Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. august 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Csr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116882505
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116882505.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobkyne: W. Y., O..

XX.XX.XXXX, Z. V. O. XXXX/X, XXX XX Ž., Š. D. F., právne zastúpená STEHURA & partners, v. o. s., so
sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpená Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská
3605, 010 01 Žilina, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov

Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb, so sídlom
Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 45 745 757, spis. zn. RK-PC-92/15-EK vydaný rozhodcom
JUDr. Erikom Končokom dňa 03.11.2015 v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so
sídlomPribinova25,82496Bratislava,IČO:35792752,zastúpenéhonazákladeplnejmociAdvokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., proti žalovanému W. Y., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. O. XXXX/X,
XXX XX Ž., o zaplatenie pohľadávky vo výške 502,24 eur s prísl., v plnom rozsahu.

Žalobkyni proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 04.03.2016 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 04.03.2016 sa žalobkyňa proti
žalovanému domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zrušil rozhodcovský rozsudok uvedený vo
výroku tohto rozsudku a zaviazal žalovaného nahradiť jej trovy konania.
2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že jej bol dňa 07.12.2016 doručený rozhodcovský rozsudok č
RK-PC-92/15-EK zo dňa 03.11.2015 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, so sídlom
Framborská 3605, 010 01 Žilina. S uvedeným rozhodcovským rozsudkom nesúhlasí, považuje ho za
nesprávny a vydaný v rozpore so zákonom, pretože: 1. nie je tu daná právomoc rozhodcovského súdu

vo veci konať, 2. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa ust. § 3 zákona
č. 335/2014 Z. z [§ 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z. z.], 3. v konaní nebol správne zistený
skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal
navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv
na výsledok sporu [§ 45 ods. 1 písm. g) zákona č. 335/2014 Z. z.], 4. stály rozhodcovský súd rozhodol
v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,
a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu [§ 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z. z.],

5. rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom [§
45 ods. 1 písm. j) zákona č. 335/2014 Z. z.], 6. výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore
s verejným poriadkom Slovenskej republiky [§ 45 ods. 1 písm. k) zákona č. 335/2014 Z. z.] a 7.rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 45 ods. 1 písm. l) zákona
č. 335/2014 Z. z.]. Konkrétne tak žalobkyňa, pokiaľ ide o dôvody uvedené pod bodmi 1. a 2., uviedla,
že namieta nedostatok právomoci stáleho rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť v danej veci, keďže

rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX uzatvorenú dňa 18.09.2013, ktorá mala zakladať právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle
ust. § 53 ods. 1, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a teda v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka za absolútne neplatnú. Súčasne žalobkyňa namietala, že sporná rozhodcovská zmluva
nespĺňa ani náležitosti ustanovené zákonom č. 335/2014 Z. z. Pokiaľ ide o dôvody uvedené pod bodmi

3. až 7., žalobkyňa s odkazom na znenie ust. § 28 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z. uviedla, že
jedným zo všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je aj zákon č. 129/2010
Z. z. V danom prípade ide o čisto spotrebiteľský vzťah, pričom predmetná zmluva musí obsahovať
všetky náležitosti, ktoré zákon č. 129/2010 Z. z. pre daný typ úveru vyžaduje. Predmetná zmluva
podľa jej názoru nespĺňa viaceré podmienky zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov
a neobsahuje správne uvedené náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) a k). Žalobkyňa namietala,

že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej aj len „RPMN“), ako aj celkovej čiastke splatenej
spotrebiteľom je v predmetnej zmluve uvedený nesprávne a v jej neprospech, pričom skutočná výška je
omnoho vyššia, a preto nemohla posúdiť výhodnosť tejto zmluvy. Okrem toho zmluvný úrok a odplata
za poskytnutie spotrebiteľského úveru je neprimerane vysoká a je v rozpore s dobrými mravmi. Na
základe vyššie uvedeného, žalobkyňa mala za to, že predmetná zmluva obsahuje viaceré neprijateľné

podmienky, ako aj nedostatky, a preto je podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z.
potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto je zrejmé, že
návrh uplatnený v predmetnom rozhodcovskom konaní je nedôvodný, pričom rozhodcovský súd sa pri
rozhodovaní s uvedenými zákonnými požiadavkami nesprávne vyporiadal a aj preto je jeho rozhodnutie
nesprávne. Napriek uvedeným skutočnostiam, ktoré z viacerých dôvodov spôsobujú bezodplatnosť a

bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, rozhodcovský súd ju zaviazal na plnenie, na ktoré niet zákonného
nároku a preto je aj takéto plnenie v rozpore s dobrými mravmi a verejným poriadkom a zákonom.
3. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.07.2016, v ktorom uviedol, že ak
žalobkyňa v žalobe tvrdí, že rozhodcovská zmluva je neplatná, lebo jej podmienky neboli individuálne
dojednané a bola nútená s ním túto zmluvu uzatvoriť, tieto námietky žalobkyne odporujú právnej úprave

platnej tak v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy (t. j. za účinnosti zákona č. 244/2002 Z. z.), ako
aj právnej úprave platnej v súčasnosti. V prvom rade či už individuálna alebo neindividuálna povaha
rozhodcovskej zmluvy nemá v zmysle platnej právnej úpravy spojitosť s tým, či rozhodcovská zmluva
je, alebo nie je platná, resp. či je prijateľná zmluvná podmienka alebo nie je. Pre posúdenie toho,
čo pojem individuálny v spotrebiteľskom práve znamená, je na mieste záver, že ide o každé také

ustanovenie, ktoré nielen spotrebiteľ naformuloval (táto predstava však s ohľadom na spôsob nazerania
na pojem spotrebiteľ zo strany súdu je nereálna, vzhľadom na to ako je posudzované postavenie
spotrebiteľa), ale predovšetkým také ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ
malreálnumožnosťhoneprijať,odmietnuť,čianulovať.Vpomerochtejtovecisúpodstatnédvezákladné
oprávnenia, resp. možnosti žalobkyne vo vzťahu k ovplyvneniu toho, či rozhodcovská zmluva vznikne,

eventuálne či dôjde k jej zrušeniu. Jednak je to ustanovenie o tom, že rozhodcovská zmluva nie je
podmienkou pre získanie úveru, a teda, že k jej uzavretiu vôbec nemusí dôjsť (obdoba súčasného
ust. § 3 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z. z., ktorú žalovaný formuloval do rozhodcovskej zmluvy už v
roku 2013). Druhé je ustanovenie o možnosti jednostranného ukončenia rozhodcovskej zmluvy úkonom
žalobkyne (dlžníka) - odstúpením aj bez uvedenia dôvodu. Práve možnosť dodatočného odstúpenia od

rozhodcovskej zmluvy sa z pohľadu pojmu „individuálny“ javí ako základný fakt, ktorý neguje tvrdenia
žalobkyne. Rozhodcovská zmluva totiž nevznikla za stavu, kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že
ju prijať nemusí. Táto informácia sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy, teda aj z
hľadiska transparentnosti danej informácie nie je možné konštatovať deficit informovanosti na strane
spotrebiteľa. Navyše, keď v danom čase bol informovaný o tom, čo uzavretie danej zmluvy má za

následok. Pritom v spojení s informáciou pre rozhodovanie o prijatí rozhodcovskej zmluvy je podstatné
prehlásenie veriteľa, že existencia rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou vzniku úverovej zmluvy a
informovanie o tom, čo rozhodcovské konanie je. Zároveň existencia rozhodcovskej zmluvy neskončila
ani následne, kedy si žalobkyňa v lehote 14 dní (jej dĺžka je rovnocenná, ako s lehotami definovanými
v zákone pre možnosť odstúpenia od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo vrátenie tovaru kúpeného

na diaľku a pod.) mohla uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť. Žalobkyňa - spotrebiteľ
- ako osoba v primeranom rozsahu obozretná a rozhľadená mala právo zrušiť rozhodcovskú zmluvu aj
dodatočne (vedená hocakým úmyslom). O tomto práve bola informovaná transparentným spôsobom,
kedy priamo nad podpisovou doložkou sa v bode 7 rozhodcovskej zmluvy nachádzalo ustanovenieo tomto oprávnení. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným rozhodcovskú zmluvu. Podpis žalobkyne je
totožný s podpisom na Zmluve o revolvingovom úvere, ako aj Dohode o zrážkach zo mzdy, pričom
ich uzatvorenie žalobkyňa žiadnym spôsobom nespochybňuje. V súvislosti s uvedeným žalovaný

poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove spis. zn. 13Co/l11/2014 a uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/439/2015 zo dňa 28.07.2015, ktoré posudzovali rozhodcovskú zmluvu (a
rozhodcovské konanie) totožného znenia, ako je v prejednávanej veci. Žalobkyňa žiadnym spôsobom
nevysvetlila,akomohlabyťnútenáadonútenákuzatvoreniurozhodcovskejzmluvy,keďmalamožnosťv
lehote 14 dní po prijatí peňažných prostriedkov od nej odstúpiť bez akéhokoľvek následku na uzatvorený

zmluvný vzťah. V zmysle ust. § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. sa rozhodcovská zmluva uzatvorená
do 31.12.2014 spravuje predpismi účinnými k tomuto dňu. V zmysle uvedeného rozhodcovskú zmluvu,
ktorá je predmetom tohto konania, nemožno posudzovať podľa predpisov účinných od 01.01.2015, ako
tvrdí žalobkyňa. Je zrejmé, že predmetná rozhodcovská zmluva spĺňa náležitosti individuálnej zmluvnej
podmienky, z ktorej obsahu vyplýva poučenie o možnosti jej uzatvorenia, ako aj právo na jednostranné
odstúpenie od nej. Z uzatvorenej zmluvy nepochybne vyplýva aj skutočnosť, že zmluvné strany takto

dojednanou a podpísanou zmluvou založili právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodovať o
právach a povinnostiach vyplývajúcich alebo súvisiacich so zmluvou o revolvingovom úvere. Pokiaľ ide
o žalobkyňou uvedený ďalší dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, z dôvodu ktorých by úver
poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX mal byť bezúročný, konkrétne
neuvedenie RPMN, ako aj neuvedenie údaju o výške, počte a termínoch splatnosti splátok, žalovaný

namietal, že žalobkyňa bližšie nekonkretizovala, z akého dôvodu by mala byť RPMN v zmluve uvedená
v nesprávnej výške. Tento údaj je uvedený v článku 6 zmluvy v časti s označením RPMN za úver 69,55
%. To, že tento údaj je uvedený v súlade so vzorcom na jeho výpočet, preukazuje spôsobom jeho
výpočtu prostredníctvom rozpisu tohto vzorca v zmysle prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z. z. Ako
druhý dôvod pre svoje konštatovanie o bezúročnom charaktere úveru poskytnutého na základe zmluvy

žalobkyňa tvrdí, že zmluva neobsahuje uvedenie počtu, výšky a termínov splatnosti splátok. K tomuto
dôvodu žalovaný uviedol, že zákon č. 129/2010 Z. z. účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom
úvere medzi stranami sporu nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu
splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len
vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch

splátok a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Zmluva uzatvorená
medzi nimi vyžaduje pre platnosť iba to, aby obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok. Zmluva obsahuje zákonom

vyžadovanú výšku splátky (66,42 eur), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - uvedené v
ust. čl. 2.1 zmluvných dojednaní, ako aj v oznámení o schválení úveru, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť
zmluvy) a počet splátok (30 splátok), teda aj náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. Pri výklade označeného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., aký vyplýva z návrhu,
a teda rozpisovaní splátky, by nebolo reálne možné vypočítať údaj o RPMN. V zmysle ust. § 9 ods.

