Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 5C/434/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713209023
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2713209023.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v spore žalobkyne: H. R., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom T. XXX/X, V., toho času J. J. H. U. U. L. J., W. XX, XXX XX V., právne zastúpenej JUDr.
Alenou Arbetovou, advokátkou, so sídlom Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, proti žalovaným: I.
K. R., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX V., II. L. C., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX
XX V., obaja právne zastúpení Právne centru s.r.o. so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje že darovacia zmluva uzavretá dňa 06.05.2013, ktorou žalovaný v I. rade daroval
žalovanému v II. rade v jednej polovici spoluvlastníckeho spolupodielu nehnuteľnosti, rodinný dom

súpisné č. XXX, postavený na parcele C KN č. XXXX a pozemky v C KN parc. č. XXXX, zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 351 m2 a parc. č. XXXX, záhrada o výmere 680 m2, zapísané na liste
vlastníctva č. 5XX, katastrálne územie V., pre obec V., j e n e p l a t n á .

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu konania v plnom rozsahu.

III. Žalovaní v I. a II. rade spoločne a nerozdielne sú povinní uhradiť titulom náhrady trov konania

Slovenskej republike na účet Okresného súdu Skalica sumu 758,48 € do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

IV. Žalovaní v I. a II. rade spoločne a nerozdielne sú povinní zaplatiť Slovenskej republike na účet
OkresnéhosúduSkalicatitulomsúdnehopoplatkusumu99,50€dotrochdníodprávoplatnostirozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 11.12.2013 domáhala určenia
neplatnosti darovacej zmluvy ktorá mala byť uzavretá dňa 13.6.2013, ktorou žalovaný v I. rade daroval
žalovanému v II. rade v jednej polovici nehnuteľnosti a to rodinný dom súpisné číslo XXX, nachádzajúci

sa v V. a pozemky parc. č. 3XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 351 m2, a parc. č. XXXX,
záhrady o výmere 680 m2, v obci a katastrálnom území V.. Taktiež žiadala úradu trov konania. Žalobu
podala prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne X. T. ( splnomocnenie zo dňa 6.12.2013 - č.l. 5
spisu ).
Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný v I. rade previedol na žalovaného v II. rade spoluvlastnícky podiel k
nehnuteľnostiam napriek tomu, že svoj spoluvlastnícky podiel neponúkol na odkúpenie svojej manželke
- žalobkyni, napriek tomu že táto ako spoluvlastníčka uvedených nehnuteľnosti má zákonné predkupné

právo na prevádzaný spoluvlastnícky podiel žalovaného v I. rade. Žalobkyňa listom zo dňa 18.11.2013
adresovaným žalovanému v I. rade a žalovanému v II. rade sa dovolala neplatnosti uvedenej darovacej
zmluvy v zmysle ustanovenia § 40a a § 140 O.Z. keďže sa jedná o relatívne neplatný právny úkon.
Dovolaním sa neplatnosti darovacej zmluvy sa stala darovacia zmluva neplatným právnym úkonom.Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe má žalobkyňa z dôvodu, že na základe rozsudku súdu
možno uskutočniť zápis vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Darovaciu zmluvu žalobkyňa
žiadala doložiť Správou katastra Skalica.

2. Dňa 27.5.2014 bolo Okresnému súdu Skalica doručené podanie s uvedením mena žalobkyne ( č.l.
41 ), ktorým berie svoju žalobu v plnom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť nakoľko sa svojim
následným rozhodnutím rozhodla neuplatňovať predkupné právo k uvedeným nehnuteľnostiam.

3. Na základe uvedeného súd konanie uznesením č. k. 5C/434/2013-42 zo dňa 7.7.2014 zastavil.

4. Proti uzneseniu o zastavení konania podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne z dôvodu, že žalobkyňa neurobila žiadne späťvzatie žaloby. Späťvzatie žaloby musela
podpísať a podať na súd iná osoba, preto ku späťvzatiu žaloby nedošlo.

5. Žalovaný v I. rade sa k odvolaniu vyjadril ( č.l. 71 ) tak, že späťvzatie žaloby zabezpečil on a žalovaný
v II. rade z dôvodu, že sa so žalobkyňou - manželkou dohodol, že ona na neho nebude podávať žiadnu
žalobuanebudesasnímsúdiťprerozhodnutiežalovanéhovI.rade.Žalovanýsarozhodoldarovaťsvoju
polovicu domu a pozemkov žalovaného v II. rade z dôvodu, že jeho dcéry X. T. a V. Š. sa o neho už 4 roky
nestarajú, nenavštevujú ho a nepomáhajú mu. Žalovaný v II. rade sa o neho vzorne stará, zabezpečuje

mu všetky potreby, každý deň ho navštevuje, vozí na vyšetrenia, upratuje a varí. So žalobkyňou majú
vynikajúci vzťah aj napriek zdravotným problémom, navštevuje ju, majú sa radi, podporujú sa. Sú dni
kedy je schopná sa podpísať a sú dni kedy pre fyzický stav to nezvláda. O darovaní nehnuteľností
sa s manželkou rozpráva a ona mu pred napísaním darovacej zmluvy podpísala, že nevyužíva svoje
predkupné právo na jeho polovicu domu, ktorú jej ako prevej ponúkol. Späťvzatie žaloby dal manželke

osobne podpísať a zabezpečil jeho doručenie na súd. Nič nerobil protiprávne, len na základe dohody s
manželkou. Dcéry sa na neho hnevajú, že nakladá so svojím majetkom ako uzná za vhodné.

6. Žalovaný v II. rade sa k odvolaniu vyjadril tak, že dňa 6.5.2013 mu žalovaný v I. rade daroval polovicu
nehnuteľností, ktoré mal vo výlučnom vlastníctve. O darovanie nežiadal a ani žalovaného v I. rade

neovplyvňoval. Vie, že pred podpisom darovacej zmluvy bol žalovaný v I. rade za svojou manželkou a
ponúkoljejpredkupnéprávonapolovicudomu,ktorúmuchceldarovať.ŽalovanývI.radesožalobkyňou
majú vynikajúci vzťah aj napriek zdravotným problémom, majú sa radi, podporujú sa. Žalobkyňa napriek
zdravotnému stavu rozpozná dôsledky jej právnych úkonov.

7. Dňa 23.10.2014 bola do spisu ( č.l. 101 ) doručená listina - Odvolanie plnomocenstva datované dňa
17.10.2014, ktorým mala žalobkyňa H. R. odvolať plnomocnestvo udelené právnej zástupkyni JUDr.
Arbetovej na zastupovanie v tomto konaní.

8. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 11Co/571/2014-105 zo dňa 28.11.2014 zrušil uznesenie o

zastavení konania.

9. Na základe znaleckého posudku č. 10/2015 zo dňa 20.9.2015 vypracovaného znalcom T.. J. B. ( č.l.
181 ) súd zistil, že podpisy obsiahnuté na Späťvzatí žaloby zo dňa 23.5.2014 a tiež podpisy na odvolaní
plnomocenstva na zastupovanie zo dňa 17.10.2014 nie sú podpismi H. R. - žalobkyne, a pravdepodobne

tieto podpisy vyhotovil K. R. - žalovaný v I. rade.

