Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/185/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114217821
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114217821.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: L.. F. O., nar.XX.XX.XXXX, rodné č.: XXXXXX/XXXX, trvale
bytom D. W., ul. M. B. XX, zastúpený JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom so sídlom v Trenčíne, ul.
Brnianska 1K, proti žalovanej: L.. H. O., nar. XX.XX.XXXX, rodné č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom D.
W., ul. M. B. XX, zastúpená zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom
v Trenčíne, ul. Piaristická 46, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sudcom JUDr.

Erikom Kačmárom takto

r o z h o d o l :

I. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej v y p o r i a d a v a takto:

Do výlučného vlastníctva žalovanej p r i k a z u j e :
- rodinný dom so súpisným č. XXX, postavený na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX, zapísanom na
liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. W.,
- pozemok parcela registra „C“ č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 260 m2,

zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. W.,
- pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 13
m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. W.,
- pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 13
m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. W.,
- osobné motorové vozidlo T. T., rok výroby XXXX,

- zariadenie rodinného domu so súpisným č. XXX v D. W., na ulici M. B. XX, a to: kuchynská
linka, chladnička Samsung, mikrovlnná rúra EMD, plynový sporák Indesit, kávovar DELONGHI, rohová
sedacia lavica čalúnená, oválny biely stôl, dve čalúnené stoličky v kuchyni, hudobná veža Sony, fritéza
DELONGHI, kuchynský elektrický robot, hnedá kožená sedacia súprava 3+2+1, drevená rustikálna
obývacia stena s dvomi vitrínami a štyrmi drevenými skrinkami, drevený stolík na kolieskach, skrinka na
DVD prehrávač, skrinka na DVD prehrávač s odkladacím boxom, drevená skrinka s barovým boxom,
manželská posteľ s úložným priestorom, dve krémové zasúvacie skrine s nadstavcami, biela skriňa s

harmonikovým otváraním a nadstavcom, biela drevená skrinková trojdielna zostava v spálni, posteľ s
úložným priestorom v detskej izbe, stolík pod počítač, skrine Roldor v detskej izbe, biela knihovníčka,
TV prijímač FINLUX, kožená otáčacia stolička na kolieskach, vstavaná dvojdverová zrkadlová skriňa
ROLDOR v predsieni, šedá skrinka na topánky v predsieni, drevená látková skriňa s nadstavcom v
pracovni,pracovnýdrevenýstôl,počítačLG,čiernobielatlačiareňML1640SAMSUNG,farebnátlačiareň
HP DESKJET 5652, pracovný drevený stôl s dvomi kontajnermi, dve drevené hnedé knihovne, kožená

otáčacia stolička na kolieskach v pracovni, TV SONY s uhlopriečkou 52 cm, prútená sedacia súprava
so stolom, automatická práčka WHIRLPOOL, práčka s odstredivkou ROMO, chladnička s mrazničkou
WHIRLPOOL, stacionárny bicykel, plastový box na lyže THULE.

Do výlučného vlastníctva žalobcu p r i k a z u j e :
- byt č. XXX, ktorý sa nachádza na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavenom
na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ číslo XXXX/X, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX

pre katastrálne územie A., spolu s k bytu prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom o veľkosti XXXXX/XXXXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným č. XXXX, v
ktorom sa tento byt nachádza, k pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/X, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria o výmere 2437 m2 a k pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/XX, druh pozemku:

zastavané plochy a nádvoria o výmere 290 m2,
- nebytový priestor č. X - XXX, ktorý sa nachádza na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom
XXXX, postavenom na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ číslo XXXX/X, zapísanom na
liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A. spolu s k nebytovému priestoru prislúchajúcim
spoluvlastníckym podielom o veľkosti XXXX/XXXXXXXX na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach bytového domu so súpisným č. XXXX, v ktorom sa tento byt nachádza, a spoluvlastníckym
podielom o veľkosti XXXX/XXXXXXXX k pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/X, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria o výmere 2437 m2 a k pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/XX, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 290 m2,
- osobné motorové vozidlo O. XXX, s EČ: L
- zariadenie bytu č. XXX, ktorý sa nachádza na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX,

na ulici N. X, v katastrálnom území A., a to: kuchynská linka, vstavané skrine v predsieni
a spálni a mikrovlnná rúra.

II. Žalobca j e p o v i n n ý titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť
žalovanej sumu 18.826,94 eur, a to do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 01.08.2014 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanej
domáha vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobu odôvodnil tým, že sporové

strany boli manželmi od 13.08.1983, pričom ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Trenčínzodňa09.07.2013,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa31.08.2013.Naprieksnahesanepodarilo
medzi nimi uzatvoriť dohodu o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva. Za trvania manželstva
nadobudli nehnuteľnosti, a to: 1. rodinný dom so súpisným č. XXX, postavený na pozemku parcela
registra „C“ č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. W., 2. pozemok

parcela registra „C“ č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 260 m2, zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. W., 3. pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/
XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie D. W., 4. pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané
plochyanádvoriaovýmere13m2,zapísanýnalistevlastníctvač.XXXXprekatastrálneúzemie D.W.,5.

byt č. XXX, ktorý sa nachádza na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného
na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ číslo XXXX/X, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie A., 6. spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k bytu o veľkosti XXXXX/XXXXXXXX
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným č. XXXX, v ktorom
sa tento byt nachádza, 7. spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k bytu o veľkosti XXXXX/XXXXXXXX k

pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
2437 m2, 8. spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXXX/XXXXXXXX k pozemku parcela registra „C“ číslo
XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 290 m2, 9. nebytový priestor č. 8
- XXX, ktorý sa nachádza na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na
pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ číslo XXXX/X, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre

katastrálne územie A., 10. spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k nebytovému priestoru o veľkosti XXXX/
XXXXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným č. XXXX,
v ktorom sa tento nebytový priestor nachádza, XX. spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k nebytovému
priestoru o veľkosti XXXX/XXXXXXXX k pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/X, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria o výmere 2437 m2, XX. spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k nebytovému

priestoru o veľkosti XXXX/XXXXXXXX k pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/XX, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria o výmere 290 m2, takisto hnuteľné veci, a to: 1. osobné motorové vozidlo
O. XXX, s EČ: L 2. osobné motorové vozidlo T. T., rok výroby 2009, 3. zariadenie rodinného domu
v D. W. v kuchyni, obývacej izbe, spálni, detskej izbe, predsieni, pracovni, slovenskej izbe, pivnici a
suteréne (všetky sú uvedené v žalobe), 4. zariadenie bytu č. XXX, v N., a to: kuchynská linka, vstavané

skrine v predsieni a spálni, mikrovlnná rúra, elektrická rúra, varná keramická doska, umývačka riadu.Do ich bezpodielového spoluvlastníctva takisto patria aj finančné prostriedky v sume 28.000 eur, ktoré
pochádzali z jeho príjmov, ktoré vybral zo svojho účtu v januári a februári 2013.

2. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ďalej uvádzané aj ako „BSM“, navrhol žalobca vyporiadať
tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej žiadal prikázať rodinný dom v D. W. spolu s priľahlými
pozemkami,jehozariadenieokremkoženejsedacejsúpravy,drevenejrustikálnejobývacejstenysdvomi
vitrínami a štyrmi drevenými skrinkami a dreveného stolíka na kolieskach, a motorové vozidlo T. T.. Do
jeho výlučného vlastníctva žiadal prikázať byt v A., so spoluvlastníckymi podielmi k nemu pripadajúcimi

a nebytovým priestorom, zariadenie bytu v N., koženú sedaciu súpravu, drevenú rustikálnu obývaciu
stenu s dvomi vitrínami a štyrmi drevenými skrinkami a drevený stolík na kolieskach, motorové vozidlo O.
XXX, peňažné prostriedky v sume 28.000 eur. Takisto uviedol, že povinnosť výplaty špecifikuje neskôr,
po vykonaní dokazovania.

3. K doručenej žalobe sa žalovaná písomne nevyjadrila.

4. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie. Na vykonaných pojednávaniach sa
vyjadrovali právni zástupcovia sporových strán, súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán,
výsluchom svedkov U. O. a A. O., vykonal znalecké dokazovanie ustanovením a výsluchom znalca L..
M. N., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to: rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 19C/10/2013,

č.l. 14 až 17 výpisy z LV č. XXXX a XXXX, č.l. 27 čestné prehlásenie, č.l. 28 výpis zo SLSP, č. l. 29 výpis
zo SLSP, č.l. 30 až 40 výpis z osobného účtu v SLSP za rok 2010, č.l. 41 osvedčenie o dedičstve, č. l.
43 kópia príjmového pokladničného dokladu a kópia hotovostného výberu, č.l. 45 kópie pokladničných
bločkov, č.l. 47 až 48 kópie prevodových príkazov, č.l. 52 čestné prehlásenie, č.l. 53 osvedčenie o
dedičstve, č.l. 55 výpis z evidenčnej karty podielnika, č.l. 56 až 59 výpisy zo SLSP, č.l. 60 až 62 výpisy z

evidenčnej karty podielnika, č.l. 63 výpis zo zoznamu tuzemských podielnikov, č.l. 65 až 66 výpisy z PSS
za roky 2012 a 2013, č.l. 67 notárska zápisnica, č.l. 68 doklad o hotovostnom výbere, č.l. 69 žiadosť o
vydanie podielových listov, č.l. 71 až 72 potvrdenia o uzavretí účtu a výbere v hotovosti, č.l. 73 dohoda o
vyplatení garáže,č.l.74listodWüstenrot,č.l.83potvrdeniezOOPZW.nadS.zodňa22.02.2015,č.l.84
zápisnica o trestnom oznámení, č.l. 92 kópia príkazu na úhradu, č.l. 93 kópia príjmového pokladničného

dokladu, č.l. 94 až 95 kópie príjmových pokladničných dokladov, č.l. 102 zmluva o budúcej kúpnej
zmluve, č.l. 103 kópia príjmového pokladničného dokladu, č.l. 209 znalecký posudok č. 73/2015, č.l.
243 znalecký posudok č. 81/2015, č.l. 362 dodatok č.1 k znaleckému posudku č. 81/2015, č.l. 381
ročného zúčtovanie preddavkov na daň, č.l. 382 dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 12.08.2016, zmluva
o splátkovom úvere zo dňa 14.11.2016, č.l. 408 kópia pokladničného bločku o zaplatení ceny za 4

pneumatiky, č.l. 411 žiadosť o úver, ktorá bola prijatá zo strany banka, č.l. 409 oznámenie o platbe
zo dňa 04.11.2005. Na základe takto vykonaného dokazovania a na základe skutočností, ktoré neboli
medzi sporovými stranami sporné zistil skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych
predpisov a vec následne právne posúdil.

