Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. september 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11C/216/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110219195
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7110219195.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci

navrhovateľa: J. M., W.. XX.X.XXXX, bytom V., F. X proti odporkyni: U. M., W.. X.X.XXXX, bytom U. N.
X, V. v konaní o zaplatenie 1.746,21 € takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 2.8.2010 žiadal, aby zaviazal odporkyňu k úhrade dlžnej
sumy vo výške 1.420,06 Eur a trov konania.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 5.5.2014 a 26.5.2015 rozšíril svoj návrh a žiadal od odporkyne
úhradu dlžnej sumy vo výške 1.746,21 Eur.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť ako nedôvodný, nakoľko v byte nebývala a vzniesla námietku
premlčania.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu

Košice I dňa 3.6.2005. Rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2005.
V odôvodnení rozsudku súd za príčinu rozvodu manželstva považoval hlboký, trvalý rozvrat spôsobený
absenciou citového vzťahu manželky U. M. voči manželovi J. M., ktorého dôsledkom bolo nadviazanie
mimomanželskej známosti. V tom čase mal. deti pochádzajúce z manželstva boli zverené pre čas po
rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľa a odporkyňa bola zaviazaná prispievať na výživu mal. H.
sumou 1.000,- Sk mesačne a na výživu mal. Ľ. 750,- Sk mesačne. Bolo zistené, že do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov BSM patril byt nachádzajúci sa v V. na F. Č.. X na X. poschodí a hnuteľné

veci: televízor Orava, sedacia súprava, obývacia stena, ručný mixér, kávovar, mixér ETA, mikrovlná rúra
Moulinex, chladnička a práčka Zanussi, ktoré sú bezcenné, užíval ich navrhovateľ a obaja súhlasili, aby
boli určené do výlučného vlastníctva navrhovateľa bez náhrady.

Odporkyňa sa návrhom doručeným na Okresný súd Košice I dňa 17.1.2007 domáhala, aby súd
vyporiadal BSM.

Okresný súd Košice I BSM v tomto prípade vyporiadal rozsudkom sp. zn. 40C/10/2007 zo dňa 4.2.2010.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.4.2010.Vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že byt patriaci do BSM určil do výlučného vlastníctva
navrhovateľa ako aj všetky hnuteľné veci. Zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporkyni titulom vyporiadania
BSM sumu 13.277,57 €, pričom vychádzal z návrhu odporkyne, ktorá žiadala finančné vyporiadanie v

tejto sume.

Ďalej uviedol, že odporkyňa sa zo spomínaného bytu odsťahovala v lete v roku 2004, ale k vyporiadaniu
BSM došlo až rozsudkom Okresného súdu Košice I, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.4.2010.

Navrhovateľ od leta 2004 až do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice I sám uhrádzal náklady
na byt spojené s jeho užívaním a udržiavaním, aj keď sa v ust. § 144 OZ uvádza, že manželia spoločne
uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Navrhovateľ je
toho názoru, že v tomto prípade BSM trvalo až do jeho vyporiadania t.j. do 9.4.2010, kedy nadobudol
právoplatnosť rozsudok súdu o vyporiadaní BSM.
Náklady a ich polovica za uvedené obdobie t.j. od leta 2004 do právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní

BSM uhrádzal sám. Uvedená suma pozostáva: daň z nehnuteľnosti zaplatená 12.5.2010 po 17,75 €
za 4 roky spätne 2007, 2008, 2009 a 2010, splátky za byt hodnota ktorého bola 16.000 €, zoznam
evidovaných úhrad, dňa 11.10.2006 zaplatil zostatok kúpnej ceny za byt vo výške 2.710,- Sk, polovičná
suma do fondu opráv za obdobie jún 2004 až apríl 2010 spolu 1.036 €. Túto sumu vypočítal tak, že
z pevných platieb mesačných 861,- Sk vydelil dvoma, čo je 430,50 Sk x počet mesiacov za uvedené

obdobie, odvoz odpadu za obdobie 6/2004 a 6/2007 83,52 €, odvoz odpadu sa platí štvrťročne a za
necelé 3 roky, kým bola prihlásená k trvalému pobytu. Uvedené platil prostredníctvom platieb z účtu.
Všetky tieto platby platil výlučne sám navrhovateľ, polovicu z uvedenej sumy 1.420,06 €.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že s návrhom nesúhlasí, je pravdou, že z bytu v júli 2004 odišla.

Potvrdila, že navrhovateľovi za služby spojené s bývaním za uvedený byt neplatila.

