Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžf/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201541
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1013201541.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom
Lazovná 68, Banská Bystrica, IČO: 36 020 982, zastúpený: Havel, Holáskek & Partners s.r.o.,
AdvokátskakanceláriasosídlomMlynskéNivy49,82109Bratislava,protižalovanému:Úradpreverejné
obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, 820 04 Bratislava, za účasti: Liptovská nemocnica s poliklinikou
MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš, Palučanská 25, 031 23 Liptovský Mikuláš, o preskúmanie

zákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.9122-6000/2013-ON/2007z12.augusta2013,konajúcoodvolaní
žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/205/2013-81 z 24. marca 2015, v spojení s
opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 205/2013-106 zo 14. marca 2016.

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/205/2013-81 z 24.
marca 2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 205/2013-106 zo 14.
marca 2016 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd") podľa § 250d ods. 3

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zastavil konanie vo veci z dôvodu, že žaloba bola
podaná proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom, teda proti rozhodnutiu
Úradu pre verejné obstarávanie č. 9122-6000/2016-ON/207 z 12. augusta 2013.

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný, ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie
a orgán príslušný podľa § 109 v spojení s § 137 ods. 2 písm. a/, b/ zákona č. 25/2006 Z.z. o

verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZVO") vo veci námietok žalobcu, smerujúcich proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému
v písmenách a/ až f/ ustanovenia § 138 ods. 2 ZOV vo verejnej súťaži na predmet nadlimitnej
zákazky „Dodanie diagnostických reagencií a prenájom plnoautomatického integrovaného analyzátora
a záložného biochemického analyzátora" vyhlásenej verejným obstarávateľom v Úradnom vestníku EÚ
9. februára 2013 pod značkou 2013/SO29-045210 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 29/2013 dňa

09. februára 2013 pod značkou 1990-MST, predmetom ktorého bolo dodanie diagnostických reagencií
in vitro na imunochemické a biochemické vyšetrenia, vrátane príslušných originálnych kalibrátorov,
kontrol a spotrebného materiálu a prenájom nového plnoautomatického integrovaného analyzátora na
vyšetrenie uvedených markerov a ich následné vyhodnotenie a prenájom záložného biochemického
analyzátora na obdobie 60 mesiacov, v predpokladanej hodnote 479 000,- €, rozhodol tak, že nariadil
žalovanému odstrániť protiprávny stav, a to zrušením rozhodnutia verejného obstarávateľa o zrušení

použitého postupu zadávania zákazky, zverejneného vo Vestníku verejného obstarávania č. 122/2013z 25. júna 2013 pod značkou 9885-ZST, ktoré bolo zaslané uchádzačom listom z 21. júna 2013 a podľa
§ 139 ods. 2/ ZOV nariadil zrušiť verejnú súťaž.

3. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že skôr než súd pristúpi k meritórnemu
prejednaniu veci, je povinný skúmať podmienky konania, pričom v prejednávanej veci bola o.i. sporná
aplikácia prechodných ustanovení, keď žalobca mal za to, že v konaní o námietkach mal žalovaný
postupovať podľa ustanovení účinných do 18. februára 2013, zatiaľ čo žalovaný argumentoval, že v
tomto prípade bolo potrebné aplikovať na konanie o námietkach zákon o verejnom obstarávaní v znení

účinnompo1.júli2013,atovzhľadomnaprechodnéustanovenie§155muvedenéhozákona.Zadaných
okolností dal prvostupňový súd za pravdu žalovanému. Prijatím ustanovenia § 155m nebolo zrušené
ustanovenie § 155l zákona o verejnom obstarávaní, toto ani nebolo potrebné ani žiaduce, keďže tieto
paragrafy upravujú aplikáciu právnych predpisov v rôznych časových úsekoch. V čase podania námietok
už bolo účinné ustanovenie § 155m zákona o verejnom obstarávaní, ktoré vo svojom odseku 5 určuje,
že konanie o námietkach vo veciach, kde bola námietka podaná do 30. júna 2013, sa dokončí podľa

predpisov účinných do 30. júna 2013. Z daného potom a contrario vyplýva, že v konaní o námietkach,
podanýchpo1.júli2013,akotobolovžalobcovomprípade,sapostupujepodľanovoprijatých predpisov,
bez ohľadu na skutočnosť, že samotná verejná súťaž bola začatá pred 17. februárom 2013. Ďalej
prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že žalovaný rozhodoval podľa § 139 ods. 2 písm. b/ zákona o
verejnom obstarávaní, resp. § 139 ods. 2 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní, teda proti rozhodnutiu

