Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/159/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216980
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117216980.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: KRUK Česká

a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, právne
zastúpeného JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava,
proti žalovanému: D. T., V.. XX.XX.XXXX, P. Y. XX/XXXX, XXX XX Y., o zaplatenie 915,52 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 29.06.2017 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy vo

výške 915,52 € spolu s príslušenstvom spočívajúcom v úrokoch z omeškania vo výške 5,75% ročne
od 17.12.2016 až do zaplatenia. Žalobca v návrhu uviedol, že pohľadávku, ktorú si žalobou uplatňuje
nadobudol od spoločnosti Provident Financial s.r.o., ktorá dňa 09.05.2013 uzatvorila so žalovaným
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569182940, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo
výške 700 €. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60-
tich týždňov. Prvá splátka bola splatná dňa 16.05.2013 a posledná predpísaná splátka bola splatná
dňa 03.07.2014. Ďalej Provident Financial s.r.o. uzatvoril so žalovaným dňa 17.01.2014 Zmluvu o

zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu
špecifikovanú v čl. 1 uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 360,50
€. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60-tich týždňov.
Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 1302,00 €, z toho
istina 700 €, úrok a administratívny poplatok 241,50 € a služba zabezpečenia splátok úveru 360,50 €.
Pohľadávku uplatňovanú žalobou nadobudol žalobca od právneho predchodcu zmluvou o postúpení
pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 16.12.2016. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať svoje

záväzky zo zmlúv špecifikovaných v bode 1. žaloby riadne a včas a uhradil len splátky v celkovej výške
386,48 €. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu je teda vo výške 915,52 € a pozostáva z istiny
- 313,52 € a nákladov spojených s úverom - 602 €.

2. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol bez pojednávania verejným vyhlásením rozsudku dňa 15.03.2018, vychádzajúc

z obsahu listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce:
3.1. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
dňa 09.05.2013 vyplýva, že Provident Financial s.r.o. poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške
700 €. Celkové náklady zákazníka - žalovaného boli tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanúslužbu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % zo sumy úveru, t. j. vo výške 100,80 € a
poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 140,70 €. Celkové náklady na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy predstavujú RPMN vo výške 70,38 %. Priemerná hodnota RPMN bola 47,29%,

celková suma na zaplatenie 941,50 €, pričom táto mala byť zaplatená v 60-tich týždenných splátkach,
kde výška každej splátky od prvej po predposlednú bola 15,70 € a výška poslednej splátky 15,20 €.
Doba trvania zmluvy bola 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda termín konečnej
splatnosti úveru pripadal na siedmy deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. V rovnaký deň, teda dňa
09.05.2013 bola medzi Provident Financial s.r.o. a žalovaným uzatvorená Zmluva o zabezpečení splátok

úveru,podľaktorejsaposkytovateľzaviazal,žezákazníkovibudepočasplatnostitejtozmluvypravidelne
poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského
úveru. Prevzatie peňažnej hotovosti sa uskutoční v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom
mieste určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Odmena za túto službu mala
predstavovať 360,50 €, pričom mala byť zaplatená v 60-tich pravidelných splátkach, a to v 59 týždenných
splátkach vo výške 6,00 € a posledná splátka mala mať výšku 6,50 €.

4. Listom zo dňa 16.08.2017 (č. l. 22) súd požiadal žalobcu, aby mu tento
- zaslal všetky doklady, ktorými sa overovala bonita žalovaného,
- zaslal rozpis všetkých splátok na istinu, úroky a poplatky.
4.1. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca nereagoval.

5. Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s

odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo
cennýmipapiermi;týmniejedotknutéustanovenie§17ods.3.
Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1 , nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia
povinnosti podľa § 7 ods. 1

sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom
stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely
posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

6. Bezúročnosť úveru a neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2
zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na
zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na
základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať

(napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného
plnenia a pod.).
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.

Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či

zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ
vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.

Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.

Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne

príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.
Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského
soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti

spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností
a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno
dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím
nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr,
neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a

mohlamítpochybnostiopravdivostitvrzenýchskutečností.Smyslemzakotvenípovinnostiposkytovatelů
spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském
úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího
zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele
posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že

věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností
splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím
úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě
ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).