10. Žalovaný v I. rade sa vyjadril ( č.l. 191 ) ku znaleckému posudku tak, že so žalobkyňou sa dohodou,
že na neho nebude podávať žiadnu žalobu a nebude sa s ním súdiť za jeho rozhodnutie previesť dom
na inú osobu. Rozprával sa s ňou o tom a ona mu pred napísaním darovacej zmluvy podpísala, že

nevyužíva svoje predkupné právo na jeho polovicu domu, ktorú jej ako prvej ponúkol.

11. Na základe záverov uvedeného znaleckého posudku súd zistil, že späťvzatie žaloby ako právny
úkon neurobila a vlastnoručne nepodpísala žalobkyňa, preto na túto listinu neprihliadal a pokračoval
v konaní. Taktiež na základe záverov znaleckého posudku súd zistil, že odvolanie plnomocenstva na

zastupovanie JUDr. Arbetovej ako právny úkon neurobila a vlastnoručne nepodpísala žalobkyňa, preto
na túto listinu neprihliadal a pokračoval v konaní aj s právnou zástupkyňou žalobkyne JUDr. Arbetovou.12. Žalovaný v I. rade sa k žalobe vyjadril ( č.l. 239 ) tak, že k darovaniu nehnuteľností sa osobne
rozhodol na základe toho, že jeho dcéry X. T. a V. Š. sa o neho už 6 roky nestarajú, nenavštevujú
ho a nepomáhajú mu. Polovicu nehnuteľností vlastní on výlučne, zdedil ju po rodičoch, druhú polovicu

vlastní v rámci BSM so žalobkyňou. Rozhodol sa darovať len polovicu ktorú má vo výlučnom vlastníctve
z dôvodu, že žalovaný v II. rade sa o neho vzorne stará, zabezpečuje mu všetky potreby, každý deň
ho navštevuje, vozí na vyšetrenia, upratuje a varí. So žalobkyňou majú vynikajúci vzťah aj napriek
zdravotným problémom, žijú teraz oddelene, navštevuje ju, majú sa radi, podporujú sa. Manželka je
schopná na právne úkony, zdravotne je niekedy na tom lepšie, niekedy horšie po fyzickej stránke.

Niekedy sa dokáže podpísať, niekedy to nezvláda. S manželkou sa rozprávali pred podpisom darovacej
zmluvy o tom, že on chce previesť svoju polovicu na žalovaného v II. rade. Manželka mu pred darovaním
podpísala, že nevyužíva svoje predkupné právo na jeho polovicu, ktorú jej ako prvej ponúkol.

13. Žalovaný v II. rade sa k žalobe vyjadril ( č.l. 238 ) tak, že dňa 6.5.2013 mu žalovaný v I. rade daroval
polovicu nehnuteľností, ktoré mal vo výlučnom vlastníctve. Jeho dar prijal. O darovanie nikoho nežiadal

a ani žalovaného v I. rade neovplyvňoval. Vie, že pred podpisom darovacej zmluvy bol žalovaný v I. rade
za svojou manželkou a ponúkol jej predkupné právo na polovicu domu, ktorú chcel darovať žalovanému
v II. rade. Žalobkyňa s tým súhlasila a podpísala mu, že predkupné právo nevyužíva. Žalovaný v I. rade
so žalobkyňou majú vynikajúci vzťah aj napriek zdravotným problémom, žijú oddelene, majú sa radi,
podporujú sa. Žalobkyňa napriek zdravotnému stavu je schopná právnych úkonov, niekedy sa z dôvodu

zdravotného stavu cíti lepšie, niekedy horšie, ale dôsledky právnych úkonov si uvedomuje.

14. K právnej stránke sporu sa žalovaní vyjadrili ( č.l. 320 ) tak, že žalobkyňa v čase uzatvorenia
darovacejzmluvybezpodielovouspoluvlastníčkouspoluvlastníckehopodieluoveľkosti1/2predmetných
nehnuteľností a to spolu s jej manželom - žalovaným v I. rade. Žalobkyňa dňa 27.2.2013 osobne

prevzala od žalovaného v I. rade oznámenie o jeho vôli previesť spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiach na tretiu osobu. Zároveň ju vyzval, aby v prípade záujmu ho kontaktovala a
uplatnila predkupné právo. K uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo 22.5.2013. Žalobkyňa neprejavila
vôľu o nadobudnutie prevádzaných nehnuteľností do dvoch mesiacov v zmysle § 605 O.Z. Súhlas
druhého spoluvlastníka v rámci BSM s prevodom nehnuteľností, t.j. žalovaného v 1. rade bol urobený

konkludentne na základe ústne vyjadreného súhlasu žalovanej. Takýto právny úkon je úkonom
jednostranným. Udelenie uvedeného súhlasu nebolo napadnuté vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej
lehote a z toho dôvodu sa súhlas považuje za platný. Žalobkyňa sa domáha relatívnej neplatnosti
nesprávneho právneho úkonu. Žalobu preto považujú za nesprávnu, nedôvodnú a nepreukázanú a
žiadajú ju zamietnuť, uplatňujú si náhradu trov konania.

15. Súd v spore vykonal dokazovanie výsluchmi žalobkyne a žalovaných, svedkov X. T., V. Š. a T. Š.,
výpisom z listu vlastníctva č. XXX, kúpnou zmluvou zo dňa 24.7.1970, darovacou zmluvou zo dňa
6.5.2013 ( č.l. 308 ), listinou - Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu zo dňa 18.11.2013, znaleckým

posudkom č. 10/2015, Výzvou na využitie predkupného práva zo dňa 27.2.2013 (č.l. 300) a Výzvou na
využitie predkupného práva zo dňa 27.2.2013 ( č.l. 306 ), a ostatným spisovým materiálom a zistil tento
stav veci:

16. Z listu vlastníctva č. XXX ( č.l. 6 spisu ) súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný v I. rade majú

v spoluvlastníctve v rámci BSM v jednej polovici spoluvlastnícky podiel nehnuteľností, rodinný dom
súpisnéč.XXX,postavenýnaparceleCKNč.XXXXapozemkyvCKNparc.č.XXXX,zastavanáplocha
a nádvorie, o výmere 351 m2 a parc. č. XXXX, záhrada o výmere 680 m2, zapísané na liste vlastníctva
č. XXX, katastrálne územie V., pre obec V.č. Druhým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľnosti je v 1/2
spoluvlastníckehopodielužalovanývII.rade,titulnadobudnutiajeuvedenýDarovaciazmluvaV-1157/13

zo dňa 13.6.2013.

17. Žalobkyňa a žalovaný v I. rade nadobudli spoluvlastnícky podiel v rámci BSM na uvedených
nehnuteľnostiach na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 24.7.1970 ( č.l. 30 ).

18. Darovacou zmluvou zo dňa 6.5.2013 ( č.l. 308 ) žalobca v I. rade daroval žalovanému v II. rade
okrem iného aj rodinný dom súpisné č. XXX s príslušenstvom, postavený na parcele C KN č. XXXX, v
podiele 1/2, a pozemky v C KN parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 351 m2 v podiele1/2 a parc. č. XXXX, záhrada o výmere 680 m2, v podiele 1/2, zapísané na liste vlastníctva č. XXX,
katastrálne územie V., obec V..

19. Z listiny zo dňa 27.2.2013 ( č.l. 300 ) vyplýva, že žalovaný v I. rade žalovanej oznamuje, že chce
darovať človeku, ktorý sa o neho stará 1/2 rodinného domu a 1/2 spoluvlastníckeho podielu pozemkov
parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 351 m2 v podiele 1/2 a parc. č. XXXX, záhrada
o výmere 680 m2, zapísaných na LV č. XXX. Ak by s darovaním nesúhlasila a chcela by využiť
svoje predkupné právo, má možnosť využiť predkupné právo do 2 mesiacov od doručenia písomného

oznámenia.