č. 9122-6000/2013-ON/207 z 12. augusta 2013 bolo podľa § 142 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní
prípustné podanie odvolania. Tento opravný prostriedok však žalobca nevyužil a 23. augusta 2013 podal
žalobu Krajskému súdu.

4. Konanie v správnom súdnictve je potrebné považovať za prostriedok ultima ratio, t.j. ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov správnych vzťahov nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných
prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Stále je platná rímskoprávna zásada „vigilantibus iura
scripta sunt", t.j. „práva patria bdelým", teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich
práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.
Správny súd nesmie nahrádzať odvolací správny orgán a ako je zrejmé z ustanovenia § 247 ods. 2

OSP, v správnom súdnictve je preskúmateľné podľa druhej hlavy piatej časti OSP len také rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Z dôvodu, že žaloba bola podaná proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom,
teda proti rozhodnutiu Úradu pre verejné obstarávanie č. 9122-6000/2013-ON/207 z 12. augusta 2013,
ktoré nadobudlo právoplatnosť bez vyčerpania riadnych opravných prostriedkov, zastavil Krajský súd v

Bratislave s poukazom na § 250d ods. 3 OSP konanie vo veci. O náhrade trov konania súd rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP s použitím ustanovenia § 246c OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené.

II.

5. Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal žalobca v lehote ustanovenej zákonom
odvolanie.

6. V dôvodoch odvolania žalobca žiadal, aby najvyšší súd, ako odvolací súd podľa § 220 OSP v spojení s

§ 250ja ods. 3 OSP napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že zrušuje výrok 2 rozhodnutia Úradu pre verejné
obstarávanie o námietkach č. 9122-6000/2013-ON/207 zo dňa 12.08.2013 (t.j. Výrok 2 Rozhodnutia
o námietkach) a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi
trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobu (70,- €) a odvolanie (35,- €) vo výške
sumy 105,- € a k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške sumy 590,65

€, všetko do troch (3) dní odo dňa právoplatnosti tohoto rozsudku. Eventuálne aby najvyšší súd podľa §
221 ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 221 ods. 2 OSP zrušil vec a vrátil ju Krajskému súdu v Bratislave na
ďalšie konanie a rozhodnutie. 2. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania titulom zaplateného
súdneho poplatku za žalobu (70,- €) a odvolanie (35,- €) vo výške sumy 105,- € a k rukám právneho
zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške sumy 590,65 €, všetko do troch (3) dní odo dňa

právoplatnosti tohoto rozsudku.

7. V dôvodoch svojho odvolania nesúhlasiac so závermi prvostupňového súdu uviedol žalobca, že
podáva proti obom výrokom uznesenia odvolanie z dôvodov podľa §205 ods. 2 písm. f/ zákona č.99/1963 Z..z., občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „OSP") OSP: rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ďalej podľa § 205 ods. 2 písm. f/
OSP: rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v spojení s

ustanovením § 205 ods. 2 písm. b/ OSP: konanie ma inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. A po tretie podľa § 205 ods. 2 písm. b/ OSP: konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

8. V prvom odvolacom dôvode uviedol žalobca, že si Krajský súd v Bratislave v napádanom Uznesení

osvojil záver žalovaného o tom, že za daných okolností sa v konaní o námietkach mal aplikovať zákon
č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZVO")
v znení účinnom po 1. júli 2013 s prihliadnutím na prechodné ustanovenia uvedené v § 155m ZVO a
odmietol tvrdenia a právnu argumentáciu žalobcu, že v konaní o námietkach sa mal aplikovať ZVO v
znení účinnom do 17. februára 2013 s prihliadnutím na prechodné ustanovenia uvedené v § 155l ZVO.