2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva musí obsahovať RPMN a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Pri výpočte RPMN sa podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z. z. vychádza
z výšky splátky. Výška splátky je logicky tá suma, o ktorej sa hovorí v ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č.
129/2010 Z. z. Pri výpočte RPMN zákon neurčuje iný význam pojmu „splátka“, teda napríklad že má ísť o

súčet splátky istiny, alebo splátku úroku a pod. Pritom je zrejmé, že musí ísť o celú splátku, pretože inak
by daný výpočet bol nesprávnym a mylným. Ak by platilo samostatné uvádzanie splátky istiny, splátky
úroku, potom zo žiadneho zákonného ustanovenia ani nevyplýva, že by zmluva mala ešte obsahovať aj
samostatný údaj o ich súčte. Predmetná zmluva tak obsahuje náležitosti aj podľa ust. § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z. z. Nakoľko ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. sú výsledkom implementácie

smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES, je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade
ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. aj z jej ustanovení. Osobitne to určuje ako povinnosť aj
ust. čl. 22 ods. 1 smernice. Podľa ust. čl. 10 ods. 1 písm. h) spomenutej smernice má zmluva obsahovať
výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Zo

smernice teda vyplýva požiadavka na uvádzanie podmienok čerpania, ak sú teda dohodnuté (keďže z
logiky veci vyplýva, že ak niektorá z náležitostí zmluvy nie je aktuálna, potom sa neuvádza). Predmetná
smernica má v rámci únijného práva povahu plnej harmonizácie. Členské štáty preto nie sú oprávnené
či už legislatívne (v podobe prijímania právnych noriem) alebo aplikačne (v podobe rozhodovaniasvojich orgánov) prijímať odchylné ustanovenia. Výslovne to vyplýva z čl. 22 smernice Keďže táto
smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať, ani zaviesť vo svojom
vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Žalovaný v ďalšom

namietal, že pri posúdení tvrdení žalobkyne uvádzaných v žalobe, teda ohľadne výšky úrokov, sú
rozhodujúce tie ustanovenia (právne normy), ktoré danú otázku výslovne upravujú. Toto aplikačné
pravidlo vyplýva z jednej zo základných zásad vecnej (a aj časovej) pôsobnosti právnych noriem a
ktorá je vyjadrená tak, že lex specialis derogat legi generalis. Teda špeciálne ustanovenie neguje
(vylučuje) z aplikácie všeobecné ustanovenie. Uvedené súdna prax potvrdzuje opakovane. Podľa ust.

§ 502 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak
v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Uvedené ustanovenie
je svojou povahou a obsahom lex specialis, keďže ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú v
rozsahu, v akom nejaká otázka nie je (pre účely spotrebiteľských právnych vzťahov) upravená osobitne
v Občianskom zákonníku. Termínom „zákon“ sa v danom ustanovení pritom nešpecifikuje konkrétny
právny predpis, ale akýkoľvek právny predpis vyhlásený v štátom stanovenej (alebo uznanej) forme ako

zákon. Zákonom je potom možné rozumieť každé ustanovenie právneho poriadku. Zákonom v prípade
úpravy maximálnej výšky odplaty bolo v rozhodnom čase (t. j. v čase uzavretia jednotlivých zmlúv)
pritom ustanovenie, ktoré upravovalo maximálnu výšku odplaty. Ak by uvedená hodnota určená na jeho
základe bola prekročená, potom by v zmysle označeného ustanovenia nešlo o neplatný právny úkon.
Dlžník z takejto zmluvy by nebol povinný platiť len úrok v rozsahu prevyšujúcom najvyššiu prípustnú

hodnotu. Z toho vyplýva, že návrh na určenie neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere odporuje zákonu,
a to konkrétne ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka ktorý určuje iný právny následok v prípade
rozporu výšky úrokov so zákonom, než aký tvrdí žalobkyňa. Výška odplaty za spotrebiteľské úvery a
jej maximálna hranica (teda obmedzenie) bolo z vecnej pôsobnosti ust. § 39 Občianskeho zákonníka
vyňatéprijatímprávnejúpravyovýslovnejreguláciiodplaty,atood01.07.2008(kedynadobudloúčinnosť

nariadenie Vlády SR č. 238/2008 Z. z., ktorým sa vykonávali ust. § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.
z.). Po zrušení zákona č. 258/2001 Z. z. zákonodarca určil, že maximálna odplata bude stále regulovaná
explicitne (a nie všeobecne, na základe pravidla o dobrých mravoch). Táto úprava bola zavedená do
Občianskeho zákonníka. Z toho je možné konštatovať, že otázka odplaty nemá byť posudzovaná podľa
dobrých mravov, ale podľa osobitnej právnej úpravy. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe

spotrebiteľskej zmluvy bola teda ku dňu 13.03.2014 upravená v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných

prostriedkov a lehotu splatnosti. Finančným trhom sa rozumie sústava subjektov finančného trhu, jeho
nástrojov a transakcií (finančných investícií) s týmito nástrojmi a medzi týmito subjektmi. Pri tom ide o
nepriame sprostredkované financovanie, ktorého rizikom je návratnosť finančných prostriedkov. resp.
je hmotne motivované, inštitucionálne organizované nakupovanie a predávanie peňazí. V zákone bolo
teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob

a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobkyňa toto
vôbec nerešpektuje, rovnako ako fakt, kedy aplikáciu ním označeného ustanovenia vylučuje práve ust.
podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ust. § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj
prípadne ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné

a teda predpokladom pre získanie úveru). Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotu priemernej odplaty
za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou,
vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom
trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Tá bola v rozhodnom
období, t. j. ku dňu 18.11.2013, vo výške 46,30 %. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu

na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala. Oba údaje boli stanovené ako údaje platné
v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Udaj o priemernej výške RPMN je zverejňovaný
Ministerstvom financií SR štvrťročne, je verejne prístupný a rovnako je uvedený v zmluvách pod názvom
priemerná RPMN. Tento údaj sa stáva platným 16. dňom po jeho zverejnení (§ 9 ods. 2 písm. z zákona
č. 129/2010 Z. z.). S poukazom na uvedené, žalovaný považoval žalobu žalobkyne za nedôvodnú a

žiadal, aby mu súd priznal proti nej nárok na náhradu trov konania.
4. Žalobkyňa v podanej replike (§ 167 ods. 3 CSP) - podanie zo dňa 30.03.2017 uviedla, že naďalej
zotrváva na názore o neplatnosti samotnej rozhodcovskej zmluvy ako takej a námietke oprávnenosti
rozhodcovského súdu konať vo veci a rozhodnúť vec. Má za to, že i keď zmluva bola na samostatnejlistine, neboli jej podmienky individuálne dojednané, ale podmienky zmluvy boli vopred formulované a
pripravené žalovaným. Je evidentne zrejmé, že v prípade, že by rozhodcovskú zmluvu neuzatvorila,
nebol by jej zo strany žalovaného poskytnutý úver. A teda nemala inú možnosť ako vybrať si alternatívne

vyriešenie prípadných sporných práv, aby jej bol poskytnutí úver. Má za to, že i z výsledku samotného
rozhodcovského konania a priznania nároku žalovanému jednoznačne vyplýva nevýhodnosť takéhoto
konania pre ňu ako spotrebiteľa, kedy napr. náklady na toto konanie sú väčšie ako v prípade klasického
konania na všeobecnom súde. Podmienky rozhodcovskej zmluvy neboli individuálne dojednané a teda
ide o typickú formulárovú dohodu, s predtlačenými podmienkami, bez možnosti z jej strany ovplyvniť

jej obsah. Samotná skutočnosť, že táto zmluva je podpísaná na osobitnom tlačive svedčí o tom,
že zrejmý účel takéhoto konania je obchádzanie zákona. Navyše predmetná zmluva nespĺňa ani
náležitosti ustanovené zákonom č. 335/2014 Z. z. a teda nezakladá právomoc rozhodcovského súdu
vec prejednať a rozhodnúť. Pokiaľ by žalovaný mal záujem riešiť vec alternatívne, mohol jej ponúknuť
novú rozhodcovskú zmluvu, tak aby spĺňala všetky náležitosti vyžadované platným a účinným právnym
predpisom, t. j. zákonom č. 335/2014 Z. z., čo však neurobil. Podľa ust. § 2 písm. h) zákona č.

129/2010 Z. z. celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť musí. byť vyjadrená ako súčet celkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
pričom do celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa zarátavajú všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ako aj náklady na doplnkové
služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Poskytovateľ úveru pri uvádzaní celkovej čiastky,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť však nepostupoval správne, nakoľko do nej nezahrnul poplatok za
možnosť odkladu splátok úveru (bod 8.1 predmetnej zmluvy). Žalovaný v predmetnej zmluve uviedol
chybne aj údaj o RPMN. Do výpočtu RPMN sa započítavajú celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom, teda aj všetky poplatky spojené s poskytnutým úverom. Žalovaný však do
výpočtu RPMN nezahrnul poplatok za možnosť odkladu splátok úveru. Je toho názoru, že nezahrnutím

poplatku za možnosť odkladu splátok úveru do celkových nákladov a výpočtu RPMN išlo zo strany
žalovaného o nekalú obchodnú praktiku, konanie v rozpore s dobrými mravmi a konanie bez odbornej
starostlivosti s tým, že ide o mimoriadne závažnú nekalú činnosť, pretože spotrebiteľ nemá zabezpečenú
reálnu objektívnu možnosť porovnania úverov z hľadiska výšky RPMN a celkových nákladov spojených
so spotrebiteľským úverom. Ďalej žalobkyňa uviedla, že zákon č. 129/2010 Z. z. v ust. § 9 presne

definuje aké náležitosti okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka) musí spotrebiteľská zmluva
obsahovať. Okrem iného v ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákon uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného
je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase
uzavretia zmluvy boli aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová

výška, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru,
teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Teda je jednoznačné, že v každej zmluve musí
byť uvedená tak výška istiny ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok.
Nesprávne uvedenie podstatných náležitosti zmluvy je potrebné považovať ako keby tieto náležitosti
neboli uvedené vôbec. Keďže zo strany žalovaného pri podpise zmluvy boli porušené ustanovenia

zákona č. 129/2010 Z. z., daný úver sa musí považovať za bezúročný a bez poplatkov.
5. Žalovaný k doručenej replike žalobkyne podal dupliku (§ 167 ods. 4 CSP) - podanie zo dňa
27.04.2017, v ktorom, pokiaľ ide o argumentáciu ohľadom otázky ne/platnosti spornej rozhodcovskej
zmluvy, zopakoval už uvedenú argumentáciu v jeho vyjadrení zo dňa 28.07.2016. K tejto doplnil odkaz
na nález Ústavného súdu ČR spis. zn. III. ÚS 3725/2013 zo dňa 10.04.2014, v zmysle ktorého:

jav označovaný ako typizácia právneho konania, či typizácia aplikácie práva v podmienkach výkonu
verejnej správy nadobúda v informačnej spoločnosti na stále väčšom význame. Problém ochrany
spotrebiteľa však nespočíva v zákaze takých dojednaní (obchodných podmienok), ale v možnosti sa s
nimi riadne zoznámiť, v ich zreteľnom označení, formulácii a možnosti ich po zrelej úvahe akceptovať,
alebo odmietnuť, teda je predovšetkým otázkou informovania spotrebiteľa v predzmluvnej fáze. Pokiaľ

žalobkyňa poukazuje na dôvod neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy daný tým, že pokiaľ veriteľ na
základe rozhodcovskej zmluvy uplatní ako prvý svoje nároky v rozhodcovskom konaní, a v dôsledku
toho spotrebiteľ sa musí podriadiť rozhodcovskému súdu, potom podľa ide o nepresné a po právnej
stránke nesprávne závery. V zmysle takto prijatého záveru by potom dodávateľ nikdy nemohol začať
ako prvý rozhodcovské konanie. K námietkam žalobkyne ohľadom nesprávnej výšky RPMN, žalovaný

ďalej uviedol, že žalobkyňa vychádza z domnienky, že by sa do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s úverom mala započítať aj odplata podľa dohody o poskytnutí služby. Tento jeho záver
priamo odporuje ustanoveniam zákona č. 129/2010 Z. z. v znení v čase uzavretia zmluvy. Podľa ust.
§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľskýmúverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so

zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok. V nadväznosti na znenie ust. § 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. žalovaný uviedol,
že žalobkyňa nemusela dohodu o poskytnutí služby uzavrieť, čo z nej zreteľne. Podľa jej bodu 8.6.
veriteľ vyhlásil, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia zmluvy

o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe
slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami.
Uvedené ustanovenie je len jedným z faktorov, ktorý každému spotrebiteľovi indikuje pri zachovaní
jeho elementárnej zodpovednosti a obozretnosti oddelenosť dohody o poskytnutí služby ako niečoho
samostatného od samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Dohoda o poskytnutí služby je osobitne
podpisovaná. Tento fakt nielen zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu úverovej zmluvy.

Dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí
služby. To, že uzavretie Dohody o poskytnutí služby je samostatné, napokon zdôrazňuje aj grafické
rozlíšenie Dohody o poskytnutí služby od ostatného obsahu úverovej zmluvy. Z tvrdení žalobkyne
nevyplýva pritom nič, čo by spochybnilo jej vlastné konanie. Viac ako 3 roky nemala zjavne dôvod
spochybňovať proces uzavretia dohody o poskytnutí služby, a to po stránke skutkovej. Je zvláštne, že

sa tak deje po podaní žaloby (čo samo o sebe nasvedčuje účelovosti konania žalobkyne) spôsobom,
ktorý sa v podmienkach spotrebiteľských vzťahoch stáva bežnou súčasťou popierajúcou vôbec zmysel
právneho úkonu a jeho písomnej formy. Tvrdenia žalobkyne zodpovedajú druhom tvrdeniam iných
spotrebiteľov. Pritom už Najvyšší súd SR v rozhodnutí spis. zn. 5Cdo/420/2014 uviedol, že na obranu
spotrebiteľa spočívajúcu v tvrdení, že si neprečítal dokument, ktorý podpisoval, možno povedať toľko, že

stáleplatístarárímskazásada„právopatríbdelým,pozorným,ostražitým,bedlivým“,ktorávyžaduje,aby
každý zachoval aspoň minimálnu mieru opatrnosti, ku ktorej určite patrí aj znalosť obsahu dokumentu
šifrovaného vlastnou rukou; pokiaľ takto spotrebiteľ nekonal a neprečítal si dokument, ktorý podpísal,
musí znášať dôsledky svojho konania a túto okolnosť nemožno pričítať na ťarchu dodávateľa. Tvrdenia
žalobkyne je potrebné hodnotiť v kontexte všetkých okolností, aj jej následného správania. Tvrdenie

žalobkyne o nesprávnej RPMN nie je opreté o žiadny zákonný dôvod, a ani žiadny dôkaz. Pokiaľ ide o
námietku žalobkyne ohľadom neuvedenia údajov o počte, výške a termínoch splatnosti splátok podľa
ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. žalovaný zotrval na svojej argumentácii uvedenej už vo
vyjadrení zo dňa 28.07.2016. V kontexte s touto žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo
veci C-42/15, ktoré sa týka slovenského zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný tak žiadal naďalej

žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť.
6. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 22.08.2017 za žalobkyne a jej právneho
zástupcu a v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Právny zástupca žalovaného neúčasť
žalovaného, ako aj svoju na pojednávaní, ospravedlnil podaním zo dňa 21.07.2017 a výslovne súhlasil
s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti.

7. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v jej písomných
podaniach.
8. Súd na základe dôkazov produkovaných stranami sporu, ako aj zabezpečených a vykonaných súdom
v zmysle ust. § 295 CSP, dospel k nasledovným skutkovým zisteniam či už výslovne uvedeným v
nasledujúcich odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku, alebo v rámci časti odôvodnenia tohto rozsudku

venujúcej sa právnemu posúdeniu veci.
9. Dňa 18.09.2013 podpísala žalobkyňa predtlač žalovaného označenú ako „Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“ s uvedeným predtlačeným č. zmluvy (VS)
XXXXXXXXXX (ďalej aj ako „ZRÚ“, súčasť rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom). V časti 1.
a 2. predtlače boli následne vypísané údaje žalovaného ako veriteľa a osobné údaje žalobkyne ako

dlžníka. Časti 3. a 4. predtlače (údaje o spoludlžníkovi 1. a 2.) ostali v tomto prípade nevyplnené. V
časti 5. predtlače boli vypísané údaje o požadovanom revolvingovom úvere a v časti 6. predtlače údaje
o schválenom revolvingovom úvere: poskytnutá čiastka úveru: 510,- eur, splatnosť úveru: 30 splátok,
mesačná splátka vrátane úrokov: 31,39 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky
za celú dobu čerpania): 941,70 eur, RPMN za úver: 67 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,01 %,

priemerná RPMN za úver: 46,06 % a ďalej údaje o revolvingovom úvere. V časti 8. bodu 8.1. predtlače
bolaobsiahnutádohodaozáväzkuveriteľaposkytnúťslužbuspočívajúcuvmožnostiodkladumaximálne
troch akýchkoľvek splátok úveru poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi účastníkmi
a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladusplátok úveru vo výške 86,13 eur, ktorej splatnosť bola podľa bodu 8.4. určená dňom uzavretia dohody
o poskytnutí služby s tým, že podľa dohody účastníkov malo dôjsť k zápočtu vzájomných pohľadávok,
a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa čl. 2.3. zmluvných

dojednaní oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty, a to ku dňu poskytnutia
úveru dlžníkovi. Dlžník mal nárok na odloženie splátok úveru po splatení prvých troch splátok úveru za
podmienky, že je dlhodobo práceneschopný (práceneschopnosť trvajúca dlhšie ako tri týždne), alebo
pokiaľ s ním bol skončený pracovný pomer a súčasne za podmienky, ak dlžník doručí písomnú žiadosť
o odklad splatnosti splátok úveru spolu s dokladmi právo dlžníka preukazujúcimi do dňa, kedy dosiahlo

omeškanie dlžníka s úhradou akejkoľvek splátky úveru 30 dní. . V bode 8.6 predtlače veriteľ vyhlásil,
že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom
úvere. Dlžník mal vyhlásiť, že túto dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej
obsahu porozumel a svojim podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami. Žalovaný predtlač
podpísal dňa 27.02.2014.
10. Podľa ust. čl. 2 ods. 2.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI

CREDIT Slovakia, s. r.o. (súčasť rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom; ďalej len „ZD“), zmluva o
revolvingovom úvere (ďalej len „ZRÚ“) sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom je návrhom na uzatvorenie ZRÚ. Zmluva o
RÚ je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka a veriteľa. Dlžník vyplní vo
formulári ním požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti

dlžníka splácať úver výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol
v bode 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere, pričom výška
úrokovejsadzbyaRPMNnebudevyššianežvprípadeúverupožadovanéhodlžníkomvbode5žiadostio
poskytnutierevolvingovéhoúveru/zmluvaorevolvingovomúverebeztoho,abytoznamenaloporušenie
povinností zo strany veriteľa. Dlžník podpisom a odovzdaním žiadosti o poskytnutie revolvingového

úveru veriteľovi súhlasí s tým, že termín splatnosti splátky bude v prípade schválenia jeho žiadosti
stanovený na konkrétny deň medzi v poradí prvým a pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca
takto: v nadväznosti na deň poskytnutia úveru (ods. 2.3.) bude dátum splatnosti prvej splátky určený
na deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
dni poskytnutia úveru tak, že medzi dňom poskytnutia úveru a dňom splatnosti prvej splátky bude

doba nie kratšia ako 32 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane) a súčasne nie dlhšia ako 48 za
sebou nasledujúcich kalendárnych dní (vrátane). Splatnosť nasledujúcej splátky v príslušnom mesiaci
bezprostredne nasledujúcom po splatnosti predchádzajúcej splátky bude v deň s číselným poradím
rovnakým ako číselné poradie dňa splatnosti predchádzajúcej splátky v príslušnom predchádzajúcom
mesiaci.

11. Podľa ust. čl. 2 ods. 2.2. ZD, veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi a jeden rovnopis ZRÚ. Oznámenie veriteľa podľa predchádzajúcej vety bude okrem vyššie
uvedeného obsahovať nasledujúce údaje: číslo ZRÚ, schválenú výšku úveru vrátane meny, splatnosť
úveru, výšku mesačnej splátky úveru, lehotu a podmienky splácania úrokov, dátum splatnosti prvej a
poslednej splátky úveru, periodicitu splácania úveru, dátum splatnosti splátky v priebehu periodicity

splácania, celkovú výšku úveru, RPMN úveru, priemernú hodnotu RPMN platnú ku dňu podpísania ZRÚ,
schválenú výšku revolvingu, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu, výšku mesačnej
splátky úveru po vykonaní revolvingu, predpokladanú RPMN úveru po vykonaní revolvingu, úverový
limit, celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru), ročnú
úrokovú sadzbu úveru, celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu (t. j. revolving

+ úroky za celú dobu čerpania revolvingu), ročnú úrokovú sadzbu revolvingu, ročnú úrokovú sadzbu
úrokov z omeškania, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti ZRÚ.
12. Podľa ust. čl. 2 ods. 2.3. ZD, veriteľ poskytne dlžníkovi schválenú výšku úveru na účet dlžníka
uvedený v ZRÚ v deň nadobudnutia účinnosti ZRÚ. Dlžník súhlasí so splnením záväzku veriteľa zo ZRÚ
(poskytnutie úveru) týmto spôsobom.

13. Podľa ust. čl. 3 ods. 3.1. ZD, celková výška úveru bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa
čl. 2 ods. 2.2. tejto ZRÚ. Celková výška úveru je spolu s úrokmi splatná v pravidelných splátkach, vo
výške a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára. Ročnou percentuálnou mierou
nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. z hodnoty
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (s výnimkou poplatkov, ktoré

musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v tejto ZRÚ), výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru a doby splácania. RPMN bude dlžníkovi oznámená v oznámení
podľa čl. 2 ods. 2.2. tejto ZRÚ. Veriteľ sa zaväzuje informovať dlžníka o zmene RPMN na poskytnutie
úveru podľa tejto ZRÚ.14. Podľa ust. čl. 3 ods. 3.2. ZD, v prípade, že sa počet splátok úveru požadovaných dlžníkom zmení
na základe úpravy výšky a počtu splátok zo strany veriteľa, dlžník súhlasí so znížením RPMN. Táto mu
bude oznámená v oznámení veriteľa podľa čl. 2 ods. 2.2. tejto ZRÚ.

