Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. september 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114203216
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114203216.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.
r. o., 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., 851 02
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému B. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX
XX R. R., H. XA, v konaní o zaplatenie 167,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/117/2014-91 zo dňa 11. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdzamietolžalobu,ktorousažalobcadomáhal uloženiapovinnosti
žalovanému zaplatiť mu cenu poskytnutých telekomunikačných služieb v sume 167,97 eur spolu s
príslušenstvom.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné,
že žalovaný uzavrel so spoločnosťou O2 Slovakia, s. r. o. (ďalej v texte „pôvodný veriteľ“) dňa 26. 09.
2009 zmluvu o pripojení, ktorou mu pôvodný veriteľ zriadil telefónne číslo 0902 084 636 a zaviazal sa
poskytovaťtelekomunikačnéslužby,ktorévyúčtovalfaktúraminasumu126,02Eur(splatná02.03.2011)

za obdobie od 08. 01. do 07. 02. 2011 a sumu 41,95 Eur (splatná 28. 03. 2011) za obdobie od 08. 02. do
07. 03. 2011. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 06. 2013 postúpil pôvodný veriteľ pohľadávku
z týchto faktúr žalobcovi, čo oznámil žalovanému listom zo dňa 08. 08. 2013. Z výpovede svedkyne G.
W. - manželky žalovaného súd zistil, že číslo 0902 084 636 používala celý čas ona a dňa 17. 02. 2011
bolo prevedené na jej meno. V deň prevodu boli podľa jej tvrdenia všetky dlhy voči pôvodnému veriteľovi
uhradené, keďže pôvodný veriteľ jej nevystavil novú kartu, len dostala SMS, že číslo bolo prevedené.
Z prepisu e-mailovej komunikácie medzi svedkyňou G. W. a pôvodným veriteľom vyplynulo, že celková

dlžná suma na čísle XXXX XXX XXX predstavovala dňa 01. 04. 2011 sumu 172,02 Eur. V ten istý
deň svedkyňa zaslala pôvodnému veriteľovi doklad o úhrade dlžnej sumy, čo pôvodný veriteľ potvrdil e-
mailom zo dňa 06. 07. 2011 s tým, že dlžná suma bola pripísaná na jeho účet dňa 04. 04. 2011.

3. Súd mal za preukázané, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanému telekomunikačné služby, ktoré mu
za obdobie od 08. 01. do 07. 03. 2011 vyúčtoval na sumu spolu 167,97 Eur. Z výpovedí strán však
vyplýva, že dňa 17. 02. 2011 bolo toto telefónne číslo prenesené na manželku žalovaného G. W..

E-mailovou komunikáciou G. W. a pôvodného veriteľa mal ďalej súd za preukázané, že dňa 01. 04.
2011, t. j. po vystavení a splatnosti faktúr, celkový dlh na číslo XXXX XXX XXX, tento predstavoval
sumu 172,02 Eur. Okresný súd sa preto nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že e-mailová komunikácia
sa týka len dlhu na faktúrach vystavených na meno G. W., a nie dlhu na faktúrach vystavených nameno žalovaného, na ktorého bolo číslo vedené predtým. Okresný súd mal zato, že dlžná suma bola
evidovaná k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX, a nie na osobu žalobcu alebo jeho manželky. Na
toto telefónne číslo boli vystavené aj obe faktúry, ktorými žalobca uplatnený nárok odôvodňoval, čo

znamená, že suma 172,02 Eur predstavovala celkovú dlžnú sumu na tomto telefónnom čísle ku dňu
01. 04. 2011, teda aj prípadný dlh za obdobie od 08. 01. do 07. 03. 2011 fakturovaný žalovanému. Z
prepisu e-mailovej komunikácie, ako aj výpovede svedkyne vyplynulo, že dlžná suma bola uhradená
pripísaním na účet pôvodného veriteľa dňa 04. 04. 2011. Okresný súd konštatoval, že svedkyňa je
manželkou žalovaného, čo môže spochybniť dôveryhodnosť jej výpovede, avšak jej výpoveď je popri

výpise z e-mailovej komunikácie len jedným z dôkazov preukazujúcich úhradu dlžnej sumy. Na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že dlh za telekomunikačné služby na telefónnom čísle XXXX XXX
XXX zanikol dňa 04. 04. 2011 splnením, a v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky (24. 06.
2013) už nemohlo z uvedeného dôvodu dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa
na žalobcu. Nepriamym dôkazom neexistencie dlhu žalovaného je aj ustanovenie bodu 2 ods. 3 písm. l)
Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých nemôže dôjsť k prevodu SIM karty na tretiu osobu,

ak nie sú vyrovnané všetky doterajšie, a to aj nesplatné záväzky pôvodného užívateľa. K prevodu čísla
zo žalovaného na jeho manželku došlo dňa 17. 02. 2011 a predmetom konania bol dlh žalovaného aj za
obdobie pred uskutočneným prevodom (od 08. 01. do 07. 03. 2011). V deň prevodu by už teda existoval
nesplatený dlh žalovaného za poskytnuté telekomunikačné služby a podľa Všeobecných obchodných
podmienok by mu pôvodný veriteľ prevod čísla neumožnil vykonať.

4. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom sa jednostranne stotožnil s výpoveďou svedka G. W., ktorá
bola subjektívne ovplyvnená, keďže ide o manželku žalovaného a vôbec neprihliadal na skutočnosti ním
uvádzané. Poukázal najmä na to, že dňa 20. 01. 2011 žalovaný žiadal jeho právneho predchodcu o
prevod telefónneho čísla vedeného na jeho osobu pani G. W. - manželku, s tým, že pani W. si SIM
kartu evidovanú na jej meno vyzdvihla na predajni až dňa 09. 03. 2011. V danom prípade bolo preto

potrebné zohľadniť skutočnosť, na ktorú okresný súd neprihliadal, že žalovaný do dňa prevodu čísla
na inú osobu naďalej využíval poskytované telekomunikačné služby, za čo mu boli vystavené faktúry,
ktoré žalovaným neboli uhradené, a ktoré predstavujú ním uplatňovaný nárok. Nespochybňuje, že zo
strany pani W. došlo k úhrade dlžnej sumy, avšak to neznamená, že došlo aj k úhrade dlhu žalovaného.
Zdôraznil, že dlžná suma je evidovaná síce k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX, a nie je viazaná na

osobu žalovaného alebo jeho manželku, ale nemožno nezohľadniť fakt, že na základe prevodu čísla
bolopredmetnéčíslovedenéužnienažalovaného,alenainúosobu,toznamená,žeprávnypredchodca
žalobcu poskytol pani W. informáciu o výške dlžnej sumy týkajúcej sa telefónneho čísla, ale zároveň
týkajúcej sa aj aktuálneho užívateľa daného čísla. Právny predchodca nemal dôvod a ani nemohol
pani W. poskytnúť informáciu ohľadne neuhradených faktúr žalovaného z dôvodu zachovania ochrany

osobných údajov. Poukázal i na rozdielnu výšku sumy uvedenej vo faktúre, ktorú uhradila pani W. a
sumy, ktorú si uplatňuje voči žalovanému.

6. Na záver žalobca poukázal na to, že nemôže argumentačne obstáť tvrdenie súdu, že pokiaľ by
žalovaný nemal vyrovnané všetky svoje záväzky, k prevodu čísla zo žalovaného na tretiu osobu by

nemohlo dôjsť. Žalovaný si v rámci prevodu čísla na inú osobu uhradil svoju dlžnú sumu, avšak nakoľko
došlo k reálnemu prevodu čísla až po určitom čase, v rámci ktorého žalovaný ešte telekomunikačné
služby využíval, boli mu za toto obdobie vystavené ďalšie faktúry, ktoré následne uhradené neboli.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobcovi prizná uplatnený nárok, resp.
aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s tvrdeniami uvedenými žalobcom v
odvolaní nesúhlasí. Svedkyňa G. W. nebola subjektívne ovplyvnená, a je v tomto prípade jediná osoba,
ktorá má objektívne informácie z toho dôvodu, že telefónne číslo XXXX XXX XXX používala iba ona,
platila faktúry a mala ho u seba. Nie je pravdou, že by si jeho manželka SIM kartu evidovanú na jej meno

vyzdvihla na predajni dňa 09. 03. 2011, ide o nepravdivú informáciu, ktorou žalovaný zavádza súd a ako
dôkaz predložil jedinú kartu používanú na telefónne číslo XXXX XXX XXX vydanú spoločnosťou Slovak
Telecom,a.s.,kdesadánazákladeSMSjednoznačnevidieť,žeSIMkartabolapoužívanáajpoprenose
čísla do spoločnosti Telefónica Slovakia, s. r. o., ale aj po prevode čísla na meno svedkyne, resp. nameno G. W.. Prevod čísla na tretiu osobu sa koná okamžite po uhradení dlžnej sumy práve preto, aby
nevznikli takéto problémy, čo sa v ich prípade stalo. Na prevod čísla však jeho manželka nečakala do 09.
03. 2011, prevod čísla bol vykonaný 17. 02. 2011, čo nie je ani celý mesiac od podania žiadosti. Namietal,

že by právny predchodca žalobcu nemal dôvod a zároveň nemohol jeho manželke poskytnúť informácie
ohľadne neuhradených faktúr z dôvodu zachovania ochrany osobných údajov, čo nie je pravda, lebo jej
dňa 07. 06. 2011 volali zo zákazníckej linky a pýtali si jeho osobu, keď jeho manželka povedala, že s ním
nebude možné hovoriť z dôvodu hospitalizácie, ale že má záujem riešiť situáciu, preto bola prepnutá
na manažéra zákazníckej linky, kde jej boli poskytnuté všetky informácie ohľadne dlhu, bez ohľadu na

to, že to boli osobné údaje. Po preverení údajov jej bolo povedané, že prevodom čísla určite došlo k
pochybeniu v systéme, preto nech pošle ešte raz potvrdenie o úhrade dlhu a že bude všetko vybavené.
Po návrate jeho manželky zo zahraničia, ešte v septembri v roku 2011, spolu išli na pobočku spoločnosti
Telefónica Slovakia, s. r. o., sa informovať ohľadne dlhu na jeho meno a nič tam neevidovali, teda boli
uistení, že je všetko vyriešené. Príčinou, prečo uhradená suma novým užívateľom, teda jeho manželkou,
nie je totožná s dlžnou sumou, ktorá bola uhradená, sú pravdepodobne úroky z omeškania, jednoznačne

z toho však nevyplýva a je to aj málo pravdepodobné, že by jeho manželka za necelé dva mesiace mala
na čísle dlh 339,99 Eur. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

8. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte
aj ,,CSP“), ktorý v zmysle §-u 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj

na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 CSP však
platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie súdu

prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

10. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v

dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa §-u 191 ods. 1 CSP a svoje
rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa §-u 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu
vyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymi
záverminastranedruhej.Okresnýsúdneporušilprávostránsporunaspravodlivýsúdnyproces,nakoľko
v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak

okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného
súdu SR sp. zn. III.ÚS 36/2010).

11. Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho
odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími

dôvodmi.

12. Žalobca v odvolaní namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, keďže tvrdenia žalovaného a svedkyne nijakým spôsobom nevyvrátili existenciu
dlžnej sumy žalovaného. Okresný súd svoje rozhodnutie založil na tom skutkovom závere, že dlh za

telekomunikačné služby na telefónnom čísle XXX XXX XXX zanikol dňa 04. 04. 2011 splnením a v čase
uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky dlh neexistoval, nemohlo tak z uvedeného dôvodu dôjsť k
platnému postúpeniu neexistujúcej pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu. Dospel k záveru, že
žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaným na uplatnenie predmetného nároku. S uvedeným
právnym záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

13. Zákonné ustanovenie § 387 ods. 2 CSP umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ak je vo výroku vecne správne, pričom odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu je nielen vo výroku, ale pokiaľ ide aj o jeho odôvodnenie
presvedčivé a správne. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s

námietkami uplatňovanými oboma stranami v konaní, a to aj s námietkami žalobcu, a odvolací súd
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v bode 8. Žalobca ani v odvolaní okresným súdom
zistený skutkový stav a jeho právne posúdenie žiadnym spôsobom nespochybnil, iba zopakoval svoju
argumentáciu súvisiacu s podaním jeho žaloby. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozhodnutíokresným súdom, odvolací súd dopĺňa, že faktúry, ktoré boli vystavené žalovanému, a ktoré majú
predstavovať jeho existujúci dlh voči žalobcovi, ako právnemu nástupcovi pôvodného veriteľa, mali byť
vystavené jednak za obdobie od 08. 01. do 07. 02. 2011 a od 08. 02. do 07. 03. 2011. Dňa 17. 02. 2011

bolo telefónne číslo XXX XXX XXX prevedené na meno jeho manželky G. W.. Vyzdvihnutie SIM karty
dňom 09.03.2011 manželkou žalovaného nebolo v konaní preukázané. Tvrdenia žalobcu spochybňuje
i samotná faktúra č. 1014840765 vystavená právnym predchodcom žalobcu žalovanému s tým, že
zúčtovacím obdobím malo byť v tom čase poskytovanie telekomunikačných služieb za obdobie od
08. 01. 2011 do 07. 02. 2011, pričom dátum vystavenia tejto faktúry bol deň 17. 02. 2011, teda deň,