Z pripojenej fotokópie rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 40C/10/2007 zo dňa 4.2.2010 bolo
zistené,ževyporiadalbezpodielovéspoluvlastníctvoúčastníkovkonaniatak,žezvecípatriacichdoBSM
prikázal do vlastníctva navrhovateľa nehnuteľnosť, byt č. 24 nachádzajúci sa v V. na F.. X na X. poschodí

aspoluvlastníckypodielnaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomu,spoluvlastníckypodiel
na pozemku, hnuteľné veci: televízor Orava, sedacia súprava, obývacia stena, ručný mixér, kávovar,
mixér ETA, mikrovlnná rúra Moulinex, chladnička a práčka Zanussi. Navrhovateľ bol povinný vyplatiť
odporkyni sumu 13.277,57 € do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.4.2010.

Okresný súd Košice I vo veci rozhodol dňa 15.2.2012 tak, že odporkyňu zaviazal k úhrade dlžnej sumy
vo výške 1.420,06 Eur spolu s trovami konania.

Proti rozsudku podala odporkyňa odvolanie.

Krajský súd v Košiciach uznesením pod sp. zn. 3Co 161/2012 zo dňa 28.6.2013 zrušil rozsudok a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ rozpísal dlžnú sumu písomným podaním dňa 26.5.2015, ktorú žiada od odporkyne
nasledovne. Všetky čiastky sú polovičnou sumou z celkovej čiastky za každý mesiac. Nájomné podľa §
144 O.z. do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t.j. do 28.7.2005.

6.2003 .................................................. 1.403,57 Sk / 46,59 Eur

6.-12.2004 .............................................. 7x 1.753,03 Sk = 12.271,21 Sk / 407,32 Eur
1.-2.2005................................................ 2x 1.753,03 Sk = 3.506,06 Eur / 116,37 Eur
3.-7.2005 ................................................ 5x 1.672,44 = 8.362,22 Eur / 277,75 Eur
Spolu ..... .............................................................................................. 848,03 Eur

Ďalšie údaje sú po rozvode až do vyporiadanie BSM a právoplatnosti rozsudku t.j. do 9.4.2010. Polovica
pevných platieb zo zálohového predpisu, ktoré sa musia platiť bez ohľadu na to, či byt niekto užíva
alebo nie.8-12.2005..........................................5x 298,54 Sk = 1.492,74 Sk / 49,55 Eur
1.-12.2006.......................................12x430,50 Sk = 5.166 Sk / 171,48 Eur
1.-12.2007.......................................12x430,50 Sk = 5.166 Sk / 171,48 Eur

1.-12.2008.......................................12x430,50 Sk = 5.166 Sk / 171,48 Eur
1.-12.2008.......................................12x430,50 Sk = 5.166 Sk / 171,48 Eur
1.-3.2010...........................................3x430,50 Sk = 1.291,50 Sk / 42,86 Eur
Spolu ......................................................................................... 778,33 Eur

Polovica dane za byt
r. 2007...............................................536 Sk / 17,79 Eur
r. 2008............................................... 536 Sk / 17,79 Eur
r. 2009............................................... 536 Sk / 17,79 Eur
Spolu ............................................................... 53,33 Eur
Poplatok za odvoz odpadu 6/2004 do 30.6.2007 je 2004 Sk / 66,52 Eur.

Celková suma dlžná po úprave je 1.746,21 Eur.

Na pojednávaní dňa 8.9.2015 Okresný súd uznesením pripustil zmenu návrhu t.j. kvantitatívne
navýšenie tak ako bolo žiadané v podaní navrhovateľa zo dňa 26.5.2015.

Odporkyňa vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k zmenenému návrhu.

Navrhovateľ si uplatnil dlžnú sumu z titulu neuhradeného nájomného (polovicu z uhradenej sumy)
polovica pevných platieb zo zálohového predpisu za obdobie rokov 2003,2004, 2005, 2006,2007, 2008,

2009, 2010, poplatok za odvoz odpadu 6.2004 do 30.6.2007.

Navrhovateľ uviedol, že si uplatňuje dlžnú sumu v celkovej výške 1.746,21 €.

Podľa ustanovenia § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ustanovenia § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov

odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Z vyššie cit. ust. § 107 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri premlčaní práva na vydanie

bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje kombinované premlčacie doby a to subjektívnu v odseku
1 a objektívnu v odseku 2 citovaného ustanovenia. Začiatok ich plynutia je stanovený odlišne a odlišný a
na sebe nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich skončenie. Pre začiatok plynutia dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok

plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej, je rozhodujúci okamih, keď
k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Subjektívna premlčacia doba pritom môže plynúť
iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť.

