Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. máj 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/372/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115223472
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115223472.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: D. L., J..

XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX/XX, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so
sídlomSov.hrdinov163/66,08901Svidník,protižalovanému:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátka kancelária JUDr. Andrea Cviková
s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a
o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 449,65 EUR takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni z titulu vydania bezdôvodného obohatenia sumu 449,65
EUR spolu s 5,05 %-tným ročným úrokom z omeškania od 25.9.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo

dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti, z titulu priznania príslušenstva sumy, ktorá predstavuje vydanie bezdôvodného
obohatenia, žalobu z a m i e t a ,

III. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 22.2.2012, ktorá znie:

„Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť
a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi
veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 EUR
a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške
112,08 EUR, v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe
vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi súhlas. Veriteľ je povinný

písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť
prílohu tejto dohody o poskytnutí služby“, j e n e p r i j a t e ľ z m l u v n o up o d m i e n k o u ,

IV. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 9.9.2015 navrhla žalobkyňa, aby súd určil, že zmluvná podmienka
uvedená v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.2.2012, ktorá sa týka poplatku
za odklad splátok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Taktiež žalobkyňa navrhla, aby súd uložil

žalovanému povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 449,65 EUR spolu 5,15 %-tným
ročnýmúrokomzomeškaniaododňanasledujúcehopodnidoručeniažalobyžalovanémudozaplatenia,
ako aj nahradiť trovy konania. V rámci žaloby poukázala na to, že na základe žiadosti jej bola schválená
výška úveru 1.500 EUR s ročnou úrokovou sadzbou 70,01 % ročne, pričom žalovaný si okamžitezapočítal poplatok 215,75 EUR za službu, ktorou je možné žiadať odklad splátok a aj keď žalobkyňa
ako spotrebiteľka túto službu ešte nevyužila a už za ňu zaplatila, teda za túto službu má platiť bez
ohľadu na poskytnutie tejto vedľajšej služby, pričom žalovaný získava prospech skôr ako službu vôbec

poskytol. Už to samo o sebe spôsobuje značnú materiálnu disproporciu. Naviac žalovaný obmedzil
prístup k tomuto právu zákazníkom, ktorí nemajú splatené minimálne prvé tri mesačné splátky, nie
sú dlhodobo práceneschopní, alebo s nimi nebol skončený pracovný pomer. V ostatných prípadoch
je žiadosť spotrebiteľa posudzovaná svojvoľne veriteľom. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalovaný sa
stotožňuje s výkladom § 53a Občianskeho zákonníka tak, ako ho vyjadril Krajský súd Banská Bystrica

svojím rozsudkom sp. zn. 14Co/321/2012 zo dňa 10.9.2013: „Ustanovením § 53a OZ sa do právneho
poriadku zavádza i keď nepriamo precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských
veciach, pretože sa ním rozširuje pôsobnosť súdneho rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné
vzťahy, v ktorých dodávateľ použil tú istú alebo obdobnú zmluvnú podmienku. Z ustanovenia § 53a OZ
vyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek
súdnom konaní označil za neprijateľnú, alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného

rozhodnutia.“
Zo žaloby vyplýva, že z titulu revolvingu žalovaný poskytol žalobkyni sumu 678,76 EUR. Zo žaloby
zároveň vyplýva, že predmetná zmluva neobsahuje obligatórne zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. f), k) zákona č. 129/2010, teda neobsahuje konečnú splatnosť úveru a výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Zo

žaloby vyplýva aj to, že žalobkyňa považuje úver za úžerný, v rozpore s dobrými mravmi, čo vedie k
absolútnej neplatnosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa poukázala na to, že skutočne jej
bol poskytnutý úver vo výške 1.284,25 EUR a revolving vo výške 678,76 EUR t.j. spolu 1.963,01 EUR a
keďže žalovanému doposiaľ zaplatila sumu 2.412,66 EUR, rozdiel predstavuje bezdôvodné obohatenie
vo výške 449,65 EUR.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že žalobu navrhuje v celom
rozsahu zamietnuť z dôvodu rozporu tvrdení žalobcu o neprijateľnosti dohody o poskytnutí služby
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, z dôvodu rozporu podanej žaloby v časti o vydanie
bezdôvodného obohatenia s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, z dôvodu premlčania nárokov,

ktorých sa podanou žalobou žalobca domáha. Žalovaný v rámci vyjadrenia citoval § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka a uviedol, že výška poplatku za odklad splátok je z posudzovania ako prijateľnej
či neprijateľnej podmienky zo zákona vylúčená. V súvislosti so skutočnosťou, že žalobkyňa zaplatila
za niečo, čo jej nebolo dodané, žalovaný poukázal na to, že dodanie plnenia žalobkyni spočíva v
nadobudnutí práva na odklad splatnosti, pričom nedodanie služby je výsledkom rozhodnutia žalobkyne,