5. Sporové strany sa v priebehu konania zhodli na tom, že do masy BSM nepatria olejomaľba od grafika
W. Z. uvedená v žalobe, ani televízor Sony s uhl. 106 cm, skrinka drevená pod TV, DVD prehrávač
Onkyo a dva reproduktory Jamo, uvedené v žalobe, ktorá sa mali nachádzať v obývacej izbe rodinného
domu v D. W..

6. Sporové strany sa v priebehu konania takisto zhodli na tom, že hodnota všetkých vecí patriacich do
BSM, ktoré sa nachádzajú v rodinnom dome v D. W., je 3.000 eur, kuchynská linka, vstavané skrine a
mikrovlnná rúra, ktoré sa nachádzajú v byte v N., sú v hodnote uvedenej v žalobe (teda spolu v sume
1.940 eur), osobné motorové vozidlo značky O. XXX je v hodnote 500 eur, osobné motorové vozidlo
T. T. je v hodnote 7.000 eur.

7. Sporové strany sa v priebehu konania tiež zhodli na tom, že dňa 20.11.2012 žalovaná uskutočnila
výber hotovosti v sume 4.000 eur na požiadanie žalobcu, a že žalobca do februára 2013 vybral zo
spoločného účtu peňažné prostriedky v sume 27.662 eur.

8.Medzisporovýmistranaminebolospornéanito,žemotorovévozidloO.XXXužívažalobcaamotorové
vozidlo T. T. užíva žalovaná, ďalej že žalovaná býva v súčasnosti nepretržite v rodinnom dome v D. W.,
že tento rodinný dom bol nadobudnutý od tretej osoby na základe spoločnej iniciatívy oboch bývalýchmanželov, a nakoniec, že byt v A. v súčasnosti užíva ich dcéra na základe rozhodnutia oboch sporových
strán, avšak v súčasnosti už proti vôli žalobcu, ktorý podal žalobu proti ich dcére o vypratanie tohto bytu.

9. Žalobca vypovedal tak, že koncom roka 2010, približne v novembri uzatvorili kúpnu zmluvu ohľadne
bytu, ktorý sa nachádza v N., v A.. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 98.000 eur, pričom mala byť
splatená v 4 splátkach. Prvé tri splátky sa platili z bankového účtu, ktorý bol vedený na jeho meno v
SLSP, a.s., štvrtá splátka bola uhradená z účtu žalovanej a to približne vo výške 25.000 eur alebo 26.000
eur. Na spomínanom jeho účte boli vložené spoločné prostriedky, ktoré pochádzali z jeho výplaty, sčasti

mal našetrené a sčasti od jeho rodičov. O účte žalovanej nevedel nič, vie, že na jej účet jej chodila
výplata, avšak o pôvode ostatných finančných prostriedkov na jej účte nevie nič. Takisto nevie o tom,
ako žalovaná naložila s kúpnou cenou, ktorú obdržala pri predaji bytu, ktorý zdedila po svojich rodičoch
spolu so svojim bratom. Približne v roku 2011 alebo v roku 2012 zriadil bankový účet v PSS, a.s., na ktorý
vložil ním ušetrené peniaze. Ku dňu zániku BSM už tento účet neexistoval, nakoľko ho zrušil približne v
júni alebo v júli 2013. V čase zrušenia účtu na ňom boli finančné prostriedky v sume 1.570 eur, tieto minul

pre svoju osobnú potrebu. Je pravdou, že dňa 20.12.2012 vybrala žalovaná sumu 4.000 eur z jeho účtu
v SLSP, a.s.. Túto sumu mu potom odovzdala, on k nej priložil sumu 1.000 eur a celkovú sumu 5.000 eur
uložil na miesto v spoločnej domácnosti, avšak po istom čase stadiaľ peniaze zmizli. Zrejme ich niekto
zobral, ale nevie kto. Tieto peniaze chcel odovzdať bratovi za účelom vyplatenia jeho spoluvlastníckeho
podielu ku garáži, ktorú spoločne zdedili po ich otcovi. Doteraz mu sumu 4.000 eur nezaplatil a je mu ju

dlžný. Všetky peniaze, ktoré zarobil on a takisto aj žalovaná, ktoré dostávala na účet, dávali takpovediac
na jednu kopu, nebol problém s tým, ak si niekto z nich chcel niečo kúpiť. Zarábali obaja slušne, on
zarábal niekoľkokrát viac ako žalovaná. V rozvodovom konaní uviedol, že sumu 4.000 eur použil na
vyplatenie brata za garáž, pretože išlo o rozvodové konanie a nie o konanie o BSM. Bolo mu jedno čo
povie. Nevedel, že protistrana to využije, vtedy nemal ani právnika, spravil chybu.

10. Žalovaná vypovedala tak, že počas manželstva so žalobcom mali dva bankové účty, každý v SLSP,
a.s.. V kúpnej zmluve, na základe ktorej nadobudli vlastníctvo k bytu v N. - A., bolo dohodnuté, že kúpna
cena bude zaplatená v 4 splátkach. Prvá splátka v sume 18.920 eur sa platila pravdepodobne z účtu
žalobcu, druhá splátka v sume 35.110 eur sa takisto platila pravdepodobne z účtu žalobcu. K 3. a 4.

splátke sa s určitosťou nevie vyjadriť, tretia splátka bola v sume 18.929 eur. Sumy 12.450 eur a 14.080
eur boli zaplatené z jej účtu, pričom tieto peniaze pochádzali z predaja bytu, ktorý nadobudla dedením.
Suma 25.125,72 eur uvedená vo výpise z účtu bola čiastka z predaja bytu. Po predaji bytu spolu s jej
bratom sumu 800.000 Sk rozdelila a tieto sumy približne v auguste 2005 vložila na dva účty vedené
v SLSP, a.s.. Jeden bol termínovaný a druhý bol peňažný. Peniaze ležali na účte približne až do r.

2010, dovtedy boli úročené. Z jedného účtu bola suma poukázaná na účet žalobcu a z tohto účtu bola
hradená tretia alebo štvrtá splátka kúpnej ceny za byt v N.. Z druhého účtu bola suma takisto vložená
na účet žalobcu a z tohto účtu bola platená splátka za kúpnu cenu za byt v N.. O tom, že tieto peniaze
pochádzajú z predaja zdedeného bytu žalobca vedel, každý z nich mal disponentské právo k účtu toho
druhého. Sumu 4.000 eur vybrala z účtu žalobcu za tým účelom, že nimi žalobca zaplatí svojmu bratovi

za spoluvlastnícky podiel ku garáži. Jeho nepriame obvinenie súvisiace s tým, že táto suma zmizla z ich
spoločnej domácnosti sa nezakladá na pravde, nakoľko v tom čase už spolu nebývali. Je pravdou, že
uzatvorila so svojim bratom dohodu o vyplatení z garáže, o čom predložil právny zástupca žalobcu súdu
listinný dôkaz, pričom sumu 55.000,- Sk vyplatila svojmu bratovi z finančných prostriedkov, ktoré získala
dedením po svojej matke, a ktorej táto matka mala uložené vo Wüstenrot v sume 82.904,80 Sk. Túto

sumu dedila v polovici s bratom, pričom si nepamätá z čoho bola hradená zvyšná časť sumy 55.000,-
Sk, neboli to prostriedky pochádzajúce z BSM, nakoľko to boli peniaze, ktoré boli v hotovosti u rodičov
žalovanej, a ktoré neboli predmetom dedenia. Boli voľne položené v domácnosti na mieste, na ktoré si
presne nepamätá. Nepamätala si, že by ku kúpnej zmluve ohľadne zdedeného bytu, ktorá bola spísaná
vo forme notárskej zápisnice, bol uzatvorený nejaký dodatok. Okrem tejto kúpnej zmluvy s kupujúcimi

G.iadnu inú zmluvu neuzavrela. Na kúpnej zmluve zo dňa 30.09.2005 je uvedená kúpna cena iná ako
v skutočnosti, kvôli dani. Pamätá sa, že daň určite zaplatili po prevode nehnuteľnosti. Na dohode o
vyplatení jej brata z garáže je uvedený ako prítomný aj žalobca, pretože bol prítomný ako svedok.

11.Z.U.O.,dcérasporovýchstránvypovedala,ževzťahkobomrodičombolrovnaký,avšakvsúčasnosti

je sklamaná zo správania žalobcu, v súčasnosti má lepší vzťah s mamou. Je pravdou, že býva v byte,
ktorý patrí do BSM jej rodičov v N. - A.. V tomto byte jej umožnili bývať rodičia. Keď sa do neho
nasťahovala, tento byt nebol zariadený, a preto ho zariaďovala. Okrem iného sama osobne zakúpila pre
seba elektrickú rúru, varnú keramickú dosku a umývačku riadu a to za peniaze, ktoré si sčasti zarobilapopri svojom štúdiu a sčasti za peniaze, ktoré jej darovali rodičia. Tieto veci sa nachádzajú v tomto
byte ona ich užíva. Okrem nich si zakúpila aj kuchynskú linku, ktorú z polovice financovala z vlastných
prostriedkov a z polovice z peňazí, ktoré jej dali rodičia. Nepamätá si presne, či sa spotrebiče zakupovali

pred ukončením, alebo po ukončení jej vysokoškolského štúdia. Vie, že to mohlo byť približne koncom
roku 2010, po skolaudovaní bytového domu. Popri štúdiu si zarábala sama na polovičný pracovný
úväzok, takisto trénovala tenis v Taliansku. Zarobené peniaze si odkladala. Nepamätá si, že by jej dňa
09.05.2011 darovali rodičia sumu 2.000 eur ani to, či dňa 11.01.2011 jej darovali presne sumu 1.500 eur
a 1.130 eur. Vie, že približne v tom čase jej darovali sumu približne 1.500 eur. To, že išlo o darované

peniazededukujezokolností,výslovnejejneuviedli,žeideodar,onavšaktomutakporozumela.Poskytli
jej ich na jej osobné účely a na vybavenie domácnosti v N.. Žalobca jej neuviedol, že jej peniaze dáva
za účelom nákupu spotrebičov pre neho, resp. pre rodičov do ich bytu. Ona to z okolností poskytnutia
týchto finančných prostriedkov chápala ako dar. V čase, keď boli jej rodičia ešte manželia, rozprávali sa
aj o významnejších finančných operáciách, teda najmä o kúpe bytu v N.. Ona si s vtedajším priateľom
hľadala byt v N., chodili aj po realitných kanceláriách a nakoniec sa kúpil predmetný byt. Vie, že na kúpnu

cenu za tento byt boli použité finančné prostriedky, ktoré získala žalovaná z dedičstva a to približne v
sume 800.000 Sk. Zvyšná časť kúpnej ceny bola hradená zo spoločných prostriedkov. Myslí si, že kúpnu
cenu zaplatili v 3 alebo 4 splátkach. Zdá sa jej, že po 23.000 eur. Takisto vie, že bratovi žalobcu bola
vyplácaná suma približne 4.000 až 5.000 eur, avšak bližšie okolnosti uviesť nevie. Tieto peniaze dala
mama otcovi. Žalobca v súčasnosti má kľúče aj od domu v Novej W. a takisto od bytu v N.. V súčasnosti

zaužívaniebytuneplatížiadnynájom,ibanákladyzaspotrebovanéenergie.Vminulostivšakspriateľom
po dobu približne minimálne 2 roky až 2,5 roka platili nájom v sume 150 eur mesačne. Tento nájom bol
financovaný približne od roku 2010. Nájomné v sume 500 eur, ktoré s priateľom nezaplatili žalobcovi, si
tento vypýtal pod hrozbou násilia od žalovanej, ktorá mu tieto peniaze aj vyplatila. O tejto hrozbe vie od
žalovanej, ktorá jej telefonovala s plačom, osobne pri tom nebola.

12.SvedokA.O.,bratžalobcuabývalýšvagoržalovanej,vypovedaltak,žejehovzťahknimjevpodstate
neutrálny. 30 rokov sa do ich vzťahu nestaral, nechce na tom nič meniť, majú vlastnú zodpovednosť.
Je pravdou, že spolu so žalobcom zdedili majetok po ich otcovi, ktorého súčasťou bola aj garáž v
Novej W.. Po jej zdedení polovičný spoluvlastnícky podiel daroval bezodplatne bratovi. Existuje o tom

aj písomná darovacia zmluva. Príjmový pokladničný doklad na č. l. 43 podpísal zrejme v deň, ktorý
je tam uvedený, avšak sumu, ktorá je na ňom uvedená neprijal v celej časti, ale iba v sume 2.000
eur a to v januári 2013 sumu 1.000 eur a v marci 2013 takisto sumu 1.000 eur. Nešlo o výplatu
garáže, ale o zaplatenie za strechu na chalupe v G. F., ktorú opravoval, a ktorú takisto zdedili po svojom
otcovi. Neskôr spoluvlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti takisto daroval žalobcovi. Prečo je uvedené

na tomto príjmovom pokladničnom doklade aj slovíčko garáž, presne uviesť nevie, predpokladá že to
tam uviedol samotný žalobca a zrejme išlo o náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vypracovaním
darovacích zmlúv, na základe ktorých bol prevedený spoluvlastnícky podiel ku garáži a k chalupe.
Darovacie zmluvy vypracoval advokát, za ktoré mu on zaplatil. Oprava strechy stála v tom čase 12.000
Sk. Dohodli sa na 4.000 eur, dostal zaplatené len 2.000 eur, avšak to je záležitosť, ktorá sa týka len ich

dvoch. Tento príjmový pokladničný doklad podpísal u neho doma, peniaze neprijal s vysvetlením jeho
brata, že sa mu peniaze stratili, čomu dobre nerozumel, ale nechal to tak. Myslí si, že bratovi môže
podpísať čokoľvek, bolo to založené na ich vzájomnej dôvere. Existovali medzi nimi jasné dohody. O
skutočnostiach, týkajúcich sa sumy uvedenej na predmetnom pokladničnom doklade alebo o dlhoch,
ktoré mali žalované strany voči nemu sa so žalovanou nebavil. Keď k nej v novembri 2012 prišiel,

žalovaná ho prišla pozdraviť a viac sa o týchto záležitostiach nebavili. V tom čase netušil o ich zlom
vzťahu, nemal dôvod pochybovať o niečom, čo je uvedené na pokladničnom doklade.

13. Ustanovený znalec L.. M. N., znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností
podal dňa 25.09.2015 znalecký posudok č. XX/XXXX, v ktorom určil všeobecnú hodnotu bytu č. XXX

v N. - A. a nebytového priestoru č. X-XXX spolu s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi k pozemkom
zastavaným bytovým domom, v ktorom sa byt a nebytový priestor nachádzajú a spoluvlastníckymi
podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v celkovej sume 108.000
eur.

14. Rovnaký ustanovený znalec v znaleckom posudku č. 81/2015 zo dňa 06.11.2015, v spojení s jeho
dodatkom č. 1 zo dňa 28.07.2016, určil všeobecnú hodnotu rodinného domu v D. W. spolu s jeho
príslušenstvom a pozemkami priľahlými k domu, v celkovej sume 106.000 eur.15. Konečná argumentácia žalobcu vzhľadom k vykonanému dokazovaniu a celému priebehu konania
spočívala v tom, že navrhuje, aby bol dom prikázaný do výlučného vlastníctva jemu a byt v N.alovanej.
Medzi stranami nie je sporná existencia majetku patriaceho do BSM a hodnota týchto nehnuteľností bola

zistená v konaní znalcom. V zmysle ustálenej judikatúry by mal súd rozdeliť majetok tak, aby vzájomná
povinnosť výplaty titulom vyporiadania bola čo najmenšia. Žalobcom navrhované vyporiadanie tento
účel sleduje. Každá zo strán má záujem o aspoň jednu nehnuteľnosť. Keďže nie je možné vziať do
úvahy to ako sa kto staral o spoločnú domácnosť, resp. o maloleté deti, toto nie je v danom prípade
rozlišujúcim kritériom. Je potrebné, aby súd vzal do úvahy zásluhovosť každého z manželov, teda

to ako sa každý z nich zaslúžil o nadobudnutie konkrétnej nehnuteľnosti. Žalovaná sa zaslúžila o
nadobudnutie bytu v N., nakoľko financovanie časti kúpnej ceny bolo realizované z jej dedičstva. Naopak
pri rodinnom dome v D. W. je väčšia zásluhovosť na strane žalobcu. V konaní bolo preukázané, že počas
manželstva dosahoval žalobca vyššie príjmy a nebyť týchto príjmov bývalí manželia by nenadobudli
predmetný rodinný dom. Čo sa týka vybavenia jednotlivých hnuteľných vecí, navrhuje štandardne, aby
boli prikázané do výlučného vlastníctva toho z manželov, komu bude prikázaná nehnuteľnosť. Obe

motorové vozidlá, navrhuje žalobca prikázať podľa toho, ako ich strany užívajú. Na ich hodnote sa strany
zhodli a dodatočné znižovanie hodnoty vozidla T. T. žalovanou je následne už irelevantné. Žalobca
nepopiera, že časť z týchto finančných prostriedkov čerpal pre svoj vlastný účel, avšak čo sa týka
spoločných prostriedkov v sume 690 eur, tieto nepoužil na vlastný majetok, ale na majetok patriaci do
BSM, keďže nechal opraviť brzdy na vozidle O. XXX a vymenil aj pneumatiky na tomto vozidle. Išlo

teda o zhodnotenie spoločného majetku. Takisto je potrebné zohľadniť platbu za účelom vyplatenia brata
žalovanej v súvislosti so zdedeným podielom na garáži. Suma poukázaná bratovi žalovanej bola vyššia
ako suma zdedených finančných prostriedkov, to znamená že z celých 55.000,- Sk boli vynaložené aj
finančné prostriedky patriace do BSM. Žalobca nevie ako naložila žalovaná s finančnými prostriedkami,
ktoré zdedila po svojej mame. Čo sa týka výplaty sumy 4.000 eur bratovi žalobcu za ich zdedenú garáž,

poukazuje žalobca na výsluch jeho brata, ktorý poprel prijatie týchto peňazí. Doklad o prijatí sumy 4.000
eur v súvislosti s touto garážou bol vystavený dopredu, pričom peniaze jeho brat reálne nedostal. Čo
sa týka kúpnej ceny, ktorú obdŕžala žalovaná za predaj zdedeného bytu, pričom poukazovala na to, že
v skutočnosti bola kúpna cena vyššia ako bola uvedená v kúpnej zmluve, ak je predmetom prevodu
nehnuteľnosť musí byť zmluva uzatvorená písomne. Teda akákoľvek ústna dohoda mimo písomnej

zmluvyjeneplatná.Písomnýdodatokpredloženýžalovanoujeúčelový,niejezrejmýekonomickýzmysel
tohto dodatku s odstupom 11 rokov od uzatvorenia zmluvy. Bývalá právna zástupkyňa žalovanej dňa
12.02.2015 uviedla niečo iné a to, že manželia G. sumu 800.000,- Sk darovali žalovanej. Predmetný
dodatok ku kúpnej zmluve osvedčuje, že kúpna cena bola v skutočnosti 800.000 Sk. Z toho vyplýva, že
všetko nad 400.000 Sk pri kúpe bytu v Bratislave bolo zaplatené z prostriedkov patriacich do BSM. Ak

by aj bolo preukázané nejaké iné prijatie platby žalovanou, bez právneho dôvodu, išlo by o bezdôvodné
obohatenie, ktoré takisto patrí do majetku patriaceho do BSM, ak bolo prijaté počas jeho trvania.

16. Konečná argumentácia žalovanej vzhľadom k vykonanému dokazovaniu a celému priebehu konania
spočívala v návrhu, aby súd všetky nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, vrátane

ich vybavenia, takisto aj motorové vozidlo Ford T., s povinnosťou výplaty žalobcu v sume 68.308,34
eur. Žalobcovi by tak súd prikázal do výlučného vlastníctva motorové vozidlo O. XXX a finančné
prostriedky vo výške 30.783,31 eur. Hodnota vyporiadavaných nehnuteľností je určená znaleckými
posudkami, hodnota motorových vozidiel je určená dohodou pokiaľ ide o Mazdu a pokiaľ ide o automobil
T., súdu predložila dôkazy z internetového autobazáru, ktoré preukazujú výšku hodnoty automobilu T.

vo výške 5.000 eur v čase rozhodovania súdu. Pokiaľ ide o hodnotu bytového zariadenia a zariadenia
domu je určená dohodou. Výška výberu finančných prostriedkov z banky zo strany žalobcu vyplýva
z predložených výpisov z účtu a v tomto smere panuje medzi stranami zhoda. Žalovaná sa ďalej v
konaní domáha vyporiadania sumy 4.100 eur, ktorá bola vybratá z účtu dňa 20.11.2012, a ktorá bola
vyplatená bratovi žalobcu za garáž. O uvedenom svedčí príjmový doklad príjemcu Petra O. na sumu

4.100 eur. Samotná hodnota vnosu žalovanej z predaného majetku získaného dedením je vo výške
25.125 eur. Z listinných dôkazov predložených žalovanou priamo vyplýva, že žalovaná získala z predaja
zdedeného bytu sumu 800.000,-Sk, ktorej presnú časť vo výške 26.555 eur vložila do podielových
fondov dňa 07.10.2005 a 03.02.2006. Túto sumu pritom nemohli manželia zarobiť, nakoľko ich "fixné"
mesačné príjmy by tomuto nezodpovedali a peniaze im "z neba nespadli". Priamo v časovej nadväznosti

potom žalovaná dňa 20.7.2010 a dňa 07.10.2010 vybrala na dvakrát tieto finančné prostriedky, aby ich
potom bezprostredne dňa 20.07.2010 a dňa 08.10.2010 vložila na spoločný účet vedený v SLSP, a.s.,
odkiaľ dňa 09.11.2010 odišla suma 25.125,72 eur na úhradu poslednej splátky za byt v N.. Pokiaľ ide o
určenie, ktorému z bývalých manželov má pripadnúť tá ktorá nehnuteľnosť, tak v tejto otázke k dohodenedošlo. Vychádzajúc z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka sa ako spravodlivé javí prikázať
rodinný dom a byt v N.alovanej. Rodinný dom bol nadobudnutý z prostriedkov patriacich do BSM, nie je
teda možné určiť, ktorý z bývalých manželov sa o jeho nadobudnutie zaslúžil viac, avšak iniciatíva kúpy

rodinného domu vyšla od žalovanej, ktorá nechcela ísť bývať do D.. V rodinnom dome v súčasnosti býva
žalovaná, ktorá nemá možnosť zabezpečiť si iné bývanie. Umiestnenie rodinného domu jej vyhovuje,
nakoľko má blízko do práce a v dome býva od samého začiatku. Žalobca na rozdiel od toho vlastní
iné nehnuteľnosti, svoju otázku bývania si vyriešil dobrovoľným odchodom zo spoločnej domácnosti a
výbermi spoločných prostriedkov počas manželstva. V súčasnosti býva v Dobrej u svojej priateľky, na

ktorú je písaná nehnuteľnosť. O domácnosť a o starostlivosť o dcéru sa viac pričinila žalovaná o čom
svedči napríklad i fakt, že žalobca s vlastnou dcérou vedie viacero súdnych sporov. Byt v N. bol tiež z
väčšej časti kúpený za prostriedky pochádzajúce z BSM, ale na rozdiel od kúpy domu časť ceny bytu
vo výške 25.125 eur pochádzala nesporne z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalovanej získaných
z dedičstva. Je teda nesporné, že o nadobudnutie bytu sa väčšmi zaslúžila žalovaná, pretože nebyť jej
príspevku z dedičstva, tak na kúpu bytu by z prostriedkov v BSM peniaze nemali. Z uvedeného teda

vyplýva, že zákonné kritérium zásluhovosti je potrebné jednoznačne vyhodnotiť v prospech žalovanej.
Naviac byt v súčasnosti obýva spoločná dcéra a teda byt plní účel, pre ktorý bol kupovaný. Žalovaná
mala záujem v rámci vyporiadania BSM dohodnúť sa i na nadobudnutí vlastníckeho práva k bytu pre
dcéru, aby sa tak zachoval pôvodný účel bytu, avšak žalobca s uvedeným nesúhlasil. Podľa ustálenej
súdnej praxe je určujúcim kritériom pre prikázanie konkrétnych častí majetku hľadisko účelného využitia

veci. Pokiaľ ide o rodinný dom, tak žalovaná ho mieni a potrebuje využívať na bývanie a pokiaľ ide o byt,
tak žalobca by ho zrejme musel predať, zatiaľ čo žalovaná sa dokáže na ďalšom užívaní bytu dohodnúť
s plnoletou dcérou. Z konania žalobcu od počiatku súdneho konania vyplýva, že ten nemá reálny záujem
na konkrétnej nehnuteľnosti, keď svoju voľbu menil podľa situácie. Žalovaná má možnosť spoločne
s dcérou vyplatiť žalobcu zo získaného úveru. Výpoveď brata žalobcu je potrebné vyhodnocovať

ako výpoveď brata, ktorá je v rozpore s listinným dôkazom v dôsledku čoho sa javí ako účelová,
nedôveryhodná a tendenčná. Preto suma 4.100 eur na výplatu brata žalobcu z garáže by mala byť v
rámci vyporiadania braná do úvahy. Žalobca sa v súvislosti s kúpnou cenou, ktorú obdŕžala žalovaná
za predaj zdedeného bytu striktne pridržiava toho čo je uvedené v písomnom vyhotovení v kúpnej
zmluve. Súdu nemôže uniknúť to, že cudzí ľudia by predali cudzím ľuďom byt za polovicu jeho hodnoty.

Takýto záver je nelogický a pochybný. V tejto súvislosti na podporu tohto záveru je potrebné uviesť,
že nebol hodnoverne preukázaný pôvod peňazí, ktoré boli použité na zaplatenie kúpnej ceny za byt, a
to v približnej výške, ktorá zodpovedá sume 25.000 eur teda, nebolo hodnoverne preukázané, že tieto
pochádzali z majetku patriaceho do BSM, naopak žalovaná hodnoverne preukázala, že tieto peniaze
pochádzali z jej výlučného majetku získaného z predaja dedičstva. Žalobca netvrdil, ani nepreukázal

z akých spoločných prostriedkov bola zaplatená časť kúpnej ceny za byt v N., napr. že by išlo o
peniaze získané z predaja nejakej spoločnej veci, garáže, nasporenej na konkrétnom účte a podobne.
Ak by sa pripustila možnosť načrtnutá žalobcom, že by mohlo ísť o nejaké bezdôvodné obohatenie
patriace do BSM, je potrebné uviesť, že ak došlo k bezdôvodnému obohateniu v súvislosti s majetkom
nepatriacim do BSM aj takéto bezdôvodné obohatenie by potom nemohlo patriť do BSM. Teda ak by išlo

obezdôvodnéobohatenieprimajetkuzískanéhozdedičstva,išlobyobezdôvodnéobohateniežalovanej
a nie oboch manželov. Čo sa týka spôsobu vyporiadania, súd by mal prihliadať na to, že žalobca sleduje
len svoj záujem, pričom v spôsobe vyporiadania nie je konzistentný. Raz chce byt v N. a potom dom
v D. W..

17. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

17.1 Podľa § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

17.2 Podľa § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.17.3 Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho

ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

17.4 Podľa § 186 ods.2 Civilného sporového poriadku súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak

neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých
sa strany dohodli, súd neprihliada.

17.5 Podľa § 191 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak

zákon neustanovuje inak.

18. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované
ustanovenia zákonov a následne vec právne posúdil.

19. V prvom rade je potrebné uviesť, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nie je súd viazaný spôsobom vyporiadania, ktorý navrhujú bývalí manželia, pričom súd
vyporiadava ten majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý v konaní uvedú,
resp. navrhnú sporové strany. Vyporiadanie sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to
znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva

sporových strán a ich spoločného hospodárenia. Ak jednou stranou tvrdenú skutočnosť, že určitý
majetok patrí do tzv. masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, popiera druhá sporová strana,
súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, či majetok, ktorého vyporiadania sa jeden z bývalých
manželov domáha, skutočne patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

20.Povykonanídokazovaniasúdkonštatuje,žedotzv.masybezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov
patria tieto nehnuteľnosti:
a/ rodinný dom so súpisným č. XXX, postavený na pozemku parcela registra „C“ č. 2743, zapísaný na
liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. W.,
b/ pozemok parcela registra „C“ č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 260

m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. W.,
c/ pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 13
m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. W.,
d/ pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 13
m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. W.,

e/ byt č. XXX, ktorý sa nachádza na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX,
postaveného na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ číslo XXXX/X, zapísanom na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A.,
f/ spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k bytu o veľkosti XXXXX/XXXXXXXX na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným č. XXXX, v ktorom sa tento byt nachádza,

g/ spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k bytu o veľkosti XXXXX/XXXXXXXX k pozemku parcela registra
„C“ číslo XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 2437 m2,
h/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXXX/XXXXXXXX k pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/XX,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 290 m2,
i/ nebytový priestor č. X - XXX, ktorý sa nachádza na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom

XXXX, postavenom na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ číslo XXXX/X, zapísanom na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A.,
j/ spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k nebytovému priestoru o veľkosti XXXX/XXXXXXXX na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným č. XXXX, v ktorom sa tento
nebytový priestor nachádza,

k/ spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k nebytovému priestoru o veľkosti XXXX/XXXXXXXX k pozemku
parcela registra „C“ číslo XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 2437 m2,
l/ spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k nebytovému priestoru o veľkosti XXXX/XXXXXXXX k pozemku
parcela registra „C“ číslo XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 290 m2,a tieto hnuteľné veci:
a/ zariadenie rodinného domu v D. W. ....
b/ zariadenie bytu v N.-A., kuchynská linka, vstavané skrine v predsieni a spálni a mikrovlnná rúra,

c/ osobné motorové vozidlo O. XXX, s EČ: L
d/ osobné motorové vozidlo T. T., rok výroby 2009.

21. K veciam patriacim do BSM (tzv. masa BSM) je potrebné uviesť, že táto masa nebola medzi
sporovýmistranamisporná,pričomjutvorianehnuteľnéahnuteľnéveci.Zhodnýmitvrdeniamisporových

strán (ich súhrn je uvedený v odsekoch 5 až 8 tohto odôvodnenia) a vykonaným dokazovaním
(znaleckými posudkami ustanoveného znalca) bola zistená aj ich hodnota.

22. K spôsobu vyporiadania BSM.

22.1 Súd rozhodol o prikázaní jednotlivých hnuteľných a nehnuteľných vecí tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v priebehu konania sa návrh
žalobcu menil, žalovaná v zásada zotrvala na svojom pôvodnom návrhu, ktorý bol v priebehu konania
limitovaný jej možnosťami výplaty žalobcu. Vo všeobecnosti platia pre vyporiadanie BSM súdnym
rozhodnutím určité pravidlá, ku ktorým dospela súdna prax. Vzhľadom k okolnostiam prejednávaného
prípadu je vhodné uviesť najmä to, že BSM je potrebné vyporiadať v zásade tak, aby malo za následok

čo najmenšiu mieru povinnosti výplaty druhého z manželov. Aplikujúc túto zásadu v tomto konaní je
potrebné uzavrieť, že prikázaním nehnuteľností obom sporovým stranám, dôjde k zníženiu vyrovnacieho
podielu. Žalovanou navrhovaný spôsob vyporiadania, že všetky nehnuteľností v celkovej hodnote
214.000eur,bymalibyťprikázanédojejvýlučnéhovlastníctva,byznamenalopovinnosťvýplatyvtakmer
maximálnej výške prejednávaného prípadu. Takisto by sa nerešpektovalo právo žalobcu ako jedného z

bývalých manželov, na majetok, ktorý aj jeho pričinením bol spoločne nadobudnutý počas manželstva
sporových strán. Inak povedané, žalobca sa podieľal na nadobúdaní majetku, o ktorý by takýmto
vyporiadaním prišiel. To, že by za to dostal vyrovnací podiel je však až druhoradou kompenzáciou
(náhradou). V zásade by sa nemalo odnímať vlastnícke právo, resp. spoluvlastnícke právo, aj keď
za náhradu. Z rovnakej zásady (teda z predpokladu o nevyhnutnosti) napokon vychádza aj inštitút

vyvlastnenia, s ktorým je takisto spojená povinnosť peňažnej náhrady. Súd preto prikázal žalobcovi
do výlučného vlastníctva byt a nebytový priestor v N. a žalovanej rodinný dom v D. W. s priľahlými
pozemkami.

22.2 Pri rozhodnutí o prikázaní rodinného domu v D. W. do výlučného vlastníctva žalovanej vzal súd do

úvahy to, že žalobca sa pôvodne žalobou domáhal práve takéhoto vyporiadania (takéto vyporiadanie
bolo pre neho akceptovateľné), že žalovaná býva nepretržite až do súčasnosti v rodinnom dome v D.
W., že žalobca je zároveň podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu 1/2 k celku k bytu jeho mamy
v D. W., takisto je spoluvlastníkom staršieho domu v G. F., ktorý je obývateľný a v súčasnosti tam nikto
nebýva a tiež je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu 1/2 k celku k chalupe v H. H., časť W., v

ktorom v súčasnosti aj býva. Takisto súd vzal do úvahy to, že v súčasnosti žalobca pracuje v H., a je tu tá
možnosť, že ak bude chcieť pokračovať ďalej vo výkone svojho zamestnania, bude musieť akceptovať
miesto výkonu práce v N.. Nakoniec prihliadol na to, že žalovaná v súčasnosti pracuje ako stredoškolská
učiteľka na gymnáziu v W. nad S. už 32 rokov a chcela by tam zostať až do dôchodku.

22.3 Pri rozhodnutí o prikázaní bytu a nebytového priestoru v N. do výlučného vlastníctva žalobcu vzal
súd do úvahy najmä vyššie uvedenú zásadu, aby vyporiadanie BSM malo za následok čo najmenšiu
mieru povinnosti výplaty druhého z manželov a popri tom aj to, že v budúcnosti môže žalobca bez ohľadu
na jeho želanie, zmeniť miesto výkonu práce, a to práve do N.. Túto skutočnosť sám uviedol. Teda
žalobca vykonáva v súčasnosti prácu v H., má otázku svojho bývania vyriešenú a v prípade výkonu

práce v N., bude môcť bývať v predmetnom byte. Súd neprikázal aj tento byt s nebytovým priestorom do
výlučnéhovlastníctvažalovanej,atozdôvoduvyššieuvedenejzásady,naktoréjepotrebnéprihliadaťpri
spôsobe vyporiadania BSM. K možnosti žalovanej na vyplatenie žalobcu aj z tohto bytu súd uvádza, že
žalobca bol ochotný v priebehu konania akceptovať výplatu zo všetkých nehnuteľností, avšak žalovaná
si nedokázala zabezpečiť dostatok peňažných prostriedkov. Teda žalovaná sama zmarila možnosť,

ktorej sa na konci konania sama opäť domáha. Pritom tento jej návrh vychádza z prísľubu poskytnutia
bankového úveru, ktorým by sa zadlžila nielen žalovaná, ale aj dcéra sporových strán. Takýto prístup sa
súdu pri vyporiadaní BSM v danom prípade javí ako nevhodný.22.4 Na rozhodnutí o spôsobe vyporiadania nehnuteľností nie je spôsobilá zmeniť nič ani záverečná
argumentácia žalobcu o väčšej zásluhovosti žalovanej na nadobudnutí bytu v N. a väčšej zásluhovosti
žalovanéhonanadobudnutírodinnéhodomuvD.W..Jednaktátoargumentáciejevrozporespôvodným

a po väčšinu času priebehu sporu trvajúcim žalobným návrhom žalobcu a takisto aj keby súd akceptoval
tento záver, nebolo by navrhované vyporiadanie zmysluplné. Žalovaná býva nepretržite v Novej W. a
pracuje v W. nad S. a byt v N. by vôbec neriešil otázku jej bývania. Ako je uvedené vyššie, žalobca má
svoju bytovú otázku vyriešenú, je podielovým spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností v okolí a nie je
vylúčené ani jeho pracovné pôsobenie v N..

22.5 Pri rozhodnutí o prikázaní motorových vozidiel do výlučného vlastníctva sporových strán súd
akceptoval návrh na vyporiadanie navrhnutý oboma sporovými stranami, vychádzajúci z ich užívania
sporovými stranami. Ohľadne hnuteľných vecí, ktoré tvoria zariadenie nehnuteľností súd vychádzal z
racionálnehozáveru,žeaksavecinachádzajúvnehnuteľnostiatvoriajejzariadenie,ažiadnyzbývalých
manželov nemá relevantný dôvod na prikázanie konkrétnej veci jemu, prikážu sa tieto veci tomu, komu

sa prikazuje nehnuteľnosť, v ktorej sa toto zariadenie domácnosti nachádza.

22.6 V byte v N. sa okrem majetku patriaceho do BSM nachádza aj majetok tretej osoby, a to dcéry
sporových strán. Súd na základe skutočností zistených z jej výsluchu ustálil, že elektrická rúra, varná
keramická doska a umývačka riadu patria tejto dcére, ktorá si ich zakúpila pre seba z peňažných

prostriedkov, ktoré jej boli čiastočne darované sporovými stranami a čiastočne si ich zarobila. Ostatné
zariadenie bytu v N., a to kuchynská linka, vstavané skrine a mikrovlnná rúra, patria do BSM, nakoľko
sa na tejto skutočnosti sporové strany zhodli a iné relevantné skutočnosti ohľade tejto okolnosti zistené
neboli.

23. K určeniu výšky vyrovnacieho podielu.

23.1 Súd pri rozhodnutí o vyporiadaní BSM vychádzal z hodnoty vecí patriacich do BSM na základe
toho, na čom sa sporové strany v priebehu konania zhodli a takisto na základe dvoch vyššie uvádzaných

znaleckých posudkov. Žalobkyňa však žiadala vziať do úvahy jej tzv. „vnos“ do BSM z jej výlučného
majetku získaného dedením. Teda žiadala zohľadniť jej právo požadovať, aby sa jej uhradilo, čo zo
svojho vynaložila na spoločný majetok. Tento vnos súd vzal do úvahy, avšak nie vo výške požadovanej
žalovanou teda v sume 800.000,-Sk, ale vo výške 400.000,-Sk.

23.2 Žalovaná vo vzťahu k svojmu vnosu do BSM argumentovala tým, že v skutočnosti predala svoj
spoluvlastnícky podiel k zdedenému bytu za 800.000,-Sk a nie za 400.000,-Sk, ako to vyplýva z výšky
jej podielu (1/2 k celku) a z výšky kúpnej ceny uvedenej v kúpnej zmluve (800.000,-Sk, t.j. 26.557,78
eur) a z tejto sumy použili 26.424,22 eur na zaplatenie časti kúpnej ceny za byt v N.. Bližšie okolnosti
týkajúce sa tejto argumentácie žalovaná v priebehu konania menila. Na pojednávaní konanom dňa

12.02.2015 právna zástupkyňa žalovanej za prítomnosti žalovanej uviedla, že nad rámec kúpnej ceny
darovali manželia G. (kupujúci) žalovanej sumu 800.000,-Sk. V konaní však tvrdila aj to, že kúpna
cena bola v skutočnosti 1.600.000,-Sk, pretože všetci vedia o čom sa hovorí, a to kvôli dani. Daň z
prevodu bytu určite zaplatili. O tejto skutočnosti súdu dôkaz žalovaná nepredložila. Na podporu svojej
argumentácie predložila súdu čestné prehlásenie manželov G. zo dňa 16.12.2014, Dodatok zo dňa

12.08.2016 ku Kúpnej zmluve zo dňa 30.09.2005, Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 09.09.2005
a čestné prehlásenie brata žalovanej zo dňa 26.10.2014.

23.3 Žalovaná vypovedala k tejto skutočnosti tak, že po predaji zdedeného bytu sumu 800.000 Sk
rozdelila a tieto sumy približne v auguste 2005 vložila na dva účty vedené v SLSP, a.s.. Jeden bol

termínovaný a druhý bol peňažný. Peniaze ležali na účte približne až do roku 2010, dokedy boli úročené.
Z jedného účtu bola suma poukázaná na účet žalobcu a z tohto účtu bola hradená tretia alebo štvrtá
splátka kúpnej ceny za byt v N.. Z druhého účtu bola časť peňazí vložená na účet žalobcu a z tohto účtu
bola platená splátka za kúpnu cenu za byt v Bratislave. O tom, že tieto peniaze pochádzajú z predaja
zdedeného bytu žalobca vedel. Nepamätala si, že by ku kúpnej zmluve ohľadne zdedeného bytu, ktorá

bola spísaná vo forme notárskej zápisnice, bol uzatvorený nejaký dodatok. Okrem tejto kúpnej zmluvy s
kupujúcimi G.iadnu inú zmluvu neuzavrela (táto skutočnosť bola vyvrátená neskôr listinným dôkazom,
ktorýpredložilasamotnážalovaná,atoZmluvouobudúcejkúpnejzmluvezodňa09.09.2005).Nakúpnej
zmluve zo dňa 30.09.2005 je uvedená kúpna cena iná ako v skutočnosti kvôli dani.23.4 Svedkyňa U. O. vypovedala k tejto skutočnosti tak, že vie, že na kúpnu cenu za byt boli použité
finančné prostriedky, ktoré získala žalovaná z dedičstva, a to približne v sume 800.000 Sk. Zvyšná časť

kúpnej ceny bola hradená zo spoločných prostriedkov.

23.5 Tvrdenie žalovanej o inej kúpnej cene je v priamom rozpore nielen s Kúpnou zmluvou zo dňa
30.09.2005, spísanou vo forme notárskej zápisnice, ale nepriamo aj s ďalším listinným dôkazom, a
to Osvedčením o dedičstve sp.zn. 26D/1165/2005 zo dňa 02.09.2005, v ktorom bolo uvedené, že

predmetný zdedený byt bol ohodnotený znalcom Ing. S. N. v znaleckom posudku zo dňa 04.07.2005
sumou 1.100.000,-Sk. Teda je zrejmý nepomer medzi tým, ako bol tento byt ohodnotený v dedičskom
konaní a tvrdením žalovanej o skutočnej kúpnej cene bytu v sume 1.600.000,-Sk. Rozdiel predstavuje až
sumu 500.000,-Sk. Pri kúpnej cene 800.000,-Sk predstavuje tento rozdiel menšiu sumu, a to 300.000,-
Sk. Pritom medzi znaleckým ohodnotením bytu a podpisom kúpnej zmluvy je časový rozdiel približne
3 mesiace.

23.6 Žalovaná toto svoje tvrdenie preukazuje iba nepriamo (dodatočnými čestnými prehláseniami,
dodatočným dodatkom ku kúpnej zmluve, ktoré boli vyhotovené v priebehu tohto konania, vložením
sumy 26.555 eur do podielových fondov dňa 07.10.2005 a 03.02.2006, výpoveďou svedkyne, tvrdením
že žalobca netvrdil, ani nepreukázal z akých spoločných prostriedkov bola zaplatená časť kúpnej ceny

za byt v N., napr. že by išlo o peniaze získané z predaja nejakej spoločnej veci, garáže, nasporenej
na konkrétnom účte a podobne, kópiou zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bez osvedčených podpisov,
tvrdením, že v období rokov 2005 a 2006 nemohla zarobiť sumu 350.000,-Sk v rámci jej pracovného
pomeru). Za situácie, že v konaní bola predložená kúpna zmluva vo forme notárskej zápisnice, v ktorej
zmluvné strany pred notárom výslovne uviedli, že sa dohodli na kúpnej cene vo výške 800.000,-Sk,

ktorá bude vyplatená predávajúcim každému v sume 400.000,-Sk v lehote do 31.12.2005, a že zmluvné
strany sú viazané svojimi prejavmi podpísaním kúpnej zmluvy (bod VII notárskej zápisnice), podľa súdu
neuniesla žalovaná takýmito nepriamymi dôkazmi dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia o inej
výške kúpnej ceny. Na tomto závere nie sú spôsobilé zmeniť nič ani prípadné svedecké výpovede
manželov G., teda kupujúcich, či brata žalovanej, predávajúceho. Preto súd nevypočul týchto svedkov, aj

keď to navrhovala žalovaná. Ak by aj títo svedkovia vypovedali zhodne so svojim čestným prehlásením,
súd by túto výpoveď nenadradil nad predmetnú písomnú kúpnu zmluvu spísanú vo forme notárskej
zápisnice. Súd podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. K tejto okolnosti súd uvádza, že písomná forma právneho úkonu, ktorú

zákon pri prevode nehnuteľnosti vyžaduje a takisto osvedčenie podpisov prevodcov na takejto zmluve,
nie je samoúčelná. Zákonodarca tým zabezpečuje dosiahnutie vyššej formy právnej istoty, nakoľko sa
jedná o citlivú oblasť právnych vzťahov. Nejde pritom iba o ochranu účastníkov daného právneho úkonu,
ale aj tretích osôb, napr. aj štátu.

23.7 Podľa právnej teórie písomná forma plní tri funkcie - varovnú, ochrannú, dôkaznú. Varovná funkcia
má chrániť konajúceho pred unáhlenosťou a ľahkovážnosťou. Má v ňom vzbudiť ostražitosť vo vzťahu
k obsahu vykonávaného právneho úkonu. Ochrannú funkciu predstavuje možnosť v prípade písomnej
formy objasniť sporné body a prípadné nezhody vo vôli zmluvných strán, a tým docieliť bezpečnosť
právneho styku a ochranu právnej istoty účastníkov. Dôkazná funkcia zlepšuje dôkaznú situáciu

účastníkov. (Veľký komentár Občianskeho zákonníka I, nakladatelství C.H.Beck, kolektív autorov, rok
vydania 2015, komentár k § 40 ods.1 OZ, str. 286).

23.8 Prijatím iného záveru, by sa akýkoľvek obsah písomného právneho úkonu dal jednoducho
poprieť dodatočne vyhlásením účastníkov písomného právneho úkonu (napr. zmluvy), že jeho obsah

je iný. Takýto záver je zjavne nežiadúci, a v konečnom dôsledku by paralizoval nielen oblasť
občianskoprávnych vzťahov, ale aj oblasť verejnej správy, verejného práva. Súd podotýka, že aj
skutočnosťvyplývajúcazpísomnéhoprávnehoúkonumôžebyťvyvrátená,avšakzainýchpreukázaných
okolností, ktoré vedú k hodnoverným záverom. V danom prípade však o tieto okolnosti podľa názoru
súdu nejde.

23.9 Ak žalovaná argumentovala tým, že je nelogické, aby bol predaný byt neznámym ľuďom pod
cenu, je takisto nelogické, aby si niekto kupoval byt o 500.000,- Sk drahšie ako je zistené znalcom.
Pritom rozdiel medzi „nevýhodným predajom“ a „nevýhodnou kúpou“ je 200.000,-Sk v neprospech„kupujúcich pri nevýhodnej kúpe“. Preto tento argument žalovanej pri prirodzenej logike a v konfrontácii
s písomnou kúpnou zmluvou neobstojí. Nie je vylúčené, že kúpna cena zohľadňuje aj iné okolnosti
významné pre zmluvné strany. Súdna prax pripúšťa aj kúpne ceny v symbolickej výške (napr. za 1

euro pri nehnuteľnosti, ak sa zohľadňuje napr. významný citový vzťah medzi sporovými stranami).
Žalovaná takisto ničím nevysvetlila z akého dôvodu bolo najprv tvrdené, že sumu 800.000,-Sk kupujúci
žalovanej darovali (teda ide o zrejmý argumentačný rozpor). Stav založený kúpnou zmluvou nebol medzi
účastníkmi tejto zmluvy od roku 2005 nikdy spochybnený. Uvedené tvrdenie žalovanej sa preto javí ako
účelové, s cieľom privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie. Dôvodná je aj námietka právneho zástupcu

žalobcu,ževroku2005sadaňzprevodunehnuteľnostineplatila,pričomžalovanátvrdila,žekúpnacena
bola uvedená nižšia kvôli dani. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaná chce vo svoj prospech
privodiť to, že sa mala zastierať výška kúpnej ceny v snahe znížiť daňovú povinnosť. Takéto konanie
nemôže požívať súdnu ochranu, pretože je zrejmé, že ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi, či
dokonca o nepoctivé konanie. V súvislosti s Dodatkom zo dňa 12.08.2016 ku Kúpnej zmluve zo dňa
30.09.2005 je potrebné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že nie je zrejmý ekonomický zmysel tohto

dodatku s odstupom 11 rokov od uzatvorenia zmluvy (teda navodzuje sa účelovosť tohto dodatku pre
účely tohto konania), a že predmetný dodatok ku kúpnej zmluve len osvedčuje, že kúpna cena bola v
skutočnosti 800.000 Sk. Ináč by nebolo potrebné dodatočne meniť výšku kúpnej ceny.

23.10 Na tomto závere súdu nemení nič ani svedecká výpoveď dcéry sporových strán, ktorú

súd prihliadajúc na vyššie uvedený priamy dôkaz (kúpna zmluva vo forme notárskej zápisnice) a
argumentačné rozpory žalovanej, hodnotí ako účelovú. Svedkyňa totiž vedie so žalobcom spor, je
sklamaná z jeho správania, má lepší vzťah k žalovanej a v byte v N. býva aj proti vôli žalobcu.

23.11 Žalovaná argumentovala aj tým, že ročné zúčtovania jej príjmu za obdobie rokov 2005 a 2006

potvrdzujú, že žalovaná nemohla zarobiť v tomto období sumu 350.000,-Sk. Súd k tejto argumentácii
uvádza, že je to samotná žalovaná, ktorá uviedla, že v kúpnej zmluve bola uvedená kúpna cena nižšia
ako bola v skutočnosti kvôli dani, pritom v konaní argumentuje výškou svojich zdaniteľných príjmov.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaná súdu predložila iba ročné zúčtovanie preddavkov
na daň (plynúcich z jej pracovného pomeru) a nepredložila daňové priznanie za rok 2005, kedy mala

prijať sumu 800.000,-Sk ako tvrdí, za prevod spoluvlastníckeho práva k bytu. Z daňového priznania
za rok 2005 by táto skutočnosť mala vyplývať. Tento dôkaz však žalovaná súdu nepredložila ani ho
neoznačila ako dôkaz. Po posúdení týchto ročných zúčtovaní preddavkov na daň z príjmu žalovanej ako
zamestnanca za obdobie rokov 2005 a 2006 súd konštatuje, že tieto nielenže nepreukazujú príjmy za
dlhšie minulé obdobie (ktoré súd nepozná), ale z ich súčtu je zrejmé, že nie je pravdou, čo tvrdí žalovaná.

Žalovaná v týchto rokoch dosiahla celkový príjem (po odrátaní poistného a preddavkov) 453.051,-Sk,
teda o približne 100.000,-Sk viac ako je suma 350.000,-Sk. Nie je teda pravdou, že žalovaná nemohla
zarobiť sumu 350.000,-Sk v rámci svojho pracovného pomeru. Súd pritom dodáva, že do spoločnej
domácnosti prispieval svojim príjmom aj žalobca, ktorý podľa jeho vyjadrenia zarábal viac ako žalovaná.

24. V konaní nebolo medzi sporovými stranami sporné, že finančné prostriedky patriace do BSM v sume
27.662 eur vybral žalobca a sám ich použil. Žalovaná tvrdí, že celú sumu použil pre svoje vlastné účely,
teda na svoj majetok. Žalovaný sa bránil tým, že časť z tejto sumy, a to vo výške 690,22 eur, nepoužil
na vlastný majetok, ale na majetok patriaci do BSM, keďže nechal opraviť brzdy na vozidle O. XXX a
vymenil aj pneumatiky na tomto vozidle. Išlo tak o zhodnotenie spoločného majetku. O tomto tvrdení

súdu predložil listinné dôkazy, a to kópie troch pokladničných dokladov od obchodnej spoločnosti O.
s.r.o. (č.l. 45 spisu) z 22.03.2013, 16.04.2013 a z 05.08.2013. Podľa nich bolo zakúpených 6 kusov
pneumatík, jedna brzdová platnička s čeľusťami a jedna brzdová doska v celkovej hodnote 690,22 eur.
Súd neprisvedčil obrane žalobcu, z viacerých dôvodov. Jedným z nich je to, že z rozvodového rozsudku
zo dňa 09.07.2013 vyplýva, že k prerušeniu spolužitia sporových strán došlo približne od roku 2012,

odkedy nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu a intímne sa nestýkajú. Ďalším dôvodom je
to, že tieto pokladničné doklady nepreukazujú, že išlo o zakúpenie vecí do spoločného motorového
vozidla. Iný dôkaz preukazujúci tvrdenie žalobcu, že sumu 690,22 eur použil na spoločný majetok, súdu
predložený ani označený nebol. Teda ak by aj bolo preukázané, že žalobca vymenil pneumatiky (bolo
zakúpených 6 kusov) a brzdy na spoločnom motorovom vozidle, súd by na túto skutočnosť neprihliadal.

Malo sa tak uskutočniť v čase, kedy sporové strany spolu nežili, predmetné motorové vozidlo užíval,
užíva a podľa rozsudku bude užívať naďalej ako výlučný vlastník žalobca. Teda z výmeny pneumatík a
bŕzd mal a bude mať prospech iba žalobca. Pritom išlo iba o udržiavacie (prevádzkové) náklady, ktoré
sa dokonca významne neprejavili ani na hodnote motorového vozidla, keďže jeho ustálená hodnota je500 eur. V podstate išlo o udržiavacie náklady na spoločnú vec, z ktorej mal úžitok iba žalobca, a ktoré
podľa súdnej praxe nie sú predmetom vyporiadavania BSM. Vzhľadom na uvedené, súd pri vyporiadaní
berie do úvahy skutočnosť, že zo spoločného majetku sa vynaložili na ostatný majetok žalobcu peňažné

prostriedky v sume 27.662 eur (bez poníženia o sumu 690,22 eur).

24.1 Žalovaná navrhovala započítať aj sumu 4.100 eur, ktorá bola vybratá dňa 20.11.2012 zo spoločných
peňažných prostriedkov v banke za účelom výplaty brata žalobcu za spoluvlastnícky podiel na zdedenej
garáži, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. O uvedenom svedčí príjmový doklad príjemcu Petra

O. na sumu 4.100 eur. Žalobca sa bránil tým, že z výsluchu jeho brata, vyplýva, že tento neprijal tieto
peniaze, s odôvodnením, že doklad o prijatí sumy 4.000 eur v súvislosti s touto garážou bol vystavený
dopredu, pričom peniaze jeho brat reálne nedostal, pretože tieto peniaze sa stratili (boli odcudzené) z
ich spoločnej domácnosti.

24.2 Súd rovnako ako v prípade vyhodnotenia kúpnej ceny za byt zdedený žalovanou poukazuje na §

191 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. V danom prípade existuje rozpor medzi výpoveďou svedka o neprijatí
sumy 4.100 eur a ním podpísaným príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 22.11.2012 o prijatí
sumy 4.100 eur. Rovnako aj v tomto prípade súd vyhodnotil túto skutočnosť tak, že podpisom tohto

príjmového pokladničného dokladu je preukázané, že dňa 22.11.2012 prijal Peter Michalisko sumu 4.100
eur za garáž, strechu a kolky, ktoré súviseli s výlučným majetkom žalobcu (aj zdedená chalupa v G.
F.). Výpoveď svedka v rozpore s týmto listinným dôkazom vyhodnotil ako účelovú, vnútorne rozpornú a
nepresvedčivú, vzhľadom na jej obsah a na súrodenecký vzťah svedka so žalobcom. Okrem vnútornej
rozpornosti výpovede svedka je táto aj v rozpore s výpoveďou žalobcu, ktorý vypovedal, že zo sumy

4.100 eur nezaplatil svojmu bratovi nič. Svedok však uviedol, že zo sumy 4.000 eur mu bolo zaplatených
celkovo 2.000 eur.

24.3 Z výpovede tohto svedka vyplýva, že spolu so žalobcom zdedili majetok po ich otcovi, ktorého
súčasťou bola aj garáž v D. W., pričom po jej zdedení polovičný spoluvlastnícky podiel daroval

bezodplatne bratovi. Príjmový pokladničný doklad podpísal doma. Svedok nedokázal hodnoverne
objasniť z akého dôvodu je uvedené na tomto príjmovom pokladničnom doklade aj slovíčko garáž.
Uviedol, že zrejme išlo o náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vypracovaním darovacích zmlúv, na
základe ktorých bol prevedený spoluvlastnícky podiel ku garáži a k chalupe. Ak by tomu tak bolo, pri
použití základnej logiky by bol uvedený aj údaj o darovacej zmluve, príp. o právnych službách. Navyše

v konaní žiadna darovacia zmluva súdu predložená nebola (súd tak nemohol posúdiť ani napr. časové
súvislosti). Svedok zmätočne popritom uviedol, že sumu, ktorá je na ňom uvedená neprijal v celej časti,
ale iba v sume 2.000 eur v januári 2013 sumu 1.000 eur a v marci 2013 takisto sumu 1.000 eur. Nešlo
o výplatu garáže, ale o zaplatenie za strechu na chalupe, ktorú opravoval, a ktorú takisto zdedili po
svojom otcovi. Oprava strechy stála v tom čase 12.000 Sk, čo je približne 400 eur. Suma 4.000 eur

nezodpovedá nákladom na opravu strechy ani nákladom na vypracovanie darovacej zmluvy. Naopak
táto suma zodpovedá viac hodnote spoluvlastníckeho podielu ku garáži o veľkosti 1 k celku. Podľa
názorusúdupotvrdenieprijatiasumypodpisomnapokladničnompríjmovomdoklade,akkprijatiupeňazí
nedôjde, je úplne nedôveryhodné. K tejto okolnosti súd opakuje v podstate to, čo uviedol v odseku 23.8
tohtoodôvodnenia.Prijatímopačnéhozáveru,bysaakékoľvekpísomnépotvrdenieonejakejskutočnosti

(napr. prijatie peňazí) dalo jednoducho poprieť dodatočne vyhlásením toho, kto mal potvrdiť skutočnosť
písomne, že tomu tak nebolo. Takýto záver je zjavne nežiadúci. Súd nevylučuje, že aj skutočnosť
vyplývajúca z písomného právneho úkonu môže byť vyvrátená, avšak za iných okolností, ktoré vedú k
hodnoverným záverom. Rovnako tak súd neuveril ani tvrdeniu žalobcu, že suma 4.000 eur sa stratila v
domácnosti. Uvedené platí rovnako aj o tejto obrane, teda že je nehodnoverná. Príjmový pokladničný

doklad pritom podpísal aj samotný žalobca, nielen jeho brat.