15. Podľa ust. čl. 5 ods. 5.1. ZD, pri stanovení RPMN v bode 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/zmluvyorevolvingovomúverezmluvnéstranyvychádzajúzpredpokladu,žemedzivyplatímúveru
a splatnosťou prvej splátky uplynie práve rovnaký mesiac a že splatnosť každej nasledujúcej splátky
bude nasledovať vždy po uplynutí ďalšieho rovnakého mesiaca od splatnosti predchádzajúcej splátky.
Za rovnaký mesiac sa podľa tejto ZRÚ a podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. považuje 30,41666

dňa, t. j. 365/12.
16. Podľa ust. čl. 5 ods. 5.1. ZD, za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi úroky vo
výške uvedenej v bode 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere
a oznámeného dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2. tejto ZRÚ. Úroky sú splatné v mesačných
splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára uvedeného v bode 6 žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere a oznámeného dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2

ods. 2.2. tejto ZRÚ, pričom úroky budú platené bez amortizácie istiny. V oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2.
tejto zmluvy o RÚ veriteľ uvedie, aká časť splátky je určená na splatenie istiny a aká na splatenie úrokov.
17. Podľa ust. čl. 13 ods. 13.1. ZD, v prípade (I) omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru podľa
tejto ZRÚ o viac ako 3 mesiace po termíne splatnosti alebo v prípade (II) omeškania dlžníka s úhradou
iného peňažného záväzku podľa tejto ZRÚ, ktoré dlžník nesplní v splátkach o 35 a viac dní po termíne

splatnosti alebo (III) v prípade, že dlžník poruší niektoré z ustanovení tejto ZRÚ alebo (IV) v prípade,
že akékoľvek z prehlásení dlžníka uvedené v tejto ZRÚ, alebo v dokumentoch, na základe ktorých bola
táto ZRÚ uzavretá (ďalej len „prehlásenie“) v čase podpísania tejto ZRÚ nezodpovedalo skutočnosti
alebo (V) v prípade, že došlo k zmene skutočností, ktoré sú obsahom prehlásenia a dlžník neinformoval
veriteľa o tejto skutočnosti do 10 dní od tejto zmeny alebo (VI) v prípade porušenia povinností uvedených

v bode 8.1. a bode 11.2. tejto ZRÚ, alebo v prípade nepravdivosti, alebo neúplnosti prehlásení dlžníka
podľa bodu 11.1. tejto ZRÚ: a) všetky záväzky dlžníka, ktoré sa podľa tejto ZRÚ mali stať splatnými v
budúcnosti sa stávajú okamžite splatnými, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak a/alebo b) je veriteľ
oprávnený odstúpiť od tejto ZRÚ a/alebo c) je veriteľ oprávnený okamžite vypovedať túto ZRÚ, pričom
zmluvný vzťah končí dňom doručenia výpovede dlžníkovi.

18. Podľa ust. čl. 14 ods. 14.1. ZD, v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je
dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania,
t. j. 14,6 % ročne. Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali
podľa čl. 13 ods. 13.1 písm. a) ZRÚ okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je
dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania,

t. j. 14,6 % ročne.
19. Podľa ust. čl. 14 ods. 14.2. ZD, okrem zmluvnej pokuty podľa čl. 14 ods. 14.1. tejto zmluvy o RÚ je
dlžník povinný zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška

úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 14.1. tejto ZRÚ
nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 14.3. tejto ZRÚ.
20. Podľa ust. čl. 14 ods. 14.3. ZD, zmluvná pokuta podľa čl. 14 ods. 14.1. tejto ZRÚ spolu s úrokom
z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy
zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z. z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov

ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z.; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského
úveru. Ak tieto sankcie za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov následné
sankcie za omeškanie dlžníka so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania
podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

21. Podľa ust. čl. 14 ods. 14.5. ZD, akékoľvek dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto ZRÚ
a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto ZRÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany
požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná alebo iným
porušením tejto ZRÚ, a to v plnej výške.
22. Žalovaný adresoval žalobkyni oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.09.2013 (súčasť rozhodcovského spisu vyžiadaného
súdom), kde uviedol údaje o schválenom úvere: schválená výška úveru: 510,- eur, splatnosť úveru: 30
mesiacov, výška mesačnej splátky úveru: 31,39 eur, dátum splatnosti prvej a poslednej splátky úveru:
01.11.2013 a 01.04.2016, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehuperiódy splácania: 01., celková výška úveru: 510,- eur, RPMN úveru: 67 %, priemerná hodnota RPMN
platná ku dňu uzavretia zmluvy: 46,06 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,01 %, celková čiastka, ktorú
musí dlžník zaplatiť: 941,70 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a) dohody

o poskytnutí služby: 43,07 eur a dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti ZRÚ: 18.09.2013.
23. Žalobkyňa ako dlžník dňa 17.09.2013 a žalovaný ako veriteľ dňa 18.09.2013 podpísali predtlač
žalovaného označenú ako „Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX“ (ďalej aj ako „RZ“; súčasť
rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom) s nasledovným obsahom:
24. Podľa ust. bodu 1: dlžník vyhlasuje a svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením tejto

rozhodcovskej zmluvy.
25. Podľa ust. bodu 2: veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou
uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie
je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto
skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.
26. Podľa ust. bodu 3: veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch

jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia
sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy
totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej len ZRÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s
porušením, ukončením či neplatnosťou ZRÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v
súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

27. Podľa ust. bodu 4: veriteľ a Dlžník sa dohodli na nasledovnom znení rozhodcovskej zmluvy.
28. Podľa ust. bodu 5: akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou
Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní
pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto

stálych rozhodcovských súdov: - Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s. r.
o., - Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadení pri Victoria legal arbiter s. r.o. Výber
rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh.
29. Podľa ust. bodu 6: rozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom jazyku pred jedným

rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu s tým, že každý z
účastníkov rozhodcovského konania má právo v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom navrhnúť
za rozhodcu ktorúkoľvek z osôb zapísaných v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu
podľa svojho vlastného uváženia. V prípade, že všetky sporové strany navrhnú v uvedenej lehote za
rozhodcu rovnakú osobu, vec prejedná a rozhodne táto osoba. V prípade, že sporové strany v uvedenej

lehote nenavrhnú za rozhodcu rovnakú osobu, alebo ak niektorá zo sporových strán v uvedenej lehote
nenavrhnezarozhodcužiadnuosobu,akoajvprípade,akvzniknúodôvodnenépochybnostiotom,ktorú
osobu sporové strany určili ako rozhodcu, ustanoví rozhodcu, ktorý vec prejedná a rozhodne, predseda
stáleho rozhodcovského súdu.
30. Podľa ust. bodu 7: dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich

kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať
v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o
odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.
31. Súd považoval medzi účastníkmi za nesporné tvrdenie žalobkyne, že jej žalovaný poskytol úver
v zmysle zmluvy vo výške 466,93 eur (suma 510,- eur po odrátaní sumy 43,07 eur ako odplaty za

poskytnutie služby odkladu splátok na jej bankový účet.
32. Podľa karty klienta (súčasť rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom) žalobkyňa uhradila na daný
úverový prípad celkovo sumu 439,46 eur v členení: dňa 21.10.2013 sumu 31,39 eur, dňa 18.11.2013
sumu 31,39 eur, dňa 20.12.2013 sumu 31,39 eur, dňa 20.01.2014 sumu 31,39 eur, dňa 20.02.2014 sumu
31,39 eur, dňa 20.03.2014 sumu 31,39 eur, dňa 22.04.2014 sumu 31,39 eur, dňa 21.05.2014 sumu 31,39

eur, dňa 20.06.2014 sumu 31,39 eur, dňa 21.07.2014 sumu 31,39 eur, dňa 20.08.2014 sumu 31,39 eur,
dňa 22.09.2014 sumu 31,39 eur, dňa 20.10.2014 sumu 31,39 eur a dňa 20.11.2014 sumu 31,39 eur.
Žalobkyni boli predpísané na úhradu 30 splátok vo výške 31,39 eur so splatnosťou každý mesiac do 01.
dňa v mesiaci v období od 01.11.2013 do 01.04.2016.
33. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 16.04.2015 označeným ako

„Pokus o zmier pred začatím súdneho konania“ adresovaným žalobkyni (súčasť rozhodcovského spisu
vyžiadaného súdom) s odkazom na uzavretú ZRÚ a na to, že žalobkyňa sa dostala do omeškania s
úhradou splátok úveru, na čo jej zaslal viacero upomienok a vzhľadom k tomu, že bola v omeškaní s
úhradou viac ako troch splátok, doručil jej dňa 20.03.2015 oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľaust. § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania, čím stratila
výhodu splátok a dňa 13.04.2015 tak bola povinná uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru vo výške
502,24 eur a súčasne mu vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa čl. 14 ods. 14.1. zmluvy v celkovej

výške 18,53 eur, úroky z omeškania vo výške 0,70 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 51,90 eur,
vyzval žalobkyňu na zaplatenie celkovej sumy 655,40 eur na svoj účet do 7 dní od doručenia tohto listu.
34. Žalovaný ako žalobca podal proti žalobkyni ako žalovanej na Stálom rozhodcovskom súde Victoria
Arbiter, Vojtech Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina dňa 05.08.2015 žalobu zo dňa 30.06.2015 (súčasť
rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom), ktorou sa domáhal vydania rozhodcovského rozsudku,

ktorým by bola žalobkyňa ako žalovaná zaviazaná zaplatiť mu sumu 502,24 eur, zmluvnú pokutu vo
výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne: zo sumy 31,39 eur od 02.01.2015
do zaplatenia, zo sumy 31,39 eur od 02.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 31,39 eur od 02.03.2015 do
zaplatenia, zo sumy 31,39 eur od 02.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 376,68 eur od 14.04.2015 do
zaplatenia, tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 510,- eur a
odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty

dosiahne sumu 510,- eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 502,24 eur do zaplatenia, náhradu
nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 51,90 eur a trovy rozhodcovského
konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 30,13 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
103,80 eur vrátane DPH za 2 úkony právnej služby. Žalovaný ako žalobca sa domáhal vydania
rozhodcovského rozsudku na tom skutkovom základe, že dňa 18.09.2013 uzavrel so žalobkyňou ZRÚ,

na základe ktorej poskytol žalobkyni úver vo výške 510,- eur. Poskytnutý úver sa žalobkyňa zaviazala
splatiť spolu s úrokom v 30 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 31,39 eur v termínoch
splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalobkyňa sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri
splátke č. 15, napokon zaplatila len sumu 439,46 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v omeškaní
s úhradou splátky viac ako tri mesiace, bolo jej doručené oznámenie o uplatnení práva podľa ust. § 565

Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitá splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Oznámenie o uplatnení
práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka bolo žalobkyni doručené dňa 20.03.2015. V súlade
s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa
13.04.2015, kedy bola žalobkyňa povinná uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru, pričom celková
suma dlhu žalobkyne predstavuje súčet neuhradených splátok, t. j. sumu 502,24 eur. Nakoľko sa

žalobkyňa dostala do omeškania s plnením svojich povinností, vznikol mu nárok voči žalobkyni na
zmluvné pokuty podľa čl. 14 ods. 14.1 zmluvy vo výške 0,04 % denne: zo sumy 31,39 eur od 02.01.2015
do zaplatenia, zo sumy 31,39 eur od 02.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 31,39 eur od 02.03.2015 do
zaplatenia, zo sumy 31,39 eur od 02.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 376,68 eur od 14.04.2015 do
zaplatenia. V súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si tak popri nároku na zmluvné pokuty

omeškaných splátok uplatňuje aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa nariadenia
Vlády SR č. 87/1995 Z. z. tak, aby výška zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania neprevyšovali priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenej podľa zákona č. 129/2010 Z. z.
pred vznikom omeškania o viac ako 10 %-tuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z
omeškania podľa nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Preto si uplatňuje len časť zákonných úrokov

z omeškania vo výše 0,55 % ročne zo sumy nesplatenej istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby
úrokov z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa
nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút. Vzhľadom na to, si
uplatňuje úroky z omeškania vo výške 0,85 % ročne: zo sumy 31,39 eur od 02.01.2015 do zaplatenia,
zo sumy 31,39 eur od 02.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 31,39 eur od 02.03.2015 do zaplatenia,

zo sumy 31,39 eur od 02.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 376,68 eur od 14.04.2015 do zaplatenia.
Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie žalobkyne so splácaním úveru spolu dosiahnu
sumu poskytnutého úveru 510,- eur, uplatňuje si odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy len
úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 502,24 eur do zaplatenia. Napokon žalovaný
uviedol, že zaslal žalobkyni viacero písomných upomienok spolu s pokusom o zmier pred začatím

rozhodcovského konania. Žalobkyňa na výzvy nereagovala, ako to vyplýva z karty klienta - evidencia
žalovaného o úhrade splátok. Okrem písomných upomienok bola žalobkyňa opakovane vyzývaná na
splnenie jej povinnosti, a to formou zaslania sms, resp. pri telefonickom, prípadne osobnom kontakte.
Napriek tomu zo strany žalobkyne nedošlo k splneniu jej záväzkov. V nadväznosti na zaslanie pokusu o
zmier pred začatím súdneho konania svojim právnym zástupcom si žalovaný uplatňoval voči žalobkyni

náhradu nákladov spočívajúcich v odmene za právnu službu poskytnutú v súvislosti s týmto písomným
uplatnením nárokov voči žalobkyni, a to vo výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci určenej
podľa príslušných predpisov o odmenách a náhradách advokátov a paušálnej náhrade advokátovi vo
výške jedného režijného paušálu, v celkovej sume 51,90 eur. Ako dôkazy v žalobe žalovaný označil:výpis z obchodného registra žalobcu, ZRÚ, RZ, karta klienta - výpis z internej evidencie žalobcu, prehľad
základných úrokových sadzieb NBS, resp. ECB, pokus o zmier pred začatím súdneho konania.
35. Z doručenky listovej zásielky Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter adresovanej žalobkyni

(súčasť rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom) vyplýva, že žalobkyni bola Ľ.H. L., vedúcou
administratívy Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter doručená dňa 24.08.2015 žaloba
žalovaného zo dňa 30.06.2015 spolu s jej prílohami a s výzvou k podaniu žalobnej odpovede (súčasť
rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom), ktorou bola žalobkyňa ako žalovaná vyzvaná na doručenie
žalobnej odpovede v lehote 30 dní od doručenia výzvy.

36. Zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter spis. zn. RK-PC-92/15-EK (vyžiadaného
súdom) nevyplýva, že by žalobkyňa doručila Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter žalobnú
odpoveď.
37. Rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter JUDr. Erik Končok vydal dňa 03.11.2015
rozhodcovský rozsudok spis. zn. RK-PC-92/15-EK (súčasť rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom),
ktorým bola žalobkyňa ako žalovaná zaviazaná na žalované plnenie v celom rozsahu, a to všetko do

troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd zásadne odôvodnil svoje
rozhodnutie konformne so žalobou žalovaného, ako aj s argumentáciou žalovaného v prejednávanej
veci o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku.
38. Z doručenky listovej zásielky Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter adresovanej
navrhovateľke (súčasť rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom) vyplýva, že žalobkyni bol

rozhodcovský rozsudok doručený dňa 07.12.2015.
39. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) v
pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, tento zákon upravuje: a) rozhodovanie majetkových sporov
vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak
je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích

rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.
40. Podľa ust. § 1 ods. 2 ZRK v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, v rozhodcovskom konaní
možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.
41. Podľa ust. § § 1 ods. 3 ZRK v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, v rozhodcovskom konaní
nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv

k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú
v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.
42. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZRK v pôvodnom znení, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

43. Podľa ust. § § 4 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.
44. Podľa ust. § § 4 ods. 2 ZRK v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak

je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, [4) § 3 zákona č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách] ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.
45. Podľa ust. § 5 ods. 2 ZRK, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná
len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

46. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZSRK“), v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len
spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní,[1) § 585 Občianskeho
zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.] vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je,
alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ.

47. Podľa ust. § 45 ods. 1 ZSRK, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanouprotidruhémuúčastníkovinasúdedomáhaťzrušeniarozhodcovskéhorozsudku,aka)účastník
spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú
zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť

na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa
tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol
ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo vsúlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e)
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci

spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie
ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania
sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv
na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd
nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi

predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý
rozhodca,i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,[17) napríklad § 53 Občianskeho zákonníka, zákon č. 266/2005
Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri
predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej
mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 151/2014 Z.z., čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27.
októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov

na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa") (Ú.v. EÚ L 364,
9.12.2004)] a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku
by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.
48. Podľa ust. § 45 ods. 2 ZSRK, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na
tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber
dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu
ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ

mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.
49. Podľa ust. § 45 ods. 3 ZSRK, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy
preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i)
až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší

rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti
výroku rozhodcovského rozsudku.
50. Podľa ust. § 46 ods. 1 ZSRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského
rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu

rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od
doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
51. Podľa ust. § 46 ods. 2 ZSRK, doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po
uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku
podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského

rozsudku.
52. Podľa ust. § 47 ods. 1 ZSRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov

spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
53. Podľa ust. § 47 ods. 2 ZSRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený
v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály
rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a

rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.
54. Podľa ust. § 47 ods. 3 ZSRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály
rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, [17) napríklad § 53 Občianskeho zákonníka,zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov,
zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 102/2014 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku
alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 151/2014 Z.z., čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie

právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa")
(Ú.v. EÚ L 364, 9.12.2004)] a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku
2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa.
55. Podľa ust. § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. ZSRK, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia

tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých
predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli
urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
56. Podľa ust. § 73 ods. 3 ZSRK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

57. Podľa ust. § 73 ods. 5 ZSRK, rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá
pred1.januárom2015odkazujúcanarozhodovaniepredstálymrozhodcovskýmsúdompodľapredpisov
účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa
tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa

tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho
stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych
rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak
nejdeozriaďovateľa,ktorýmápodľaosobitnéhopredpisu[10)§90zákonač.492/2009Z.z.oplatobných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] povinnosť zriadiť a

na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.
58. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010
do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
59. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom
od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č.

138/1992Zb.oautorizovanýcharchitektochaautorizovanýchstavebnýchinžinierochvzneníneskorších
predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších
predpisov].
60. Podľa ust. § 2 písm. b), d), g), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010,

na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady

vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do
celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej
služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou

čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z
celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úrokovásadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky
čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo
súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

61. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
62. Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011
do 31.03.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka [18) § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov] musí obsahovať
tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a
identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o
spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta

právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú

sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru,j)ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku

5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,
ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného
alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie

účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za
akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania
spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)

veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti

mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného
kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárnyštvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
63. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 352/2012 Z. z. účinnom od

01.01.2013 do 31.03.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
64. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto

predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
65. Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( §
591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o

tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
66. Podľa ust. § 365 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, dlžník je v
omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo
do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

67. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
68. Podľa ust. § 502 ods.1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.
69. Podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona

č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
70. Podľa ust. § 38 ods. 1 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na
právne úkony.
71. Podľa ust. § 38 ods. 2 OZ, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche,

ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
72. Podľa ust. § 39 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.
73. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
74. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.
75. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ

je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
76. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
77. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
78. Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.79. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008
do 31.12.2014, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
80. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
81. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ v znení zákona č. 161/2011 Z. z. účinnom od 01.07.2011, ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §

565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
82. Podľa ust. § 565 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.

83. Podľa ust. § 9 ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 519/1991 Zb. účinnom do 30.06.2016, na konanie v
prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
84. Podľa ust. § 88 ods. 2 posledná veta O.s.p. v znení zákona č. 424/2002 Z. z. účinnom do 30.06.2016,
na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je však vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa
nachádza miesto rozhodcovského konania; ak je navrhovateľom spotrebiteľ, je na konanie príslušný

súd, v obvode ktorého má bydlisko.
85. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
86. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

87. Podľa ust. § 470 ods. 4 veta prvá CSP, konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne
a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa
konanie začalo.
88. Vzhľadom ku skutočnostiam, že sporná RZ bola uzavretá dňa 18.09.2013, t. j. ešte pred
nadobudnutím účinnosti ZSRK (dňa 01.01.2015) a napokon vzhľadom k nižšie uvedenému právnemu

posúdeniu, že v danom prípade išlo medzi stranami sporu o spotrebiteľský zmluvný vzťah, súd považuje
za potrebné vysporiadať sa s intertemporalitou (časovou pôsobnosťou) ZRK a ZSRK pri právnom
posudzovaní prejednávanej veci.
89. Pokiaľ ide o intertemporálnu otázku, podľa akej právnej úpravy je potrebné posudzovať prípustné
dôvody žaloby o zrušenie sporného rozhodcovského rozsudku a lehotu na podanie tohto návrhu na

súde, odpoveď na túto otázku možno nájsť v ust. § 73 ZSRK. Podľa ust. § 73 ods. 1 ustanovenia
ZSRK sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred
01.01.2015. Keďže v danom prípade sa dotknuté rozhodcovské konanie začalo nepochybne na návrh
žalovaného až po dni 01.01.2015 (dňa 05.08.2015), je nepochybné že žalobu žalobkyne a predmetné
rozhodcovské konanie vrátane napadnutého rozhodcovského rozsudku je potrebné posúdiť v zmysle

príslušných ustanovení (§ 45) ZSRK. Napokon aj postup všeobecného súdu po prípadnom zrušení
rozhodcovského rozsudku treba vyvodzovať z cit. ust. 47 ods. 1 a 2 ZSRK.
90. Možno tak konštatovať, že žalobu o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku podala
žalobkyňa dňa 04.03.2016 na vecne a miestne príslušnom súde podľa cit. ust. § 9 ods. 1 a ust. § 88 ods.
2 O.s.p. (Okresný súd Žilina vzhľadom na adresu trvalého pobytu žalobkyne), pričom v zmysle cit. ust. §

470 ods. 2 veta práv CSP účinok tohto podania zostal zachovaný aj po nadobudnutí účinnosti CSP, t. j.
po dni 01.07.2016. Zároveň v zmysle cit. ust. § 470 ods. 4 CSP Okresný súd Žilina ako vecne a miestne
príslušný súd v čase podania žaloby, ostal vecne a miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie
veci o žalobe žalobkyne aj po nadobudnutí účinnosti CSP. Taktiež možno konštatovať, že žalobkyňa
podala žalobu o zrušenie sporného rozhodcovského rozsudku v lehote troch mesiacov od doručenia

rozhodcovského rozsudku (dňa 07.12.2015) podľa cit. ust. § 46 ods. 1 ZSRK, teda včas a rovnako proti
druhej vecne legitimovanej strane sporu - druhému účastníkovi rozhodcovského konania - žalovanému.
91. Súd sa tak zaoberal žalobou z vecnej stránky. Žalobkyňa navrhovala zrušiť napadnutý rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. e), g), i) až l) ZSRK.
92. Pokiaľ ide o žalovaný dôvod podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. e) ZSRK pri riešení platnosti spornej RZ

je potrebné vychádzať z prechodných ustanovení (§ 73) ZSRK, v zmysle ktorých rozhodcovská zmluva
uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. (§ 73 ods. 3 ZSRK).
93. Súd sa vzhľadom k spornosti platnosti RZ medzi stranami sporu zaoberal touto otázkou (takáto
povinnosť súdu napokon vyplýva aj z cit. ust. § 45 ods. 3 ZSRK). V súlade s cit. ust. § 73 ods. 3 ZSRKje tak potrebné skúmať aj platnosť spornej RZ podľa právneho poriadku účinného v čase jej uzavretia
(cit. ust. ZRK a cit. ust. OZ), čím je zachovaná zásada zákazu pravej retroaktivity (spätného časového
pôsobenia právnych noriem), ktorá je imanentným znakom právneho štátu a vyviera z ust. čl. 1 ods.

