Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/69/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114210935
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114210935.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Sberbank Slovensko a.s., so sídlom
v Bratislave, Vysoká č. 9, IČO: 17 321 123, zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Štefánikova č. 8, proti žalovanej: C. W., L. X.X.XXXX, J. E. T.S.Q., G. Č.. XXXX/XX,
zastúpenej JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Škultétyho č. 3, o zaplatenie
9.252,50 € s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu i žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice
I č.k. 16C/6/2014 zo dňa 29.5.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku.

Z r u š u j e výrok rozsudku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 6.662,24
€ a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 6.680,24 € od 29.1.2014 do 23.9.2014, zo
sumy 6.660,24 € od 24.9.2014 do 30.10.2014, zo sumy 6.651,24 € od 31.10.2014 do 29.11.2014, zo
sumy 6.642,24 € od 30.11.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
8,93 € od 26.4.2013 do 28.5.2013, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 91,71 € od

28.5.2013 do 26.6.2013, zo sumy 172,76 € od 26.6.2013 do 26.7.2013, zo sumy 257,61 € od 26.7.2013
do 27.8.2013, zo sumy 340,83 € od 27.8.2013 do 26.9.2013, zo sumy 425,15 € od 26.9.2013 do
26.10.2013, zo sumy 513,21 € od 26.10.2013 do 15.11.2013 a úrok z omeškania vo výške 8,25 % zo
sumy 6.680,40 € od 15.11.2013 do 28.1.2014, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.485,24 € a úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne od
29.1.2014 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 40 € splatných vždy 25. dňa toho
ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia, pričom omeškanie čo i

len jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a žalobcovi
priznal náhradu trov konania v sume 2.015,89 €, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia v sume
1.626,13 € a zo zaplateného súdneho poplatku v sume 389,76 €, ktorú sumu zaviazal žalovanú zaplatiť
právnemu zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 8.235,48 €,
kapitalizovaného úroku vo výške 642,39 €, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 374,63 €

a následne úroku z úveru vo výške 15,19 % ročne zo sumy 6.750,24 € od 29.1.2014 do zaplatenia,
úroku vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.485,24 € od 29.1.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 6.750,24 € od 29.1.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že medzi ním a žalovanou bola v súlade s ust. § 497 a nasl.Obchodného zákonníka uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej bezúčelový
spotrebiteľský úver vo výške 7.000 € s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 15,19% ročne. Žalovaná
sa zaviazala splatiť poskytnutý úver do 25.11.2017 pravidelnými mesačnými splátkami vo výške

167,23 €, ktorú povinnosť však porušila, úver včas a riadne nesplácala. Vzhľadom k tomu žalobca v
súlade s obchodnými podmienkami Sberbank Slovensko a.s. vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku
dňu 14.11.2013. Celkovú žalovanú sumu špecifikoval žalobca ako istinu vo výške 6.750,24 €, úrok z
úveru 642,39 €, úroky z omeškania 374,63 € a poplatky 44,40 €, pričom poplatky vyplývali z platného
sadzobníka poplatkov Sberbank Slovensko, a.s. a z prehľadu poplatkov, ktorá vyplýva z prílohy č. 1

k predmetnej zmluve o úvere. Ďalšia suma 1.485,24 € bola žalobcom žalovaná na základe Zmluvy o
bežnom účte k Programu služieb, ktorá bola uzavretá medzi sporovými stranami dňa 20.11.2009 podľa
§ 708 a nasl. Obchodného zákonníka a modifikovaná Dodatkom zo dňa 23.5.2012. Žalobca podľa tejto
zmluvy poskytol žalovanej úverový rámec povoleného prečerpania vo výške 996 €, žalovaná prekročila
dohodnuté povolené prečerpanie na bankovom účte, pričom hrubo porušila aj zmluvné povinnosti a
príslušné Obchodné podmienky žalobcu. Preto v súlade s Obchodnými podmienkami pre poskytovanie

spotrebiteľských úverov formou povoleného prečerpania a prekročenia vypovedal žalobca Dodatok k
zmluve o bežnom účte a súčasne vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky do 13.11.2013, žalovaná
však peňažné prostriedky nevrátila a nepovolený debetný zostatok nevyrovnala. V zmysle sankčných
úrokových sadzieb žalobcu sa preto suma 1.485,24 € úročí úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne.