20. Z listiny zo dňa 27.2.2013 ( č.l. 306 ) vyplýva, že žalovaný v I. rade žalovanej oznamuje, že chce
darovať človeku, ktorý sa o neho stará 1/2 rodinného domu a 1/2 spoluvlastníckeho podielu pozemkov
parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 351 m2 v podiele 1/2 a parc. č. XXXX, záhrada
o výmere 680 m2, zapísaných na LV č. XXX. Ak by s darovaním nesúhlasila a chcela by využiť svoje

predkupnéprávo,mámožnosťvyužiťpredkupnéprávozacenukúpy4.990eurvhotovostido2mesiacov
od doručenia písomného oznámenia.

21. Žalobkyňa pri výsluchu dňa 23.2.2017 žalovaného v I. rade - manžela spoznala ako „V.“, neuviedla
že je jej manžel. Ona ani jej manžel rodinný dom, kde bývajú nechceli predať. Manžel jej nespomínal, že

rodinný dom kde bývajú, že by chcel predať alebo niekomu darovať. Manžel od nej nepýtal súhlas, že by
niekomu chcel svoju časť domu predať alebo niekomu svoju časť darovať. Ona ani jej manžel nechceli
dom predať. Keby jej manžel chcel dom niekomu darovať, nesúhlasila by s tým. Keby chcel jej manžel
predaťsvojučasťdomu,súhlasilabystým.Nevieprečobynesúhlasilastým,kebyjejmanželchcelsvoju
časť domu niekomu predať. Manžel jej nedal podpísať nijakú listinu. Malo sa jednať o listinu ohľadne

domu. Rozumela čo bolo na listine napísané, nevie to však uviesť. Jej manžel jej nikdy nespomínal
žalovaného v II. rade. Podpísať sa môže, podpisuje pravou rukou. Pravú roku má pritom bezvládnu.
Nevie že by podala na svojho manžela žalobu na súd. Nezakázala svojmu manželovi aby predal alebo
daroval svoju časť domu.

22. Žalovaný v I. rade pri výsluchu dňa 22.11.2016 uviedol, že býva sám v rodinnom dome, má dve
dcéry, ktoré ho vôbec nenavštevovali. Preto sa rozhodol, že do Domova dôchodcov nechce ísť a preto
polovicu domu dá tomu, kto ho doopatruje. Preto polovicu domu dal L. C.. Na základe toho daroval
polovicu domu L. C. a v dôsledku toho ho potom žalovali dcéry. Podpis na darovacej zmluve je jeho.
L. C. - žalovaný v II. rade mu pomáha vo všetkom, živí ho, nosí mu jedlo, upratuje a robí všetko ako sa

patrí. O záhradu ktorá je pri dome sa stará L. C., na záhrade teraz nasadil nové stromy. Pestujú všeličo,
chovajú sliepky a kačice, a tiež králikov. Majú aj mačku aj psa. O toto všetko sa starajú spoločne. Cez
leto sa kúpe doma a cez zimu sa chodím kúpať do činžového domu, do bytu žalovaného v 2. rade. Robili
rekonštrukciu domu, opravovali škridle na streche, a tiež sa opravovala stena na dome zo dvora. To
všetko zabezpečoval žalovaný v 2. rade. Chodieva k doktorovi, užíva lieky na srdce a krvný tlak. Chodí

každý rok na preventívne vyšetrenie na kolenoskopiu. Na lekárske prehliadky ho vozí žalovaný v 2. rade.
Jeho manželka - žalobkyňa býva v domove dôchodcov, každý týždeň za ňou chodí. K manželke má
normálny vzťah ako vždy. Túto žalobu podali na neho dcéry. On manželke povedal ohľadne darovacej
zmluvy to čo urobil. Povedal jej, že má kamaráta, ktorý ho chce „dochovať“ a že nechce ísť do starobinca
a že kto ho doopatruje, tomu dá svoju polovicu domu. Má dve dcéry, naposledy boli za ním pred tromi

rokmi, prišli ho „pobiť“ a okradli ho. Darovaciu zmluvu mu navrhol žalovaný v 2. rade, aby mal niečo v
rukách. On s tou zmluvou súhlasil.
So žalovaným v II. rade sa pozná asi 6 rokov, chodil k nim ešte vtedy, keď jeho manželka bývala s ním
v dome. Vtedy už mala „porážku“. Spoznal sa s ním pri pive. S manželkou sa rozprával o darovacej
zmluve, bolo to asi pred rokom, už si nepamätá kedy. Jeho manželka mu povedala „že dobre“, že aby

sa o neho mal kto postarať.
Jeho manželka je už 6. rok v Domove dôchodcov. O darovaní domu s manželkou rozprával, keď bola
v domove dôchodcov a tam ona podpísala, „že to môže dať“, povedala: „urob si ako chceš“. On jej
predtým povedal, že nechce ísť do Domova dôchodcov. Pri tomto rozhovore jej aj povedal, komu chce
dom dať a jeho manželka aj poznala žalovaného v II. rade. Nedával manželke žiadnu lehotu, aby si

premyslela niečo v tejto súvislosti. Jeho manželka vtedy aj podpisovala, nevie čo to bolo. Jeho manželka
„prehliadala“ uvedenú listinu, ale nevie či to vedela, tak ako on. Čítať to mohla čítať, ale nevie či si
pamätala obsah. V listine bolo, že daruje jeho polovicu žalovanému v 2. rade a iné už nevie. On videl,
ako uvedený doklad jeho manželka podpisuje.Nevie sa vyjadriť k tomu, kedy uvedený papier jeho manželka podpisovala. On jej vtedy oznámil, že
chce darovať uvedenú jeho časť domu. Jeho manželka uvedenú listinu podpísala. Späťvzatie žaloby
videl ako jeho manželka podpisovala, bol pri tom.

Svoju výpoveď doplnil na pojednávaní dňa 12.9.2017 tak, že v období keď manželka nebola v domove
dôchodcov, nedával jej podpisovať žiadne dokumenty, lebo je ochrnutá na pravú ruku a v ľavej ruke
neudrží ani pero. V období keď daroval časť svojej nehnuteľnosti, v tom období bol za manželkou
v domove dôchodcov. Hovoril manželke o tom že chcem darovať polovicu domu. Nepamätá si či
manželke v tejto súvislosti dával nejaké papiere podpisovať. Jeho manželka sa nevie podpísať od

obdobia keď mala mozgovú príhodu a je na pol tela ochrnutá. Mozgovú príhodu mala manželka ešte keď
bývala doma t.j. predtým ako bola umiestnená do domova dôchodcov. Keď manželke predkladal nejaké
dokumenty potom ako manželka bola v domove dôchodcov, táto nechápala už ničomu. Ťažko mohla
rozumieť obsahu nejakým listinám od uvedeného obdobia. Keď manželka išla podpísať listiny ohľadne
jeho darovania „ona to už vtedy nepochopila“. Nevie či jeho manželka vtedy rozumela prečo jej dával
podpisovať túto listinu. Neviem sa vyjadriť k tomu či tieto listiny boli podpisované mojou manželkou v

jeden deň.