6.1. Napriek výzve súdu žalobcovi, aby predložil všetky doklady, ktorými overoval bonitu žalovaného,
žalobca súdu žiadne doklady nepredložil. Preto nie je možné prijať iný záver ako ten, že žalobca
nepreukázal,žepriposkytovaníúverubolasodbornoustarostlivosťoupreskúmavanábonitažalovaného
- dlžníka, a preto je poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov a k jeho platnému predčasnému
zosplatneniu nedošlo. Tento záver znamená, že z poskytnutého úveru sa žalobca nemôže domáhať

úroku, ktorý predstavoval sumu 100,80 €, ani poplatku za garantovanú službu, ktorá predstavovala sumu
140,70 €. Rovnako má súd za to, že tento záver dopadá aj na zmluvu o zabezpečení splátok úveru,
ktorá navonok javí charakter samostatnej zmluvy, avšak nejde o nič iné ako o zmluvnú podmienku úzko
súvisiacu so zmluvou o poskytnutí úveru. V súvislosti s týmto poplatkom je potrebné dať do pozornosti
tendenciu dodávateľov, a to poplatky ustanovovať formou samostatných zmlúv (a nie v cenníkoch

poplatkovnajednommieste),scieľomrozložiťplnenia,ktorézaťažujúspotrebiteľadoviacerýchformálne
oddelených právnych úkonov, a tak sťažiť identifikovanie skutočnej odplaty za poskytnutie hlavnej
služby. Táto tendencia dodávateľov je spojená s vykonštruovaním rôznych doplnkových služieb, ktoré
si má spotrebiteľ dobrovoľne objednať a ktoré sú samostatne spoplatňované. Z aplikačnej praxe súdu
vyplýva, že dodávatelia v absolútnej väčšine prípadov nútia spotrebiteľov, aby spolu s hlavnou službou

prijali aj vedľajšiu službu, ktorej odplata predstavuje nemorálne spoplatňovanie poskytnutej služby
a rozloženie ceny plnenia do vedľajších záväzkov. Podstata doplnkovej služby je len prostriedkom
obchádzania zákona, keďže doplnková služba predstavuje najčastejšie činnosti dodávateľa, ktoré by
bol aj tak povinný poskytnúť spotrebiteľovi v intenciách odbornej starostlivosti alebo iných zákonnýchpovinností.Rovnakotakdoplnkovéslužbyspravidlanesledujúzáujmyspotrebiteľa,akmuajmajúvistom
zmysle zlepšiť a zjednodušiť plnenie (napr. vyberanie splátok v domácnosti klienta), nesmú cenu plnenia
predražovať. Pri právnom posúdení tzv. doplnkových služieb je potrebné vždy myslieť na aplikáciu §

52a OZ, ktorej dôsledným naplnením dôjdeme k záveru, že tak samostatne kontrahované služby, ako aj
plnenia a záväzky z nich plynúce je potrebné posudzovať v jednote a vzájomnej závislosti uzavieraných
spotrebiteľských zmlúv. Spôsob splácania úveru je bežnou zmluvnou podmienkou zmluvy o poskytnutí
úveru a oddelením týchto dvoch skutočností (úverovej zmluvy a spôsobu splácania úveru) do navonok
osobitných zmlúv nemožno znížiť ochranu spotrebiteľa, ktorá mu patrí podľa ustanovení občianskeho

zákonníka a osobitných predpisov tým.
6.2. V rámci právnej argumentácie poukazuje procesný súd na
- rozsudok KS v PO č.k. 19Co/142/2016-328 zo dňa 08.12.2016 (týka sa právneho predchodcu žalobcu
- Provident Financial). Krajský súd v tomto rozsudku uviedol, že podľa záverov odvolacieho súdu je
právne bezvýznamné aká terminológia sa použije na označenie platby za zabezpečenie splátok úveru
(odmena/poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú službu, ktorou žalovaný prostredníctvom

svojich zástupcov v hotovosti inkasuje splátky spotrebiteľského úveru. Z materiálneho hľadiska ide
o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Problémom a dôvodom neprijateľnosti
poplatku je jeho netransparentnosť a neprimeraná výška, výrazne presahujúca náklady žalovaného na
uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie skutočných úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol
zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola omnoho vyššia ako bolo uvedené. Uvedený poplatok sa totiž

svojím rozsahom približuje súčtu úrokov a administratívneho poplatku, pričom v niektorých prípadoch aj
tento súčet prevyšuje. Ak poplatok za zabezpečenie splátok úveru podstatne a v rozpore s akoukoľvek
logikou neprimerane prevyšuje náklad na doplnkovú službu, ktorej plnením korešponduje, ide o exces
pri používaní inštitútu poplatku. Krajský súd ďalej uviedol, že nielen s poukazom na vyššie uvedené ale
aj na všetky doposiaľ známe skutočnosti v oblasti praktík žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že

zo strany žalovaného sa evidentne jedná o cielene vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to
dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie peňažných prostriedkov oproti tomu, aké by žalovaný získal
z úrokov formálne uvedených v zmluve. Poplatky spolu s úrokmi cca 86 %, ktoré požaduje žalovaný od
žalobcu ako spotrebiteľa, prevyšujú spoločensky akceptovateľnú výšku. Takéto konanie žalovaného je
však už obchádzaním zákona v zmysle ustanovenia § 39 OZ.