3.Žalovanávprvomradepovažovalaúverposkytnutýnazákladezmluvyzodňa2.11.2012zabezúročný
a bez poplatkov z dôvodu, že žalobca nesplnil svoju povinnosť a v zmluve neuviedol aj výšku, počet
a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, nešpecifikoval, z čoho pozostáva mesačná splátka
vo výške 167,23 €, teda čo tvorí jej istinu, čo úrok a čo ostatné poplatky. Poukázala tiež na to, že úver,
ktorý jej bol poskytnutý vo výške 7.000 € predstavuje iba sumu 6.930 €, pretože v deň poskytnutia úveru

uhradila žalobcovi sumu 70 €.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie a zaoberal sa oprávnenosťou jednotlivých nárokov žalobcu,
uplatnených v tomto konaní, či už zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 2.11.2012, ale
aj zo Zmluvy o bežnom účte v Eur k programu služieb č. 3360122806/3100 uzavretej zo dňa 20.11.2009,

ako aj Dodatku zo dňa 23.5.2012, ktorej predmetom bol záväzok banky poskytovať na bežnom účte
žalovanej platobné služby.

5. Nárok zo Zmluvy o spotrebnom úvere č. XXXXXX súd právne posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53
ods. 1 až 15 Občianskeho zákonníka, podľa § 1 ods. 1 až 8 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
účinného do 31.12.2012, podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. k/, § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, §
517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 ods. 1, § 10c/ vl. nar. č. 87/1995 Z.z.. Po vykonanom
dokazovaní mal za preukázané, že ide jednoznačne o spotrebiteľský vzťah, kde žalobca vystupoval
ako banka v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľka, teda

je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Zistil, že z návrhu žalobcu je zrejmé, že svoju pohľadávku zo zmluve o úvere
ku dňu 28.1.2014 vyčíslil v sume 7.811,66 €, z ktorej predstavuje istina sumu 6.750,24 €, kapitalizované
úroky z pôžičky 642,39 €, kapitalizované úroky z omeškania vo výške 374,63 € a poplatky 40,40 €.
Suma 44,40 € však nebola predmetom konania, pretože súčtom istiny a sumy 1.485,24 € (pohľadávka

žalobca vyplývajúcej zo zmluvy o bežnom účte) je evidentné, že vychádza suma 8.235,48 €, ktorej
sa okrem príslušenstva žalobca v žalobe domáhal. Pri posudzovaní odôvodnenosti nároku žalobcu vo
vzťahu k istine 6.750,24 € z úverovej zmluvy súd prvej inštancie zohľadnil, že poskytnutý spotrebiteľský
úver žalovanej ako spotrebiteľke je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a preto z tejto sumy
bolo potrebné bolo potrebné odpočítať poplatok za poskytnutý úver vo výške 1 % z úveru t.j. 70 €, ako

aj splátky zaplatené žalovanou dňa 24.9.2014, 31.10.2014 a 30.11.2014 v sume 38 €, dôvodná žaloba
bola vo výške 6.662,24 € titulom nesplatenej časti úveru poskytnutého žalobcom žalovanej a na túto
sumu aj žalovanú zaviazal. Úver považoval za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu toho, že amortizačná
tabuľka podľa zmluvy o úvere zo dňa 2.11.2012 (článok 11 bod 5) je síce podľa zmluvy neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, avšak z tejto predloženej amortizačnej tabuľky spotrebného úveru nie je zrejmé, či

táto bola konkrétne k zmluve o spotrebiteľskom úvere pripojená, nakoľko nie je datovaná, nachádza
sa na nej iba pečiatka žalobcu a naviac, nie je žalovanou ako spotrebiteľkou podpísaná. Preto nebolo
preukázané, či práve táto amortizačná tabuľka bola pri podpise zmluvy spotrebiteľke predložená na
oboznámenie, a teda, či tvorí súčasť zmluvy. Vzhľadom na absenciu podpisu žalovanej na tejto tabuľkenie je v jej časti splnená podmienka dodržania prísnej písomnej formy uzatvárania zmluvy. Žalobca
preto neuniesol dôkazné bremeno, že medzi stranami sporu došlo k dohode o platnosti amortizačnej
tabuľky pre absenciu jej písomnej akceptácie pri uzatváraní zmluvy so žalovanou. Súd teda v tejto