9. Prvostupňový súd konštatoval, že proti rozhodnutiu o námietkach bolo prípustné podanie odvolania
ako novozavedeného opravného prostriedku v súlade s § 142 ods. 1 ZVO účinného po 1. júli 2013 a
nie podanie správnej žaloby v súlade s § 140 ods. 4 ZVO účinného do 17. februára 2013. Nakoľko
však žalobca nepodal proti Rozhodnutiu o námietkach odvolanie v súlade so ZVO účinnom od 1. júla
2013 ale podal priamo správnu žalobu v súlade so ZVO účinnom do 17. februára 2013, prvostupňový

súd vyhodnotil, že žalobcom bola podaná žaloba proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom
preskúmania súdom, nakoľko zo strany žalobcu neboli vyčerpané všetky opravné prostriedky (t.j.
odvolanie), na základe čoho konanie vo veci zastavil s poukazom na ustanovenie § 250 ods. 3
OSP. Podľa názoru žalobcu prvostupňový súd celkom zjavne opomenul a ani nevenoval dostatočnú
pozornosť tvrdeniam a právnej argumentácii žalobcu, podľa ktorej sa na konanie o námietkach mali

použiť ustanovenia ZVO účinného do 17. februára 2013 s prihliadnutím na prechodné ustanovenia
uvedené v § 155l ZVO.

10. Žalobca uviedol, že Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu, so sídlom Liptovský
Mikuláš, Palučanská 25, 031 23 Liptovský Mikuláš, IČO: 17 336 163, (ďalej len „verejný obstarávateľ"),

vyhlásila verejné obstarávanie na predmet nadlimitnej zákazky na dodanie tovarov s názvom „Dodanie
diagnostických reagencií a prenájom plnoautomatického integrovaného analyzátora a záložného
biochemického analyzátora", ktoré bolo vyhlásené uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného
obstarávania jednak vo Vestníku verejného obstarávania č. 29/2013 zo dňa 9. februára 2013 pod zn.
1900-MST a jednak v Úradnom vestníku EÚ dňa 9. februára 2013 pod zn. 2013/S029-045210. Lehota

na predkladanie ponúk bola stanovená na 25. marca 2013, v ktorom bola ponuka žalobcu vyhodnotená
ako úspešná. Následne verejný obstarávateľ vo vestníku verejného obstarávania č. 122/2013 25. júna
2013, zn. 9885-ZST oznámil zrušenie použitého postupu zadávania predmetnej zákazky podľa §46 ods.
2 ZVO, pričom ako dôvod uviedol, že sa zmenili okolnosti, za ktorých sa Verejné obstarávanie vyhlásilo.
Žalobca 8. júla 2013 podal námietky podľa § 138 ods. 2 písm. g/ ZVO v znení účinnom do 17. februára

2013 proti zrušeniu použitého postupu zadávania zákazky podľa § 46 ods. 2 ZVO. Žalobcovi bolo 13.
augusta 2013 doručené Rozhodnutie o námietkach, ktorým žalovaný rozhodol, že nariadil Verejnému
obstarávateľovi odstrániť protiprávny stav, a to zrušením rozhodnutia verejného obstarávateľa o zrušení
použitého postupu zadávania zákazky (ďalej len „Výrok 1 Rozhodnutia o námietkach") a zároveň nariadil
zrušiť verejnú súťaž na predmet zákazky (ďalej len „Výrok 2 Rozhodnutia o námietkach")

11. Žalovaný rozhodol o Námietkach žalobcu v rozhodnutí o námietkach podľa znenia § 139 ods. 2
písm. a/ a písm. b/ ZVO účinného po 1. júli 2013, pričom v poučení žalovaný uviedol, že „Podľa §
142 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých predpisov
proti rozhodnutiu o námietkach, s výnimkou rozhodnutia podľa § 139 ods. 1 môže účastník konania o

námietkach podať odvolanie." Žalobca sa však s názorom žalovaného nestotožnil a zastával názor, že
mal podať proti Rozhodnutiu o námietkach správnu žalobu v súlade so ZVO účinným do 17. februára
2013 a nie v súlade so ZVO účinným od 1. júla 2013 a teda sa na základe prechodných ustanovení v §
155l ZVO malo konania o Námietkach riadiť a spravovať ustanoveniami ZVO v znení platnom a účinnom
do 17. februára 2013.

12. Žalobca v odvolaní uviedol, že ZVO účinný od 1. júla 2013 svojimi prechodnými ustanoveniami
upravenými v § 155m nijakým spôsobom nezrušil platnosť a účinnosť prechodných ustanovení k
úpravám ZVO upravenými v § 155l a aj naďalej platí a je účinný. Žalovaný bol povinný postupovaťv konaní o námietkach žalobcu podľa znenia ZVO účinného do 17. februára 2013, čo však žalovaný
v rozpore so zákonom nespravil. Rozhodnutím žalovaného o námietkach došlo podľa žalobcu k
podstatnému zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu zo strany žalovaného, keďže

samotné oznámenie Verejného obstarávateľa o vyhlásení Verejného obstarávania bolo odoslané na
uverejnenie dňa 6. februára 2013, a preto v zmysle § 155l ods. 1 a ods. 4 ZVO bol žalovaný povinný
aplikovať na konanie ako aj samotné rozhodovanie o Výroku 2 Rozhodnutia o námietkach ZVO v znení
účinnom do 17. februára 2013, čo však žalovaný v rozpore so ZVO nespravil.

13. V tejto súvislosti uviedol žalobca, že je potrebné opätovne zdôrazniť, že pri čiastočných novelách
ZVO, neskorší právny predpis, t.j. zákon 95/2013 Z.z. účinný od 1. júla 2013, ktorý priniesol veľkú novelu
zákona (lex posterior) zmenil určitú časť skoršieho právneho predpisu ZVO (ako lex prior), pričom však
nezrušil prechodné ustanovenia § 155l ods. 1 a ods. 4 ZVO, ktoré sa vzťahovali k malej novele ZVO
účinnej od 18. februára 2013 tak, ako to tvrdil žalovaný. V legislatívnej praxi, vo všeobecnosti žiadny
neskorší právny predpis neruší predchádzajúce prechodné ustanovenia. Prechodné ustanovenia nie je

možné novelizovať.

14. Prechodné ustanovenia oboch noviel existujú popri sebe a vzájomne si nekonkurujú, nakoľko
každé prechodné ustanovenie upravuje inú skupinu právnych vzťahov s ohľadom na dátum účinnosti
konkrétnej novely, čo v odôvodnení Uznesenia potvrdil aj Krajský súd. Preto neskoršia novela

nemôže pod svoju časovú pôsobnosť zahŕňať aj právne vzťahy, ktoré sú upravené predchádzajúcimi
prechodnými ustanoveniami. Žalobca mal za to, že žalovaný pochybil pri aplikácii správneho znenia
ZVO. Preto sa na základe prechodného ustanovenia upraveného v § 155l ods. 4 ZVO malo konanie o
námietkach riadiť a spravovať ustanoveniami ZVO v znení platnom a účinnom do 17. februára 2013 a
nie ustanoveniami ZVO v znení platnom a účinnom od 1. júla 2013. V dôsledku tejto nesprávnej aplikácie

právnej úpravy žalovaný následne v rozhodnutí o námietkach dal podľa názoru žalobcu nesprávne
poučenie o možnosti podať odvolanie podľa § 142 ods. 1 ZVO.

15. V druhom odvolacom dôvode žalobca uviedol, že odôvodnenie napádaného Uznesenia obsahuje
neúplné, nejasné, neurčité a preto vágne a zmätočné odôvodnenie, ohľadom toho, ako vec právne

posúdil, ergo prečo a na podklade akého právneho posúdenia a akou právnou úvahou bol Krajský
súd vedený vo svojom rozhodnutí, keď nevysvetlil a ani nezdôvodnil, prečo sa nestotožnil s právnou
argumentáciou žalobcu uvedenou v čl. IV žaloby ohľadom inej aplikácie prechodných ustanovení ZVO.
Krajský súd mal podľa názoru žalobcu jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom popísať a vysvetliť
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Žalobca v súvislosti so

zodpovedaním argumentov strán v odôvodnení rozhodnutia poukázal na judikatúru ESĽP (Ruiz Toriha
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A. č. 303-A, s. 12, §29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994,séria1.č303-B,Georgiadisc.Gréckoz29.mája1997,Higginsc.Francúzskoz19.februára1998)
ako aj obdobnosť záverov vyplývajúcu z nálezu III. ÚS 119/03-30, IV. ÚS 403/2010-42, ako aj uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Obo 8/2010: „Súčasťou obsahu práva na spravodlivé konanie

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia (uznesenia), ktoré dáva odpovede na právne a
skutkovo relevantné otázky, súvisiace s uplatneným nárokom. Iba takéto rozhodnutie je odvolacím
súdom preskúmateľné a účastníkom umožňuje posúdiť postup súdu." Na základe vyššie uvedeného
žalobca konštatoval, že Krajský súd vágnym, neurčitým a neúplným odôvodnením Uznesenia zaťažil

Výroky Uznesenia vadou nevykonateľnosti, zmätočnosti, ako aj nepreskúmateľnosti, a preto je en bloc
Uznesenie (odôvodnenie v spojení s Výrokmi) nezákonné.

III.

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že podľa jeho názoru (potvrdeného aj
doterajšími rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave) vychádza žalobcova argumentácia týkajúca sa
aplikácie správneho znenia ZVO vo vzťahu k verejnej súťaži z nesprávnej interpretácie prechodných
ustanovení, ako aj úmyslu zákonodarcu pri zavádzaní novely ZVO účinnej od 1. júla 2013 - zákon č.

95/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z.z. ZVO a o zmene zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.17. Žalovaný poukázal na rozdielnosť účelu právnej úpravy prechodných ustanovení medzi
novelizáciamiZVOúčinnýmiod18.februára2013a1.júla2013,jednýmzozásadnýchrozdielovjepráve
úpravaprocesnéhopostupužalovanéhovkonaníonámietkach.Kýmskoršianovelizáciavzmysle§155l

ods. 4 ZVO explicitne konštatovala, že konanie o námietkach vzťahujúce sa na verejné obstarávania
vyhlásené do 17. februára 2013 sa riadi právnou úpravou účinnou do 17. februára 2013, v zmysle
neskoršej novelizácie účinnej od 1. júla 2013 je evidentné, že zákonodarca v zmysle ustanovenia § 155m
ods. 5 ZVO vo vzťahu ku konaniu o námietkach zaujal diametrálne iný prístup, kedy prejavil vôľu, aby
všetky konania o námietkach, pri ktorých bola žiadosť o nápravu alebo námietky doručené po 30. júni

2013,saspravovalinovýmprocesnýmpostupomzavedenýmtoutonovelou.Takútoargumentačnúpodľa
žalovaného jednoznačne podporuje kombinácia jazykového a logického (zaujatím prístupu a contrario)
výkladu zákona. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle upraviť intertemporalitu konania o námietkach v
zmysle tvrdení žalobcu, nezavádzal by osobitné ustanovenie vzťahujúce sa na konanie o námietkach a
ponechal by len ust. § 155m ods. 4 ZVO, ktoré by tak subsumovalo všetky konania žalovaného.

18. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu ohľadom nekonkurencie prechodných ustanovení je možné
jednoznačne sa stotožniť so závermi prvostupňového súdu, ktorý podľa žalovaného správne
skonštatoval, že každé prechodné ustanovenie upravuje iný časový úsek. Túto skutočnosť možno podľa
žalovaného jednoducho ilustrovať na časovej osi, kedy úprava § 155l ZVO regulovala intertemporalitu
pre obdobie od 18. februára do 30. júna 2013, pri § 155m ZVO to bol nasledujúci úsek od 1. júla 2013.

Nakoľko skutočnosť, že k podaniu námietok došlo po 1. júli 2013 je nesporná, má žalovaný za to, že jeho
postup v konaní o námietkach možno považovať za správny a zákonný. Žalovaný na podporu svojich
argumentov uviedol, že k aplikácii § 155m ods. 5 ZVO na obdobné prípady sa priklonila aj doterajšia
prax Krajského súdu v Bratislave, pričom poukázal na rozsudky sp.zn. 1S/278/2013 a 1S/226/2013.

