Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. október 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215375
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116215375.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. XXX, XXX XX Z., v konaní o zaplatenie 3 052,16 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaná má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 13.06.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia

a) istiny - 3052,16 €,

b) úrokov - 171,65 €,
c) úrokov z omeškania - 3,32 €,
d) úrokov z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 3052,16 € od 02.07.2016 do zaplatenia,
e) úrokov z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 171,65 € od 02.07.2016 do zaplatenia,

na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere, pričom žalovaný poskytnutý úver
riadne a včas nevrátil. Žalobca súdu zároveň predložil podrobné vyčíslenie uplatnených čiastkových

nárokov.

2. Žalovaný sa k predmetu konania nevyjadril.

3. Súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 17.10.2016 v neprítomnosti účastníkov konania, na
ktorom vykonal dokazovanie obsahom listín predložených žalobcom a zistil nasledujúce:
3.1. Prima banka ako veriteľ uzavrela dňa 14.10.2013 so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXX - Pôžička za nasledujúcich podmienok:
- výška úveru 5000 €,
- splatnosť 1. splátky dňa 25.10.2013,
- lehota splatnosti do 25.09.2018,
- mesačná anuitná splátka 120,94 €,
- počet splátok 60,
- výška úrokovej sadzby 15,9% p.a.,

- RPMN 20,23 % p.a.,
- priemerná RPMN - 20,83 €.3.2. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný si povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnil riadne a včas, preto žalobca z dôvodu omeškania žalovaného s

platením splátok pristúpil k tzv. predčasnému zosplatneniu úveru.
3.3. Listom zo dňa 29.06.2016 vyzval súd žalobcu, aby

a) zaslal rozpis všetkých splátok na istinu, úroky a poplatky,
b) zaslal doklady na základe, ktorých skúmal bonitu žalovaného.

3.4. Na výzvu súdu zo dňa 09.09.2016 reagoval žalobca podaním doručeným dňa 22.09.2016. Žalobca
uviedol, že bonitu klienta skúmal na základe reportu zo Spoločného registra bankových informácií. Z
predloženého reportu podľa súdu nevyplýva nič, čo by svedčilo o )ne)bonite klienta. Ako bude uvedené
nižšie, týmto reportom zistené informácie sú pre splnenie povinnosti veriteľa overovať s odbornou
spôsobilosťou bonitu dlžníka úplne nepostačujúce.

Vyššie zistené skutočnosti súd právne posudzoval nasledujúco:

4. Skúmanie bonity žalovaného. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Neplatnosť predčasného
zosplatnenia.

4.1. Podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.
(1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy
spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.
(2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným

zákonom.
4.2. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1 , nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia
povinnosti podľa § 7 ods. 1

sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

4.3. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,
tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom

kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu
a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď

z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.
4.4. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov,
ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že
informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám
a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia

úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a
samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je
povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či
a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.4.5. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ
schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa

konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si
zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať

splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na
bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama
o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
4.6. Je zrejmé, že žalobca spôsobom vyššie uvedeným nepostupoval. Súd teda dospel k záveru, že

žalovaný je povinný z prejednávaného úverového vzťahu vrátiť iba istinu a nie aj úroky a poplatky a k
predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo tiež z dôvodu neskúmania bonity dlžníka.

5. Nepriznané plnenie - Vyššie uvedené závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako aj o

neplatnosti predčasného zosplatnenia znamenajú, že žalobca by mal právo na zaplatenie istiny dlžnej ku
dňu rozhodovania súdu. Za týmto účelom však bolo potrebné, aby súd mal k dispozícii rozpis splátok na
istinu, úroky a poplatky, z ktorého by zistil aká istina je dlžná ku dňu jeho rozhodovania a s akou istinou
bol žalobca v omeškaní. Zároveň žalovaným doteraz zaplatená suma rozpočítaná žalobcom na istinu -
1947,84 € a úrok - 1559,42 €, musí byť celá započítaná na istinu a vzhľadom na výšku istiny 5000 € a

dobu konečnej splatnosti 25.09.2018 je možné, že v čase rozhodovania súdu žiadna istina dlžná nie je.
5.1. Úver mal byť splácaný anuitnými splátkami. Podľa www.wikipedia.sk
anuita ( z lat. annuus - ročný ) je pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených platieb
počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa z

istiny a splátky úroku.Výškaanuitnej
splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku . Z toho vyplýva , že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť
úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou

sa úrok znižuje a istina sa zvyšuje. Úrok a istina sa platia v pravidelných časových intervaloch , najčastejšie mesačne počas celej platnosti úveru.
5.2. Tým, že žalobca súdu neoznámil rozpis jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky, sám zavinil,
že súd nemohol jeho žalobe vyhovieť v časti istiny, nakoľko nebolo možné zistiť aká je suma istiny
v jednotlivých nezaplatených splátkach ku dňu rozhodovania súdu a ani v časti úrokov z omeškania,

pretože nebolo možné zistiť s akou sumou istiny bol žalovaný v omeškaní ku dňu, od ktorého žalobca
úrok z omeškania požadoval. Čo sa týka vyčísleného úroku z omeškania vo výške 3,32 € tento je v
rozpore so zákazom anatocizmu (úročenia úrokov) vypočítaný z celej dlžnej splátky (vrátane úroku) a
nielen z dlžnej istiny, preto ho súd nepriznal.

6. K prejednávanej veci súd ešte uvádza:
6.1. Podľa § 132 ods.1 C.s.p. - V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.
6.2. Podľa § 132 ods. 3 C.s.p. - Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,

ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
6.3. Uvedené ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujú tzv. procesné bremená, resp.
povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.
6.4. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť
za to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa

to z jeho strany negatívne na výsledku sporu.
6.5. Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených
skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti
dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňujedeklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej
rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v
konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený

súdu. Odporcu dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia nezaťažujú vtedy, ak iba žiada nevyhovieť
návrhu.
6.6. V civilnom procese platí ďalej tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je
záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou

účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie
do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je
možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia.
Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo
strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri
nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est

non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.
6.7. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého
záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní
skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých
prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť

záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. Dôkazné bremeno je teda inštitútom, ktorý
súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.
6.8. V prejednávanej veci žalobca napriek výslovnej požiadavke súdu na predloženie dôkazov v jeho
prospech, tomuto nevyhovel, čím sám výlučne spôsobil, že žalobe nebolo možné vyhovieť, aj keď by
sa to čiastočne javilo ako dôvodné.

6.9. Ak teda banka vystupuje v postavení žalobcu, musí rovnako ako každý iný veriteľ uplatňujúci
peňažný nárok, dôvodnosť tohto nároku do posledného centu preukázať. Zároveň súd vyjadruje
počudovanie nad tým, že žalobcovi spôsobuje problémy preukázať odôvodnenosť uplatneného nároku,
napriek poučeniu súdu o jeho právnom názore a o tom aké listiny predložiť treba a ktoré má zároveň
výhradne k dispozícii iba žalobca. Ďalšie vyzývanie a „nútenie“ banky, aby svoj nárok preukázala už

možné nebolo, pretože by predstavovalo porušenie rovnosti účastníkov konania.

7. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný, patrí mu náhrada trov konania v rozsahu 100%

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.