- rozsudok KS v Prešove sp. zn. 17Co/122/2017, podľa ktorého úroky za poskytovanie peňažných
prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 3, § 39 Občianskeho
zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami
správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový
poriadok. V zmluve uvedený úrok vo výške 22,38 %, nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej

spoločnosti, nemožno ho označiť inak ako úžerný a odporujúci dobrým mravom, a odvolaciemu súdu
neprináleží ho upravovať tak, aby zodpovedali zákonnej požiadavke súladu s dobrými mravmi (rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-618/10 Banco Espaňol). Vo vzťahu k zmluve o zabezpečení splátok
úveru zo dňa 04.10.2013 odvolací súd uvádza, že žalobca ako spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu
nemalmožnosťparticipovaťnavytvoreníformulárovejzmluvyanepochybnejezhľadiskainformovanosti

a vyjednávacej pozície slabšou stranou (čl. 25 MOSTAZA CLARO). Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti
známe, že uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru bolo podmienkou poskytnutia úveru.
Pokiaľ ide o zmluvu o zabezpečení splátok, táto síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, ale
z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať
logický záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú

zmluvu naväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru.
Spätosťpredmetnýchzmlúvjedanátým,ževprípadeneuzavretiazmluvyoúverebybolobezpredmetné
uzatvárať zmluvu o zabezpečení splátok, keďže bez poskytnutia úveru by ani neexistovala povinnosť
žalobcu plniť dlh zo zmluvy o úvere v splátkach.
Dohoda o poskytnutí služby preto podlieha prieskumu súdu podľa § 53 Občianskeho zákonníka,

keďže táto „služba“ nie je hlavným predmetom plnenia a poplatok vo výške 206 Eur teda nie je
cenou hlavného predmetu plnenia. Cieľom zákonodarcu nebolo vylúčiť z preskúmavania z hľadiska
neprijateľnosti vedľajšie zmluvné cenové dojednania, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že
nie je výnimočnou situácia, kedy sa dodávatelia práve ich netransparentným zakomponovaním do
formulárových spotrebiteľských zmlúv snažia získať neprimeraný majetkový prospech od spotrebiteľov.

Tak zmluva o zabezpečení splátok úveru ako aj úverová zmluva sú formulárovými zmluvami, ktorých
obsah žalobca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Preto ich nie je možné považovať za individuálne
dojednané.Odmenazavýbersplátokpredstavujeviacako50%poskytnutéhoúveruavýraznepresahujedohodnutý úrok. Ide o zmluvnú podmienku dohodnutú zjavne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa,
čo spôsobuje jej neplatnosť.
Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od záverov vyslovených v rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.

19Co/142/2016-328 zo dňa 08.12.2016, cit: „Podľa záverov odvolacieho súdu je právne bezvýznamné,
aká terminológia sa použije na označenie platby za zabezpečenie splátok úveru (odmena/poplatok).
Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú službu, ktorou žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov
hotovostne inkasuje splátky spotrebiteľského úveru. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú
s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Problémom a dôvodom neprijateľnosti poplatku, je

jeho netransparentnosť a neprimeraná výška, výrazne presahujúca náklady žalovaného na uvedenú
doplnkovú službu a obchádzanie skutočných úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v
RPMN, jej celková výška by bola omnoho vyššia ako bolo uvedené. Uvedený poplatok sa totiž svojim
rozsahom približuje súčtu úrokov a administratívneho poplatku, pričom v niektorých prípadoch aj tento
súčet prevyšuje. Ak poplatok za zabezpečenie splátok úveru podstatne a v rozpore s akoukoľvek
logikou, neprimerane prevyšuje náklad na doplnkovú službu, ktorej plneniu korešponduje, ide o exces

pri používaní inštitútu poplatku.
Nielen s poukazom na vyššie uvedené, ale aj na všetky doposiaľ známe skutočnosti v oblasti praktík
žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného sa evidentne jedná o cielene
vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie
peňažných prostriedkov, oproti tomu aké by žalovaný získal z úrokov formálne uvedených v zmluve.“