Ústavy SR (podľa ktorého je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.)
94. Z pohľadu ZRK pre platnosť rozhodcovskej zmluvy bolo nevyhnutné dodržať písomnú formu (cit. ust.
§ 4 ods. 2 ZRK) a súčasne rozhodcovská zmluva musela obsahovať dojednanie účastníkov o tom že
všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (podstatné náležitosti rozhodcovskej zmluvy

podľa cit. ust. § 3 ods. 1 ZRK). Toto dojednanie účastníkov rozhodcovskej zmluvy zároveň muselo spĺňať
kritéria všeobecnej platnosti právneho úkonu podľa cit. ust. § 37 ods. 1 OZ (sloboda a vážnosť vôle
účastníkov a súčasne určitosť a zrozumiteľnosť jej prejavu), podľa cit. ust. § 38 OZ (musela byť uzavretá
osobami so spôsobilosťou na právne úkony nekonajúcimi ani v duševnej poruche) a cit. ust. § 39 OZ
(nemohla byť v rozpore so zákonom, zákon obchádzať, priečiť sa dobrým mravom).
95. V danom prípade tak sporná RZ mala formu rozhodcovskej zmluvy (§ 4 ods. 1 ZRK), ktorá bola

uzavretá na samostatnej listine takto aj označenej a podpísanej oboma jej účastníkmi dňa 18.09.2013,
to znamená, že sporná RZ bola uzavretá v písomnej forme, t. j. v súlade s cit. ust. § 4 ods. 2 ZRK, čím
z hľadiska formy spĺňa podmienku platnosti.
96. Rovnako možno dospieť k záveru, že sporná RZ obsahovala dohodu jej účastníkov o tom, že
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s

ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným, ako je číslo tejto rozhodcovskej
zmluvy (XXXXXXXXXX), uzavretej medzi účastníkmi rozhodcovskej zmluvy, s porušením, ukončením
či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: - Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak

arbitration court, s. r. o., - Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadení pri Victoria legal arbiter
s. r.o.; pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva
na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Súd má tak za to, že sporná RZ tak obsahovala všetky
podstatné náležitosti podľa cit. ust. § 3 ods. 1 ZRK a teda aj v tejto rovine bola platne uzavretá [tým nebol
zistený ani dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. e) ZSRK].

V danom prípade tak nebolo možné preskúmavať spornú RZ z hľadiska jej formálnych a obsahových
(podstatných) náležitostí podľa ust. § 3 ZSRK.
97. Z vyjadrení strán sporu v ďalšom nevyšlo najavo, že by vo vôli strán sporu a jej prejave v
tomto prípade absentovala sloboda (strany sporu netvrdili, že by ktorýkoľvek z nich urobil svoj právny
úkon súčasne v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, alebo pod nátlakom - fyzickým alebo

psychickým donútením).
98. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce
existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené
s vnútornou výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené
s recesiou a pod. Aj keď posudzovanie vážnosti vôle nespôsobuje v praxi osobitné ťažkosti, treba

zdôrazniť, že adresát nevážneho právneho úkonu sa musí - ak nemohol ani predpokladať nedostatok
vážnosti právneho úkonu - chrániť pred dôsledkami toho, že takému prejavu vôle pripisoval dôsledky,
ktorésainakspájajúsplatnýmprávnymúkonom.Vovzťahuknemujetedaprávnyúkonvcelomrozsahu
platný. V takomto hraničnom prípade dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nevážnosť vôle, zaťažuje toho,
kto konal bez atribútu vážnosti. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti

vzťahujúcej sa na to, že adresát nevážneho úkonu aspoň mohol pochopiť (aj keď nepochopil), že chýba
vážnosť ako základná náležitosť vôle.
99. V danom prípade išlo o právny úkon v písomnej forme, teda prejav vôle strán sporu bol zachytený
na hmotnom podklade - listine. Strany sporu svoj prejav vôle byť viazaný podmienkami uvedenými
v písomnom vyhotovení spornej RZ potvrdili svojimi podpismi pod celým textom RZ. Skutočnosť, že

sporná RZ mala formulárovú podobu, nemôže nič zmeniť na tom, že žalobkyňa a žalovaný urobili prejav
vôle, ktorým akceptovali obsah jednotlivých dojednaní v spornej RZ. Posúdenie otázky prijateľnosti tejto
zmluvnej podmienky (rozhodcovskej zmluvy) a jej platnosti z pohľadu cit. ust. § 53 ods. 1, 4 písm. r) a
5 OZ (čomu sa súd bude venovať nižšie) nemá relevanciu vo vzťahu k platnosti spornej RZ podľa cit.
ust. § 37 ods. 1 OZ.

100. Pokiaľ ide o podmienku určitosti a zrozumiteľnosti spornej RZ, zo slovného vyjadrenia jej
jednotlivých ustanovení je možné jednoznačne, určite a zrozumiteľne vyvodiť, že účastníci RZ prejavili
vôľu, aby sa akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce
alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným, ako ječíslo tejto rozhodcovskej zmluvy (XXXXXXXXXX), uzavretej medzi účastníkmi rozhodcovskej zmluvy,
s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere riešili pred príslušným
všeobecným súdom v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, a to niektorým zo stálych

rozhodcovských súdov určených v tejto RZ, pričom túto voľbu je oprávnený vykonať strana podávajúca
žalobnýnávrh.SpornáRZtakspĺňalabezpochybypodmienkuurčitostiazrozumiteľnostiprávnehoúkonu
podľa cit. ust. § 37 ods. 1 OZ.
101. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že sporná RZ spĺňa požiadavky platnosti právneho
úkonu podľa cit. ust. § 37 ods. 1 OZ.

102. Nakoľko možnosť rozhodovania sporov z občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov v
rozhodcovskom konaní v čase uzavretia spornej RZ umožňoval na základe dohody účastníkov vo
forme rozhodcovskej zmluvy (doložky) ZRK, nemožno zákonom aprobovaný dvojstranný právny úkon
účastníkov - RZ považovať za právny úkon v rozpore so zákonom, ani za právny úkon zákon
obchádzajúci. Súčasne súd nezistil ani to, že by obsah spornej RZ bol v kolízii s dobrými mravmi. Aj vo
väzbe na cit. ust. § 39 OZ vychádzal súd pri posudzovaní prejednávanej veci z platnosti spornej RZ.

103. V konaní nevyšlo rovnako najavo, že by žalobkyňa bola obmedzená alebo pozbavená spôsobilosti
na právne úkony, alebo že by pri uzatváraní spornej RZ konala v duševnej poruche (čo platí aj o osobách
konajúcich za žalovaného, ako právnickú osobu), a preto súd nezistil ani dôvod neplatnosti spornej RZ
ani podľa cit. ust. § 38 OZ.
104. Súd sa tak v ďalšom zameral na kontrolu sporného právneho úkonu - RZ v zmysle právnych

noriem na ochranu spotrebiteľa, resp. posúdenie prijateľnosti spornej RZ ako zmluvnej podmienky, a to s
poukazom na to, že je nepochybné, že v danom prípade medzi stranami sporu uzavretá ZRÚ a rovnako
aj sporná RZ, ako súvisiaci právny úkon, spĺňala atribúty spotrebiteľskej zmluvy podľa cit. ust. § 52 ods.
1 OZ, t. j. zmluvy uzavretej medzi dodávateľom [podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom v čase
uzavretia ZRÚ a RZ, ktorým bez najmenších pochybností žalovaný bol, keďže je zjavné, že žalovaný

je obchodnou spoločnosťou, ktorá poskytuje spotrebiteľské úvery, o čom má súd vedomosť zo svojej
činnosti, § 186 ods. 1 CSP] a spotrebiteľom (podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia
ZRÚ a RZ), ktorým žalobkyňa opätovne bez najmenších pochybností bola, keďže z obsahu ZRÚ a RZ
nevyplýva, že by konala pri jej uzatváraní a plnení, v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

105. Žalobkyňa namietala, že sporná RZ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa cit. ust. § 53 ods.
1 OZ a teda neplatná podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ.
106. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že na to, aby mohol prejudiciálne vysloviť
neplatnosť spornej RZ podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ, musí dospieť k záveru o súčasnom (kumulatívnom)
naplnení dvoch podmienok, a to, že sporná RZ ako zmluvná podmienka nebola v danom prípade so

žalobkyňou individuálne dojednaná (cit. ust. § 53 ods. 1 veta druhá in fine v spojení s ust. § 53 ods.
2 OZ) a súčasne, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa - žalobkyne (cit. ust. § 53 ods. 1 veta prvá OZ). V prípade, že obe podmienky
nie sú naplnené, nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
107. Pokiaľ ide o individuálnosť dojednania spornej RZ OZ obsahuje v cit. ust. § 53 ods. 2 legálnu

definíciu zmluvnej podmienky, ktorá sa nepovažuje za individuálne dojednanú. Takouto je podmienka,
s ktorou sa spotrebiteľ síce mal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť
jej obsah. V danom prípade je možné konštatovať, že išlo síce o zmluvnú podmienku, ktorá bola
žalovaným ako dodávateľom vopred sformulovaná a navrhnutá, avšak žalobkyňa mala možnosť sa s
ňou oboznámiť pred uzavretím (podpisom) spornej RZ (prečítaním textu znenia predtlače RZ, v kontexte

čoho súd poukazuje aj na bod 3 RZ, v ktorom sa udáva, že žalovaný pred uzavretím tejto rozhodcovskej
zmluvy poučil žalobkyňu o dôsledkoch jej uzavretia). Súd zároveň akcentuje skutočnosť, že sporná
rozhodcovská zmluva bola vo forme samostatnej listiny, ktorá bola oboma stranami podpísaná. Súd mal
tiež za to, že žalobkyňa mala možnosť túto podmienku ako celok odmietnuť bez toho, aby to ovplyvnilo
uzavretie hlavného právneho úkonu - ZRÚ. Uvedené možno bezpochybne vyvodiť priamo zo znenia

bodu 2 RZ, kde žalovaný túto skutočnosť výslovne deklaroval a žalobkyňa svojim podpisom na RZ
výslovne potvrdila, že o tomto bola zo strany veriteľa jasne a určite informovaná. Tento záver súdu
podporuje aj to, že žalobkyňa bola v zmysle ust. bodu 7 RZ oprávnená bez udania dôvodu odstúpiť od
RZ do 14 dní od jej uzavretia a teda aj ihneď po jej uzavretí, čím je prakticky vyvrátená podmienenosť
uzavretia ZRÚ uzavretím RZ.

108. Súd tak vychádzal z toho, že sporná RZ bola v danom prípade individuálne dojednaná, čo už samo
o sebe vylučuje posúdenie tejto zmluvnej podmienky ako neprijateľnej podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ.
109. K obdobným záverom dospeli aj druhostupňové súdy v rozhodnutiach vo veciach, v ktorých
posudzovali takmer identickú rozhodcovskú zmluvu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.(žalovaného), a to Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení spis. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa
21.11.2013 („V predmetnom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného
titulu od Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 17.01.2011. Zo

samostatne uzavretej Rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere je
zrejmé, že ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich
zo zmluvy o revolvingovom úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t. j. zmluva o revolvingovom
úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal
možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní

Rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste, a teda individuálne.
Aj keď bola Rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na
samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto odmietnuť bez
toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere.“.) a v uznesení č. k. 1CoE/328/2013-38 zo dňa
10.12.2013 („Z predloženého spisu však odvolací súd zistil, že rozhodcovská zmluva (nie rozhodcovská
doložka) je uzatvorená na samostatnom liste podpísanom oprávneným aj povinným dňa 24.01.2011.