Právo môže byť vykonané prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), keď vznikne možnosť podať na

jeho základe žalobu, teda keď je actio nata.

K bezdôvodnému obohateniu - získanému plneniu bez právneho dôvodu (ak právny dôvod neexistoval
od začiatku dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatokobjektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa keď sa postihnutý
dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu a komu plnil.

V danom prípade začala plynúť objektívna premlčacia doba zaplatením súm a to za obdobie rokov
6/2003 uplynula najneskôr 6/2006 za obdobie 6-12/2004 uplynula najneskôr 6-12/2007. Za obdobie
1-2/2005 uplynula najneskôr 1-2/2008, obdobie 3-7/2005 uplynula najneskôr 3-7/2008.

V ďalšom čo sa týka zálohových platieb takisto obdobie 8-12/2005 uplynula najneskôr 8-12/2008,

obdobie 1-12/2006 uplynula najneskôr 1-12/2009, obdobie 1-7/2007 uplynula najneskôr 1-7/2010,
ostatné nároky od 8 - 12/2007, 1-12/2008, 1-12/2009, 1-3/2010 premlčané neboli.

Rovnako je premlčaný uplatnený nárok za odvoz odpadu vo výške 66,25 € a to aj v prípade každej sumy
ročne za roky 2004 - premlčaný najneskôr 2007,2005 - premlčaný najneskôr 2008,2006 - premlčaný
najneskôr 2009 ,6/2007 - premlčaný najneskôr 6/2010 nakoľko návrh podaný bol dňa 2.8.2010.

Okrem iného navrhovateľ nepredložil súdu doklad o zaplatení zálohových platieb iba mesačný zálohový
predpisplatiebzaroky2004,2005,2006.PredložilpotvrdenieMestaKošiceakosprávcudaneapoplatku
o výške poplatku za odpad na jednu osobu v období od 1.6.2004 do 30.6.2007, platobný výmer ohľadne
dane z nehnuteľnosti na rok 2007, 2008, 2009 a poštový lístok o zaplatení poplatku vo výške 17,75

€ avšak štyrikrát s rovnakým dátumom 12.5.2010. Z takto predložených dôkazov vôbec súd nevedel
ustáliť navrhovateľom uplatnený nárok napriek viacerým výzvam na jeho spresnenie a predloženie
relevantných listinných dôkazov.

Subjektívna lehoty začína plynúť odo dňa čo sa navrhovateľ dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu.

Navrhovateľ svoj kvantitatívne rozšíril (počas konania) až podaním zo dňa 5.5.2014 a upresneným
podaním zo dňa 26.5.2015 t.j. po uplynutí tak objektívnej premlčacej dobe ako aj subjektívnej premlčacej
dobe.

Vzhľadom na to, že odporkyňa vzniesla námietku premlčania nebolo možné v časti navrhovateľovi
priznať premlčané právo.

Podľa ust. 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja
manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním
a udržiavaním.

Podľa ust. § 146 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a
povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich
súd.

Podľa ust. § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

Podľa ust. § 853 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani
týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj

účelom im najbližšie.

Podľa ust. § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.Vykonanýmdokazovanímmalsúdďalejzanespornepreukázanéaanimedziúčastníkmikonanianebolo
sporné, že po rozvode manželstva účastníci konania naďalej spolu predmetný byt neužívali od 7/2004
kedy sa odporkyňa z bytu odsťahovala. Od uvedenej doby navrhovateľ výlučne sám uhrádzal platby

spojené s užívaním predmetného bytu.

K dohode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, vo vzťahu k
otázke úhrady nákladov spojených s bývaním medzi účastníkmi nedošlo a ani jeden z nich návrh
na úpravu práv a povinností podľa ust. § 146 Občianskeho zákonníka na súde nepodal. Uvedená

skutočnosť vyplynula z výpovedí účastníkov konania.

Čo sa týka právneho posúdenia veci, Občiansky zákonník nemá ustanovenie, ktoré by upravovalo
vzťahy manželov k spoločnému majetku vrátane jeho užívania v období, keď zaniklo ich bezpodielové
spoluvlastníctvo, avšak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. Pri nedostatku výslovnej právnej úpravy tejto
otázky(správamajetku,ktorýjevbezpodielovomspoluvlastníctve,pojehozániku)trebahľadaťodpoveď

v ust. § 853 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia sa občianskoprávne vzťahy, pokiaľ
nie sú osobitne upravené ani Občianskym zákonníkom ani iným zákonom, spravujú ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom im najbližšie. Je zrejmé, že za
takétoustanoveniatrebapovažovaťustanovenia§143anasl.Občianskehozákonníkaobezpodielovom
spoluvlastníctve. V súlade s citovaným zákonným ustanovením ako aj ustálenou súdnou judikatúrou

teda aj po zániku majetkového spoločenstva manželov až do jeho vyporiadania zostáva každý z
manželov vlastníkom celej veci a viaže ho rovnaká povinnosť ako počas trvania manželstva, t.j. uhrádzať
náklady spojené s jej užívaním.

