Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/162/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714208314
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714208314.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne: I. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U., P. XXX, pr. zast. Mgr. Adrián Bobko, advokát AK Poprad, Nám. sv. Egídia 78, proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o určenie
neplatnosti právnych úkonov s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
20C/95/2014-150 zo dňa 18.04.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu
s tým, že o výške nároku rozhodne súd 1.inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi
žalobkyňou, ako dlžníčkou, a žalovaným, ako veriteľom, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo
výške700,-Eurje neplatná.Ďalšímvýrokomurčil, žerozhodcovskázmluvauzavretámedzižalobkyňou,
ako dlžníčkou, a žalovaným, ako veriteľom, predmetom ktorej bola dohoda o prejednaní sporu zo zmluvy
o úvere č. 706900028 pred rozhodcovským súdom, a to Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské
rameno8,Bratislava,IČO:35922761,je neplatná.Tretímvýrokomurčil,žedohodaozrážkachzomzdy

a iných príjmov uzavretá medzi žalobkyňou, ako dlžníčkou, a žalovaným, ako veriteľom, predmetom
ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky žalobkyne, a to zmenkovej sumy so zmenkovým úrokom vo výške
0,25 % denne zo zmenkovej sumy a so sankčným úrokom vo výške 6 % z dlžnej sumy odo dňa
omeškania žalovanej, je neplatná. Štvrtým výrokom určil, že dohoda o vyplneniu zmenky žalobkyne,
ktorá bola k dispozícii na preplatenie v sídle žalovaného dňa 15.02.2012, je neplatná. Následne
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok vo výške 99,50
Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Posledným výrokom uviedol, že žalobkyňa má právo na

náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 39, § 52 ods.1,2, § 53 ods.1 a 4, § 524
ods.1,2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm.a/ a § 3 ods.1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, článkom 3 ods.1 a ods.2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v bližšie neurčený
deň (pravdepodobne 27.01.2011 podľa materiálov rozhodcovského súdu) došlo medzi účastníkmi k
uzavretiu zmluvy o úvere, v zmysle ktorej poskytol žalovaný žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 700,-
Eur za poplatok 680,- Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať vo forme 12 mesačných splátok po115,- Eur počnúc dňom 05.03.2011. Súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné konštatovať, že sa
nejedná o spotrebiteľský úver. Prejednávaná vec sa týka sporu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nie je sporné, že žalobkyňa nie je podnikateľkou,

žalovaný poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a z obsahu spisu možno
urobiť záver, že ide o typovú zmluvu. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že neboli zistené prekážky
na vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že by zmluvné podmienky s výnimkou predmetu boli individuálne
vyjednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

4. Po preskúmaní obsahu listín predložených stranami sporu a pripojeného rozhodcovského spisu
mal súd za to, že predložené listiny sú typickým formulárovým typom, v ktorých žalovaná ako
spotrebiteľ nemá v podstate žiadne možnosti ich obsah ovplyvniť. V danom prípade pri uzatváraní
úverovej zmluvy a nadväzujúcej rozhodcovskej zmluvy je nepochybné, že došlo k využitiu nekalej
obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a môže podstatne narušiť

ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorej
by sa dostal a ktorá je mu adresovaná ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu
spotrebiteľov. Pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy došlo k nekalej obchodnej praktike, nakoľko obidva
znaky nekalosti, teda nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa ako aj potencionálne
riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa boli naplnené. Vyhlásenie o tom, že žalobkyňa

bola informovaná a rozumie podstate rozhodcovského konania, nasvedčuje tomu, že došlo k porušeniu
odbornej starostlivosti zo strany dodávateľa - žalovaného, vo vzťahu k spotrebiteľovi má povinnosť
dodávateľ zodpovedať čestnej obchodnej praktike alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej
v rámci spoločnosti. Rozhodcovská zmluva vo vzťahu k úverovej zmluve, ktorá v totožnom znení bola
opakovane uznaná nekalou, ako nekalá obchodná praktika je takto neplatnou. Žalovaný nepreukázal,