nie žalovaného, ktorý po právnej stránke nemá možnosť vnútiť žalobkyni ako spotrebiteľke výkon jej
práv, rovnako ako nemá právnu, ani inú možnosť nútiť ju k uzavretiu samotnej dohody o poskytnutí
služby. Žalovaný zároveň poukázal na to, že dohoda o poskytnutí služby bola individuálne uzavretá a
aj keď zmluvu pripravil dodávateľ, spotrebiteľ mal možnosť ju neprijať alebo odmietnuť, či anulovať bez
toho, aby to malo za následok zhoršenia jeho postavenia v zmysle zániku zmluvy, jej neuzavretia a pod..

Žalovaný taktiež poukázal na to, že dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná, jej uzavretie
je samostatné, čo napokon zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie dohody o poskytnutí služby od ostatného
obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaný poukázal na to, že v prípade žalobkyne bolo uzavretie
dohody slobodné, dobrovoľné, vedela o jej význame, právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich a
preto navrhol žalovaný zamietnuť žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa

vyjadril aj k absencii náležitostí zmluvy a v tomto ohľade poukázal na oznámenie o schválení úveru, ktorý
tvorí, podľa vôle strán, neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Ďalej poukázal na to, že odplata za spotrebiteľské
úvery je riešená zákonom, teda zákonodarca určil maximálnu odplatu a z toho je možné konštatovať,
že otázka odplaty nemá byť posudzovaná podľa dobrých mravov, ale podľa osobitnej právnej úpravy,
pričom zákonodarca nezaviedol reguláciu úrokovej sadzby ale odplaty úveru.

3. Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že mala nedoplatok za elektrinu asi 600 EUR
a keďže meškala aj s bežnými platbami za elektrinu, nebolo jej možné uhradiť nedoplatok v splátkach,
preto požiadala o úver žalovaného, pričom aj keď potrebovala sumu cca 600 EUR, p. Č., ktorá s ňou
dojednávala zmluvu, jej povedala, že bude vhodnejšie, pokiaľ zoberie vyššiu sumu resp. že to zoberie na

dve zmluvy. Ona tomu nejako nerozumela, nechala to na ňu a aj keď bola dohodnutá výška úveru 1.500
EUR, bola jej poslaná suma o tri splátky nižšia, k čomu jej bolo povedané, že sa jedná o depozit pre
prípad, že by nemohla splatiť nejakú splátku s tým, že po ukončení zmluvy jej tieto peniaze budú vrátené.
Vzhľadom na to, že pred Vianocami potrebovala peniaze na iné účely, požiadala žalovaného, aby jednasplátka bola stiahnutá z depozitu, ale p. Č. jej povedala, že nič také neexistuje, že ona sa tak vôbec
nevyjadrila a že je to jej provízia. Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že jej jedna splátka bola strhnutá
aj cestou zamestnávateľa, z čoho bola prekvapená, pretože pri dojednávaní zmluvy nebola žiadna reč

o tom, že pokiaľ neuhradí nejaké splátky, že jej to bude strhávané z výplaty. Žalobkyňa zároveň uviedla,
že pri dojednávaní zmluvy nebola určite reč o tom, že tri stiahnuté splátky majú tvoriť nejaký poplatok za
možnosť odkladu splátok, pričom pri dojednávaní zmluvy bola reč iba o tom, aká bude výška mesačnej
splátky.

4. Zo zmluvy uzavretej stranami sporu dňa 22.2.2015 č. XXXXXXXXXX okrem iného vyplýva, že v
bode 5 - Údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR (vyplňte) sú uvedené
určité údaje, okrem iného aj predpokladaná RPMN vo výške 70,01 % a predpokladaná RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu vo výške 63,32 %.
V bode 6 - Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR (nevypĺňajte) je
uvedený údaj o RPMN za úver vo výške 66,04 % a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu

vo výške 60,49 %.

5. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy,
ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len
„návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho

prijatia.
Podľa § 43a ods. 2 OZ, návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je
neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo
aspoň súčasne s návrhom.
Podľa § 43c ods. 1 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné

konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Podľa § 43c ods. 2 OZ, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu
s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi
najneskôr súčasne s prijatím.

6.Podľa§44ods.1OZzmluvajeuzavretáokamihom,keďprijatienávrhunauzavretiezmluvynadobúda
účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

7. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

11. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu

vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných

zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo
mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo

v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14.Zlistinyoznačenejako:„Žiadosťoposkytnutierevolvingovéhoúveru/zmluvaorevolvingovomúvere“,
jednoznačne vyplýva, že žalobca v rámci návrhu na uzavretie zmluvy uviedol parametre, ktoré má mať
predmetná zmluva, pričom tento návrh nekorešponduje s návrhom, ktorý prijal žalovaný, preto je prijatie
návrhu potrebné hodnotiť ako nový návrh, ktorý však už následne žalobca neakceptoval, preto v danom

prípade nemohla byť uvedená úverová zmluva platne uzavretá, teda zmluva je neplatná.

