.

437/2004Z.z.,čímnemalabyť splnenázákladná podmienka uplatnenianávrhu. Tentozáverpovažoval
za nesprávny, poukázal na skutočnosť, že špecifikácia škody a jej vyčíslenie prebehlo už počas
trestného konania s následným ustálením ďalšími lekármi, špecifikujúcimi príslušné následky na zdraví
navrhovateľa. Za týchto okolností nemôže byť pravdivé tvrdenie prvostupňového súdu o predčasnom
uplatňovaní náhrady škody na zdraví. Poukázal na to, že právna norma nestanovuje formu, konkrétny
obsah ani bližšie náležitosti návrhu na uzatvorenie mimosúdnej dohody, a ani výslovne neurčuje, či

takýto návrh má byť smerovaný priamo proti vinníkovi nehody, alebo príslušnej poisťovni, keďže v ust.
§ 6 ods. 1 určuje, že dohodu s poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ, alebo Slovenská kancelária
poisťovateľov. Navrhovateľ odporcu ako vinníka spôsobenej škody riadne vyzval pred podaním návrhu
na súd na plnenie v zmysle príslušných podkladov, pričom tento na základe jeho výzvy neplnil a ani
nebol ochotný uzatvoriť žiadnu dohodu, a nie je ochotný plniť ani v súčasnej dobe. Podľa jeho názoru sa

súd prvého stupňa nevysporiadal dostatočne s predmetnými skutkovými okolnosťami, ktoré nesprávnym
spôsobom vyhodnotil a z dôvodu predčasnosti neprichádzalo do úvahy jeho návrh zamietnuť, čím v
zmysle obsahu svojho odvolania uplatnil aj dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. a)
v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. (postupom súdu bola odňatá možnosť účastníkovi konať pred
súdom).

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu, ktoré podala prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne považovala odvolanie navrhovateľa za nedôvodné, stotožnila sa so závermi súdu prvého
stupňa, že návrh je nedôvodný. Pokiaľ výzva navrhovateľa zo dňa 19.10.2009 by bola mala byť
považovaná za návrh dohody o vyrovnaní, podľa § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., v takom

prípade odporkyňa výzvu akceptovala a nárok navrhovateľa uplatnený touto výzvou plnila. V tejto výzve
navrhovateľ plnenie nad rámec výšky ustanovenej zákonom nežiadal. Zotrvávala na stanovisku, že
nárok navrhovateľa je s poukazom na dátum vyhotovenia posudku (06.02.2009), vyhotoveného MUDr.
Martou Čilekovou, v ktorom má pôvod ďalší navrhovateľov uplatnený nárok za premlčaný. Stotožnila
sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa v celom rozsahu.

Krajský súd Trenčín po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote
na podanie odvolania, vykonal ako súd odvolací preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, je potrebné z dôvodu uvedeného v ust.

§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť a za použ. ods. 2 cit. ust. vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa
nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. iným
vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody posudzoval

odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý
proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov
aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
K pojmovým znakom tohto odňatia patrí odňatie možnosti konať pred súdom, k odňatiu možnosti konať
došlo v dôsledku postupu súdu a možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Tieto

pojmové znaky musia byť splnené súčasne.

Súd prvého stupňa zamietol nárok navrhovateľa na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu
sťaženiaspoločenskéhouplatneniazdôvodunesplneniazákonomstanovenejpodmienkypreuplatnenietakéhoto nároku na súde a to zaslanie návrhu na uzatvorenie dohody odporkyni v zmysle § 6 ods.
3 zákona č. 437/2004 Z.z.. Navrhovateľ namietal správnosť uvedeného záveru, uvedenú zákonnú
podmienku považoval za splnenú.

Preskúmaním veci odvolací súd dopel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania.

Podľa § 6 zákona č. 437/2004 Z.z. poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade

za sťaženie spoločenského uplatnenia a to aj na výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac
však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5, ak ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
dohodu s poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská kancelária poisťovateľov.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z,. dohoda o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia

musí mať písomnú formu.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia na súde ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1
a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky

poškodeného.