že žalobkyňu upovedomil o následkoch podpisu rozhodcovskej zmluvy. Z tohto dôvodu má súd za
to, že v tomto vzťahu spotrebiteľ vystupoval ako slabšia strana oproti žalovanému ako dodávateľovi
služby, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii okrem financií aj ľudí
s právnickým či ekonomickým vzdelaním. Súd má za to, že jednotlivé ustanovenia zmluvy v časti
odplaty za poskytnutie úveru a výšky úroku z omeškania sú neprimeranými v neprospech spotrebiteľa,

a teda neprijateľnými podmienkami. Z objektívneho hľadiska je úverová zmluva z dôvodu neplatnosti
jednotlivých klauzúl ako celok ešte udržateľná. Neprihliadalo sa pritom na výhodnosť neplatnosti
zmluvy pre toho ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok neplatná
resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 in fine smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Za dôležité sa tiež považuje, či by zmluvné strany mali vôľu

na kontrakte bez neplatných klauzúl. V rámci interpretačného pravidla sa vychádzalo z dobromyseľnosti
spotrebiteľa, ktorému bola predložená vopred naformulovaná zmluva (§ 35 Občianskeho zákonníka).
Súd konštatuje, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo extrémneho nárastu dlhu a postihu
nehnuteľného majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly. Tieto obavy žalovaný aj naplnil, pretože oproti
úveru 700,- Eur narástol dlh na niekoľkonásobok. K takémuto výsledku zjavne prispeli neprijateľné

sankcie a tak zmluva umožňuje žalovanému obísť dôležitý prvok unijného práva, predstavujúci ex
offo kontrolu a postihnúť majetok žalobkyne - spotrebiteľky bez súdnej kontroly a vymôcť plnenie z
neprijateľných podmienok. Tento stav vyvoláva obavy, že slovenská právna úprava výkonu záložného
práva na vymoženie pohľadávok voči spotrebiteľom je v rozpore so zásadou efektivity unijného práva.
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako

slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky naplňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. č. 87/1995 Z. z.).

5. Čo sa týka poplatku, v zmysle uzavretej zmluvy o úvere je poplatok neprijateľný z dôvodu
jeho neurčitosti. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. žalovaný bližšie
nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť poplatok 680,- Eur. Zákon
o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e/ ZoSU), ale je
nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať,

že tento poplatok je za uzavretie zmluvy a teda asi za napísanie zmluvy a za posúdenie bonity záujemcu
o úver. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži
výlučne v prospech dodávateľa. Súd má za to, že dohodnutá odplata - poplatok vo výške 97,143 %hodnoty úveru je neprimerane vysoká, je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Odplata,
ktorú žalovaný naformuloval je v evidentnom rozpore s administratívnym zákonným stropom. Ak tak
konal aj voči ostatným spotrebiteľom, porušil v značnom rozsahu svoje povinnosti na finančnom trhu a

poškodil spotrebiteľov. Odplata je preto v rozpore s ratio legis administratívneho zákonného stropu a je
tiež nejasná v otázke, čo je vlastne odplata a čo úroky, aby si spotrebiteľ mohol preveriť súlad zmluvy so
zákonom. Nejasná formulácia zmluvy v časti odplata odôvodňuje súdnu kontrolu spotrebiteľskej zmluvy
aj v časti ceny úveru (uznesenie Súdneho dvora C-76/10).

6. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade zjavnej a konštatovanej neplatnosti zmluvy o
úvere ako základného dokumentu pre posúdenie platnosti nadväzujúcich listín možno konštatovať, že
v prípade zmluvy o úvere sa jedná o neplatnosť absolútnu. Preto súd prvej inštancie konštatoval
i absolútnu neplatnosť nadväzujúcich zmlúv či dohôd. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/10/2010. Čo sa týka rozhodcovskej zmluvy,
mal súd prvej inštancie minimálne pochybnosti o skutočnej možnosti výberu rozhodcu v rámci

rozhodcovského súdu. Žalovaný podal návrh Stálemu rozhodcovskému súdu, pričom o nároku voči
žalobkyni rozhodoval rozhodca v rozhodcovskom konaní ako jediný. Podľa zistení súdu je tiež tento
rozhodca jediným rozhodcom rozhodcovského súdu. Preto súd prvej inštancie návrhu v celom rozsahu
vyhovel, Výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 2 ods. 2
zákona č. 71/1992 Zb. Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od povinnosti úhrady súdneho poplatku a u

žalovaného súd dôvody pre oslobodenie nezistil. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie
ust. § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p. ).

7. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia
s tým, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie zákonom stanovené podmienky nespĺňa.