časti (amortizačná tabuľka) považoval dojednanie za absolútne neplatné v súlade s ust. § 11 ods. 1
písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Priznanú sumu z tohto nároku zaviazal súd žalovanú
zaplatiť aj s úrokom z omeškania, avšak s prihliadnutím na uhradenie splátok úveru žalovanou a ďalšie
sumy, ktoré žalobkyňa uhrádzala. V prevyšujúcej časti žiadaný úrok z omeškania už považoval súd za
nedôvodný a v tejto časti bola žaloba žalobcu zamietnutá. Keďže predmetom konania bolo aj zaplatenie

kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 374,63 €, ktorý predstavuje súčet úrokov z omeškania
počítaných na mesačnej báze z nezaplatených splátok istiny pohľadávky od tretieho mesiaca roku 2013,
kedy prvýkrát došlo k prerušeniu povinnosti splácať úver riadne a včas, a až do novembra 2013, kedy
žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Keďže súd bol toho názoru, že poskytnutý
úver je bez poplatkov a úrokov, priznal žalobcovi po odpočítaní 70 € (čo bol zaplatený poplatok za
poskytnutý úver žalovanou) z jednotlivých splátok istinu úveru za obdobie od 26.4.2013 do 28.1.2014 a

priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške celkom v sume 128,65 €.

6. Druhý nárok uplatnený žalobcom žalobou vychádzal zo zmluvy o bežnom účte a jej dodatku, ktorý
sporové strany uzavreli 23.5.2012. Túto časť nároku posúdil súd prvej inštancie podľa § 708 ods. 1, 2,
§ 710 ods. 1, 2, § 710, § 497 Obchodného zákonníka. Uplatnený nárok s príslušenstvom žalovaná v

konaní nerozporovala, avšak žiadala o zaplatenie pohľadávky v mesačných splátkach vo výške 40 €
vzhľadomnasvojeosobnéamajetkovépomery.Vsúladesust.§160ods.1O.s.p. jejpovolilsúdplnenie
v splátkach so sankciou zročnosti celého plnenia, ak dôjde k omeškaniu splnením čo i len jednej splátky.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., náhradu trov konania priznal podľa pomeru

úspechu sporu, a to aj trovy právneho zastúpenia v súlade s ustanoveniami vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

8. Proti zamietavému výroku rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 205
ods. 2 písm. d/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku tak, že uloží

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 642,39 €, úrok vo výške 15,19% ročne zo sumy
6.642,24 € od 30.11.2014 do zaplatenia a poplatky vo výške 44,40 € a zároveň uloží žalovanej povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania. Nepovažoval za správny záver súdu prvej inštancie v
súvislosti s tým, že zmluva o spotrebnom úvere č. XXXXXX zo dňa 2.11.2012 neobsahovala náležitosť
v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/ a § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, v dôsledku čoho súd považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Zdôraznil, že
prehľad jednotlivých splátok vrátane amortizácie istiny a úroku poskytuje amortizačná tabuľka, ktorá
predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Údaj o počte a výšky termínoch splátky je uvedený
aj v článku 2 zmluvy o úvere, v ktorom je konkretizovaná výška splátky, počet jednotlivých splátok,
termínichsplatnosti,konečnásplatnosťúveruapriemernáročnápercentuálnamieranákladov.Zobsahu

zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je aj amortizačná tabuľka
a navyše údaj o tom, že súčasťou zmluvy o úvere sú dve prílohy, je uvedený na poslednej strane,
ktorú žalovaná podpisovala. Nemožno preto pochybovať o tom, že predmetná listina bola súčasťou
úverovej dokumentácie, ktorá bola žalovanej odovzdaná v deň uzavretia daného úverového vzťahu
medzi účastníkmi a túto skutočnosť potvrdil aj pečiatkou žalobca, ktorou pečiatkou bola amortizačná

tabuľka opatrená. Poukázal pritom aj na uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10.5.2011 sp.zn. 32
Cdo 461/2010 v ktorom sa akcentuje, že k tomu, aby sa obsah určitej listiny, na ktorú zmluva odkazuje
stal jej súčasťou, postačujú podpisy účastníkov na zmluve. Pritom žalovaná vôbec nenamietala, že by
jej amortizačná tabuľka predĺžená nebola a táto skutočnosť medzi sporovými stranami nebola sporná.

9. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná ktorá uviedla, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie
vo veci samej a napadnutý zamietavý výrok za vecne správny a ako taký ho navrhla odvolaciemu
súdu potvrdiť, zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Opätovne poukázala na ust.
§ 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a dôvodila, že úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov aj preto, že spoločnosť, ktorá poskytuje úvery, by si mala splniť

svoju povinnosť a v zmluve uviesť aj výšku, počet a termíny splátok istiny a úrokov a iných poplatkov,
čo v danom prípade z predmetnej zmluvy nie je zrejmé. Nie je jasné, z čoho pozostáva mesačná
splátka vo výške 167,23 €, čo tvorí jej istinu, jej úrok a čo tvorí iné poplatky. Ďalej zo znenia zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení posledných právnych predpisov vyplýva, že tietoúdajemusíobsahovaťzmluvaanieamortizačnátabuľka(neopatrenáanipodpisomžalovanej),prípadne
iné súčasti spotrebiteľskej zmluvy. Odkázala pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 3 M Cdo
12/2014 z ktorého vyplýva, že súdy by mali brať na zreteľ ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy. Majú prihliadať na zákonný
dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou a malo by sa zohľadniť aj ust. § 52 ods. 2 tretia
veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1.5.2014 a právne predpisy, ktorých sú

súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne
vzťahy žalovanej pred týmto dňom. Keďže žalovaná žiadala úver 7.000 € a žalobca jej v deň poskytnutia
úveruposkytollen6.930€,pretožezinkasovalpoplatok70€,úvervskutočnostipredstavovallen6.930€.

10. Proti výroku rozsudku o náhrade trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z
dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, písm. c/, písm. d/ a písm. f/ O.s.p. Poukázala na to, že žalovaná je

nemajetná a rozhodnutím Centra právnej pomoci č.k. 6876/14PP-KAKE zo dňa 17.6.2014 a 29.9.2014
bol jej priznaný nárok za poskytnutie právnej pomoci, a preto nie je možné spravodlivo požadovať,
aby hradila trovy právneho zastúpenia. Napokon žalobca má zriadené právne oddelenia, zamestnáva
zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí môžu hájiť jeho záujmy v konaní pred súdom. Je toho
názoru, že niet reálneho dôvodu na to, aby využíval služby advokáta, a preto považuje vzniknuté trovy

právneho zastúpenia za neúčelne vynaložené. Navrhla, aby odvolací súd výrok rozsudku o trovách
konania súdu prvej inštancie zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie, alebo tento výrok zmenil tak, že vysloví, že žalobca nemá proti žalovanej nárok na
náhradutrovprávnehozastúpenia.Kodvolaniu žalovanápripojilaajrozhodnutieCentraprávnejpomoci,
kancelária Košice zo dňa 29.9.2014 a zo 17.6.2014.

11. K odvolaniu žalovanej proti výroku o trovách konania podal písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom
navrhol, aby odvolací súd výrok rozsudku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil a uložil
žalovanej nahradiť žalobcovi aj trovy odvolacieho konania. Dôvodil, že pokiaľ bol aj účastníkovi priznaný
nárok na právnu pomoc podľa osobitného predpisu, takéto rozhodnutie má účinky oslobodenia od

súdnych poplatkov v rozsahu, v ktorom mu bola právna pomoc priznaná, ale toto zvýhodnenie sa
však nevzťahuje na povinnosť neúspešného účastníka, ktorý je oslobodený od súdnych poplatkov,
zaplatiťúspešnémuúčastníkovináhradutrovkonania,vrátanetrovprávnehozastúpenia.Inštitútplatenia
súdnych poplatkov je rozhodne potrebné rozlišovať od inštitútu náhrady trov konania, ktorá sa riadi bez
ďalšieho iba procesným úspechom vo veci v zmysle relevantných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku. Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne
považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie práva v súdnom konaní. Účastníka pritom nie
je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov, zodpovedajúca výške odmeny
advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám (uznesenie NS SR zo dňa 29.9.2015 sp.zn. 4 M
Cdo/16/2014).