Nároky na náhradu škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004
Z. z. sú svojou povahou občianskoprávne nároky, pričom právna úprava v zmysle § 6 ods. 3 citovaného
zákona kladie význam aj na podanie návrhu na uzatvorenie dohody zo strany poškodeného, čím

podmieňuje jeho právo uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde.

Tento návrh na uzatvorenie dohody je jednaním medzi poškodeným účastníkom na jednej strane a
povinnouosobounastranedruhej,ktorémázacieľdosiahnuťzmier,tedavosvojejpodstatemimosúdne
vyriešenie veci. Pravdou je, že v citovanom zákone nie je ustanovenie, ktoré by spôsob podania tohto

návrhu na uzatvorenie dohody priamo upravovalo, čím možno povedať, že tento návrh nemusí byť
prísne formálny a v kladnom prípade jeho akceptáciou môže dôjsť k dohode, v zmysle ktorej dochádza
buď k úplnému, alebo aspoň čiastočnému uspokojeniu nároku. V prípade, ak do troch mesiacov od jeho
podania nedôjde k uzatvoreniu dohody a neuspokoja sa nároky poškodeného, môže sa poškodený
domáhať priznania nároku, alebo jeho neuspokojenej časti návrhom na súde (§ 6 ods. 3 zákona).

Podanie návrhu na uzatvorenie mimosúdnej dohody je teda iba procesnou podmienkou pre uplatnenie
nároku na súde.

V prípade, ak poškodený uplatní nárok na súde bez predchádzajúceho podania návrhu na mimosúdnu
dohodu, nemôže súd jeho návrh pre nedostatok splnenia tejto podmienky zamietnuť, ani bez ďalšieho

konanie zastaviť, ale správne má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky
so stanovením primeranej lehoty (§ 43 ods. 1 O.s.p.). Iba v tom prípade, ak by napriek tomu nebol
odstránený nedostatok uvedenej podmienky, ktorý treba hodnotiť ako obdobu nedostatku procesnej
podmienky, mal by súd postupovať podľa úpravy O.s.p. o zastavení konania (§ 104 ods. 2 O.s.p.),
neprichádza však do úvahy z tohto dôvodu návrh zamietnuť. V prípade podania návrhu na mimosúdnu

dohodu v rámci už prebiehajúceho súdneho konania, mal by súd vyčkať až do skončenia lehoty
uvedenej v § 6 ods. 3 citovaného zákona, či nedôjde k uzatvoreniu dohody a následnému uspokojeniu
nárokov.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, už len z tohto pohľadu nemôže byť rozhodnutie súdu prvého stupňa,

ktorým návrh pre nesplnenie tejto procesnej podmienky zamietol, správne.

Z hľadiska posúdenia samotného splnenia podmienky uvedenej v ust. § 6 ods. 3 cit. zákona v
preskúmavanej veci, je potrebné pozornosť upriamiť na cieľ, ktorý zákon sledoval ustanovením o
podaní návrhu na uzatvorenie mimosúdnej dohody, ktorým nepochybne bolo vyvolať zmier, či jednanie

s výsledkom mimosúdneho usporiadania nároku, za účelom predísť tak súdnemu sporu. Metóda
výkladu citovaného ustanovenia teda nie je určená iba jeho predmetom, ale aj jeho zmyslom, funkciou.
K aplikácii práva nemožno z hľadiska jeho opodstatnenosti pristupovať formalisticky bez toho, abysúd vzal do úvahy podstatu, zmysel a funkcie inštitútu mimosúdnej dohody, tiež povahu uplatneného
nároku vo vzťahu k odmietavému stanovisku odporkyne k uplatnenému nároku v danom konaní.