K posúdeniu zmluvy o úvere uviedol, že zmluva zo dňa 27.01.2011, ktorú uzatvoril žalovaný ako
veriteľ so žalobcom ako dlžníkom č. 706900028, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver
vo výške 700,- Eur nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských
úveroch. V predmetnom prípade je sporné v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere prisúdiť žalobcovi
právny status spotrebiteľa a teda súdom citované ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa sú

neaplikovateľné. V zmluve je výslovne určený účel uzavretia zmluvy - povolania, teda dlžník je vyňatý
spod statusu spotrebiteľa. Zmluva bola uzavretá v zmysle § 269 ods.2 Obchodného zákonníka. Žalobca
vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky
použije na výkon zamestnania a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Žalobca prehlásenie, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania vlastnoručne podpísal, pričom tento prejav vôle je

na prednej strane zmluvy o úvere a prehlásenie dlžníka je zrozumiteľne, určito a jasne uvedené hneď
vedľa podpisu dlžníka. Žalovaný disponuje vlastnoručne podpísaným prehlásením dlžníka, že finančné
prostriedkysúposkytnuténaúčelzamestnaniaatedadôkaznébremenovtomtosmerezaťažuježalobcu
a ten relevantnými dôkazmi nevyvrátil tvrdenie žalovaného, ale len účelovo svojim vyjadrením tvrdí,
že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, avšak takéto tvrdenie žalovaný považuje za nedôvodné, ktoré

nenachádza žiadnu oporu v zákonoch alebo v dôkazných prostriedkoch, pričom žalovaný predložil
dostatočný dôkazný prostriedok a to vlastnoručne podpísané prehlásenie žalobcu. Žalobca v tomto
smere neuniesol dôkazné bremeno a súd len na základe kritických vyjadrení žalobcu sa priklonil
k jeho tvrdeniam. Žalovaný poukázal na prostriedky procesného útoku, ktorý jasne preukázal a to
prehlásenie žalobcu, pričom žalobca ako prostriedok procesnej obrany žiadnym relevantným spôsobom

nevyvrátil opak. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na ust.§ 151 C.s.p. Dôležité teda je na aký účel
bol úver poskytnutý a nie na aký účel žalobca finančné prostriedky naozaj použil. Žalovaný je povinný
preukázať na aký účel boli finančné prostriedky poskytnuté. Nenesie však povinnosť preukazovať,
či naozaj klient použije prostriedky na daný účel. Je nemysliteľné, aby spoločnosť POHOTOVOSŤ
kontrolovala, ak uzatvorila vyše 400 000 zmlúv o úvere každého klienta na čo financie použije. Žalovaný

tvrdenia žalobcu o tom, že pred uzavretím zmluvy nebol dostatočne informovaný o význame za
bezpredmetné, obzvlášť ak to bol práve žalobca kto inicioval uzavretie zmluvy v danej podobe tým, že
dobrovoľne vyznačil účel použitia finančných prostriedkov. Finančné prostriedky použil žalobca na výkon
povolania, pričom podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V

tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.02.2017
sp.zn. 14Co/975/2015. Navyše dňa 27.01.2011 bol podpísaný aj dodatok k zmluve, v ktorom bolo
uvedené nasledovné: „Dolepodpísaná Anna Kováčová vyhlasujem, že veriteľom poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 700,- Eur použijem na náklady spojené s dochádzaním za prácou“. Nakoľkodlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Vzájomný
právny vzťah účastníkov zmluvy je teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom
ochrany spotrebiteľa nie je vôbec namieste. Je teda bezpredmetné skúmať, či zmluva o úvere obsahuje

obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný zároveň poukázal na rozhodnutie
Slovenskej obchodnej inšpekcie sp.zn. P/0355/01/2012 vydané v konaní proti žalovanému, ktorým
bolo toto zastavené z dôvodu, že nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej všeobecné
podmienky boli predmetom kontroly. Rovnako posudzoval zmluvu aj Krajský súd v Žiline vo svojom
rozhodnutí sp.zn. 6CoE/122/2011 i 5C/159/2012 zo dňa 06.03.2013, 7Co/208/2013 zo dňa 28.08.2013,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.10.2013, ale aj obdobný právny názor mal aj Krajský súd v
Banskej Bystrici v rozsudku sp.zn. 14Co/1553/2014 zo dňa 25.11.2015. Súd zmluvu o úvere posúdil
ako zmluvu spotrebiteľskú. Napriek tomu, že odcitoval zákonné ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 129/2010, neuviedol ani jediné tvrdenie na podporu svojho rozhodnutia z
akého dôvodu posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú napriek tomu, že dlžník sa jasne zaviazal, že ide
o úver vzatý za účelom zamestnania. Zároveň žalovaný vo svojom odvolaní namietal res iudicata,

teda neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú predstavuje existencia veci rozhodnutej, na ktorú je súd
povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania. O platnosti jednotlivých časti zmluvy o úvere č.
706900028 už bolo rozhodnuté dňa 14.11.2013 rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp.zn. SR 03966/12, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na ust.§ 161 a § 230 C.s.p. Z

rozhodcovského rozsudku je jasne zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný a odplatný
právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie. V tejto súvislosti žalovaný
pripomenul, že z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná
a v tomto prípade res iudicata naďalej existuje. V predmetnom prípade poukázal aj na rozsudok
OkresnéhosúduKošiceI.,ktorýdňa21.06.2016podsp.zn.19C/289/2014zrušilrozhodcovský rozsudok

len v časti. Čo sa týka rozhodcovskej zmluvy, namietal žalovaný, že je toho názoru, že Okresný
súd Žiar nad Hronom (zrejme ide o omyl, jedná sa o rozsudok Okresného súdu Poprad) dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným
je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať

sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už
len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným výlučne
riešil v rozhodcovskom konaní. V zmysle rozhodcovskej zmluvy článku II. predmet zmluvy v bode 1
sa uvádza, že žalobca so žalovaným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv o
úvere buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. alebo pred

príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.
Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a žalovaný sa má možnosť v
prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecnú súd. Námietku voči právomoci súdu je možné podať aj
v čase, keď žalovanému je doručená výzva na žalobnú odpoveď. V predmetnom prípade žalobná
odpoveď doručená nebola. Žalobca má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť na ktorom orgáne

uplatní svoje právo. Je zrejmé, že žalobca so žalovaným uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu.
Z toho dôvodu neprichádza do úvahy ani aplikácia ust.§ 53 ods.4 písm.r/ Občianskeho zákonníka.
Žalovaný je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne v zmysle platných právnych
predpisov a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. V danom prípade má rozhodcovské
konanie plne oporu v Zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu v spotrebiteľských sporoch

nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej
sa spotrebiteľských úverov. Rovnaký záver vyplýva ja zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/
ES o spotrebiteľskom úvere, ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na
urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Platné a účinné ustanovenia
týkajúcesaspotrebiteľskýchúverovsúvovzťahukprávnejúpravespotrebiteľskýchzmlúvvObčianskom

zákonníku nielen lex specialis, ale aj lex posterior, a teda jednoznačne majú prednosť pri aplikácií. V
prípade rozhodcovskej z mluvy sa týka o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Medzi žalobcom
a žalovaným bola v predmetnom prípade uzavretá rozhodcovská zmluva a to na samostatnom liste
papiera,oddeleneodsamotnejzmluvyoúvere. Priotázkeneplatnostizmluvyoúvereakocelkužalovaný
zotrvával na doterajšej argumentácií, že v predmetnom prípade nemožno žiadať neplatnosť právneho

úkonu ako takého, keďže podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na
časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť. Podľa tohto ustanovenia by teda bola neplatná len tá
časť odplaty, ktorá by podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu a žalovaný
by mal naďalej nárok na ostávajúcu primeranú odplatu. Žalobca teda nemôže dosiahnuť neplatnosťcelej zmluvy z dôvodu neprimeranej výšky odplaty, keďže neexistuje zákonné ustanovenie, na ktoré by
sa mohol odvolať. Koncepciu celkovej neplatnosti Zmluvy nemožno vyvodiť ani z komunitárneho práva
a ani prípadná nekalá obchodná praktika nemôže byť v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ dôvodom

neplatnosti celej zmluvy. Obdobne bola posudzovaná otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy
Okresným súdom Bratislava II., ktorý zamietol návrh na začatie konania v konaní vedenom pod sp.zn.
52C/135/2014 rozhodnutím zo dňa 25.05.2016. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa ust.§
391 ods.1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň si uplatnil trovy konania, ktoré mu vznikli, vrátane odvolacích trov.

8.Kodvolaniužalovanéhosavyjadrilažalobkyňa.Navrhlarozsudokakovecnesprávnypotvrdiťapriznať
trovy odvolacieho konania. Uviedla, že na základe zmluvy o úvere č. 706900028 žalovaný poskytol
žalobkyni spotrebiteľský úver v hodnote 700,- Eur za poplatok 680,- Eur, t.j. celkovo mala žalobkyňa
žalovanému zaplatiť čiastku 1.380,- Eur a to v 12 mesačných splátkach po 115,- Eur počnúc dňom
05.03.2011.Žalovanýkudňu19.02.2014užsvojupohľadávkuzozmluvyoúvereč.706900028vyčíslilvo

výške 5.319,54 Eur. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že výška úveru, odmena za jej poskytnutie, ako aj ďalšie
jeho finančné nároky sú v súlade s platnými právnymi predpismi. S uvedeným tvrdením žalovaného
žalobkyňa nesúhlasí. V prepočte na ročné vyjadrenie ceny úveru per annum ide o úver za cenu 97,143
%. Cena úveru je vyjadrená takmer trojciferným číslom. Cenu úveru považuje žalobkyňa za zjavne
neprimeranú, nakoľko cena obdobných spotrebiteľských úverov spravidla neprevyšuje 20 %. V tejto

súvislosti žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 67/2008. Najvyšší
súd Slovenskej republiky, ale aj Najvyšší súd Českej republiky uzavreli, že nie každá dohoda o úrokoch
pri úvere je akceptovateľná. V predmetnej veci ide o cenu úveru 97,143 % p. a. a túto extrémnu odplatu
za úver považuje žalobca za dôvod absolútnej neplatnosti úveru pre rozpor s dobrými mravmi podľa
ust. § 39 Občianskeho zákonníka. So zmluvou o úvere, ktorú považuje žalobca za absolútne neplatný

právny úkon nepochybne súvisí Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, Zmenka, Dohoda o
vyplnení zmenky a Rozhodcovská zmluva a preto tieto právne úkony považuje žalobca za neplatné
vcelku. Navyše viaceré právne úkony obsahujú značné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok
podľa ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný v odvolaní ďalej tvrdí, že žalobkyňa na
určení neplatnosti zmluvy nemá naliehavý právny záujem. S uvedeným tvrdením žalobkyňa nesúhlasí.

Žalovaný sa voči žalobkyni dožaduje vyplatenia sumy 5.319,54 Eur na základe absolútne neplatnej
zmluvy o úvere. Ďalej pristúpil k realizácii zabezpečovacích prostriedkov, k vyplneniu Zmenky v zmysle
Dohody o vyplnení zmenky, k realizácii Dohody o zrážkach zo mzdy oznámením zamestnávateľovi
žalobkyne. S poukazom na uvedené žalobkyňa má za to, že v danom prípade je daný naliehavý právny
záujem na určení, že predmetné právne úkony sú neplatné. Bez tohto určenia sú ohrozené práva

žalobkyne, a bez tohto určenia je jej právne postavenie neisté. Táto naliehavosť je daná aj tým, že ak
dôjde k zániku záväzku, ktorý je zabezpečený zmenkou, k zániku kauzy, bez tejto kauzy sa nemožno
úspešne domáhať práva na zaplatenie zmenkovej sumy na základe právneho vzťahu, ktorý zanikol (R
41/2009). Je totiž zrejmé, že pokiaľ by zabezpečovacia zmenka zabezpečovala neplatný právny úkon -
zmluvu o úvere, nemohol by sa žalovaný domáhať nároku na zaplatenie zmenkovej sumy z neplatného

právneho úkonu. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR 3Cdon 1338/96.

9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Znova poukázal na to, že v zmluve je výslovne určený účel
uzavretia zmluvy - na účel zamestnania, z čoho s určitosťou vyplýva to, že dlžník je vyňatý spod statusu
spotrebiteľa. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako

na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným
na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania a teda nie
na svoju súkromnú potrebu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca prehlásil, že finančné prostriedky sú
poskytnuté na výkon zamestnania. Toto prehlásenie vlastnoručne podpísal, pričom tento prejav vôle
je na prednej strane zmluvy o úvere a prehlásenie dlžníka je zrozumiteľné, určito a jasne uvedené

hneď vedľa podpisu dlžníka. Zároveň žalovaný poukázal na dodatok zmluve o úvere zo dňa 27.01.2011
prostredníctvom ktorého žalobca vyhlásil, že peňažné prostriedky vo výške 700,- Eur použije na náklady
spojené s dochádzaním do práce. Dôležité je na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel žalobca
finančné prostriedky naozaj použil. Žalovaný je povinný preukázať na aký účel boli peňažné prostriedky
poskytnuté. Žalovaný zároveň opätovne uviedol, že to bol práve žalobca kto inicioval uzavretie zmluvy

danej podobe tým, že dobrovoľne vyznačil účel použitia finančných prostriedkov. Preto navrhol rozsudok
zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a uplatnil si náhradu všetkých trov konania.10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie podané žalovaným v zmysle ustanovení 378 a nasl. C.s.p. bez
toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie

vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho
viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní
napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli

v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.).

11. Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom
stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.) dňa 08.02.2018.

12. Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2
C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu
či zrušenie napadnutého rozsudku.

13. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených

skutočností bol vyvodený správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto
skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo.

14. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 27.01.2011

uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným riadne preukázané, aby úver
poskytol žalobcovi za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, prípadne
zamestnania ako to tvrdí. Na tom nič nemení ani Dodatok k zmluve o úvere zo dňa 27.01.2011, ktorým
žalobca uvádza, že finančné prostriedky vo výške 700,- Eur použije na úhrady spojené s dochádzkou

za prácou. Dochádza za prácou podľa názoru odvolacieho súdu nie je výkonom zamestnania, tak ako
to má na mysli Zákon o spotrebiteľských úveroch. Cesta do zamestnania a späť nie je ani výkon práce
podľa Zákonníka práce. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia
zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo

znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti. V danom prípade sa žalovanému nepodarilo existujúce pochybnosti odstrániť.

16. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok
spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy,

ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho.
Ust.§1ods.2ObchodnéhozákonníkapriamoukladáriešiťotázkyObchodnýmzákonníkomneupravené
podľapredpisovobčianskehopráva.Vtejtosúvislostijeprávnevýznamnéust.§853ods.1Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom

im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných
podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného
zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné
vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minulaúčinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

17. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje
sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku
netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo

vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka.

18. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom
uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť
spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z

neho vyplývajú.

19. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere,
rozhodcovská zmluva, dohoda o zrážkach zo mzdy a dohoda o vyplnení zmenky boli podpísané v ten
istý deň. Išlo o predformulované zmluvy, ktorých obsah žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť.

Je skutočne v rozpore s dobrými mravmi, keď je poskytnutá pôžička vo výške 700,- Eur a zvýšená o
680,- Eur a v ten istý deň dlžník podpíše ďalšie preformulované tlačivá a náklady spojené s úverom
žalovaný vyčíslil s poplatkami a sankciami na sumu 5.319,54 Eur.

20. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To

znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v
štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

21. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 27.01.2011 - dojednanie poplatku - odplaty pri

poskytnutí finančných prostriedkov a úroku spojeného so spotrebiteľským úverom vo výške 680,-
Eur nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a
preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s
porušenímprincípudobrýchmravovneprijateľná.Totodojednaniepredstavujevedľajšiezmluvnécenové

dojednanie (keďže cenovým dojednaním vo vzťahu k hlavnému predmetu plnenia je pri zmluve o úvere
dojednanie o úroku), preto toto dojednanie podlieha prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

22. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

23. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v

ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

25. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi je obsiahnutý v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa. Podľa ust. § 4 ods. 8 citovaného právneho predpisu predávajúci nesmie konať v rozpore s
dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenie
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmuúčastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva
najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

26. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo
26/2011 z 26.04.2012, ktorý je aplikovateľný na danú právnu vec, lebo poplatok za poskytnutie úveru
v danom prípade plní funkciu úrokov. Cit:“ Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade
s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára
zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie

veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník,
s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na
skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke

úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa
§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek.“ Uvedený záver o neprijateľnosti odplaty je použiteľný aj na prípad,
keďúverjeposkytnutýnebankovýmsubjektom,lebokategóriadobrýchmravovmávšeobecnýcharakter,

podnikateľské subjekty nevynímajúc. Z týchto dôvodov sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že výška odplaty tak ako bola stanovená v úverovej zmluve (odvolací súd zámerne
nepoužíva výraz „dohodnutá“, lebo dohoda vyžaduje možnosť oboch zmluvných strán vstupovať do
procesu kontraktácie), je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi.

27. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bola medzi stranami sporu uzavretá tiež dňa 27.01.2011
a je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 706900028 zo dňa 27.01.2011.
Táto bola uzavretá za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného. Táto dohoda je tiež formulár,
ktorého znenie bolo vopred žalovaného ako veriteľa. K tomu odvolací súd dopĺňa, že inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných

podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach
zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej
kontroly,naktorúskutočnosťmusíbraťsúdohľad.VtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujenaRozsudok

C-106/77 Simmenthl. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom
uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS, jej užitočného úžitku.
Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje i na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12 Valéria Marcinová c/a Pohotovosť, s.r.o.

28. Formulácia dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na
poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor
s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§
53 ods.5 Občianskeho zákonníka), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia
v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že

iné právne úkony majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné,
napríklad kúpna zmluva, ale i rozhodcovská zmluva. Pre záver súdu je relevantná skutočnosť, že sporná
dohoda vzhľadom na jej osobitný význam bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo
strany priemerného spotrebiteľa a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia
z poplatkov, ktoré sú neprijateľné. Odvolací súd sa preto stotožňuje s právnym názorom súdu prvej

inštancie, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ je nútený kedykoľvek v čase platnosti
zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi
bez súdnej kontroly a teda aj tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok
dlžníka. Dlžník preto tieto zrážky nedokáže priamo voči zamestnávateľovi zastaviť a to napriek

neexistencií súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Uzavretá dohoda poskytuje
žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku žalobcu a to vrátane plnení
z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kolíznymi ustanoveniami zákona.
Pretodohodaozrážkachzomzdyjezmluvnoupodmienkouspôsobujúcouhrubúnerovnováhuvprávacha povinnostiach v neprospech žalobcu a je v rozpore s ust.§ 53 Občianskeho zákonníka, tak ako to
správne konštatoval súd prvej inštancie. K tomu odvolací súd ešte poznamenáva, že inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave

veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale
pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej
inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ
zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.