12. Žalobca i žalovaná podávali odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

13. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaných odvolaní podľa ust.
§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že
odvolania boli podané včas a oprávnenými osobami, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu proti zamietavému výroku rozsudku vo veci samej nie je dôvodné. Rozsudok bol

verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. marca 2017, pričom verejné vyhlásenie bolo
v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené. Dôvodné je však odvolanie žalovanej proti výroku
rozsudku o trovách konania.15. Žalobca použil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/, O.s.p., platného a účinného v čase
podania odvolania. Za súčasne platnej právnej úpravy, ide o odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1
písm. f/ CSP. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v

nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd
berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

16.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený. Výroku
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli
za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že

by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil
skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny
právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne

odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 CSP).
Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa
s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní
žalobcu neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny

potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého výroku rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením odvolaním žalobcu

napadnutého výroku rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce, preto na neho v plnom rozsahu odkazuje. Na
doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd dodáva:

18. Napriek skutočnosti, že žalovaná nenamietala v konaní neplatnosť dojednaní pre nedodržanie
písomnej formy amortizačnej tabuľky z dôvodu chýbajúcej jej podpisu na takomto dojednaní, mal v

zmysle ustanovenia § §5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa konajúci súd oprávnenie
z úradnej moci posúdiť platnosť takéhoto dojednania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu dospel po
podrobení prieskumu takéhoto dojednania k správnemu právnemu záveru, že úver na základe Zmluvy
o spotrebnom úvere č. XXXXXX je bezúročný a bez poplatkov a naviac, takýto záver odôvodňuje aj
absencia špecifikácie zloženia jednotlivých splátok úveru (t.j. aká čiastka pripadá na istinu, aká na úver

a aká na ostatné poplatky).

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý zamietavý výrok rozsudku súdu prvej
inštancie ako vecne správny.

20. Žalovanou napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania však nebolo možné potvrdiť ani zmeniť, keďže na to neboli splnené zákonné podmienky.

21. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP (predtým § 142 ods. 1 O.s.p.) súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru úspechu vo veci.

22. Podľa § 257 CSP (predtým ust. § 150 ods. 1 O.s.p.) výnimočne súd neprizná náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu

v konaní v zmysle ust. § 255 CSP. Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý v rozhodnutíje potrebné aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach u strán sporu,
ale aj v okolnostiach danej veci. Ustanovenie § 257 CSP v zmysle zaužívanej judikatúry nie je možné
považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle súdu, ale ide

o také ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť (uznesenie NS SR z 28.1.2010 sp.zn. 2MCdo/17/2009).

24. Účelom ustanovenia § 257 CSP je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem

upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života,
právo sa dotvára práve sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu inému záveru o náhrade
trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Výnimočné okolnosti
a dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajú teda buď zo sociálneho aspektu, kedy povinná strana

sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť
len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery oboch strán, prihliada sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže teda súd
dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu
preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.12.2011 sp.zn.

II. ÚS 563/2001-14 po prispôsobení novej úprave).

25. Ustanovenie § 257 CSP neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania,
ale práve k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo
ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne

vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znáša svoje trovy konania
sám, preto javí spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom
pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku a
pod. (uznesenie NS SR z 18.1.2012 sp.zn. 6MCdo/5/2011). Z obsahu spisu a z výsledku dokazovania
vyplýva, že sociálne a príjmové pomery žalovanej boli dôvodom, pre ktorý jej bola priznaná právna

pomoc Centrom právnej pomoci, avšak možnosťou použitia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o
náhrade trov konania sa súd prvej inštancie v odôvodnení tohto výroku rozhodnutia vôbec nezaoberal.
Je potrebné tiež zhodnotiť postoj žalovanej tak pred začatím sporu, ale aj v jeho priebehu.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie v

zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok žalobcu
na náhradu trov konania, avšak zaoberať sa aj ustanovením § 257 CSP, či v tomto prípade neprichádza
do úvahy jeho použitie a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).