Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115200393
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115200393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu S. N., rodenej
S., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom G. XX, XXX XX N. N., právne zastúpenej URBÁNI &
Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanej
M. S., rodenej S., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. A. XX., XXX XX N. N., zastúpenej
splnomocneným zástupcom A. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Z. XX, XXX XX N. N., o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 8C/30/2015-188 zo dňa 07. 12. 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 07. 12. 2015 zrušil podielové spoluvlastníctvo
žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č.N., pre katastrálne územie
N. N., obec N. N., okres N. N., bytu číslo X a bytu číslo X nachádzajúcich sa vo vchode číslo XX,
súpisné číslo stavby XXXX, ktoré sú postavené na parcele registra „C“, par. č. XXX/X o výmere 239
m2, zastavané plochy a nádvoria a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a pozemku vo výške XXXX/XXXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku vo výške XXXXX/XXXXX (prvý výrok). Zároveň
vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnostiam tak, že nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie N. N., obec N. N., okres N. N., byt číslo X
a byt číslo X nachádzajúce sa vo vchode číslo XX, súpisné číslo stavby XXXX, ktoré sú postavené na
parcele registra „C“, par. č. XXX/X o výmere 239 m2, zastavané plochy a nádvoria, a spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku vo výške XXXX/XXXXX
a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku vo

výške XXXXX/XXXXX, prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne S. R., rod. S., nar. XX. XX. XXXX,
bytom G. XX, N. N. (druhý výrok). Žalobkyni uložil povinnosť na vyrovnanie podielu za zrušené podielové
spoluvlastníctvo zaplatiť žalovanému sumu 41 878,38 Eur, a to do 60 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia (tretí výrok). Zároveň okresný súd konštatoval, že o trovách konania bude rozhodnuté
samostatným rozhodnutím (štvrtý výrok).
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že rozdelenie veci nie je možné, ani predaj bytov
neprichádza do úvahy, pretože žalobkyňa prejavila záujem o ne. Na základe znaleckého posudku znalca

Ing. Michala Javorku, bola zistená cena nehnuteľnosti v sume 130.000,- Eur. Žalobkyňa súhlasila s
cenou určenou znalcom, zároveň vyslovili požiadavku odpočítať z vyporiadavacieho podielu náklady
na opravu bytu č. 3 podľa podielu žalovanej, ktoré bolo potrebné vynaložiť na ďalšie možné užívanie
tohto bytu, pričom sa touto opravou byt zhodnotil. Predmetné náklady predstavovali celkovú sumu4.364,87 Eur. S vyčíslením nákladov žalobkyňa predložila potvrdenia o úhradách /faktúry, bločky,
príjmové doklady/ za vodoinštalačné práce, prívodné potrubie studenej vody, plastové okná, renovácia
WC a kúpeľne. Žalobkyňa žiadala, aby sa žalovaná podieľala na týchto nákladoch vo výške jej

spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, teda 1/3. Žalobkyňa vyčíslila výšku úhrady z titulu
vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyni sumou 41 878,38 Eur, ktorá pozostávala z tretiny
hodnoty nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku po odpočítaní tretiny vynaložených nákladov na
úpravu bytu č. A..
Žalovaná nenamietala vložené náklady do bytu č.X, ani znalecký posudok. Poukázala na to, že je

ochotná predať svoj podiel za sumu 60.000,-Eur po zohľadnení skutočnosti, že žalobkyňa takmer
výlučne byty užívala.
Okresný rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) tak,
že podielové spoluvlastníctvo účastníkov k bytom prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, pričom
prihliadol na účelné využitie veci a na skutočnosť, že žalovaná byt nevyužíva, ani ho využívať nechce.
Žalovaná neprejavila dostatočný záujem na užívanie bytov v rozsahu svojho podielu, pričom nebolo

preukázané, že by jej v tom bránila žalobkyňa, eventuálne predchádzajúci spoluvlastníci bytov. Je
nesporné, že žalobkyňa dlhodobo a výlučne hradila všetky náklady spojené s užívaním bytom, hradila
aj renováciu bytu č.P.. Okresný súd ustálil, že záujem na prikázanie bytov do vlastníctva bol zistený na
strane žalobkyne.
Okresný súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej primeranú náhradu vo výške jej podielu v

zmyslehodnotybytovurčenejznaleckýmposudkompoodpočítanípomernejčastinákladovnarenováciu
bytu č. R.. Okresný súd mal za to, že cena určená znaleckým posudkom je primeraná, je trhová a
nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by mohol byť znalecký posudok napadnuteľný. Zároveň sa nestotožnil
s vyjadrením žalovanej, že by mala dostať za svoj podiel sumu 60 000,- Eur, aby si mohla kúpiť
porovnateľnýbyt.Takátosumanebolapodloženážiadnymirelevantnýmidôkazmi,naopakbolavrozpore

s vykonanými dôkazmi. Zdôraznil, že žalovanej prináleží 1/3 z dvoch bytov, teda nie plná suma 3/3 za
jeden byt, pričom žalovaná má znášať časť nákladov vo výške svojho podielu, ktorým sa zvýšila hodnota
bytu č. X a ktoré boli potrebné na jeho riadne užívanie.
Okresný súd konštatoval, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj „O.s.p.“).

2. Proti rozsudku okresného súdu žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie. Žiadala, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní
uviedla, že nesúhlasí, aby bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, a to k bytu č. G.,
XX, na XX ul. N., M.N., bez toho, aby nebolo zrušené a vyporiadané spoluvlastníctvo na pozemkoch

súvisiacich s bytovým domom. Jedná sa o spoluvlastnícky podiel zapísaný na LV č. X/X pre kat. úz.
Banská Bystrica, obec N. N., okres N. N., parc. reg. „C“ č. XXX, a to v podiele 1/6 z 595 m2 (99,17 m2),
a taktiež o spoluvlastnícky podiel zapísaný na LV č. XX pre k. ú. N. N., obec N. N., okres N. N., parc. reg.
„C“ č. XXX/X, v podiele 5/39 z 146 m2 (18,72 m2 ). Na túto skutočnosť upozornila okresný súd, ktorý
túto požiadavku neakceptoval. Na parc. č. XXX je budova garáže, ktorej je podielovou spoluvlastníčkou

v jednej tretine. Uviedla, že byt č. X neužíva z dôvodu, že do svojej smrti (do 14. 12. 2010) v byte býval
jej otec M.. M. S.. Dňa 19. 12. 2010 pri finančnom vyporiadaní dedičstva jej sestry ponúkli finančné
vyporiadanie za jej podiel vo výške 20.000,- Eur, s čím nesúhlasila. Byt dala žalobkyňa v januári r. 2014
odpojiť od prívodu vody, s cieľom znížiť jeho hodnotu. Byt č. X nevyužíva z dôvodu, že od neho nemá
kľúče, pretože v ňom býva od roku 1992 (od smrti starej matky) žalobkyňa. Na nákladoch spojených

s údržbou a opravou bytu sa nepodieľala z dôvodu, že jej nebola zaslaná žiadna faktúra, hoci prejavila
ochotu sa na týchto nákladoch podieľať. Dňa 28. 07. 2014 vzniklo spoločenstvo SVB a NP Kollárova, o
čom sa dozvedela až na základe podania žalobkyne označeného ako „Úprava petitu“ zo dňa 12. 03.
2015. Predsedom spoločenstva je žalobkyňa, ktorá podľa jej názoru koná v rozpore so zák. č. 182/1993
Z. z. V odvolaní namietala žalobkyňou predložené faktúry, a to č. 2014012 zo dňa 22. 01. 2014, v ktorej

chýba rozpis prác a materiálu na opravy, a teda nie je z nich jasné, či sa oprava týka bytov na H.ulici
alebo iného bytu, keďže žalobkyňa je vlastníčkou bytu na S. ulici. Taktiež ani z faktúry č. 2014001 zo
dňa 08. 01. 2014 nie je možné vyvodiť rozpis prác, materiál, kto a akou výškou sa má podieľať na
nákladoch, pretože v obytnom dome sa nachádza 6 bytových jednotiek. I z faktúry č. 2013/1282 zo dňa
23. 10. 2013 chýba rozpis prác a materiálu, t. j. počet okien a suma za výmenu okien je podľa jej názoru

neprimeraná. Taktiež uviedla, že nesúhlasí s nákladmi na kúpeľňu. Náklady vyčíslené v pokladničných
blokoch neslúžili na opravu a údržbu nehnuteľností, pričom v návrhu je uvedená suma 140,07 Eur.
Zároveň vytkla, že súd prvej inštancie sa nezaoberal s jej návrhom, a to odpredať jej podiel v bytovom
dome, podiel na pozemkoch súvisiacich s obytným domom, garáž a taktiež ani s náhradou za užívaniebytu za obdobie od januára 2006 do decembra 2015 vo výške 60 000,- Eur. Uviedla, že suma podľa
znaleckého posudku je vo výške 43 333,33 eur. Sumu za odpredaj podielu na pozemkoch LV č. XX a
LV č. XX vrátane garáže vyčíslila vo výške 10 159,76 Eur a nájomné za obdobie od januára 2006 až

decembra 2015 (60,- Eur x 120 mesiacov) vyčíslila sumou 7 200,- Eur, spolu 60 693,09 Eur zaokrúhlene
60 000,- Eur. Z uvedených dôvodov podľa jej názoru okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci a
nezaoberal sa navrhnutými dôkazmi.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

Odvolanie žalovanej považovala za nedôvodné. Podľa jej názoru žalovaná zamieňa podielové
spoluvlastníctvo k bytu so spoluvlastníctvom k iným nehnuteľnostiam v danej lokalite. Zdôraznila, že
predmetom tohto konania nie je budova garáže, ani iné žalovanou uvádzané nehnuteľnosti. Okresný
súd vykonal dokazovanie v celom rozsahu, neodmietol vykonať žiaden dôkaz. Už pred rozhodnutím
okresného súdu bolo zrejmé, že strany chceli zrušiť podielové spoluvlastníctvo prikázaním bytom jej, s
povinnosťou vyplatiť žalovanú. Tvrdenia žalovanej ohľadne fungovania SVB a NP Kollárova sa netýkajú

predmetu konania. Sú nepravdivé, hrubo osočujúce a v rozpore so základnými povinnosťami vlastníka
spoločnej nehnuteľnosti. Pretože žalovaná sa žiadnym spôsobom nepodieľala na nákladoch, údržbe
spoločnej nehnuteľnosti, a to ani v čase pred rozdelením domu na jednotlivé byty, jej námietky o
akejkoľvek škode sú účelové. Garáž ani iný pozemok neboli predmetom tohto konania. Jej prepočet
náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej je nesprávny, pretože tento nemôže mať hodnotu 60 000,-

Eur. Poukázala na to, že žalovaná v konaní nenamietala znalecký posudok, súhlasila so zrušením a
vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, pričom vytvárala neudržateľnú situáciu ohľadne spoločnej
veci. V predmetnom konaní okresný súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov vyplynuli alebo
boli stranami prednesené, ktoré boli preukázané, resp. neboli sporné. Na iné dôkazy okresný súd v
konaní neprihliadol. Okresný súd nevychádzal ani z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože

použil zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na dané konanie a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá by
mohla mať vplyv na odlišné právne posúdenie veci.

4. Odvolanie žalovanej bolo podané dňa 21. 01. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015

Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jehoúčinnosti.“PretožeodvolaciekonanieprebiehaužvdobeúčinnostiCSP,bolopotrebnénaodvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP,

v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a

contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

8. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolacísúd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na

argumenty žalovanej v odvolaní.

9. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalovanej odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná v
odvolacom konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v
konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP

(do 30. 06. 2016 § 205a O.s.p.) na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

10. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1, 2 OZ, Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného
zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a
rozdelením výťažku.

11. Osobitný spôsob zániku spoluvlastníctva predstavuje dohoda medzi spoluvlastníkmi o zrušení
spoluvlastníctva, resp. zrušenie spoluvlastníctva súdnym rozhodnutím. V oboch prípadoch je so
zrušením spoluvlastníctva spojené vzájomné vyporiadanie. Spoluvlastníci majú kedykoľvek možnosť
dohodou zrušiť svoje spoluvlastníctvo. Táto možnosť vyplýva z princípu dobrovoľnosti spoluvlastníckeho
vzťahu. Zákon totiž nikoho nenúti, aby zotrval v spoluvlastníckom pomere s inými spoluvlastníkmi. Ak

sa spoluvlastníci dohodnú o zrušení spoluvlastníctva, musia sa súčasne dohodnúť aj o vzájomnom
vyporiadaní.

12. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní, zruší spoluvlastníctvo
a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Súd postupuje pritom podľa zásad

stanovených v ustanovení § 142 OZ. Súd súčasne so zrušením podielového spoluvlastníctva musí
rozhodnúť aj o vyporiadaní medzi spoluvlastníkmi. Občiansky zákonník počíta s tromi spôsobmi
vyporiadania, ktoré musí súd použiť v poradí, v ktorom ich zákon uvádza a to: 1./ rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov. Zákon ustanovuje, že ak je to možné, rozdelí súd vec medzi spoluvlastníkov podľa
výšky podielov. Rozdelenie veci je však možné iba vtedy, ak je to z technického hľadiska možné a z

hľadiska povahy opodstatnené; 2./ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú
náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na to, aby
sa vec mohla účelne využiť. Táto druhá eventualita prichádza do úvahy len vtedy, ak je zo strany
niektoréhospoluvlastníkaototoriešeniezáujem.Nemožnotedaspoluvlastníckypodielprikázaťniekomu
bez jeho súhlasu. V takomto prípade súd prihliada na ohodnotenie veci vychádzajúc zo znaleckého

posudku. Hodnota reálneho podielu zodpovedá veľkosti spoluvlastníckeho podielu; 3./ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo, pričom musí
osobitne posúdiť, či nie sú také dôvody, na ktoré je potrebné dbať osobitne a posúdiť v tejto súvislosti
dôsledky, ktoré by zrušenie spoluvlastníctva mohlo mať.

13. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že je nesporné, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti v podiele 2/3 k celku a žalovaná v podiele 1/3 k celku. Ďalej je nesporné, že žalobkyňa ani
žalovaná nemajú záujem na ďalšom trvaní ich spoluvlastníckeho vzťahu k nehnuteľnosti a keďže medzi
nimi nedošlo k dohode o zrušení a vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníctva (§ 141 OZ), bolo potrebné,

aby o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva rozhodol na základe žaloby žalobkyne súd.

14. Okresný súd postupoval správne, keď v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 OZ skúmal
podmienky pre postupné možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Z
vykonaného dokazovania (zo znaleckého posudku) dospel k správnemu záveru, že prvý spôsob

súdneho vypriadania podielového spoluvlastníctva - rozdelenie veci nie je možné (vzhľadom na
charakter a účel nehnuteľnosti). Preto prichádzal do úvahy druhý zákonný spôsob súdneho vypriadania
podielového spoluvlastníctva, ktorým je v tomto prípade prikázanie veci do výlučného vlastníctva jednej
zo spoluvlastníčok za primeranú náhradu odstupujúcej spoluvlastníčke. Pri riešení otázky ktorej zostrán (spoluvlastníčok) má byť nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva postupoval okresný
súd správne, keď zohľadnil reálny záujem žalobkyne na tomto spôsobe vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Zároveň prihliadol nielen na veľkosť spoluvlastníckych podielov, ale skúmal i ďalšie

relevantné aspekty (napr. užívanie nehnuteľností žalobkyňou).

15. Okresný súd postupoval správne i pri určení náhrady za zanikajúci spoluvlastnícky podiel žalovanej,
ktorý správne vypočítal zo všeobecnej ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom, ktorý ani jedna
strana v konaní právne relevantným spôsobom nespochybnila.

16. V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v
posudzovanej veci nebol daný zákonný dôvod na nariadenie predaja nehnuteľnosti a rozdelenia výťažku
podľa podielov. Ako už bolo uvedené, súd je viazaný pri svojom rozhodovaní o spôsobe vyporiadania
podielového spoluvlastníctva v zákone uvedeným poradím. Uvedený spôsob by pripadol do úvahy, ak by
nebolo možné rozdeliť nehnuteľnosť, eventuálne prikázať vec jednému alebo viacerým spoluvlastníkom

za primeranú náhradu, čo v posudzovanej veci nebolo splnené.

17.Ohľadnezrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvakďalšímnehnuteľnostiam,zaplatenia
nájomného, ktoré neboli predmetom tohto konania, odvolací súd poukazuje na to, že predmetné konanie
je sporovým konaním a súd je ex lege (zo zákona) viazaný žalobou žalobkyne (§ 216 ods. 1 CSP). Ide

o zásadu „ne ultra pretitum“. Súd sa teda v sporovom konaní nemôže vecne zaoberať iným právnym
vzťahom, iným právom, ani iným plnením (čo do druhu a výšky), než aké sú uvedené v žalobe, konkrétne
v žalobnom petite. V prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný
jedine v otázke vyporiadania, pretože obligatórne musí postupovať a zvažovať alternatívy uvedené v
§ 142 ods. 1 OZ.

18. V súvislosti žalobkyňou v odvolaní namietanou výškou nákladov na úpravu bytu č. 3, odvolací
súd konštatuje, že tieto argumenty žalovaná neuviedla v konaní pred prvoinštančným súdom. Na
pojednávaní konanom na okresnom súde splnomocnený zástupca žalobkyne dňa 07. 12. 2015 výslovne
uviedol, že: „Nenamietajú výšku vyčíslených nákladov“ (viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 07.

12. 2015 č.l.184 spisu). Vzhľadom na koncentračnú zásadu odvolací súd na uvedené odvolacie
námietky neprihliadol, pretože žalovaná nepreukázala, že sú splnené zákonné podmienky vyplývajúce
z ustanovenia § 366 CSP.

19. Pretože súd prvej inštancie konštatoval vo výroku rozsudku, že o trovách konania rozhodne do 30

dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.), o trovách konania (vrátane trov
odvolacieho konania) rozhodne súd prvej inštancie.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).