29. Strany sporu dňa 27.01.2011 uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu podľa ktorej všetky spory, ktoré
vzniknú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 706900028 zo dňa 27.01.2011, ako aj spory, ktoré vzniknú
z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu uplatnenia práv z takto vyplnenej
zmenky, vrátane sporov o jej platnosť alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom
podľa predpisov Stáleho rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. Žalovaný namieta, že rozhodcovská zmluva nie je v rozpore

s ust.§ 53 ods.4 písm.r/ Občianskeho zákonníka ani v rozpore so Smernicou Rady č. 93/13/EHS zo
dňa 05.04.1993. Podľa názoru žalovaného sa dohodol so žalobcom na nevýhradnej rozhodcovskej
zmluve, na základe ktorej mal žalobca možnosť riešiť spor buď pred Stálym rozhodcovským súdom
alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Žalobca sa teda uzatvorením tejto rozhodcovskej
zmluvy nevzdal práva na súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi SR a rozhodcovská zmluva v

sebe obsahuje alternatívu. Tvrdil, že má všetky náležitosti vyžadované zákonom, a preto je platná. Až
v bode 2 článku II. rozhodcovskej zmluvy zo dňa 27.01.2011 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli,
že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akékoľvek sporu, ktorý vznikne
z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku Zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo
zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku

tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto veci sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, ktorej je touto rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská zmluva
nebola individuálne dojednaná. Išlo o tzv. formulárovú, vopred pripravenú zmluvu, ktorej obsah žalobca

nemal možnosť ovplyvniť a nemal možnosť osobitne ovplyvniť jej znenie, pričom samotná skutočnosť,
že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na osobitnom formulári, odlišnom od zmluvy o úvere uzavretej
taktiež na vopred pripravenom formulári nezakladá záver o jej individuálnom dojednaní. Súdna prax
je jednotná v tom, že za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať tzv. formulárovú zmluvu.
Jedná sa o zmluvu s vopred naformulovaným obsahom, bez možnosti zmeny jej obsahu, prípadne

výberu z viacerých možností. Žalobca nemal nielen možnosť ovplyvniť obsah tejto rozhodcovskej
zmluvy, ale ani sa s obsahom rozhodcovskej zmluvy dôsledne oboznámiť. Na to, aby súd vyslovil záver,
že ide o individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu by bolo potrebné bez pochybnosti preukázať,
že spotrebiteľ skutočne mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má
preňho nejaký význam a že z hľadiska ochrany spotrebiteľa si zmluvnú podmienku o riešení sporovo

zo zmluvy o úvere osobitne vyjednal. Rozhodcovská zmluva a jej forma, ale aj spôsob ako bola
koncipovaná a žalobcovi predložená spolu so zmluvou o úvere nesvedčí o individuálnom dojednaní.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu svedčí o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorým
žalovaný sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. V tejto súvislosti je potrebné
znova uviesť, že zmluva o úvere i rozhodcovská zmluva boli podpísané v jeden deň, čo vzbudzuje

pochybnosti, či by žalobcovi bol poskytnutý úver aj bez podpísania rozhodcovskej zmluvy. Zároveň
je potrebné poznamenať, že táto rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľapovznikusporu,alenazačiatkuzmluvnéhovzťahuapodľanázoruodvolaciehosúdunebolo
možné od spotrebiteľa očakávať, aby v tom čase vedel riadne vyhodnotiť aj možnosť odstúpenia od
predmetnej zmluvy. Žalovaný v konaní nepreukázal ani tú skutočnosť, že by žalobca mohol uzavretie

rozhodcovskej zmluvy vylúčiť, resp. zmeniť jej obsah. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného podľa ust.§ 53 ods.3 Občianskeho zákonníka.
Rozhodcovská zmluva ako formulárový produkt podlieha súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných
podmienok, tak ako správne pojal vo svojich dôvodoch i súd prvej inštancie. Čo sa týka tzv. nevýhradnej
rozhodcovskej zmluvy, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože rozhodcovské žaloby