Každý súd pri svojom rozhodovaní by mal mať na zreteli základný účel konania - poskytnutie
spravodlivej ochrany subjektívnym právam účastníkov. Ústavne články o súdnej ochrane (čl. 46 a nasl.), čl. 6 Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd spolu s občianskym súdnym poriadkom predstavujú všeobecné

požiadavky spravodlivého procesu . Vzťah práva a spravodlivosti načrtol Český Ústavný súd, keď v
jednom zo svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí
smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen
súborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a
účel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou normou”(porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp.zn.
II.ÚS 222/07 ).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pokiaľ by aj prichádzal do úvahy záver, že žiadosť zo dňa
19.10.2009 zaslanú odporkyni zo strany navrhovateľa prostredníctvom jeho právneho zástupcu o
náhradu škody nemožno považovať za návrh na uzatvorenie mimosúdnej dohody vo vzťahu k
uplatnenému nároku v preskúmavanej veci (čo však medzi účastníkmi je naďalej sporným), tak bez

akejkoľvek pochybnosti vzhľadom na od počiatku negatívne stanovisko odporkyne (od doby ako jej bol
doručenýnávrhpredmetomktoréhojenárokovanéplnenie),jezrejmé,žezmyselaúčelust.§6ods.3cit.
zákona spočívajúci v umožnení odporkyni ako povinnej zo zodpovednostného vzťahu plniť mimosúdne
navrhovateľovi s cieľom predísť sporu, nemôže byť naplnený. Od doby, ako odporkyňa prevzala návrh,
uplynuli nielen tri mesiace, počas ktorých by mal súd vyčkať pokiaľ by v dôsledku správne zvoleného

postupupodľa§43O.s.p.vyzvalnavrhovateľanazaslanietakejtovýzvyodporkyni,aleuplynuloniekoľko
rokov a postoj odporkyne k uplatnenému nároku sa žiadnym spôsobom nezmenil, táto plneníe z jej
strany jednoznačne odmieta. Keďže je tak jednoznačné, že zmysel a účel ust. § 6 ods. 3 cit. zákona
nemôže tak byť naplnený, pričom odporkyňa jednoznačne najneskoršie od doby ako jej bol doručený
návrh má vedomosť akého nároku sa navrhovateľ domáha (aj čo do základu aj čo do výšky), bez

akejkoľvek akceptácie tohto nároku z jej strany, či pokusu o mimosúdne vyriešenie sporu, bolo by podľa
názoru odvolacieho súdu neudržateľným formalizmom a odopretím spravodlivosti vo vzťahu k právam
navrhovateľa neprejednať a vecne nerozhodnúť o ním uplatnenom nároku. Podľa názoru odvolacieho
súdu, za daných okolností, je potrebné považovať najneskoršie doručením návrhu odporyni, procesnú
podmienku vyplývajúcu z ust. § 6 ods. 3 cit. zákona za splnenú.

Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa nekorešponduje s vyššie uvedenými závermi, z dôvodu
uvedeného v ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. bolo potrebné toto zrušiť a za použ. ods. 2 cit. ust. vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci, súd prvého stupňa nariadi na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá
účastníkov, v prípade zastúpenia tiež ich právnych zástupcov. V konaní bude postupovať v súlade s
procesnými predpismi upravujúcimi postup súdu prvého stupňa najmä tých, ktoré sa týkajú vedenia
konania a pojednávania, vykoná dokazovanie a vo veci rozhodne rozsudkom s náležitosťami podľa
§ 157 O.s.p. Súd prvého stupňa svojím procesným postupom poskytne účastníkom konania možnosť

realizovať procesné práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky a Občianskym súdnym poriadkom
(§ 123), pričom sa bude zaoberať aj všetkými námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov
konania a vo veci opätovne rozhodne so zreteľom na to, že prioritnou úlohou súdu v konaní, je
rozhodovať tak, aby každé jeho rozhodnutie korešpondovalo so spravodlivým usporiadaním vzťahov
medzi účastníkmi posudzovaného súdneho konania.

V novom konaní rozhodne súd prvého stupňa o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania podľa
§ 224 ods. 3 O.s.p..

Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0..Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .