Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/213/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516203392
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2516203392.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o medzičasom plnoleté dieťa: L.
T., nar. XX.XX.XXXX, na čas maloletosti zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: matky C.. C. T., bytom A. Y. XX/XXX, G. a otca G. T., bytom X.
apríla XXX/X, E., o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 10. mája 2017, č.k. 13P/197/2016-135, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a IV. p o t v r d z u j
e s tým, že vo výroku II. a III. mení platobné miesto tak, že počnúc 24.01.2018 je otec povinný platiť

výživné k rukám medzičasom plnoletej Natálie.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkom,napadnutýmodvolaním,súdprvejinštancienávrhotcanazníženievýživného kmaloletej
zamietol, výživné zvýšil zo sumy 110 eur mesačne na 180 eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný
platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 1.7.2016, dlh na výživnom za
obdobie od 1.7.2016 do 30.4.2017 vo výške 700 eur súd povolil otcovi splácať k rukám matky popri
bežnom výživnom v mesačných splátkach po 20 eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie

s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia, čím zmenil rozsudok Okresného
súdu Piešťany č.k. 12P/85/2011-63, zo dňa 5.3.2012, v časti výživného pre maloletú Natáliu a o trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 62 ods. 2, ods. 5, § 75 ods. 1, § 78
ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine a ustanovením § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, vecne dôvodil,
že matka sa návrhom, doručeným súdu dňa 20.6.2016 domáhala zvýšenia výživného na sumu 200 eur

mesačne od 1.7.2016 a otec sa návrhom zo dňa 6.9.2016 domáhal zníženia výživného na sumu 60 eur
mesačne. Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca
upravená rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 12P/85/2011-63, zo dňa 5.3.2012, kedy maloletá
mala 12 rokov, bola žiačkou šiestej triedy ZŠ, venovala sa baletu, inak mala bežné výdavky, t.č. má
17 rokov, navštevuje druhý ročník gymnázia v Piešťanoch, má platený krúžok tanečnej a krúžok
sebaobrany, tiež krúžok anglického a nemeckého jazyka, v súvislosti s kožnými problémami má zvýšené
výdavky na kúpu výživových doplnkov a mastí. Súd zistil, že odôvodnené potreby maloletej vyžadujú

aktuálne mesačné náklady cca 300 eur. Ďalej súd zistil, že matka v čase posledného rozhodovania o
výživnom pracovala s priemerným mesačným zárobkom 557,42 eur netto, z dohody o pracovnej činnosti
jej za mesiace 5 a 11/2011 bola vyplatená celková suma 383,21 eur netto a poberala prídavok na dcéru
22,01 eur mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej L. matka nemala a ani v súčasnosti nemážiadne iné. Pracuje ako zdravotná sestra s priemerným mesačným zárobkom 785,36 eur netto a od
3.3.2017 aj na dohodu o vykonaní práce v L. A. F., pričom za marec 2017 dosiahla z dohody čistú
mzdu 57,34 eur, mimo toho poberá prídavok na maloletú vo výške 23,52 eur mesačne. S maloletou

býva v trojizbovom byte v jej vlastníctve, kde uhrádza mesačné náklady cca 230 eur. Spolu s nimi býva
stará matka dieťaťa, poberajúca dôchodok vo výške 509,20 eur mesačne, hospodária spoločne. Otec
maloletej v čase posledného rozhodovania o výživnom bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným
zárobkom 640,76 eur, býval s priateľkou s príjmom cca 300 eur mesačne. Ani on nemal a naďalej
nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti okrem maloletej L.. Pracuje ako operátor výroby s priemerným

mesačným zárobkom 668,45 eur netto, býva so svojou priateľkou s príjmom 670,20 eur mesačne,
spoločne obývajú byt, ktorý asi pred rokom a pol zakúpili do podielového spoluvlastníctva každý v 1, za
ktorý každý z nich zaplatil cca 22.000 eur, každý z nich uhrádza polovicu nákladov na bývanie do 85 eur
mesačne. Otec tiež vlastní osobné motorové vozidlo zn. Renault Thalia, rok výroby 2004.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyvodil záver, že návrh otca na zníženie výživného

za tejto situácie nie je dôvodný, naopak, sú tu dôvody na zvýšenie výživného z doterajšej sumy 110 eur
na sumu 180 eur mesačne, keď súd mal v konaní preukázané, že príjmy otca i matky za obdobie od
posledného určenia výživného zaznamenali nárast a je v možnostiach a schopnostiach otca maloletej
prispievať na jej výživu sumou 180 eur mesačne, pričom súd vzal do úvahy, že na strane maloletej
došlo od posledného rozhodovania o výživnom k výraznej zmene pomerov, keďže od 1.9.2015 nastúpila

na strednú školu. Predmetné rozhodnutie je podľa názoru súdu v súlade aj so zaužívanou súdnou
praxou odvolacieho súdu, podľa ktorej výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým
má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25 až 30 % jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na
individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Súd prvej inštancie neprihliadol k vyjadreniu otca,
že sa s priateľkou pokúšajú o dieťa, nakoľko pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Výživné bolo zvýšené s účinnosťou od 1.7.2016, tzn. v zmysle návrhu matky od mesiaca nasledujúceho
po podaní jej návrhu na súd a to v súlade s ustanovením § 78 ods. 1 Zákona o rodine, čím za obdobie
od 1.7.2016 do vyhlásenia rozsudku vznikol na výživnom dlh vo výške 700 eur, ktorý súd povolil otcovi
splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 20 eur až do úplného
vyrovnaniadlhutak,abydlžnévýživnébolosplatenédotrochrokov.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodol

v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý napadol iba výroky týkajúce sa
zvýšenia výživného a vzniknutého nedoplatku a odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa odvolal na

zaužívanú súdnu prax odvolacieho súdu, v zmysle ktorej platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na
všetky deti ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25 až 30 % jeho čistého príjmu, s
prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Vychádzajúc z citovaného, mal sa
teda súd individuálne zaoberať aj nevyhnutnými mesačnými nákladmi otca a tieto racionálne vyhodnotiť,
abyzistil,čitietonákladymuumožňujúprijehomajetkových,osobnýchazárobkovýchmožnostiachplatiť

súdom určené výživné 180 eur, bez automatického aplikovania § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Uviedol,
že mesačné výdavky, ktoré na pojednávaní preukázal, nepatria do kategórie životného nadštandardu,
keď za skúmané obdobie jeho čistá mzda predstavuje 659,59 eur, z ktorej hradí štandardné výdavky
ako nájom bytu 98,54 eur, fond opráv a údržby 55,68 eur, elektrinu 20 eur, plyn 5 eur, koncesionárske
poplatky 4,64 eur, cestovné do zamestnania 24 eur, obedy 15 eur s tým, že bytovú otázku si riešil

hypotekárnym úverom, ktorý spláca mesačne po 84,40 eur a vzal si ďalší úver na rekonštrukciu bytu,
ktorý platí mesačne vo výške 134,14 eur, ďalej platí internet 19,58 eur, úrazovú poistku 12,83 eur,
celkovo má mesačné výdavky 473,81 eur, takže sú v hrubom nepomere s výdavkami a príjmami matky.
Uviedol, že spochybňuje výdavky maloletej za doučovanie anglického a nemeckého jazyka po 40 eur
mesačne za každý krúžok, keďže ide o predmety, ktoré sú bežnou súčasťou stredoškolskej výuky a

kvalifikovane sa vyučujú na škole, ktorú dieťa navštevuje, ide teda o zbytočné a duplicitné výdavky. Jeho
dcéra vzhľadom na študijné výsledky z týchto predmetov na takéto opakované memorovanie jazykov
nie je odkázaná. Poukázal tiež na to, že odôvodnené potreby maloletej L. sú závislé od schopností a
možností rodičov, ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov široké, potom sú odôvodnenými tiež ďalšie,
nie celkom bežné výdavky maloletej, ktoré sú prospešné jej všestrannému vývoju. Otec však nepovažuje

za primerané v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa a životnej úrovne rodičov, aby sa
ako povinná osoba podieľal na platení krúžkov anglického a nemeckého jazyka z dôvodov, ktoré už
uviedol. Tiež dal do pozornosti odvolaciemu súdu posúdenie, či mesačné výdavky maloletej na mobilný
telefón vo výške 30,91 eur zodpovedajú primeranosti odôvodnených potrieb, keďže býva a študuje vPiešťanoch, kde je aj matka. Navrhol preto, aby odvolací súd výrok II. a III. napadnutého rozsudku
zmenil tak, že výživné zvýši zo sumy 110 eur na sumu 140 eur mesačne od 1.7.2016 a dlh na výživnom
vo výške 300 eur mu povolí splácať v mesačných splátkach 20 eur až do úplného zaplatenia.

5. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

6. Aj matka považovala napadnutý rozsudok za vecne správny, poukázala na to, že otec v konaní

argumentoval výdavkami, ktoré znáša titulom splátok hypotekárneho úveru na zadováženie bytu a
splátkami úveru na rekonštrukciu bytu, avšak súd správne konštatoval, že prvoradou povinnosťou
rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k deťom, až následne má rodič právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby
dieťaťa, preto obranu otca spočívajúcu v tvrdení o úhrade mesačných splátok úverov súd správne
vyhodnotil ako právne irelevantnú, pretože výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného

rodiča, pričom povinnosťou každého rodiča je korigovať svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol
plniť vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona (uznesenie KS v Žiline č.k. 9CoP/71/2008). V
súvislostishodnotenímmajetkovýchmožnostíaschopnostíotcamatkauviedla,žeotecvlastnípolovičný
spoluvlastnícky podiel na byte vo Vrbovom a jeho priateľka je druhá podielová spoluvlastníčka. Z titulu
nadobudnutia vyplýva, že byt resp. spoluvlastnícky podiel k nemu kúpou v novembri 2015 získavala

len priateľka otca (a k tejto kúpe sa viazal aj úver od D., a.s., ktorým otec argumentuje v konaní) a
následne v roku 2016 darovacou zmluvou získala priateľka otca ďalší spoluvlastnícky podiel k bytu, čo
opäť vyplýva z titulu nadobudnutia a otec dieťaťa získal svoj podiel k bytu v 1/2 darom, teda bezodplatne.
Nie je preto zrejmé, prečo otec platí 1/2 z hypotekárneho úveru vo výške 40.950 eur na kúpu bytu,
ktorý však nekupoval on, ale len jeho priateľka. Ak sa otec dieťaťa v roku 2015 zaviazal veriteľovi ako

spoločný dlžník na úhradu hypotekárneho úveru na kúpu spoluvlastníckeho podielu k bytu pre jeho
priateľku, bolo to jeho vlastné rozhodnutie, avšak v žiadnom prípade sa nejednalo o nutný výdavok,
ktorý by mal mať prednosť pred výživným pre maloleté dieťa, keď svoj spoluvlastnícky podiel k bytu
získal darom, teda bezodplatne a to až v júli 2016. Ak bol spoločným dlžníkom od novembra 2015, platil
takmer rok úver, ktorý sa ho priamo netýkal, lebo byt nevlastnil. Ani ďalší výdavok na splátku úveru vo

výške 37.000 eur, určeného na rekonštrukciu bytu z roku 2012, nie je možné považovať za relevantný,
nakoľko otec nevysvetlil, aký byt prerábal v tomto období, kedy žiadny vlastný byt nemal. Matka výšku
výživného považovala za určenú správne, keď otcovi po zaplatení výživného 180 eur zostane z jeho
čistého príjmu 488,45 eur, pričom žije v spoločnej domácnosti s družkou s vlastným príjmom a nemajú
žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Ak sú aj spoločnými dlžníkmi z dvoch úverov, je v záujme aj jeho

priateľky, aby ako solidárna dlžníčka, ktorej majetkové možnosti to dovoľujú, uhrádzala splátku úveru.
K namietaným výdavkom maloletej na krúžky cudzích jazykov matka uviedla, že práve dcérin zhoršený
prospech z anglického a nemeckého jazyka ju viedol k tomu, aby jej zabezpečila doučovanie a toto
dcére aj reálne pomohlo a prospech si zlepšila, pričom suma 10 eur za hodinu doučovania je korektná
a pokiaľ L. absolvuje doučovanie z každého jazyka raz za týždeň, jedná sa o výdavky primerané jej

veku, potrebám a štúdiu a nie sú zbytočné ani duplicitné. K namietaným výdavkom na dcérin telefón
matka uviedla, že v konaní preukázala, že poplatok za telefón maloletej je 23,99 eur mesačne, ide o
balík služieb obsahujúci tiež internet, ktorý maloletá využíva v škole aj výučbe, čo pri veku 17 rokov
dieťaťa je bežné. Matka napokon poukázala na to, že otec rovnako ako to robí matka, si môže vzhľadom
na svoje schopnosti, vzdelanie a vek popri zamestnaniu privyrobiť. Vychádzajúc z uvedeného žiadala,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako správny potvrdil.

7. Otec v odvolacej replike uviedol, že od júna 2017 uhrádza výživné maloletej vo výške 140 eur
mesačne, ktorá zodpovedá jeho majetkovým, zárobkovým a sociálnym pomerom, pričom popri svojom
zdravotnomstavenedokážepracovaťvoviacerýchzamestnaniach,napreukázaniečohoprikladávýpisy

z lekárskych nálezov odborných lekárov, napr. z júna 2016 o diagnostikovaní astmy, z januára 2013 o
diagnostikovaní nádorovej bunky na 10. až 11. stavci chrbtice, z júna 2014 o operácii kolena z dôvodu
poškodeného meniskusu, z apríla 2016 od pneumológa, tiež z októbra 2014, kde mu lekár navrhol
liečenie astmy vo Vyšných Hágoch a tiež faktúru za náklady súvisiace s podstupovaním liečby na účely
zlepšenia reprodukcie. Uviedol, že korigovať nutné výdavky na byt, domácnosť a osobné potreby už

nedokáže, keďže sú zredukované na minimum. Tvrdenie matky, že vlastnícke práva k bytu nemal a
takmer rok platil úver, považuje za absurdné, keďže úver sa týkal riešenia jeho bytovej otázky, ktoré
bolo ekonomicky menej nákladné ako nájom bytu v minulosti. V priebehu odvolacieho konania doručilotec súdu tiež tehotenský preukaz svojej družky, majúc za to, že táto skutočnosť môže mať vplyv na
rozhodnutie odvolacieho súdu.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody

odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 13P/197/2016 bolo zvýšenie a
zníženie výživného na maloletú L.. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu
a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý zvýšil výživné zo sumy 110 eur na 180 eur a uložil otcovi
zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur aj zročné výživné od 01.07.2016 do 30.04.2017 vo výške

700 eur a tiež závislý výrok o trovách konania. Rozsudok čo do výroku I., ktorým súd návrh otca na
zníženie výživného zamietol, nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu, pretože tento výrok nebol
odvolaním napadnutý.

10. Odvolací súd po preskúmaní celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej

inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe
vykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniamavecisprávneprávneposúdil,vdôsledku
čoho je jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými
zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku,
a považuje za správne ustálenú výšku výživného v sume 180 eur. Na doplnenie odvolací súd uvádza:

11.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdeti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť

v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa,
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

12. Konkrétna výška výživného je teda ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného,
jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné
odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba
stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia
predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a
podobne. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové

pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb,
ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné
zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na
jeho schopnosti ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na

svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i
situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných
rodičov.

13. Výhrady otca v odvolaní sa opierali o tvrdenie, že súd nezohľadnil individuálne okolnosti tohto

prípadu, keď náležite nevyhodnotil zistené skutočnosti týkajúce sa jeho nevyhnutných výdavkov a
výdavkovNatálie.Otcomuvádzanéreálnenákladymupritomneumožňujúsohľadomnajehomajetkové,
osobné a zárobkové možnosti platiť súdom určené výživné 180 eur. Vytýkal súdu, že sa pri rozhodovaní
opieral o nedostatočne zistený skutkový stav, resp. skutočnosti, ktoré dokazovaním súd zistil, nesprávnevyhodnotil a dospel tak k nesprávnym záverom. Odvolací súd však odvolateľovi nedal za pravdu, keď
nemal dôvod sa nestotožniť so spôsobom, akým súd zistil a ustálil odôvodené potreby dieťaťa ako aj
možnosti a schopnosti rodičov, vrátane výživou povinného otca, pričom odvolací súd zhodne so súdom

prvej inštancie považoval s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania takúto výšku výživného za
primeranú.

14. V konaní bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného v marci 2012 uplynulo 5 rokov ( resp.
v čase rozhodovania odvolacieho súdu už takmer 6 rokov), počas ktorých maloletá vyrástla a nastúpila

na strednú školu, ktoré skutočnosti v zmysle ustálenej súdnej praxe sú samotné považované za takú
podstatnú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, keďže nepochybne s tým súvisí
podstatný nárast nákladov na výživu dieťaťa. Okrem nárastu nákladov na školu sa jej však nepochybne
zvýšili - najmä s ohľadom na vek dieťaťa, aj ostatné výdavky v tom najširšom zmysle, ktoré nie je možné
ani celkom objektívne preukázať listinnými dôkazmi, ako výdavky na stravu, ošatenie, obuv, drogériu,
kozmetiku, pričom niet pochýb, že tieto výdavky sú u 17 ročného dieťaťa vyššie než u 12 ročného. S

pribúdajúcim vekom sa u dieťaťa rozširujú aj voľnočasové športové a kultúrne aktivity a tak tomu bolo
aj u L., ktorá má všestranné záujmy a preukázateľne jej vzrástli výdavky na platenú záujmovú činnosť
( kurz sebabobrany, tanečná, jazykové krúžky), ale netreba opomenúť, že ani ostatné inak vzhľadom na
vek dieťaťa celkom bežné športové aktivity, nie sú bez výdavkov a to minimálne počiatočných ( napr.
bicyklovanie, korčuľovanie a pod.), rovnako aj iné bežné voľnočasové aktivity ( kino, výlety, divadlo a

pod.) a L. má navyše zvýšené výdavky v súvislosti s kožnými problémami. Všetky tieto náklady na jej
výživu prezentované matkou odvolací súd zhodne so súdom prvoinštančným považuje za odôvodnené
a súčasne také, ktoré si maloletá vzhľadom na schopnosti, možnosti svojich rodičov môže reálne dovoliť.
V tejto súvislosti odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku otca týkajúcu sa doučovania cudzích
jazykov, keď s ohľadom na zvyšujúci sa význam cudzích jazykov pri uplatnení na trhu práce musel

dať odvolací súd za pravdu matke, že dočasné vynaloženie tohto výdavku môže v konečnom dôsledku
predstavovať výhodný vklad do budúcnosti dieťaťa. Navyše matka v konaní preukázala, že L. si vďaka
tomuto podstatne zlepšila svoj prospech, takže treba tento výdavok uznať ako dôvodný. Rovnako sa
odvolací súd nestotožnil s námietkou otca voči výdavkom L. na telefón a internet, keďže ide o bežné
náklady študentov a matkou uvádzaná suma neprimerane nepresahuje rozumnú výšku, ktorú možno

vzhľadom k veku dieťaťa akceptovať.

15. Ostatné výhrady otca sa týkali výdavkov jeho samotného, ktoré podľa jeho názoru prvoinštančný súd
nezohľadnil a zohľadniť mal. Súd prvej inštancie správne vychádzal z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine,
podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností

a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

16. Otec v konaní tvrdí, že je zaťažený úvermi, ktoré súvisia s riešením jeho bytovej situácie a súd mal
preto na ne prihliadnuť. Plnenie týchto úverov však nie je výdavkom, ktorý má pred plnením vyživovacej

povinnosti prednosť. Otec si bol svojej vyživovacej povinnosti k L. vedomý a preto si mal zvážiť, do
akej miery sa bude úverovo zaťažovať, t.j. či a v akej výške sa bude v čase keď jeho dcéra dospieva
zadlžovať a to s aj prihliadnutím k svojim príjmom. Pokiaľ sa rozhodne čerpať úvery, toto rozhodnutie
by nemalo viesť k zníženiu životnej úrovne dieťaťa. Otec si mal uvedomiť, že jeho dcéra rastie a
náklady na jej výživu sa zvyšujú, preto bolo treba počítať s tým, že aj jeho podiel na výžive dcéry sa

bude priebežne zvyšovať. Za situácie, kedy má rodič vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, súc
si vedomý, že vyživovacia povinnosť predstavuje jeho prvoradý záväzok medzi všetkými ostatnými,
musí zvážiť, aké dôsledky môže mať na jeho rozpočet vzhľadom k ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine
každé úverové zaťaženie. To platí aj pri riešení bytovej otázky, kde tiež možno voliť medzi rôznymi
spôsobmi jej riešenia, vyžadujúcimi rozdielnu mieru finančnej zaťaženosti rodiča. Je preto na rodičovi,