23. Žalovaný v II. rade pri výsluchu dňa 22.11.2016 uviedol, že ho žalovaný v I. rade oslovil s tým, že
nechce ísť do starobinca, a že mu dá majetky, ktoré vlastní, pokiaľ sa o neho postará do smrti a zaopatrí
ho. Toto dali aj do darovacej zmluvy. On sa popýtal, čo treba ohľadne darovacej zmluvy zabezpečiť,

najskôr sa mal žalovaný v I. rade spýtať manželky, nakoľko mala predkupné právo. On dal v súvislosti
s tým zostaviť list ohľadne súhlasu manželky žalovaného v I. rade, či žalovaný v I. rade môže darovať
nehnuteľnosť. Povedal žalovanému v I. rade, aby sa poradil s jeho manželkou, či súhlasí s darovaním,
žalovaný v I. rade mu v súvislosti s tým povedal, že jeho manželka s darovaním súhlasí a na základe
toho žalovaný v II. rade dal spísať darovaciu zmluvu a darovaciu zmluvu dali overiť notárovi, alebo na

Mestskom úrade, na matrike. Darovaciu zmluvu potom zaniesol na kataster a kataster na základe tejto
zmluvy zapísal vlastníctvo.
Písomné vyjadrenie manželky žalovaného v I. rade, t.j .súhlas s darovaním niekde našiel a s niekým
ho napísal a toto vyjadrenie dal žalovanému v I. rade, aby to dal jeho manželke prečítať a keď s tým
súhlasí jeho manželka, aby to podpísala. Žalovaný v I. rade mu tieto listiny doniesol od jeho manželky

podpísané. Nebol prítomný ako jeho manželka tieto listiny podpisovala. Tieto listiny mu žalovaný v I.
rade priniesol predtým, ako spisovali darovaciu zmluvu, lebo až na základe toho dali spísať darovaciu
zmluvu. Žalovaný v I. rade mu hovoril, že jeho dcéry chceli zobrať späť darovanie. Vie, že mu žalovaný
v I. rade hovoril, že jeho manželka chce zobrať späť túto žalobu a že mu povedala, že sa s ním súdiť
nechce. Takto mu to povedal žalovaný v I. rade.

24. Svedkyňa V. Š. vo výpovedi uviedla, že žalobkyňa je jej matka, žalovaný v I. rade je jej otec. S otcom
asi do roku 2011 vychádzali veľmi dobre. Potom ho začal navštevovať žalovaný v II. rade a vplýval na
otca. Preto sa vzťahy medzi nimi zmenili. Otec sa spoznal zo žalovaným v II. rade od doby keď matka
ochorela - dostala mozgovú porážku a ostala ochrnutá, bolo to asi v roku 2010. O matku, ktorá ležala v
dome v dôsledku choroby sa starali striedavo so sestrou T. a otcom. Asi od roku 2012 sme sa s otcom

prestali stretávať lebo on počúval len stále žalovaného v II. rade. Keď sme sa dozvedeli že otec daroval
svoju časť domu boli za ním a chceli aby im to vysvetlil a otec sa vtedy rozčúlil. Odvtedy sme sa už
nestretli. Keď sa dozvedeli, že otec daroval svoju časť na dome, povedali to mame, matka na to povedala
„ čo je blbý“ , dom sa nerozdáva. Mama jej nepovedala že otec by ju informovala že by chcel niečo takéto
urobiť s domom. Nesúhlasila by s tým aby sa niečo takéto urobilo.

V auguste alebo v septembri 2010 bola matka umiestnená do domova dôchodcov v Holíči z dôvodu
že bolo potrebné zabezpečovať o ňu starostlivosť. Otec to vtedy nezvládal a takisto táto starostlivosť
bola ťažká v podmienkach uvedeného domu aj zo strany dcér. Otec potom v dome býval sám, oni
matku navštevovali v domove každý týždeň. Keď matku umiestňovali do domova dôchodcov, vedela
sa podpísať len ľavou rukou a pravú ruku mala ochrnutú ale podpisovala sa vtedy zreteľne a viditeľne.

Postupom času sa jej písmo zhoršovalo a ruka sa jej začala triasť. Keď sa matka dozvedela o darovaní
domu chcela aby sa dom dostal naspäť. Domáhala sa toho aby sa dom dal naspäť. Splnomocnila sestru
aby sa podala žiadosť na súd. Neviem, či sa matka rozprávala s otcom o tom že daroval dom. Nevšimla
si, že by a v nejakom období radikálnejšie zmenil jej zdravotný stav.

25. Svedkyňa X. T. vo výpovedi uviedla, že žalobkyňa je jej matka, žalovaný v I. rade je jej otec. Dovtedy
kým matka nebola umiestnená v domove dôchodcov, nemali s otcom žiadne problémy. Odvtedy sú
vzťahy medzi nimi narušené. Dôvodom narušenia vzťahu s otcom bolo to že tento sa skamarátil zo
žalovaným v II. rade. Otec ho spoznal v pohostinstve. Začal ho pozývať k otcovi do domu. A sedeliv dome alebo pred domov a popíjali vo veľkej miere. Raz zistili cez internet, že otec jeho časť domu
daroval. So sestrou išli za matkou do domova dôchodcov a povedali jej to. Matka reagovala tak, že dom
sa cudzím ľudom nerozdáva. A povedala ešte že sa chce vrátiť domov. Nepovedala jej, že by otec za

ňou bol v súvislosti z darovaním a že by ju o tom informoval. Matka sa vtedy pýtala čo budeme robiť a
mala myšlienku že sa chce domov vrátiť. Matka dostala mozgovú príhodu pred 7 rokmi, po jej oslave
narodenín. Bola hospitalizovaná asi 2 týždne. Má ochrnutú celú pravú stranu tela, nohu aj ruku, nemôže
chodiť. Pravou rukou nemohla ani písať. Keď písala tak ľavou rukou. Zo začiatku jej zdravotný stav bol
ako tak, vedela rozprávať a rozpráva s nami aj teraz.

26. Svedkyňa T. Š., vnučka žalobkyne a žalovaného v I. rade uviedla, že so starým otcom je v kontakte
a to tak že si občas telefonujeme a teraz boli i neho. Zo stretávaní sa so starou mamou v domove
dôchodcov si nevšimla, že by sa v nejakom období nejako zhoršil jej zdravotný stav. Máva chvíľky kedy
sa s ňou dá rozprávať a taktiež niekedy hovorí menej. Predo ňou stará matka nepísala. Vie, že pravú
ruku má ochrnutú, ľavou rukou sa vie najesť a zrejme sa vie aj podpísať.