Je v súlade s ustálenou súdnou judikatúrou, že ak náklady spojené s užívaním spoločnej veci po

rozvode manželstva uhradil iba jeden z bezpodielových spoluvlastníkov z vlastných prostriedkov, môže
sadomáhaťnáhradytaktovynaloženýchnákladovvočidruhémuspoluvlastníkovi,titulombezdôvodného
obohatenia podľa ust. § 451 ods.1 a § 454 Občianskeho zákonníka. Je však potrebné uviesť, že takéto
právo resp. takýto nárok vzniká len za situácie, že obaja rozvedení manželia byt skutočne aj užívajú.
Povinnosť uhrádzať náklady spojené s bývaním totiž zodpovedá právu spoločného užívania veci. Právo

vec užívať a povinnosť uhrádzať náklady spojené s užívaním veci sú teda vo vzájomnom vzťahu a
vyjadrujú rovnaké postavenie oboch manželov k veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva.
Uvedená zásada vyplýva z dikcie ust. § 144 Občianskeho zákonníka.

Hoci postavenie oboch rozvedených manželov k veci patriacej do BSM je rovnaké, ale jeden z

rozvedených manželov právo vyplývajúc z vlastníctva k veci nevyužíva a teda, byt neužíva a nepožíva
ani plnenia spojené s užívaním bytu a zároveň, druhý z rozvedených manželov v plnom rozsahu sám byt
užíva a požíva plnenia, spojené s užívaním bytu, tomuto druhému manželovi nevzniká právo domáhať
sa od druhého spoluvlastníka náhrady s tým súvisiacich vynaložených nákladov.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skladbu položiek, tvoriacich predpísané mesačné úhrady za
plnenia spojené s bývaním. Tieto sú v prevažnej miere tvorené práve zálohovými platbami za plnenia
spojené s užívaním bytu ako sú vodné a stočné, studená voda na prípravu teplej úžitkovej vody, ohrev
teplej úžitkovej vody, dodávka ústredného kúrenia a pevnými poplatkami za výťah, elektrickú energiu
spoločných priestorov, deratizáciu a pod., čo nepochybne sú plnenia, ktoré fakticky (takpovediac fyzicky)

požíval výlučne navrhovateľ.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže v konaní nebolo sporné, že odporkyňa byt v období, ktoré
bolo predmetom konania neužívala, súd uzavrel, že navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie polovice
zaplatených úhrad spojených s bývaním a preto návrh v celom rozsahu zamietol.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného, primárneho dôvodu pre zamietnutie návrhu, súd konštatoval, že sú
tu aj ďalšie dôvody, pre ktoré návrh nie je dôvodný. Tieto súd uvádza už len na okraj.

V prvom rade je potrebné poukázať na dobré mravy. Okrem toho, že samotný zákon neumožňuje

priznanie uplatneného nároku v prípade, kedy jeden z rozvedených manželov byt neužíva, uplatnený
nárok je tiež v rozpore s dobrými mravmi. Predmetom vyporiadania BSM stal spoločný byt a po odchode
odporkyne, v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice I sa stal navrhovateľ jeho výlučným vlastníkom.Bolo by preto skutočne nespravodlivé, keby odporkyňa mala platiť úhrady za byt ktorý neužívala ako i
poplatok za odvoz odpadu v Košiciach, pričom v Košiciach nebývala.

V prípade, že by odporkyňa nevzniesla námietku premlčania, súd by návrh zamietol ako nedôvodný aj
z dôvodu, že je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko odporkyňa v predmetnom byte nebývala už od
roku 2004. Túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi aj samotný navrhovateľ. Odporkyňa uviedla, že
v byte nemohla bývať, pretože navrhovateľ ju z bytu vyhadzoval a žil tam s inou partnerkou. V byte od
júla 2004 nebývala.

Vzhľadom k tomu, že si navrhovateľ v zmysle rozšíreného návrhu zo dňa 26.5.2015 uplatňoval od
odporkyne sumu 1.746,21 , súd rozhodoval o jeho návrhu a v tomto rozsahu pripustil zmenu návrhu
dňa 8.9.2015.

Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení s prihliadnutím na ustanovenia zákona, preto súd

návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa

nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnostialebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.