aby zvážil, či v konkrétnom čase ide o najvhodnejšie riešenie s prihliadnutím na existujúcu vyživovaciu
povinnosť. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ na platenie úverov zo strany otca
neprihliadal. Navyše ako správne podotkla matka, otec nijako nepreukázal, do akého bytu investoval
požičané peniaze z úveru vo výške 37.000 eur spred piatich rokov, kedy žiadny byt nevlastnil a podľa
všetkého tak investoval peniaze do cudzieho majetku. Bolo by v rozpore s ust. § 62 ods. 5 Zákona o

rodine, pokiaľ by súd takýto výdavok pri určení výživného vzal do úvahy. Pokiaľ ide o hypotekárny úver
na sumu 40.950 eur, ktorý podľa jeho vyjadrenia spláca otec v jednej polovici spolu s priateľkou, tento v
skutočnosti uzavrela podľa predloženej zmluvy o hypotekárnom úvere iba otcova družka s bankou a otec
tu vystupuje iba v pozícii ručiteľa. Pravdivé je tiež to, na čo v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázalamatka vo vzťahu k titulu nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k bytu otcom, že nakoľko otec svoj
podiel nadobudol darovaním ( por. rozhodnutie katastrálneho odboru Okresného úradu Piešťany na čísle
listu 87 spisu), nie je celkom jasné, prečo by potreboval na „kúpu“ bytu hypotekárny úver. Otec tak nijako

nepresvedčil súd o tom, že by sa malo jednať o nevyhnutné výdavky, ktoré treba zohľadniť.

17. Napokon odvolací súd nevidel žiadny dôvod ani na zohľadnenie skutočnosti, že otcova družka
je tehotná, na čo v odvolacom konaní otec poukazoval predložiac kópiu tehotenského preukazu s
predpokladaným termínom pôrodu v júli 2018, keď odvolací súd vo vzťahu k očakávanému narodeniu

otcovho ďalšieho dieťaťa mohol konštatovať iba to, čo konštatoval už prvoinštančný súd a síce, že
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ak teda otec zatiaľ nemá okrem L. žiadnu
inú vyživovaciu povinnosť, je tehotenstvo jeho priateľky pre určenie výšky výživného v súčasnosti
irelevantné.

18. Suma výživného 180 eur je preto aj podľa názoru odvolacieho súdu primeraná tak odôvodneným

potrebám L. ako aj možnostiam a schopnostiam otca, a to tiež s prihliadnutím na to, že v danom prípade
sa otec okrem súdom určeného výživného na výžive dcéry ničím nepodieľa, takže suma určená súdom
je reálne z jeho strany jediným príspevkom, zatiaľ čo všetky ostatné výdavky dieťaťa nielen pravidelné
ale aj mimoriadne jednorazové finančne naďalej zabezpečuje matka, ktorá za účelom zvýšenia životnej
úrovnesvojejdcéryvynakladánemaléúsilie(popririadnomzamestnanímáajvedľajšípríjem)asúčasne

dlhodobo znáša aj ťarchu osobnej starostlivosti, pretože otec sa s dcérou ani nestretáva.

19. Berúc do úvahy všetky tieto skutočnosti, odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie
čo do výšky výživného, i počiatku jeho zvýšenia za správne a rovnako správne postupoval súd prvej
inštancie pri výpočte vzniknutého nedoplatku, ktorý tiež otcovi správne povolil splácať v mesačných

splátkach, ktorých výška podľa názoru odvolacieho súdu zohľadňuje jednak majetkové pomery otca ako
aj ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej dlžné výživné by malo byť splatené najneskôr do troch rokov.

20. Odvolací súd preto rozsudok v napadnutých výrokoch ako aj vo výroku o trovách prvoinštančného
konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil s tým, že nakoľko v priebehu

odvolacieho konania dňa XX.XX.XXXX L. nadobudla plnoletosť, bolo potrebné od uvedeného dňa
zmeniť platobné miesto, kam má otec výživné poukazovať. Bude tak robiť priamo do rúk L. a nie jej
zákonného zástupcu, keďže je už plne spôsobilá na právne úkony.

21. Zároveň súd rozhodol o trovách odvolacieho konania a to za použitia ust. § 52 CMP v spojení s §

58 CMP a ust. § 396 ods. 1 CSP.

22. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.