27.Právnyzástupcažalobkyneprizhodnotenídokazovaniavzáverečnejrečiuviedol,že bolaneplatným
spôsobom uzavretá darovacia zmluva medzi žalovanými. Pri uzatváraní prišlo k porušeniu zániku
predkupného práva. Podmienky pre predkupné právo sa vzťahujú aj na scudzenie spoločnej veci formou
darovania. Po podaní žaloby bola žalovanými predložená výzva na uplatnenie predkupného práva,

ktorá však nespĺňala zákonné podmienky pre svoju platnosť. Podmienky pre žalovaného v II. rade
boli podstatne výhodnejšie ako podmienky pre žalobkyňu, s čím súdna prax spája neplatnosť ponuky
na predkupné práva. Pravdepodobným dôvodom nerovnosti podmienok mohla byť skutočnosť, že túto
výzvu vyhotovoval žalovaný v II. rade pre ktorého boli lepšie podmienky. Potom ako v súdnom konaní
žalobca upozornil na nerovnosť podmienok a neplatnosť samotnej výzvy na uplatnenie predkupného

práva, bolo do spisu doručená výzva na uplatnenie predkupného práva kde bola nerovná podmienka
odstránená, navyše podpis žalobkyne sa značne líši. Žalovaný v I. rade na dnešnom pojednávaní
uviedol, že žalobkyňa nevedela a nerozumela tomu čo jej žalovaný v I. rade predkladá. Sama
žalobkyňa počas svojho výsluchu uviedla, že nemá vedomosť a nevie o tom že by došlo k scudzeniu
spoluvlastníckeho podielu. Uvádzala, že nesúhlasí s tým, aby došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu

na inú osobu. Výzva ktorá bola na č.l. 300 je irelevantná pretože zjavne nemohla byť podpísaná v
ten istý deň ako výzva ktorá sa už nachádzala v spise. Poukázal aj na to, že výzva pod č.l. 300 bola
doložená až potom ako bolo poukázané na nedokonalosti tej prvej výzvy. Poukazujeme na koncentráciu
súdneho konania keďže druhá výzva bola predložená po 4 rokoch, hoci mala byť k dispozícii od roku
2013. Žalovaný v II. rade sám uviedol že listiny považoval za dokonalé. Tým pádom neexistuje žiaden

objektívny dôvod aby pripravil ešte jednu listinu. Navyše ak by sa akceptovala takáto argumentácia
znamenalo by to, že účastník si môže pripraviť niekoľko listín k jednému právnemu úkonu a následne
by podľa toho ako sa súdne konanie vyvíja predkladal jednotlivé listiny toho istého úkonu. Bolo by to
v rozpore zo spravodlivosťou a právnou istotou. K argumentu nesprávne podanej žaloby s poukazom
na § 145 Občianskeho zákona poukázal, že § 45 Občianskeho zákona sa týka ohľadne veci patriacich

do BSM pričom predmetom súdneho konania je vec ktorá patrí do výlučného vlastníctva žalovaného v
I. rade a z toho dôvodu nie je možné toto ustanovenie použiť. Nič na tom nezmení ani skutočnosť že
samotnávecječiastočnevovlastníctveBSMnakoľkopredmetomdarovaniajevýhradnespoluvlastnícky
podiel.

28. Právny zástupca žalovaných pri zhodnotení dokazovania v záverečnej reči uviedol, že pred
podpísaním darovacej zmluvy boli vyhotovené dve znenia súhlasu s prevodom spoluvlastníckeho
podielu, ktoré sú založené v súdnom spise pod č.l. 300 a 306. Žalobkyňa vo svojej výpovedi dňa
23.02.2017samauviedla,žerozumelačobolovlistináchuvedenéanikdysvojmumanželovinezakázala
časť domu predať alebo darovať. Poukázal na právnu nedokonalosť podanej žaloby s tým že v zmysle

§ 145 Občianskeho zákona zo spoločnou vecou t.j. jednou polovicou rodinného domu nakladajú obaja
manželia spoločne, inak by právny úkon bol neplatný. Pričom podľa § 40a Občianskeho zákona ide o
relatívnu neplatnosť, z toho dôvodu žalobkyňa sa má domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
ktorým bol súhlas jej manžela udelený za oboch manželov s tým, aby druhý spoluvlastník t.j. žalovaný v
I. rade mohol previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu t.j. žalovaného v II. rade. Z dôvodu, že

žalobkyňa relatívnu neplatnosť právneho úkonu nikdy nenamietla, tento súhlas sa stal platný, právne
perfektný a nemožno hovoriť o tom, že s prevodom nebol daný súhlas druhého spoluvlastníka z dôvodu,
že spoluvlastníkmi sú obaja manželia, nielen žalobkyňa. Z uvedených dôvodov považujú celú žalobu za
nedôvodnú a navrhujú aby ju súd v plnom rozsahu žalobu zamietol. Uplatnil trov konania.29. Podľa § 140 Zák. 40/1964 Zb. ( Občiansky zákonník ), ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú
spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci

nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

30. Podľa § 145 ods. 1, ods. 2 O.Z., bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z
manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a

nerozdielne.

31. Podľa § 40a O.Z., ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

32. Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 O.Z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

33. Podľa § 101 O.Z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

34. Podľa petitu a obsahu žaloby sa jedná o určovaciu žalobu či tu právo je, alebo nie je, v zmysle §

137 písm. c) C.s.p. Súd z uvedeného dôvodu preto najskôr skúmal, či existuje naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti právneho úkonu.
Žalobkyňa sa žalobou domáha určenia neplatnosti právneho - darovania spoluvlastníckeho podielu v
1/2 nehnuteľností medzi žalovaným v I. rade a žalovaným v II. rade. Darovanie sa malo uskutočniť
ohľadne spoluvlastníckeho podielu v 1/2 nehnuteľností, ktorých druhým spoluvlastníkom v podiele 1/2

v rámci BSM je žalobkyňa ( spolu so žalovaným v I. rade ). Predkupné právo je určitou formou ochrany
spoluvlastníka nehnuteľnosti tým, že do určitej miery dáva aktuálnemu spoluvlastníkovi možnosť
chrániť sa pred vznikom ďalších spoluvlastníckych práv iným osobám ako aktuálnym spoluvlastníkom
nehnuteľnosti. V danom prípade sa jedná zákonné predkupné právo. Dáva mu možnosť rozhodnúť
sa získať ďalší spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti namiesto konkrétneho nového možného

spoluvlastníka, u ktorého napr. nechce aby bol spoluvlastníkom, resp. má možnosť sa rozhodnúť zväčšiť
svoj spoluvlastnícky podiel bez toho, aby sa tak rozhodoval v súvislosti so vzťahmi k iným novým
spoluvlastníkom. Upretie tohto práva v rámci predkupného práva môže byť na ujmu spoluvlastníka
- žalobkyne. Žalobkyňa právnym úkonom - darovaním zo strany žalovaného v I. rade mohla stratiť
možnosť zväčšiť svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, resp. mohla stratiť možnosť do určitej

miery rozhodnúť, kto bude ďalším novým spoluvlastníkom nehnuteľností. Nedá sa vylúčiť, že v prípade,
že by žalobca v I. rade chcel darovať svoj spoluvlastnícky podiel inej osobe ako žalovanému v II. rade,
svoje predkupné právo by žalobkyňa nevyužila. Pokiaľ však žalobkyňa by nemala takúto možnosť,
na uvedenej určovacej žalobe žalobkyňa má naliehavý právny záujem, nakoľko došlo k ukráteniu jej
spoluvlastníckych práv a tým ku zhoršeniu jej právneho postavenia ako spoluvlastníka. Touto určovacou

žalobou má by vyslovená neplatnosť darovacej zmluvy. Na základe darovacej zmluvy ktorej neplatnosť
je predmetom tejto žaloby, bolo zapísané spoluvlastnícke právo v 1/2 k prevádzaným nehnuteľnostiam v
prospech žalovaného v II. rade. V prípade vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy, došlo by k zrušeniu
zápisu spoluvlastníctva v 1/2 žalovaného k prevádzaným nehnuteľnostiam, ktorých spoluvlastníkom je
aj žalobkyňa. Preto podľa názoru súdu u žalobkyne existuje naliehavý právny záujem na tejto žalobe.