Rozhodcovskú zmluvu z uvedeného dôvodu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nakoľko bola individuálne dohodnutá a obsahom rozhodcovskej zmluvy je aj možnosť povinného bod
7 rozhodcovskej zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od
uzavretia tejto zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu na základe uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu
nemožno považovať za neprijateľnú podmienku podľa § 52 a nasl. OZ.“) a napokon Krajský súd v Žiline

v uznesení č. k. 8CoE/4/2014-42 zo dňa 31.01.2014 (obdobne odôvodnené ako predošlé rozhodnutia).
110. Pokiaľ ide o druhý predpoklad pre vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, súd poukazuje
na to, že sporná RZ nevyžadovala od žalobkyne ako spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešila
výlučne v rozhodcovskom konaní [§ 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom v čase uzavretia RZ;
každému z účastníkov RZ bola ponechaná možnosť podať žalobu v rámci sporov, ktorých sa týkala

RZ, aj na všeobecnom súde]. Vyžadovať od žalovaného ako dodávateľa, aby v RZ vymedzené spory
so žalobkyňou ako spotrebiteľom riešil prioritne v súdnom konaní pred príslušným všeobecným súdom,
by tak nepochybne znamenalo negáciu samotnej RZ a súčasne aj zásadnú negáciu právnej úpravy
obsiahnutej ZRK, resp. ZSRK.
111. Súd tak po prieskume spornej RZ konštatuje, že nezistil žiadny dôvod neplatnosti spornej RZ a teda

nebol ani naplnený predpoklad podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. e) ZSRK. Súčasne možno konštatovať,
že nebol naplnený ani dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust. § 45
ods. 1 písm. c) ZSRK, keďže v danom prípade nebol rozhodnutý rozhodcovským rozsudkom spor, ktorý
by RZ nepredvídala, ako to vyplýva z jej obsahu alebo by bolo rozhodcovským rozsudkom rozhodnuté
vo veci, ktorá bola vylúčená z rozhodcovského konania (nešlo o vec podľa ust. § 1 ods. 2 a 3 ZSRK).

112. Odhliadnuc od toho, že žalobkyňa výslovne v podanej žalobe skutkovo nenamietala dôvod na
zrušenie sporného rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. d) ZSRK a súd tento dôvod
ani v zmysle cit. ust. § 45 ods. 3 ZSRK ex officio (z úradnej moci) nepreskúmava, možno konštatovať,
že v danom prípade bolo konané v rozhodcovskom konaní príslušným stálym rozhodcovským súdom, t.
j. nástupníckym stálym rozhodcovským súdom v zmysle ust. § 73 ods. 5 ZSRK, keďže jedným z členov

zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu (Stály rozhodcovský súd Victoria arbiter) je
aj obchodná spoločnosť Victoria arbiter, s. r. o., ktorá bola zriaďovateľom Victoria rozhodcovského súdu
v Banskej Bystrici, na ktorého rozhodovanie odkazovala sporná RZ. O uvedenej skutočnosti má súd
vedomosť zo svojej činnosti (§ 186 ods. 1 CSP).
113.Pokiaľideoďalšínavrhovateľkounamietanýdôvodnazrušenierozhodcovskéhorozsudkupodľacit.

ust. § 45 ods. 1 písm. i) ZSRK (ktorý je súd povinný zároveň v zmysle ust. § 45 ods. 3 ZSRK preskúmavať
ex officio), súd pri posudzovaní tohto dôvodu vychádzal z nasledovných skutkových a právnych záverov.
114. Zmluva o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ je v zmysle cit. ust. § 261 ods. 6 písm. d) ObZ absolútnym
obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy do dňa účinnosti súčasného ust. § 52 ods.
2 veta tretia OZ, t. j. do dňa 01.04.2015, teda aj v čase uzavretia ZRÚ (18.09.2013) spravovala ObZ

bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba, spotrebiteľ. Zmluva o
úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa
nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov.
115. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi žalovaným a žalobkyňou
vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej ZRÚ zo dňa 18.09.2013. Aj s poukazom

na to, že zo strany žalovaného išlo zjavne o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 1 a 2 ObZ a zo strany
žalobkyne pri uzatváraní zmluvy nešlo o konanie v rámci predmetu jej podnikania alebo povolania,
pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalovaným žalobkyni, súd dospel k záveru,
že medzi účastníkmi ZRÚ vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z. z. ospotrebiteľskýchúverocharovnakovzmysleust.§52anasl.OZ.Keďžezmluvaospotrebiteľskomúvere
nie je zvláštnym zmluvným typom, spotrebiteľský úver môže byť dohodnutý v podobe rôznych typov
zmlúv, napr. v zmluve o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v zmluve o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, v kúpnej

zmluve podľa ust. § 588 OZ a pod., sa súd tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ v tomto
prípade išlo. S poukazom na vyššie uvedené, mal súd za to, že v danom prípade žalovaný ako veriteľ
so žalobkyňou ako dlžníkom uzavreli zmluvu o úvere podľa ust. § 497 ObZ, keďže žalovaný sa zaviazal
poskytnúť žalobkyni peňažné prostriedky v sume 510,- eur a žalobkyňa sa zaviazala žalovanému tieto
vrátiť a zaplatiť úroky.

116. Súd však poukazuje na to, že dotknutá zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahovala
náležitosti podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o výške splátok istiny a úrokov,
ktoré mala žalobkyňa žalovanému zaplatiť. Aj keď bola v zmluve explicitne uvedená celková výška
každej mesačnej splátky v sume 31,39 eur a aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v
sume 941,70 eur, nikde však nebola uvedená výška splátok istiny a úroku, t. j. časť každej mesačnej
splátky v celkovej výške 31,39 eur, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a

na splatenie úroku (ako to aj predpokladalo ust. čl. 5 ods. 5.1. ZD), aby bolo žalobkyni vopred ako
spotrebiteľovi zrejmé, aká bude štruktúra jej dlhu v tom ktorom momente splácania úveru (hlavne
pokiaľ ide o dlžnú sumu istiny úveru). Neobstojí výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z. z. produkovaný žalovaným, keďže v takomto prípade, teda ak by bol úmysel zákonodarcu totožný
s výkladom prezentovaným žalovaným, by znenie tohto ustanovenia nepoužívalo formuláciu „výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, ale len formuláciu „výšku, počet a termíny
splátok“. Keďže boli nesporne žalobkyni poskytnuté peňažné prostriedky spotrebiteľský úver v sume vo
výške 466,93 eur [dojednaná výška úveru 510,- eur mínus suma 43,07 eur ako odplata za poskytnutie
služby v zmysle ust. čl. 8 bod 8.1. písm. a) ZRÚ, o ktorú bola znížená suma skutočne žalobkyni
poskytnutých peňažných prostriedkov podľa ust. čl. 8 bod 8.4. ZRÚ], je však v zmysle cit. ust. § 11 ods.

1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva uzavretá medzi
účastníkmi aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z. z. platná, ale rovnako v zmysle uvedeného ustanovenia sa poskytnutý spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov [vrátane odplaty za poskytnutie služby v zmysle ust. čl.
8 bod 8.1. písm. a) ZRÚ, ktorú súd považoval za poplatok za „službu“, ktorá mohla byť hypoteticky

za splnenia len určitých striktne stanovených podmienok spotrebiteľovi, vo forme budúcej možnosti
odkladu splátok, poskytnutá veriteľom, teda spotrebiteľ mal vopred zaplatiť za „službu“, ktorú mu mal
za splnenia striktných podmienok veriteľ v budúcnosti poskytnúť, ale v skutočnosti vôbec neposkytol
a súčasne nešlo ani o službu spočívajúcu v akomkoľvek protiplnení, ktoré mal veriteľ spotrebiteľovi
poskytnúť; išlo teda o poplatok, ktorý súvisel so samotným splácaním poskytnutého spotrebiteľského

úveruvoformepredĺženiasplatnostimaximálnetrochsplátokúveru,sčímmohlabyťspojenápreveriteľa
maximálne strata časti úroku za čas, po ktorý mal spotrebiteľ odloženú splátku/splátky, pričom však
z dôvodu konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti dotknutého spotrebiteľského úveru veriteľovi
nárok na úroky ani nevznikol]. Z uvedeného dôvodu tak povinnosťou žalobkyne bolo žalovanému vrátiť
len poskytnutú peňažnú sumu 466,93 eur, t. j. celkovo zaplatiť navrhovateľovi sumu 466,93 eur v 30

mesačných rovnomerných splátkach vo výške 1/30-tiny sumy 466,93 eur (15,5643 eur = 466,93 eur /
30 splátok) so splatnosťou prvej splátky dňa 01.11.2013 a poslednej 30. splátky dňa 01.04.2016.
117. Na závere uvedenom v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku nič nemení ani
rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej zo dňa
09.11.2016, ktorým bol daný výklad ust. čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice Európskeho parlamentu

a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS
(ďalej len „Smernica“), na ktorý sa v rámci svojej argumentácie odvolával žalovaný. Súdny dvor EÚ
vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad
práva vnútroštátneho. V súlade s týmto Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad
Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z.

Výklad vnútroštátneho práva poskytujú totiž výlučne vnútroštátne súdy. Súd pripúšťa, že vnútroštátna
právna úprava zakotvená v ust. § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. a) [toho času
písm. b)] zákona č. 129/2010 Z. z. je v rozpore s obsahom Smernice [vyloženej Súdnym dvorom EÚ,
podľa ktorého: „Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva
o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo

forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát
stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave; Článok 23 Smernice sa má vykladať
v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že vprípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice,
táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť,
ktorejneuvedeniemôžespochybniťmožnosťspotrebiteľaposúdiťrozsahsvojhozáväzku.“.],avšaktento

konflikt automaticky neznamená prednosť uplatnenia Smernice pred vnútroštátnou právnou normou. V
taktom prípade totiž vnútroštátny súd je povinný skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok a ak
jej priamy účinok priznať nemôže, tak či jej môže priznať aspoň nepriamy účinok (teda vykladať zákon
eurokonformne), alebo napokon, či jej takýto nepriamy účinok priznať nemôže. Otázka priameho účinku
smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány

môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý riešia. Zásadne platí
zákaz horizontálneho priameho účinku smernice spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu,
v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci (pozn.: priamy účinok je tak v zásade možný len v
spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice
priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice). [k tomu napr.

rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-152/84 zo dňa 26.2.1986, rozsudok Súdneho dvora EÚ v
spojených veciach C-397/01 až C-403/01 zo dňa 05.10.2004] Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej
veci (t. j .v spore medzi jednotlivcami: žalobcom a žalovaným, súd Smernici nemohol priznať priamy
horizontálny účinok. Nepriamy účinok smernice v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok
vo veci C-14/83 zo dňa 10.4.1984) znamená, že vnútroštátne súdy sú povinné vykladať vnútroštátne

právo vo svetle znenia a účelu smernice, pričom tento výklad nie je absolútny (nejedná sa totiž o
priamy účinok), ale je obmedzený rozsahom a medzami. Nejedná sa totižto (ako už bolo uvedené) o
priamy účinok smernice, kedy je vnútroštátne právo vypustené a doslova nahradené smernicou a teda
v prípade nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti, nemôže byť vypustené na
úkor smernice, vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho, len musí skúmať, či

ho môže vykladať eurokonformne. Povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice
pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými
zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad
contra legem vnútroštátneho práva (k tomu analogicky rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-105/03
zo dňa 16.06.2005, obdobne rozsudok vo veci C-268/06 zo dňa 15.04.2008) Vzhľadom na explicitné

znenie ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky
úrokov a splátky poplatkov, by súdy, ak by po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C42-15 vyložili toto
ustanovenie vnútroštátneho práva eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok
na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez
poplatkov, nahradili by doslova vnútroštátne právo Smernicou (čo je postup typický pre priamy účinok).

Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok je vylúčený a teda je možné uvažovať
iba o účinku nepriamom, takýto postup však nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra
legem [resp. v rozpore s doterajšou ustálenou rozhodovacou praxou súdov, pokiaľ ide o výklad znenia
ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., čo by zároveň neprípustným spôsobom zasiahlo do
princípu právnej istoty; napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.06.2016 a

spis. zn. 3Cžo/19/2012 zo dňa 12.03.2013, rozsudky Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/190/2016 zo dňa
25.10.2016, č. k. 5Co/203/2016-89 zo dňa 25.10.2016, spis. zn. 5Co/214/2016 zo dňa 28.06.2016, č. k.
7Co/61/2017-126 zo dňa 26.04.2017, č. k. 7Co/441/2015-72 zo dňa 19.08.2015, č. k. 8Co/267/2016-132
zo dňa 31.03.2017, č. k. 10Co/720/2015 zo dňa 30.06.2016, č. k. 10Co/346/2016-92 zo dňa 29.11.2016,
č. k. 11Co/31/2016-85 zo dňa 16.02.2016, uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/214/2016-91

zo dňa 30.06.2016, rozsudky Okresného súdu Žilina č. k. 6C/138/2014-35 zo dňa 31.08.2015, č. k.
6C/366/2014-64 zo dňa 18.09.2015, č. k. 6C/230/2014-32 zo dňa 27.10.2015, č. k. 6C/125/2014-39 zo
dňa 18.12.2015, č. k. 6C/151/2014-33 zo dňa 18.12.2015, č. k. 6C/195/2015-53 zo dňa 18.12.2015,
č. k. 6C/253/2014-37 zo dňa 09.02.2016, č. k. 6C/193/2014-81 zo dňa 19.02.2016, a to vo veciach, v
ktorých bol žalobcom PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., t. j. žalovaný v prejednávanej veci a voči týmto

rozsudkom odvolanie ani len nepodal].
118. Možno tak konštatovať, že pokiaľ rozhodcovský súd na daný prípad neaplikoval cit. ust. § 9 ods.
2 v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. rozhodol v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie malo vplyv na
výsledoksporu,keďžežalovanémupriznalajžalovanýnároknazaplatenieúrokov[keďžepriznanásuma

sa rovná rozdielu sumy v predmetnej zmluve o úvere uvedenej celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, t. j. sumy 941,70 eur (pozostávajúcej z istiny 510,- eur a úroku 431,70 eur) a sumy všetkých
úhrad žalobkyne 439,46 eur; 941,70 eur - 439,46 eur = 502,24 eur]. Keďže nesporne žalovaný poskytol
žalobkyni na základe predmetnej ZRÚ peňažné prostriedky vo výške 466,93 eur a v zmysle listinnéhodôkazu - karty klienta ku dňu 20.11.2014 žalobkyňa žalovanému uhradila celkovo sumu 439,46 eur,
peňažnýdlhžalobkynebolkudňurozhodnutiarozhodcovskéhosúdulenvovýške27,47eur,t.j.vovýške
neuhradeného zostatku istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru (466,93 eur suma poskytnutých

peňažných prostriedkov - 439,46 eur suma uhradená odporcom = 27,47 eur).
119. Pokiaľ ide o splatnosť nesplneného peňažného záväzku žalobkyne vo výške 27,47 eur, súd
poukazuje na to, že ku dňu doručenia oznámenia o uplatnení práva veriteľa (žalovaného) podľa ust.
§ 565 OZ, t. j. o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru navrhovateľke, teda ku dňu 20.03.2015 (ako
to vyplýva z obsahu pokusu o zmier zo dňa 16.04.2015 zaslaného právnym zástupcom žalovaného

žalobkyni) mala žalobkyňa povinnosť uhradiť žalovanému celkovo sumu 264,5931 eur (17 splátok
splatných od 01.11.2013 do 01.04.2015 bez úrokov a poplatkov x 15,5643 eur = 264,5931 eur), pričom
žalobkyňa k tomuto dňu uhradila sumu 439,46 eur, teda uhradila sumu zodpovedajúcu prvým 28
splátkam splatným od 01.11.2013 do 01.02.2016 vo výške 15,5643 eur a časti ďalšej 29. splátke splatnej
dňa 01.03.2016 vo výške 3,6596 eur [(15,5643 eur x 28) + 3,6596 = 439,46 eur]. Žalovaný tak nebol
zjavne oprávnený uplatniť právo podľa cit. ust. § 565 OZ a jeho konanie bolo v rozpore s cit. ust. §

53 ods. 9 OZ, keďže žalobkyňa ku dňu doručenia oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
nebola v omeškaní so zaplatením žiadnej splátky, a preto právny úkon žalovaného - zosplatnenie úveru
bolo potrebné považovať za neplatný pre rozpor so zákonom (podľa ust. § 39 OZ, pre rozpor s ust.
§ 53 ods. 9 OZ). Žalobkyňa tak mala možnosť (a zároveň povinnosť) aj naďalej splácať poskytnutý
úver v splátkach vo výške 15,5643 eur so splatnosťou poslednej 30. splátky dňa 01.04.2016. Ku dňu

rozhodnutia rozhodcovského súdu (03.11.2015) tak ani nedošlo k splatnosti časti dlžnej 29. splátky v
sume 11,9047 eur splatnej dňa 01.03.2016 a dlžnej poslednej 30. splátky v sume 15,5643 eur, teda
celkovodlžnejsumy27,47eur(11,9047eur+15,5643eur=27,469eurpozaokrúhlenínaceléeurocenty
27,47 eur). Ak nesplnený peňažný záväzok žalobkyne z predmetnej ZRÚ v rozsahu sumy 27,47 eur
nebol v čase rozhodnutia rozhodcovského súdu splatný, pričom rozhodcovský súd priznal žalovanému

v napadnutom rozhodcovskom rozsudku aj toto plnenie, možno konštatovať, že rozhodcovský súd
rozhodol predčasne a v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzného právneho predpisu na ochranu
práv spotrebiteľa (konkrétne cit. ust. § 53 ods. 9 OZ), a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu.
Tento nedostatok tak v ďalšom dopadá aj na časť napadnutého rozhodcovského rozsudku, ktorou bol
žalovanému priznaný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ako aj nárok na zaplatenie zmluvnej

pokuty podľa ust. čl. 14 ZD, ktorej vznik bol viazaný na porušenie peňažného záväzku žalobkyne splácať
riadne a včas splátky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ak v zmysle vyššie uvedeného právneho
posúdenia nebola žalovaná v omeškaní s plnením svojich peňažných záväzkov z ZRÚ, nemohol tak
vzniknúť žalovanému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a rovnako aj na zaplatenie dotknutej
zmluvnej pokuty. Napokon tento nedostatok v právnom posúdení rozhodcovského súdu mal vplyv aj

na dôvodnosť napadnutým rozhodcovským rozsudkom žalovanému priznaného nároku na zaplatenie
náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 51,90 eur (tieto mali
zodpovedať trovám právneho zastúpenia za vykonanie pokusu o zmier zo dňa 16.04.2015 pred začatím
spotrebiteľského rozhodcovského konania), a to vzhľadom k tomu, že takéto náklady (podľa ust. § 121
ods. 3 OZ) sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne

uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania, čo v danom prípade
vzhľadom k vyššie uvedenému naplnené zjavne nebolo.
120. V danom prípade tak vzhľadom na uvedené bol naplnený dôvod na zrušenie napadnutého
rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. i) ZSRK.
121. Súčasne navrhovateľka namietala ako dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku dôvod podľa

cit.ust.§45ods.1písm.j)ZSRK,tedažerozhodcovskýrozsudokjuzaväzovalnaplnenie,ktoréjesvojou
povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom [aj tento dôvod, ako
aj predošlý podľa písm. i) bol súd povinný preskúmať z úradnej povinnosti podľa cit. ust. § 45 ods. 3
ZSRK].
122. Je zrejmé, že žalovaný si uplatňoval v napadnutom rozhodcovskom konaní nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne: zo sumy 31,39 eur od 02.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 31,39
eur od 02.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 31,39 eur od 02.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 31,39 eur od
02.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 376,68 eur od 14.04.2015 do zaplatenia, tak, že táto zmluvná pokuta
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,55 % ročne: zo sumy 31,39 eur od 02.01.2015 do zaplatenia,
zo sumy 31,39 eur od 02.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 31,39 eur od 02.03.2015 do zaplatenia,

zo sumy 31,39 eur od 02.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 376,68 eur od 14.04.2015 do zaplatenia,
spolu neprevýšia sumu 510,- eur, a to nepochybne podľa ust. čl. 14 ZD, pričom rozhodcovským
rozsudkom bol žalovanému priznaný aj tento uplatnený nárok. Súd tento odporcom uplatnený nárok
posúdil ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ust. § 544 ods. 1 OZ. Odhliadnuc od vyššieuvedeného záveru o tom, že žalovaná nebola ku dňu napadnutého rozhodnutia rozhodcovského súdu
v omeškaní s plnením svojich peňažných záväzkov z ZRÚ, súd uplatnenie tohto nároku žalovaným v
rozhodcovskom konaní považoval za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku

(§ 265 ObZ, t. j. obchodnoprávna obdoba ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi), a to vzhľadom
k tomu, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo obsiahnuté nie v samotnej ZRÚ uzavretej medzi jej
účastníkmi, ale v ZD. Súd v tomto smere (obdobne ako Ústavný súd ČR v náleze spis. zn. I. ÚS 3512/11
zo dňa 11.11.2013) zdôrazňuje, že obchodné podmienky (v danom prípade ZD) v spotrebiteľských

zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým tomu, aby nebolo nevyhnutné do
každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť
k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmom písanej forme (tomu
je aj v danom prípade, napr. veľkosť písma ZD je cca 2 mm) skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne
uniknú (napr. dojednanie o zmluvnej pokute, rozhodcovskej doložke a pod.). Pokiaľ tak aj napriek tomu

dodávateľ takto urobí, nepočína si v právnom vzťahu so spotrebiteľom poctivo a takémuto dojednaniu
nemožno priznať právnu ochranu. Preto súd dospel k záveru, že ak napadnutým rozhodcovským
rozsudkom bolo priznané žalovanému právo na zaplatenie dotknutej zmluvnej pokuty, možno z tohto
vyvodiť, že bol naplnený dôvod podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. j) ZSRK na zrušenie napadnutého
rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že napadnutý rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobkyňu ako

účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom (resp.
je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku).
123. Pokiaľ ide o ďalší navrhovateľkou namietaný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. l) ZSRK, súd považuje za potrebné definovať, čo je nesprávnym
právnym posúdením veci. Nesprávne právne posúdenie má vždy základ v ustanoveniach právneho

predpisu, ktoré tvoria súčasť žalobného dôvodu. Nesprávne právne posúdenie však nespôsobuje len
to, že súd nepoužil (neaplikoval) správne ustanovenie právneho predpisu. K nesprávnemu právnemu
posúdeniu môže dôjsť aj pri použití zodpovedajúceho právneho predpisu, za predpokladu, že také
ustanovenie je súdom nesprávne interpretované. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru,
že uvedené nedostatky rozhodnutia rozhodcovského súdu [napĺňajúce zároveň dôvody podľa cit. ust.

§ 45 ods. 1 písm. i) ZSRK] možno považovať aj za spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci
rozhodcovským súdom, z ktorého rozhodcovský súd vychádzal pri rozhodnutí o žalobe žalovaného.
Preto v prejednávanej veci bol naplnený aj dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust.
§ 45 ods. 1 písm. l) ZSRK.
124. Súd tak na základe dôvodov podľa ust. 45 ods. 1 písm. i), j) a l) ZSRK zrušil napadnutý

rozhodcovský rozsudok v celom jeho rozsahu, keďže súdom uvedené dôvody sa tak nepochybne
dotýkaliajčastivýrokuonáhradetrovrozhodcovskéhokonania,atozdôvodu,ženapadnutérozhodnutie
rozhodcovského súdu o náhrade trov konania je zjavne závislé od rozhodnutia v merite veci (úspech
toho ktorého účastníka rozhodcovského konania).
125. Pokiaľ ide o ďalší postup po zrušení rozhodcovského rozsudku, súd považuje za potrebné uviesť,

keďže v danom prípade nešlo o dôvody zrušenia podľa ust. § 47 ods. 1 ZSRK, že v zmysle cit. ust. § 47
ods. 2 ZSRK vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd.
126. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
127. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
128. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
129. Súd napokon rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to s

poukazom na plný úspech žalobkyne vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
130. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).