19. Na základe vyššie uvedených dôvodov tak mal žalovaný za to, že sa žalobca mal riadiť poučením
napadnutého rozhodnutia žalovaného a pred dovolávaním sa súdneho prieskumu tohto rozhodnutia
mal proti nemu podať odvolanie podľa § 142 ods. 1 ZVO. V takomto prípade žalobca skutočne nesplnil
procesné predpoklady podľa § 247 ods. 2 OSP a tak prvostupňový súd správne podľa § 250d ods. 3
OSP konanie zastavil.

20. K druhému odvolaciemu dôvodu uvádza žalovaný, že na rozdiel od žalobcu považuje odôvodnenie
napadnutého uznesenia za plne postačujúce. Žalovaný mal za to, že bolo potrebné primárne vyriešiť
otázku aplikácie správneho znenia ZVO, čo súd vyriešil tak, že sa priklonil na stranu žalovaného
a vyslovil záver, že z časového hľadiska (v čase podania námietok) bolo rozhodujúce prechodné

ustanovenie podľa §155m ods. 5 ZVO. Následne išlo o zrejmú a nespornú skutočnosť, a síce, že
žalobca napriek správnemu poučeniu zo strany správneho orgánu nepodal odvolanie, čím nedošlo k
naplneniu predpokladov podľa § 247 ods. 2 OSP. Žalovaný mal za to, že pre účely odôvodnenia takéhoto
rozhodnutia nebolo potrebné vysporiadať sa s ďalšími skutočnosťami a odôvodňovať ich.

21. Žalovaný poukázal aj na súdnu prax, vrátane žalobcom uvádzanej judikatúry ESĽP, ktorá zároveň
konštatuje, že súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu. Postačí
teda, aby súd reagoval na ten argument, ktorý je pre výsledok konania považovaný za rozhodujúci (napr.
Uznesenie NS SR 8Sžp/2/2010) Napadnuté uznesenie tak žalovaný považoval za dostatočne určité a

zrozumiteľné, ktoré dáva jednoznačnú odpoveď na otázku, ktorá má pre vec rozhodujúci význam.

IV.

22. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v

zmysle § 1 písm. a/ právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom
súdnictve a v zmysle § 1 písm. b/ konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb
v správnom súdnictve.
23. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa

doterajších predpisov.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté
uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212ods.1OSPvspojenís§246cods.1vetaprváOSP),odvolanieprejednaladospelkzáveru,žeodvolaniu
žalobcu nie je možné priznať úspech.

25.Vsprávnomsúdnictvepreskúmavajúsúdynazákladežalôbaleboopravnýchprostriedkovzákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).

26. Konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy znamená nezriedka zásah do práv a
oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Správne súdnictvo poskytuje súdnu ochranu pred
nezákonným rozhodnutím a postupom orgánov verejnej správy. Možnosť súdnej kontroly štátnej moci
je neoddeliteľným atribútom právneho demokratického štátu. Správne súdnictvo v Slovenskej republike
vychádza z materiálneho chápania právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) vyžadujúceho, aby verejná
správa bola pod kontrolou súdnej moci.

27. Preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve je založené jednak na kontrole verejnej správy v
tom smere, či táto neprekračuje jej zverené právomoci, a tiež či poskytuje ochranu subjektívnych práv
osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom.

28. Hlavnou úlohou správneho súdnictva by mala byť ochrana verejných subjektívnych práv a jeho
cieľom predovšetkým ochrana práv fyzických i právnických osôb a ich prostredníctvom potom aj ochrana
zákonnosti. Správne súdnictvo je založené na myšlienke súdnej kontroly výkonnej moci štátu v jej
styku s jednotlivcom (fyzickou osobou alebo právnickou osobou) a je spojené s ochranou verejných
subjektívnych práv. Subjektívne práva možno charakterizovať ako práva osôb vyplývajúce z právnych

noriem, pričom ich možno rozdeliť na práva verejné a súkromné. Verejné subjektívne práva sú práva
vyplývajúce z noriem verejného objektívneho práva, ktoré smerujú k realizácii obsahu zákonov vo sfére
verejnomocenských právomocí.

29. Najvyšší súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, najmä z toho
pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe
a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.

30. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu

posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny predpis.