V zmluve o úvere je tiež uvedený poplatok za garantovanú službu v pevnej výške, a to 80,40
Eur. Je zrejmé, že výška tohto poplatku predstavuje viac ako 20 % výšky poskytnutého úveru. Za
poplatok mal mať žalobca v zmysle bodu 4. Zmluvy o úvere nárok na určité konkrétne služby, a to
1) službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/
alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradeným sumy, 2) podporu prostredníctvom zákazníckej

telefonickej linky, 3) službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich
straty alebo poškodenia, 4) službu poskytnutia karty splátok Zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie
záznamov o platbách podľa zmluvy, 5) na základe písomnej žiadosti Zákazníka, ktorý je v omeškaní
s úhradou sumy splatnej podľa tejto Zmluvy najmenej štyri týždne, sa Provident zaväzuje akceptovať
splácanie tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň

si neuplatniť vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od zmluvy alebo na úroky z
omeškania podľa čl. 10.
Na počiatku zmluvného vzťahu nie je zrejmé, či k poskytnutiu čo i len jednej zo z vyššie uvedených
služieb aj reálne dôjde. Aj za stavu, že žalovanému žiadna služba poskytnutá nebude, je v zmysle
zmluvy povinný poplatok zaplatiť. Naviac stanovením paušálnej výšky poplatku sa žalovaný snaží obísť

prípadnú požiadavku presne vyčísliť náklady vzniknuté s poskytnutím tej ktorej služby, napr. zaslaním
upomienky, vyhotovením duplikátov zmluvných dokumentov a pod.. Predmetné ustanovenie zmluvy o
poplatku za garantovanú službu tak vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa, a to s ohľadom na
jeho koncepciu a samotnú výšku poplatku. Ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

- rozsudky OS PO sp. zn. 38C/140/2010, 14C/92/2013 ako aj 11C/22/2014, z ktorých je podstatné
to, že na základe výsluchu obchodných zástupcov žalovaného v konaní vykonaných, títo potvrdili, že
bez podpisu zmluvy o zabezpečení splátok úveru by nebola s nimi podpísaná ani zmluva o poskytnutí
úveru, teda možnosť výberu formy splácania poskytnutého úveru spotrebiteľom bola iba predstieraná,
v skutočnosti podmieňoval veriteľ, teda žalovaný poskytnutie úveru podpísaním zmluvy o zabezpečení

splátok úveru.
6.3. V prejednávanej veci súd k vyhláseniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nepristúpil, pretože
má za to, že zmluva o zabezpečení splátok úveru je neplatná priamo zo zákona pre rozpor s § 54
ods.1 OZ (Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento

zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.) v spojení s § 567 ods.1 OZ (Dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak
nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.), kde žalobcom spoplatňovaná
služba podľa občianskeho zákonníka spoplatňovaná nie je. Týmto dochádza k odkloneniu od citovaných
ustanovení občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa a takéto odklonenie je bez ďalšieho

neplatné.

7. Z úradnej činnosti je súdu známe (vec OS Prešov sp. zn. 9Csp/262/2017 a iné), že splátky
úveru poskytnuté Provident Financial majú anuitný charakter. Podľa www.wikipedia.sk anuita ( z lat. annuus - ročný ) je pravidelné (periodické) plynutie pevne
stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká.

Skladá sa z istiny a splátky úroku . Výška
anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku . Z toho vyplýva , že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť
úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou

sa úrok znižuje a istina sa zvyšuje. Úrok a istina sa platia v pravidelných časových intervaloch , najčastejšie mesačne počas celej platnosti úveru.

8. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka - Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia

doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane
zročným celý dlh (§ 565 ), začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

9. V prejednávanej veci boli okrem poslednej splátky, všetky splátky už premlčané, keďže splatnosť

poslednej splátky bola dňa 03.07.2014 a žaloba bola podaná dňa 29.06.2017. Tým, že žalobca súdu
neoznámil rozpis jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky, sám zavinil, že súd nemohol jeho
žalobe vyhovieť ani pri poslednej splátky, pretože nebolo zrejmé v akom rozsahu je v nej obsiahnutá
istina, vzhľadom na meniaci sa pomer istiny, úroku a poplatku v každej splátke.

10. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10.1. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, žalobca v konaní neúspešný, nárok na náhradu trov konania
nemá. Žalovanému v konaní úspešnému súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne
trovy v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.