kedy došlo k prevodu telefónneho čísla na jeho manželku - G. W.. Je teda zrejmé, že v uvedený deň
by nedošlo k vystaveniu predmetnej faktúry, ak mal žalovaný voči právnemu predchodcovi žalobcu dlh
vo výške 126,02 Eur (so splatnosťou dňa 02. 03. 2011). Uvedené naviac spochybňuje i ďalšia faktúra
č. 1015799064 vystavená právnym predchodcom žalobcu žalovanému dňa 13. 03. 2011, teda už po
prevode telefónneho čísla na jeho manželku, a to za obdobie od 08. 02. 2011 až do 07. 03. 2011, ak od
17. 02. 2011 začala užívať telefónne číslo svedkyňa, teda manželka žalovaného. Z prepisu e-mailovej

komunikácie medzi G. W. a pôvodným veriteľom vyplýva, že celková dlžná suma na čísle XXX XXX XXX
predstavovala dňa 01. 04. 2011 sumu 172,02 Eur. Ak by v tom čase už išlo o splatný dlh G. W., muselo
by ísť o fakturačné obdobie za čas od 17. 02. 2011 do 07. 03. 2011 a následne od 08. 03. 2011 do 09.
04. 2011. V takom prípade by však faktúry mali byť splatné najskôr dňom 08. 03. 2011 a duplicitne by
tak bola vystavená aj faktúra vo vzťahu k žalovanému za obdobie od 08. 02. 2011 do 07. 03. 2011, ku

ktorému vystaveniu došlo dňom 13. 03. 2011 so splatnosťou dňa 28. 03. 2011. Samotnú neprehľadnosť
vo vystavovaní faktúr, tak žalovanému ako aj jeho manželke, vyvolal práve právny predchodca žalobcu,
ktorá skutočnosť však nemôže byť na ťarchu žalovaného. Tvrdenia žalovaného spolu s výpoveďou
svedkyne a listinnými dôkazmi žalobca nijakým spôsobom nevyvrátil, nepredložil faktúru, ktorá bola
vystavená manželke žalovaného, a ktorá by predstavovala jej dlh na sumu 172,02 Eur. Faktúra, ktorá by

však mala byť vystavená manželke žalovaného za obdobie od 08. 03. do 09. 04. 2011 by v čase, kedy
už došlo k úhrade dlhu na telefónnom čísle XXXX XXX XXX nemohla byť ešte splatnou, ak sa vystavuje
mesiac spätne. Uvedené by bolo v logickom rozpore aj s e-mailovou komunikáciou, z ktorej vyplynulo,
že dlžná suma evidovaná k telefónnemu číslu XXX XXX XXX nebola viazaná na osobu žalobcu alebo
jeho manželky, preto suma ktorú uhradila manželka žalovaného predstavovala celkovú dlžnú sumu na

tomto telefónnom čísle ku dňu 01. 04. 2011, teda aj prípadný dlh za obdobie od 08. 01. do 07. 03.
2011 fakturovaný žalovanému. Tieto skutočnosti žalobca ani v odvolacom konaní ničím nespochybnil,
polemizuje len s vyhodnotením dôkazov okresným súdom. Okresný súd sa naviac dôvodne vysporiadal
i s námietkou žalobcu vo vzťahu k dôveryhodnosti výpovede manželky žalovaného, ktorej výpoveď
vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti i s ďalšími vykonanými listinnými dôkazmi.

14. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že aj podľa judikatúry Ústavného súdu SR nepatrí do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo strany vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá strana v spore (viď aj rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp. zn. II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03).

15. Okresný súd rozhodol správne i o náhrade trov konania, teda podľa pomeru úspechu v konaní, ktorú

skutočnosť odvolací súd konštatuje napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi výrok o náhrade trov konania
nebol odvolaním napadnutý, avšak v zmysle § 367 ods. 2 CSP ide o výrok závislý. Okresný súd dôvodne
postupoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP s tým, že žalovaný ako v konaní
úspešná strana má nárok na plnú náhradu trov konania od žalobcu, teda v rozsahu 100% a o výške
týchto trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255ods.1CSP,tedapomeruúspechuvodvolacomkonaní.Žalobcanebolvodvolacomkonaníúspešný,
preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli a ktoré

boli preukázané, odôvodnené, a ktoré možno považovať za účelne vynaložené výdavky. Odvolací súd
tak v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcoviaovýšketýchtotrovrozhodnevzmysle§262ods.2CSPsúd prvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).