Podľa ustanovenia § 155l zákona o verejnom obstarávaní
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 18. februára 2013
(1) Verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, priame rokovacie konanie, súťažný

dialóg, koncesia, súťaž návrhov alebo postup zadávania podprahovej zákazky, pri ktorých bolo
oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva
na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 17. februára 2013, sa dokončia podľa predpisov
účinných do 17. februára 2013.
(2) V konaní a pri výkone kontroly, ktoré začal úrad do 17. februára 2013, sa postupuje podľa predpisov

účinných do 17. februára 2013.
(3) V konaní a pri výkone kontroly, ktoré začne úrad po 17. februári 2013 a vzťahuje sa na verejné
obstarávanie podľa odseku 1, sa postupuje podľa predpisov účinných do 17. februára 2013.
(4) Konanie o žiadosti o nápravu a konanie o námietkach, ktoré sa vzťahujú na verejné obstarávanie
podľa odseku 1, sa vykonajú podľa predpisov účinných do 17. februára 2013.

(5) Za konanie, ku ktorému došlo do 17. februára 2013, je možné uložiť sankciu podľa tohto zákona
podľa predpisov účinných do 17. februára 2013.

Podľa§155mzákonaoverejnomobstarávanívzneníúčinnomkudňuvydanianapadnutéhorozhodnutia
(12. augusta 2013)

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2013
(1) Verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, súťažný dialóg, koncesia, súťaž
návrhov alebo postup zadávania podprahovej zákazky, pri ktorých bolo oznámenie o vyhláseníverejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk
odoslané na uverejnenie do 30. júna 2013, sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.
(2) Priame rokovacie konanie, ktoré sa preukázateľne začalo do 30. júna 2013, sa dokončí podľa

predpisov účinných do 30. júna 2013.
(3) V konaní a pri výkone kontroly, ktoré začal úrad do 30. júna 2013, sa postupuje podľa predpisov
účinných do 30. júna 2013.
(4) V konaní a pri výkone kontroly, ktoré začne úrad po 30. júni 2013 a vzťahuje sa na verejné
obstarávanie podľa odsekov 1 a 2, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.

(5) Konanie o žiadosti o nápravu, podanej do 30. júna 2013 a konanie o námietkach vo veciach, kde bola
žiadosť o nápravu alebo námietka podaná do 30. júna 2013, sa dokončia podľa predpisov účinných do
30. júna 2013. Rada je oprávnená mimo odvolacieho konania preskúmať aj rozhodnutia úradu vydané
do 30. júna 2013.

Podľa § 139 ods. 1 a 2 zákona o verejnom obstarávaní

(1) Úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak
a) námietky neboli podané oprávnenou osobou podľa § 138 ods. 2,
b) boli doručené po lehote podľa § 138 ods. 5,
c) neobsahujú všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy podľa § 138 ods. 7,
d) navrhovateľ vzal späť podané námietky pred vydaním rozhodnutia vo veci samej,

e) kontrolovaný zrušil použitý postup zadávania zákazky, súťaž návrhov, alebo ak úrad v tom istom
postupezadávaniazákazkyalebovtejistejsúťažinávrhovužvydalrozhodnutiepodľaodseku2písm.a/,
f) námietky neboli doručené kontrolovanému,
g) v tej istej veci bola podaná námietka proti tej istej skutočnosti uvedenej v § 138 ods. 2 písm. a/ až c/
alebo písm. g/ a úrad o námietke rozhodol podľa odsekov 2, 3 alebo 4,

h) kaucia nebola pripísaná na účet úradu v lehote alebo vo výške ustanovenej v § 138 ods. 19,
i) úrad nie je vecne príslušný rozhodnúť o námietkach,
j) žiadosť o nápravu nebola doručená verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe podľa §
7 v lehotách podľa § 136 ods. 3 a 4 alebo ak žiadosť o nápravu ani po výzve na odstránenie nedostatkov
podľa § 136 ods. 4 nemá predpísané náležitosti ak ide o námietky podľa § 138 ods. 2 písm. a/ až c/,

k) námietky boli podané po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody,
l) námietky boli podané v rozpore s § 140,
m) vo veci, ktorá je obsahom námietky, bola vykonaná náprava podľa § 136 ods. 10 a odpadol tak dôvod
konania.
(2)Akúradvkonaníonámietkachzistí,žepostupomkontrolovanéhoprizadávanízákazkyalebojejčasti