15. Podstatnou okolnosťou je, že v návrhu zmluvy je predpokladaná RPMN za úver 70,01 % a
predpokladaná RPMN pri poskytnutí revolvingu vo výške 63,32 % a v akceptácii návrhu je to však už
66,04 % (dokonca menej ako ročná úroková sadzba - 70,01 %) resp. 60,49 %, čo má za následok, tak

ako už súd uviedol, že zmluva nevznikla, nakoľko prijatie návrhu obsahuje zmenu, čo sa považuje za
nový návrh, ale tento už žalobcom akceptovaný nebol, preto je zmluva neplatná a v takomto prípade je
každý z účastníkov zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Zo žaloby vyplýva, čo
ani žalovaný nerozporoval, že žalobkyni bola reálne poskytnutá celkovo suma 1.963,01 EUR a doposiaľzaplatila sumu 2.412,46 EUR, čo predstavuje rozdiel v sume 449,65 EUR, ktorú súd priznal žalobkyni
ako dôvodnú z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

16. Totožný záver o uložení povinnosti žalovanému vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, by vyplynul
aj na základe skutočnosti, že úroková sadzba, tak ako to vyplýva zo samotnej zmluvy predstavuje 70,01
% ročne, čo je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko
priemerná úroková sadzba poskytovaná bankovými subjektmi v uvedenom čase t.j. vo februári r. 2012
predstavovala 16,11 % ročne, pričom pokiaľ by súd pripustil argumentáciu, že pri poskytovaní úverov

nebankovýmisubjektmijepotrebnéakceptovaťvyššiumierurizika,atedaajpripustiťvyššieúroky(podľa
názoru Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/151/2013 zo dňa 25.9.2013, nie viac ako 100 %),
avšak v danom prípade je zmluvný úrok vyšší o cca 430 %, teda je nepochybné, že dohoda o úrokoch
v predmetnej zmluve je neplatná z dôvodu už citovaného rozporu s dobrými mravmi, čo by taktiež
zakladalo povinnosť žalobkyne vrátiť iba poskytnuté plnenia. Rovnaký záver vyplýva aj zo skutočnosti,
že zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa zákona 129/2010 Z.z., minimálne konečnú

splatnosť úveru, nakoľko vyjadrenie počtu splátok a dňa splatnosti, v danom prípade 42/14 nie je údaj,
ktorý je pre spotrebiteľa jasný a nepochybný a konečná splatnosť úveru mala byť uvedená konkrétnym
dátumom t.j. dňom, mesiacom a rokom. Zmluva taktiež neobsahuje výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom aj vzhľadom na argumentáciu žalovaného, súd poukazuje na
to, že slovenská právna úprava naďalej obsahuje túto obligatórnu náležitosť, pričom absencia vyššie

citovaných zákonných náležitostí má taktiež za dôsledok, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Navyše súd uvádza, že zmluva neobsahuje ani predpoklady použité pre výpočet RPMN.

17. Súd vyhovel žalobe aj v časti o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, nakoľko má za to, že
poplatok za odklad splátok, ktorý predstavuje vyše 14 % z celkovej výšky poskytnutého úveru a ktorý

predstavuje platbu za „potencionálnu službu“, ktorú spotrebiteľ ani nemusí využiť, pričom ju žalovaný
dokonca podmieňuje splnením určitých podmienok, čo v podstate navodzuje dojem, že táto „služba“,
za ktorú si spotrebiteľ vopred zaplatí, je seriózna a poskytuje sa iba z objektívnych dôvodov, ktoré
musí spotrebiteľ zdokladovať, čo ale diskriminuje ostatných spotrebiteľov, pričom pri serióznom prístupe
veriteľajesamozrejmemožnéodložiťsplatnosťsplátokzdôležitýchdôvodov,bezakéhokoľvekpoplatku.