naviac podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov, ktoré plynú zo štandardne
formulovanej zmluvy. Pokiaľ žaluje spotrebiteľ, ide o výnimočnú žalobu, zvykne využiť všeobecný súd.
Podľa názoru odvolacieho súdu preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že rozhodcovská zmluva
nebola individuálne dojednaná a ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná.30. Nie je dôvodná ani odvolacia námietka žalovaného, že prejednaniu žaloby bránila prekážku res
iudicata rozhodcovského rozsudku v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. Odvolací súd poukazuje na to, že už v

minulosti v právnej veci práve žalovaného explicitne v rozsudku sp. zn. 21Co/25/2012 zo dňa 18.06.2013
konštatoval, že právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie predstavuje prekážku rozsúdenej
veci v konaní, nie však rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke (porov. ,,Nulitný
rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci“, uznesenie Krajského súdu
v Trnave zo dňa 31. mája 2012, č. k. 10CoE/308/2011-39 ). Predmetný rozsudok bol podrobený kontrole

ústavnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky tento záver neoznačil za ústavne nekonformný a pritom
išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (porov. uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 25/2014 zo dňa 22.01.2014). Tento záver bol prijatý i Najvyšším
súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Cdo/122/2011 zo dňa 09.02.2012 cit.: „Ak v určitej veci
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre

vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,
majúceho účinky paaktu.“ Obdobne tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6MCdo/9/2012 zo dňa 16.01.2013 cit.: „V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu
verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto

rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a
nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán
nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom
právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata.“

31. Odvolací súd zároveň uvádza, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona
(exlege)apôsobíodzačiatku(extunc)atovočikaždému.Každýktománatomnaliehavýprávnyzáujem
sa jej môže bez časového obmedzenia dovolávať. Súd pritom na absolútnu neplatnosť musí prihliadať
aj bez návrhu (ex officio), teda z úradnej povinnosti. Zmluvy podrobené súdnej kontrole v tomto konaní
obsahujú toľko neprijateľných zmluvných podmienok, že sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi.

Dôvody neplatnosti súd prvej inštancie podrobne v rozsudku uviedol, keď skúmal, či je z objektívneho
hľadiska úverová zmluva z dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl ako celok ešte udržateľná a
konštatoval, že neprihliadlo sa na výhodnosť neplatnosti zmluvy pre toho, ktorého účastníka zmluvy, ale
na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok neplatná, resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v článku 6
ods.1 in fine Smernie Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súd

prvej inštancie správne vychádzal z interpretačného pravidla v dobromyseľnosti spotrebiteľa, ktorému
bola predložená vopred naformulovaná zmluva (§ 35 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd súhlasí s
konštatovaním súdu prvej inštancie, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo extrémneho nárastu
dlhu. Obavy žalovaný aj naplnil, pretože oproti úveru 700,- Eur narástol dlh na niekoľkonásobok. K
uvedenému výsledku, tak ako konštatuje súd prvej inštancie zjavne prispeli neprijateľné sankcie a

tak zmluva umožňuje žalovanému obíjsť dôležitý prvok únijného práva predstavujúci ex offo kontrolu
a postihnúť majetok žalobcu - spotrebiteľky bez súdnej kontroly a vymôcť plnenie z neprijateľných
podmienok. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v zmysle uzavretej zmluvy o úvere,
tak ako už bolo konštatované vyššie je poplatok neprijateľný z dôvodu jeho neurčitosti. Poplatok by mal
korešpondovať nejakému predmetu plnenia, avšak žalovaný bližšie nešpecifikoval aké skutočné plnenia

dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť poplatok 680,- Eur. Poplatok vo výške 97,143 % hodnoty úveru
je neprimerane vysoký, čo je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Možno súhlasiť i
so záverom súdu prvej inštancie, že v prípade zjavnej a konštatovanej neplatnosti zmluvy o úvere ako
základného dokumentu pre posúdenie platnosti nadväzujúcich listín možno konštatovať, že v prípade
zmluvy o úvere sa jedná o neplatnosť absolútnu, teda neplatné sú i nadväzujúce zmluvy a dohody.

32. Preto odvolací súd postupom podľa ust.§ 387 ods.1 C.s.p. z dôvodu vecnej správnosti rozsudku
súdu prvej inštancie tento potvrdil.

33. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa. Preto jej vznikol nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu. Preto odvolací súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu (§ 255 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§ 396
C.s.p.) s tým, že o výške trov odvolacieho konania rozhodne postupom podľa ust.§ 262 ods.2 C.s.p. súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.