bol porušený tento zákon a medzi porušením zákona a vyhodnotením ponúk alebo výberom záujemcov
alebo uchádzačov je priama príčinná súvislosť, rozhodnutím nariadi vo vzťahu k zákazke alebo jej časti
a) zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo jej časti alebo súťaž návrhov, ak došlo ku konaniu,
ktoré je v rozpore s týmto zákonom už v spojení s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania,
oznámením použitým ako výzva na súťaž alebo oznámením o vyhlásení súťaže návrhov, so súťažnými

podkladmi alebo súťažnými podmienkami, alebo
b) odstrániť protiprávny stav a pokračovať vo verejnom obstarávaní opätovným vykonaním toho úkonu
kontrolovaného, ktorý bol postihnutý rozporom s týmto zákonom.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je

predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

31. Najvyšší súd mal po preskúmaní skutkového stavu vyplývajúceho z podkladov pre rozhodnutie
správneho orgánu, posudzujúc príslušné dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a tiež

vo vzťahu k relevantným ustanoveniam zákona o verejnom obstarávaní jednoznačne preukázané, že
právna úprava § 155l ZVO regulovala intertemporalitu pre obdobie od 18. februára 2013 do 30. júna
2013. zatiaľ čo § 155m ZVO reguloval nasledujúci úsek od 01. júla 2013. Nakoľko k doručeniu námietok
žalobcu došlo 9. júla 2013, teda po 01. júli 2013, možno postup žalovaného považovať za správny a
zákonný.

32. Najvyšší súd sa stotožnil s výkladom krajského súdu pokiaľ ide o to, že § 155l a § 155m upravujú
aplikáciu právnych predpisov v rôznych časových úsekoch. V čase podania námietok už bolo účinné
ustanovenie § 155m zákona o verejnom obstarávaní, ktoré vo svojom odseku 5 určuje, že konanieo námietkach vo veciach, kde bola námietka podaná do 30. júna 2013, sa dokončí podľa predpisov
účinných do 30. júna 2013. Z daného potom a contrario vyplýva, že v konaní o námietkach, podaných po
1. júli 2013, ako to bolo v žalobcovom prípade, sa postupuje podľa novoprijatých predpisov, bez ohľadu

na skutočnosť, že samotná verejná súťaž bola začatá pred 17. februárom 2013.

33. Podľa názoru súdu z ustanovenia § 155m ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že na
konania o žiadostiach o nápravu a na konanie o námietkach vo veciach, kde žiadosti o nápravu boli
podané po 30. júni 2013, je nutné aplikovať ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní účinného od

1. júla 2013 a táto právna úprava sa vzťahuje na všetky konania o námietkach, kde žiadosť o nápravu,
resp. námietky boli podané po tomto dátume a to bez ohľadu na to, kedy došlo k úkonu verejného
obstarávateľa smerujúceho k zverejneniu postupu zadávania zákazky.

34. Najvyšší súd musí konštatovať, že nezistil žalobcom namietanú nezákonnosť napadnutého
uznesenia spočívajúcu v jeho nepreskúmateľnosti. Z obsahu odôvodnenia uznesenia je zrejmé, na

základe akých skutočností dospel prvostupňový súd k svojmu právnemu záveru - aplikácií výlučne §
155m ods. 5 zákona č. 25/2006 Z.z. na danú vec. Jasne zdôvodnil svoj postup vo veci v zmysle § 155m
ods. 5. Rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti, ako aj primerané odôvodnenie a preto ho nie
je možné pokladať za arbitrárne, resp. nepreskúmateľné.

35. Krajský súd správne poznamenal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť
inak, ako v dôsledku riadneho využitia opravných prostriedkov, ktoré ZVO pripúšťa. Vzhľadom na to
nebola splnená podmienka na súdny prieskum napadnutého rozhodnutia a z toho dôvodu najvyšší súd
nepreskúmaval tretí odvolací dôvod žalobcu.

36. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s
prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu uznesenie Krajského súdu v Bratislave
ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1

OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal,
keďže žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému a pribratému účastníkovi náhrada trov zo zákona
neprináleží.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.