(v prípade žalobkyne, ktorá žiadala odklad splátky pred Vianocami, jej bolo povedané, že stiahnuté
tri splátky predstavujú províziu sprostredkovateľa). Takáto zmluvná podmienka, podľa názoru súdu
jednoznačne spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinností účastníkov spornej dohody v neprospech
spotrebiteľa a v podstate z profituje výlučne dodávateľ. Podľa názoru súdu je úplne nelogické, aby
mal nejaký spotrebiteľ aj po náležitom vysvetlení tohto „inštitútu“ súhlasiť s tým, že dopredu zaplatí

tri splátky úveru za to, že do budúcna bude môcť, po splnení určitých podmienok, požiadať o odklad
maximálne 3 splátok úveru (v podstate posun splatnosti o 3 mesiace), bez toho, aby mu bolo poskytnuté
nejaké protiplnenie, resp. aby už v čase, keď uzatvára zmluvu si bol istý, že v budúcnosti bude žiadať
odklad splátok, čo by nekorešpondovalo ani s povinnosťou žalovaného ako dodávateľa skúmať bonitu
spotrebiteľa.

18.Pokiaľžalovanýnamietal,ževdanomprípadesajednáohlavnýpredmetplneniaaprimeranosťceny,
súd poukazuje na to, že pri úverovej zmluve je hlavným predmetom poskytnutie peňažných prostriedkov
veriteľom a záväzok dlžníka vrátiť tieto prostriedky a zaplatiť úroky. Toto sú teda dojednania o hlavnom
predmete plnenia a nemožno ich skúmať z hľadiska prijateľnosti resp. neprijateľnosti, ale poplatok za

odklad splátok je jednoznačne vedľajším dojednaním, ktoré možno preskúmať z vyššie uvedeného
hľadiska. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo aj to, že pracovníčka žalovaného ju v podstate uviedla do
omylu, keď tvrdila, že tri stiahnuté splátky predstavujú depozit pre prípad, že by nezvládala splácať
úver, avšak neskôr, pri žiadosti žalobkyne o odklad jednej splátky jej už bolo povedané, že je to provízia
sprostredkovateľa, pričom podľa názoru súdu žalovaný takýmto spôsobom zakrýva vysokú odplatu

za úver. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že dohoda o poskytnutí služby bola individuálne dojednaná, tak súd
poukazuje na to, že z výsluchu samotnej žalobkyne to vôbec nevyplynulo, pričom aj keď bola zmluva
podpísaná na dvoch miestach, teda aj pod dohodou o poskytnutí služby a aj pod celkovým textom
zmluvy, táto skutočnosť nemení nič na závere, že žalobkyňa nemohla ovplyvniť obsah tejto zmluvy, resp.
dohody, pričom v danom prípade platí prezumpcia týkajúca sa skutočnosti, že neprijateľná zmluvná

podmienka nebola individuálne dojednaná, pokiaľ sa nepreukáže opak a v danom prípade žalovaný,
aj keď tvrdil, že táto zmluvná podmienka bola individuálne dojednaná, nepreukázal túto skutočnosť
žiadnym dôkazom, teda v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Súd zároveň poznamenáva, žev rámci jeho praxe sa nestretol s tým, aby bola zmluva na ktorej je predtlač dohody o odklade splátok,
bola uzavretá bez tejto dohody.

19. Žalovaný v rámci svojho písomného vyjadrenia taktiež namietal premlčanie uplatneného nároku,
pričom aj keď bližšie túto námietku nešpecifikoval, súd sa touto námietkou zaoberal a dospel k záveru,
že nárok žalobkyne nie je premlčaný, a to ani z hľadiska uplynutia subjektívnej, ani objektívnej lehoty.
Zo samotnej zmluvy vyplýva, že žalobkyňa mala úver splatiť v 42 splátkach, pričom prvá splátka bola
splatnák14.4.2012,poslednádňa14.9.2015ažalobabolasúdudoručená9.9.2015.Žalobkynibolpodľa

zmluvy poskytnutý úver vo výške 1.500 EUR, pričom pri delení tejto sumy výškou splátky v sume 80,37
EUR vychádza, že žalobkyňa poskytnutú sumu vrátila po zaplatení 19 splátok a 19. splátka bola splatná
k 14.10.2013 a zaplatením ďalších nasledujúcich splátok sa už žalovaný bezdôvodne obohacoval, teda
žalobkyňa si uplatnila svoj nárok v rámci plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a preto nárok
z titulu vydania bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný.

20. Súd v časti príslušenstva istiny tvoriacej bezdôvodné obohatenie žalobu zamietol s poukazom na
skutočnosť, že žalobkyňa navrhla priznať úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
žalovanému, pričom žalovanému bola žaloba doručená dňa 24.9.2015, preto sa do omeškania dostal
nasledujúcim dňom, avšak k prvému dňu omeškania predstavovala úroková sadzba výšku 5,05 %, nie
5,15 % tak ako to navrhoval žalobca, ktorý vychádzal zo sadzby, ktorá bola platná v čase, keď vypracoval

žalobu, teda zo sadzby, ktorú v žalobe uplatnil. Súd zároveň poznamenáva, že táto skutočnosť nemá
vplyv ani na rozhodnutie o trovách konania a súd úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu t.j. v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).