Právny postavenie žalobkyne po rozhodnutí o tejto žalobe sa stane istejším, čo sa týka určenia, kto
je spoluvlastníkom nehnuteľností. Naviac, žalobkyňa by sa nemohla úspešne domáhať určenia, že na
základe neplatného právneho úkonu je spoluvlastníkom v 1/2 prevádzaných nehnuteľností ( naďalej )
žalovaný v I. rade, na takúto žalobu by nemala aktívnu legitimáciu.35. Súd v ďalšom skúmal možnosť žalobkyne domáhať sa neplatnosti právneho úkonu - darovania
nehnuteľností medzi žalovaným v I. rade a žalovaným v II. rade z dôvodu obídenia predkupného práva

voči žalobkyni, ktorá je bezpodielovou spoluvlastníčkou v 1/2 nehnuteľností. Z listu vlastníctva vyplýva,
že žalobkyňa je spoluvlastníčkou nehnuteľností - rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele C
KN č. XXXX a pozemkov v C KN parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 351 m2 a parc.
č. XXXX, záhrada o výmere 680 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie V.č, pre
obec V.. Jej spoluvlastníctvo je bezpodielové v rámci BSM spolu s bezpodielovým spoluvlastníkom -

žalovaným v I. rade. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu v BSM je vo veľkosti 1/2. Z ustanovenia § 136
ods. 2 O.Z. vyplýva, že spoluvlastníctvo môže byť podielové alebo bezpodielové. Preto tak podielový
spoluvlastník ako aj bezpodielový spoluvlastník majú rovnaké predkupné právo v zmysle § 140 O.Z.,
nakoľko uvedené ustanovenie nerozlišuje medzi právami podielového a bezpodielového spoluvlastníka.
Preto aj každému spoluvlastníkovi z bezpodielových spoluvlastníkov ( t.j. žalobkyni aj žalovanému v I.
rade)muselbyťzostranyžalovanéhovI.radeponúknutýprevádzaspoluvlastníckypodielnauvedených

prevádzaných nehnuteľnostiach.

36. Preto danie súhlasu jedného z bezpodielových spoluvlastníkov ( v danom prípade konkludentného
súhlasu žalovaného v I. rade - podľa tvrdenia žalovaných ) nemôže byť daním súhlasu aj za druhého
bezpodielového spoluvlastníka v zmysle § 145 ods. 1 O.Z. nakoľko sa nejedná o vybavovanie vecí

týkajúcich sa nehnuteľností patriacich do BSM (t.j. disponovanie s vecami patriacimi do BSM ). Preto
takýto súhlas jedného bezpodielového spoluvlastníka nie je súhlasom aj za druhého bezpodielového
spoluvlastníka a nie je možné naň aplikovať relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40a O.Z. a
nie je možné sa dovolávať platnosti takéhoto právneho úkonu z dôvodu márneho uplynutia premlčacej
doby na uplatnenie neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Preto je súd názoru, že žalobkyňa v danom

prípade nebola povinná na súde napadnúť neplatnosť aj neoprávneného „konkludentného“ súhlas
bezpodielového spoluvlastníka - žalovaného v I. rade s prevodom druhej 1/2 spoluvlastníckeho podielu
nehnuteľností darovaním žalovanému v II. rade, ktorý mal žalovaný v I. rade urobiť aj za žalobkyňu.
Navyše v danom žalobnom petite a aj v dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalobkyňou zo
dňa 18.11.2013 ( č.l. 7) by bolo subsumované napadnutie aj tohto právneho úkonu žalovaného v I. rade.

37. Z ustanovenia § 140 O.Z. vyplýva povinnosť prevádzajúceho spoluvlastníka pred tým, ako prevedie
svoj spoluvlastnícky podiel, ponúknuť tento spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom. Na takéto
zákonné predkupné právo sa analogicky vzťahujú ustanovenia § 602 a nasl. O.Z. z dôvodu neexistencie
bližšej právnej úpravy zákonného predkupného práva. Povinnosť prevádzajúceho spoluvlastníka sa

týka nielen prípadu odplatného prevodu, ale aj bezodplatného prevodu spoluvlastníckeho podielu.
Pokiaľ spoluvlastník, ktorému bolo ponúknuté nadobudnúť spoluvlastnícky podiel v rámci predkupného
práva, nevyužije toto svoje predkupné právo, spoluvlastnícky podiel možno potom previesť po
zániku predkupného práva na inú osobu. Ak podielový spoluvlastník scudzí vec bez toho, aby
ju ponúkol ďalšiemu spoluvlastníkovi, nemá to za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, ale

oprávnený spoluvlastník má možnosť sa dovolať relatívnej neplatností tejto zmluvy v zmysle §
40a O.Z. Spoluvlastník nemá ponukovú povinnosť voči ostatným spoluvlastníkom, ak ide o prevod
spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu.

38. Súd v ďalšom skúmal, či žalovaný v I. rade splnil svoje povinnosti podielového spoluvlastníka pri

prevode na inú osobu. Súd prejednáva vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou strán tvrdiť určité právne
skutočnosti a tieto tvrdené skutočnosti aj dôkazmi v konaní preukázať.

39. Z vykonaných dôkazov nevyplynula skutočnosť, že žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade sú blízke
osoby v zmysle § 116 a § 117 O.Z. Z uvedeného dôvodu žalovaný v I. rade mal povinnosť pri prevode

svojho spoluvlastníckeho podielu dodržať predkupné právo žalobkyne.
Dňa 6.5.2013 darovacou zmluvou ( č.l. 308 ) žalobca v I. rade daroval žalovanému v II. rade rodinný
dom súpisné č. XXX s príslušenstvom, postavený na parcele C KN č. XXXX, v podiele 1/2, a pozemky
v C KN parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 351 m2 v podiele 1/2 a parc. č. XXXX,
záhrada o výmere 680 m2, v podiele 1/2, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie

V.č, obec V.. Z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že ďalší spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 na
uvedených nehnuteľnostiach je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v I. rade.
Uvedenou darovacou zmluvou žalovaný v I. rade daroval žalovanému v II. rade aj ďalšie nehnuteľnosti
- pozemky, žalobkyňa však nebola spoluvlastníčkou týchto ďalších nehnuteľností, takže aj jej žaloba satýka neplatnosti darovacej zmluvy len v časti darovania spoluvlastníckeho podielu v 1/2 na rodinnom
dome a dvoch k domu prislúchajúcich pozemkov parc. č. XXXX a parc. č. XXXX. Táto skutočnosť
vyplýva zo žalobného petitu žaloby, kde sú predmetné nehnuteľnosti špecifikované a špecifikované sú

aj darovacou zmluvou a tiež na základe listu vlastníctva ( č.l. 6 ). Darovacia zmluva je pritom na liste
vlastníctva nepresne Katastrálnym úradom uvedená zo dňa 13.6.2013, dátum podpisu darovacej zmluvy
6.5.2013 bol zistený zo samotnej darovacej zmluvy (č.l. 308) a o neplatnosti časti tejto darovacej zmluvy
súd rozhodoval.
40. Listom zo dňa 18.11.2013, ktorý bol doručený žalovanému v I. rade dňa 21.11.2013 a žalovanému

v II. rade dňa 22.11.2013 ( č.l. 7 ) sa žalobkyňa dovolala neplatnosti uvedenej darovacej zmluvy, ktorou
žalovaný I. rade daroval žalovanému v II. rade rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele C
KN č. XXXX, v podiele 1/2, a pozemky v C KN parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere
351 m2 v podiele 1/2 a parc. č. XXXX, záhrada o výmere 680 m2, v podiele 1/2, zapísané na liste
vlastníctva č. XXX, katastrálne územie V., obec V.. Dôvod uplatnenia neplatnosti darovania uviedla, že
žalovaný v I. rade pred darovaním neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel žalobkyni ako spoluvlastníčke

nehnuteľností.Žalobkyňasadovolalaneplatnostidarovacejzmluvyvzákonnejtrojročnejlehotevzmysle
§ 101 O.Z. a taktiež žalobu podala dňa 11.2.2013 taktiež v trojročnej lehote na podanie takejto žaloby.

41. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný v I. rade jej neumožnil uplatniť predkupné právo na spoluvlastnícky
podiel v 1/2 predmetných nehnuteľností, tento jej pred darovaním neponúkol prevádzaný podiel na

odkúpenie. Uviedla že žalovaný v I. rade - jej manžel od nej nepýtal súhlas na predaj, resp. darovanie
jeho časti domu. Keby jej manžel chcel dom niekomu darovať, nesúhlasila by s tým. Manžel jej nedal
podpísať nejakú listinu ohľadne domu. Nezakázala svojmu manželovi aby predal alebo daroval svoju
časť domu.
Žalovaný tvrdil, že s manželkou sa rozprával o darovacej zmluve, bolo to asi pred rokom, už si nepamätá

kedy. Jeho manželka mu povedala „že dobre“, že aby sa o neho mal kto postarať. O darovaní domu s
manželkou rozprával, keď bola v domove dôchodcov a tam ona podpísala, „že to môže dať“, povedala:
„urob si ako chceš“. On jej predtým povedal, že nechce ísť do Domova dôchodcov. Pri tomto rozhovore
jej aj povedal, komu chce dom dať. Nedával manželke žiadnu lehotu, aby si premyslela niečo v tejto
súvislosti. Jeho manželka vtedy aj niečo podpisovala, nevie čo to bolo. Jeho manželka „prehliadala“

uvedenú listinu, ale nevie či vedela čo to je. Čítať to mohla čítať, ale nevie či si pamätala obsah. On
videl, ako uvedený doklad jeho manželka podpisuje. Nevedel sa vyjadriť k tomu či listiny - ponuku na
uplatnenie predkupného práva boli podpisované jeho manželkou v jeden deň.
Žalovaný v I. rade a v II. rade súdu nepredložil ako dôkaz listinu (podpísanú žalobkyňou), ktorou by
žalobkyňa dala žalovanému v I. rade súhlas k tomu, aby previedol jeho spoluvlastnícky podiel v 1/2

predmetných nehnuteľností na inú osobu - tak ako to žalovaný v I. rade uviedol vo svojej výpovedi.
Dve listiny datované dňom 27.2.2013 ( č.l. 300 a č.l. 306 ) nie sú listinami, ktorými by žalobkyňa dala
žalovanému v I. rade súhlas s darovaním spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach.

42. Žalovaný v I. rade ako dôkaz na preukázanie urobenia ponuky na využitie predkupného práva

na prevádzaný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam založil do spisu až dňa 30.5.2017 listinu s
dátumom 27.2.2013 ( č.l. 300 ), ktorou žalovaný v I. rade žalovanej oznamuje, že chce darovať človeku,
ktorý sa o neho stará 1/2 spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach. Zároveň jej
oznamuje, že má možnosť využiť predkupné právo k týmto nehnuteľnostiam do dvoch mesiacov od
doručenia tento listiny. Na listine je uvedené, že listinu prevzala: H. R. v V. dňa XX.X.XXXX, podpis

uvedený pri uvedenom mene je roztrasený, veľmi podobný podpisom žalobkyne zo dňa 13.8.2014.
Uvedená listina neobsahuje bližšie podmienky využitia predkupného práva, t.j. za akú sumu má možnosť
žalobkyňa odkúpiť ponúkaný spoluvlastnícky podiel, resp. bližšie podmienky vyplatenia kúpnej ceny,
resp. či je jej ponúkaný uvedený spoluvlastnícky podiel v rámci predkupného práva darom - bezodplatne.
Taktiež žalovaný v I. rade ako dôkaz na preukázanie ponuky na využitie predkupného práva predložil

dôkaz dňa 30.5.2017, listinu s rovnakým dátumom 27.2.2013 ( č.l. 306 ), ktorou žalovaný v I. rade
žalovanej oznamuje, že chce darovať človeku, ktorý sa o neho stará 1/2 spoluvlastníckeho podielu na
predmetných nehnuteľnostiach. Zároveň jej oznamuje, že má možnosť využiť predkupné právo k týmto
nehnuteľnostiam do dvoch mesiacov od doručenia tento listiny a odkúpiť spoluvlastnícky podiel za sumu
4.990 eur v hotovosti. Na listine je uvedené, že listinu prevzala: H. R. v V. dňa 27.2.2013, podpis uvedený

pri uvedenom mene je nečitateľný a odlišný od podpisu na listine č.l. 300. Taktiež písmo uvedených listín
je odlišné. Aj podpisy na uvedených listinách pri mene žalovaného v I. rade sú odlišné.43. Súd je názoru, že listina zo dňa 27.2.2013 na č.l. 300 neobsahuje všetky potrebné náležitosti ponuky
nauplatneniepredkupnéhopráva.Týmženatejtolistineniesúuvedenébližšiepodmienkypredkupného
práva ako kúpna cena, resp. splatnosť a forma úhrady, takáto listina je neurčitá a môže uviesť oprávnenú

osobu do omylu a odradiť ju od uplatnenia predkupného práva. Z uvedeného dôvodu je táto listina ako
ponuka predkupného práva čo sa týka obsahu neplatná a touto listinou nie je možné platne ponúknuť
predkupné právo spoluvlastníkovi s možnými následkami neuplatnenia predkupného práva oprávnenou
osobou. Táto listina obsahuje aj nečitateľný podpis pri mene žalobkyne, ktorý je však úplne odlišný od
podpisu, ktorým sa mala žalobkyňa podpísať na obdobnú listinu ( č.l. 306 spisu ) v ten istý deň, t.j. dňa

27.2.3013.
Podpisprimenežalobkynenalistinenač.l.300mácharakteristikytrasuruky,súvisiacehosozdravotným
stavom žalobkyne po mozgovej príhode a takýto stav sa prejavoval u žalobkyne pri podpise zápisnice
dňa 13.8.2014. Znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala, že strata schopnosti písať písmom ako
pred zhoršením zdravotného stavu je nevratná. Takže minimálne od 13.8.2014 sa žalobkyňa podpisuje
roztraseným písmom. Preto listinu s dátumom 27.2.2013 na č.l. 300 spisu mohol dať žalovaný v I. rade

podpísať žalobkyni až po dni spisovania zápisnice súdom, t.j. po 13.8.2014. Z uvedeného vyplýva, že
touto listinou žalovaný v I. rade riadne a včas neponúkol žalobkyni možnosť využiť predkupné právo.

44. Čo sa týka listiny o ponuke predkupného práva s dátumom 27.2.2013 založenej do spisu na č.l.
306, táto listina z rovnakého dňa obsahuje úplne iný podpis pri mene žalobkyne ako je na listine č.l.

300. Je absolútne nepravdepodobné, aby sa jedna osoba ( žalobkyňa ) v ten istý deň a pri tej istej
príležitosti rozhovoru so žalovaným v I. rade o jeho zámere darovať svoj spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach, podpísala na listinách úplne odlišne. Z toho vzniká veľká pochybnosť, či podpis na
tejto listine patrí žalobkyni a tiež to, či bol tento podpis na túto listinu realizovaný dňa 27.2.2013, t.j. pred
darovaním nehnuteľností. Táto pochybnosť vyplýva aj zo skutočnosti potvrdenej znaleckým posudkom

z písmoznalectva č. 10/2015, že práve žalovaný v I. rade doručoval do spisu v tomto súdnom konaní
listinu zo dňa 23.5.2014 ( č.l. 41 spisu ) - späťvzatie žaloby a listinu zo dňa 17.10.2014 ( č.l. 101
spisu)-odvolaniesplnomocnenia,ktorémalapodľanehoprednímpodpísaťžalobkyňa,pričomznalecký
posudok určil, že podpisy na uvedených listinách nie sú pravými podpismi žalobkyne a pravdepodobne
tieto podpisy vyhotovil žalovaný v I. rade. Na základe uvedeného žalovaný v I. rade jednoznačne

manipulovalspodpismižalobkynenaspomínanýchlistináchasveľkoupravdepodobnosťoumanipuloval
aj s podpismi žalobkyne na predmetných listinách č.l. 300 a č.l. 306.
Žalovaní v I. rade a v II. rade v konaní nepreukázali, že podpis na uvedených listinách s ponukou
predkupného práva, je podpisom žalobkyne a že by žalobkyňa podpísala uvedené listiny dňa 27.2.2013,
t.j. pred darovaním spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zo strany žalovaného v I. rade.

Žalovaný v I. rade taktiež vo svojej výpovedi uviedol, že s manželkou sa rozprával o darovacej zmluve
asi pred rokom, už si nepamätá kedy ( čo zodpovedá roku 2016 ) a to podporuje pochybnosť, že by
ponúkol predkupné právo žalobkyni pred darovaním nehnuteľností v roku 2013.

45. Uvedený skutkový záver potvrdzuje aj výpoveď svedkyne V. Š., z ktorej vyplýva že keď sa so sestrou

dozvedeli že otec daroval svoju časť domu a túto skutočnosť povedali matke - žalobkyni, tá na to uviedla
„čo je blbý“, dom sa nerozdáva. Mama jej nepovedala že by ju žalovaný v I. rade informoval, že by chcel
niečo takéto urobiť s domom. Nesúhlasila by s tým aby sa niečo takéto urobilo. Keď sa matka dozvedela
o darovaní domu, chcela aby sa dom dostal „naspäť“.
Obdobne z výpovede svedkyne X. T. vyplýva, že keď zistili cez internet, že otec jeho časť domu daroval,

so sestrou išli za matkou do domova dôchodcov a povedali jej to. Matka reagovala tak, že povedala,
že dom sa cudzím ľudom nerozdáva. Takéto prejavy žalobkyne sú evidentne prejavom nesúhlasu
žalobkyne s predovod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zo strany žalovaného v I. rade.

46. Súd je názoru, že z týchto dôkazov vyplýva, že žalovaný v I. rade neponúkol žalobkyni predkupné

právo na ním prevádzaný spoluvlastnícky podiel v 1/2 predmetných nehnuteľností. Listiny s ponukou
na využitie predkupného práva s dátumom 27.2.2013 na č.l. 300 a č.l. 306 žalovanej neboli doručené
dňa 27.2.2013, t.j. pred uzavretím darovacej zmluvy zo dňa 6.5.2013 medzi žalovaným v I. rade ako
darcom a žalovaným v II. rade ako obdarovaným. Tieto skutočnosti žalovaní v I. a II. rade nepreukázali.
Nepreukázali žiadnym spôsobom ani nimi tvrdenú skutočnosť, že žalobkyňa súhlasila s tým, aby

žalovaný v I. rade spoluvlastnícky podiel v 1/2 na predmetných nehnuteľnostiach daroval žalovanému v
II. rade, tak ako to tvrdil žalovaný v I. rade. Navyše, pokiaľ by žalobkyňa súhlasila s takýmto prevodom -
darovaním, žalovaní by si túto skutočnosť mohli dať potvrdiť zo strany žalobkyne podpisom listiny, ktorá
by obsahovala súhlas s takýmto darovaním.47. Z uvedeného vyplýva, že pred prevodom spoluvlastníckeho podielu v 1/2 predmetných
nehnuteľností žalovaný v I. rade neponúkol žalobkyni ako spoluvlastníčke na nadobudnutie prevádzaný

spoluvlastnícky podiel na v petite uvedených nehnuteľnostiach. Tým nesplnil zákonnú povinnosť
vyplývajúcu z ustanovenia § 140 O.Z., t.j. povinnosť prevádzajúceho spoluvlastníka pred tým, ako
prevedie svoj spoluvlastnícky podiel, ponúknuť tento spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom.
Potom jeho právny úkon - darovanie a tým aj darovacia zmluva v časti darovania predmetných
nehnuteľností ( ktorých spoluvlastníčkou je aj žalobkyňa ), sa stali relatívne neplatnými. Žalobkyňa sa v

zákonnej lehote dovolala relatívnej neplatností darovacej zmluvy a to voči obidvom účastníkom zmluvy
( žalovaným v I. a II. rade ) v zmysle § 40a O.Z. Dovolaním sa relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy sa
uvedená darovacia zmluva stala neplatnou v časti týkajúcej sa nehnuteľností, ktorých spoluvlastníkom
je aj žalobkyňa, čo súd aj určil na základe žaloby žalobkyne.

48. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

50. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni priznal právo na
náhradu trov konania voči žalovaným, pretože mala v konaní plný úspechu. O výške náhrady trov
konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

51. Súd rozhodol o povinnosti žalovaných v I. a II. rade zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného
súdu Skalica titulom náhrady trov štátu sumu 758,48 eur. Trovy štátu v tomto konaní vznikli v súvislosti
s priznanou a zaplatenou odmenou znalca za výkon znaleckej činnosti - znalecký posudok z odboru
písmoznalectvo č. 10/2015, pričom z rozpočtových prostriedkov súdu bola hradená suma vo výške
758,48 eur na základe uznesenia č. k. 5C/434/2013-182 zo dňa 29.9.2015, keďže predpísaný preddavok

na úhradu odmeny súdneho znalca zaplatený stranami sporu nebol. Keďže výsledok konania vo veci
samej je taký, že neúspešní boli v konaní žalovaní, sú povinní uhradiť trovy konania štátu vo výške
758,48 eur. Pri vyhlásení rozsudku došlo ku zrejmej nesprávnosti v určení výšky trov znaleckého
dokazovania, preto v rozsudku súd tieto trovy upresnil.

52. Nakoľko žalobkyňa bola uznesením č.k. 5C/434/2013-35 zo dňa 6.3.2014 oslobodená od platenia
súdneho poplatku, súd uložil žalovaným v I. a II. rade na základe § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.
povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby a to podľa pol. č. 1 písm. b) sadzobníka zákona o súdnych
poplatkoch v sume 99,50 eur z dôvodu, že súd žalobe žalobkyne vyhovel.

53. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č.
233/1995 Z.z.).