24.4 Bez podstatného vplyvu na vyššie uvedené posúdenie, súd uvádza, že žalobca v rozvodovom
konaní uviedol, že sumu 4.000 eur použil na vyplatenie brata za garáž. V tomto konaní k tejto skutočnosti
žalobca uviedol, že išlo o rozvodové konanie a nie o konanie o BSM. Bolo mu jedno čo povie, nevedel,

že protistrana to využije, vtedy nemal ani právnika, spravil chybu.

25. Žalobca takisto navrhoval vziať pri vyporiadaní BSM do úvahy platbu za účelom vyplatenia brata
žalovanej v súvislosti so zdedeným podielom na garáži so súpisným č. XXXX v D. W., pretože sumapoukázaná bratovi žalovanej bola vyššia ako suma zdedených finančných prostriedkov, to znamená že z
vyplatenej sumy 55.000,- Sk (t.j. 1825,67 eur) boli vynaložené aj finančné prostriedky patriace do BSM.
Žalobca nevie ako naložila žalovaná s finančnými prostriedkami, ktoré zdedila po svojej mame. Žalovaná

pritom nepreukázala, že na výplatu brata použila prostriedky uložené v Stavebnej sporiteľni Wüstenrot,
z ktorých zdedila po svojej matke 1 zo sumy 82.904,80 Sk, t.j. 41.452,40 Sk. Podľa názoru žalobcu do
úvahy treba vziať aj skutočnosť, že pri vyplácaní garáže bol prítomný aj žalobca, čo nasvedčuje záveru,
že boli použité peniaze patriace do BSM.

25.1 Obrana žalovanej spočívala v tom, že na výplatu jej brata za garáž v sume 55.000 Sk nebola použitá
suma patriaca do BSM. Išlo o peniaze, ktoré zdedila so svojom bratom spolu vo výške 82.904,80 Sk zo
sporiteľne Wüstenrot po ich matke. Polovicu z tejto sumy, čiže 40.000 Sk dala bratovi. Zvyšok tvorila
hotovosť, ktorá bola uložená v byte ich rodičov ako rezerva.

25.2 Súd v tejto súvislosti uvádza, že z oznámenia o platbe na č.l. 409 vyplýva, že na účet žalovanej

boli dňa 04.11.2005 poukázané peňažné prostriedky v sume 42.086,80 Sk, a to z účtu zomrelej matky
žalovanej. Išlo o dedičstvo po matke žalovanej, pričom táto suma tvorila polovicu zostatku na účte.
Žalovaná tvrdila, že z tejto sumy 40.000 Sk dala bratovi za garáž a zvyšok tvorila hotovosť, ktorá bola
uložená v byte ich rodičov ako rezerva. Podľa Dohody o vyplatení z garáže zo dňa 19.08.2006 mala
žalovaná vyplatiť svojho brata v hotovosti. Na dohode je aj podpis žalobcu. Z jeho prítomnosti žalobca

vyvodzuje dôkaz o tom, že boli použité peniaze patriace do BSM. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na
vykonané dokazovanie súd nemá za preukázané, že na výplatu svojho brata za garáž použila žalovaná
svoje vlastné peňažné prostriedky, získané dedením. V tejto súvislosti súd prisvedčuje argumentácii
žalobcu, ktorá sa javí pre súd hodnovernejšia. Dohodu o výplate za garáž podpísal aj žalobca. Ak naozaj
neboli použité prostriedky patriace do BSM, mala byť táto skutočnosť uvedená v samotnej dohode. Inak

zodpovedá riadnemu chodu vecí, že ak sú použité peňažné prostriedky patriace do BSM a nejde o bežnú
vec, je potrebný súhlas druhého manžela s takýmto nakladaním. Podpis žalobcu na dohode je preto pre
súd dôkazom, že boli použité spoločné peňažné prostriedky. Žalovaná takisto uviedla, že žalobca bol
uvedený na dohode ako svedok. Táto skutočnosť však z tejto dohody nevyplýva, žalobca bol označený
ako manžel. Vzhľadom na uvedené súd uzatvára, že spoločné peňažné prostriedky v sume 55.000,- Sk,

t.j. 1.825,67 eur boli vynaložené na oddelený majetok žalovanej, a to na vyplatenie brata žalovanej za
spoločne zdedenú garáž. Preto súd na túto skutočnosť prihliadol pri vyporiadaní BSM.

26. K výpočtu vyrovnacieho podielu.

26.1 S výnimkou nehnuteľností sa sporové strany zhodli na hodnote vecí patriacich do BSM
(hnuteľných). Na pojednávaní konanom dňa 25.08.2016 pristúpili sporové strany za účelom dosiahnutia
mimosúdnej dohody k modifikácii ich zhodných skutkových tvrdení, ohľadne hodnoty hnuteľných vecí.
Nakoniec k mimosúdnej dohode nedošlo. Súd túto modifikáciu zhodných tvrdení ani neskoršie iné
tvrdenie žalovanej o hodnote hnuteľných vecí neberie do úvahy, pretože tak urobili kvôli prípadnej

mimosúdnej dohode (ku ktorej nedošlo) a takisto aj kvôli zneniu § 186 ods.2 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd
neprihliada. Súd teda na zmenu zhodných tvrdení oboch strán podľa uvedeného ustanovenia zákona
neprihliadal, pričom podľa názoru súdu išlo navyše iba o účelovo motivovanú zmenu zhodných tvrdení.

26.2 Hodnota všetkých vecí patriacich do BSM, ktoré je predmetom vyporiadania, je vo výške 226.440
eur. Z tohto majetku súd do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal majetok v hodnote 110.440 eur
(108.000 + 500 + 1.940) a do výlučného vlastníctva žalovanej v hodnote 116.000 eur (106.000 + 7.000
+ 3.000).

26.3 Z vykonaného dokazovania má súd zistený tzv. „vnos“ žalovanej na spoločný majetok (teda
bola zistená pohľadávka žalovanej na započítanie proti mase BSM), a to vo výške 400.000,-Sk, teda
13.277,57 eur. Preto od hodnoty masy BSM je potrebné odpočítať hodnotu tohto vnosu, teda od sumy
226.440 eur je potrebné odpočítať sumu 13.277,57 eur, čo je suma 213.162,43 eur.

26.4 Z vykonaného dokazovania nemá súd zistenú žiadnu tzv. disparitu podielov, ktorá by vyplývala
z tohto, že by sa jedna zo strán zaslúžila viac o nadobudnutie spoločného majetku ako tá druhá.
Žiadnerelevantnéskutočnostitohtocharakteruvkonanízistenéneboli.Prirovnostivyrovnacíchpodielov
sporovýchstránmákaždýznichprávonamajetokvhodnote106.581,21eur.Kpodielužalovanejjevšakpotrebné pripočítať jej vnos, čím konečná výška podielu žalovanej na spoločnom majetku predstavuje
sumu 119.858,78 eur a konečná výška podielu žalobcu na spoločnom majetku predstavuje sumu
106.581,21 eur. Súčet podielov sporových strán na majetku patriacom do BSM predstavuje celkovú

hodnotu masy BSM v sume 226.440 eur.

26.5 Žalovaná však zo spoločného majetku patriaceho do BSM nadobudla majetok v nižšej hodnote ako
jej patrí, a to v sume 116.000 eur. Preto by žalobca mal byť (bez ďalšieho) povinný zaplatiť žalovanej
rozdiel v sume 3.858,78 eur (119.858,78 eur - 116.000 eur).

26.6 K sume 3.858,78 eur, ktorú by mal žalobca žalovanej na úplné vyrovnanie vyplatiť je však potrebné
pripočítať aj polovicu toho čo si sám ponechal zo spoločného majetku ( teda 1 zo sumy 27.662 eur,
t.j. 13.831 eur) a takisto aj polovicu toho, čo bolo vynaložené zo spoločného majetku na jeho vlastný
(oddelený) majetok (1 zo sumy 4.100 eur, t.j. 2.050 eur, ktoré boli vynaložené na vyplatenie brata
žalobcu za zdedený majetok). Zároveň je však potrebné odpočítať polovicu toho, čo bolo vynaložené

zo spoločného majetku na vlastný (oddelený) majetok žalovanej ( t.j. 1 z 55.000,- Sk, t.j. 912,84 eur,
ktoré boli vynaložené na vyplatenie brata žalovanej za spoločne zdedenú garáž). Teda k sume 3.858,78
eur je potrebné pripočítať sumu 13.831 eur, sumu 2.050 eur a odpočítať sumu 912,84 eur. Výsledná
suma je tak určená vo výške 18.826,94 eur, ktorá predstavuje výšku vyrovnacieho podielu žalobcu voči
žalovanej.

27. Pri rozhodnutí súdu o splnení povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej vyrovnací podiel v sume
18.826,94 eur súd postupoval podľa § 232 ods.3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého môže
súd v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu na plnenie, ako je zákonná v trvaní troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vzal do úvahy najmä tú skutočnosť, že ide o vyššiu sumu peňazí a žalobca

sa vyjadril, že nemá väčšie úspory. Podľa názoru súdu záujem žalovanej na jej vyplatení, tým nie je
významne dotknutý a žalobcovi je tým umožnené nájsť v primeranom čase spôsob, akým dospeje k
splneniu si jeho povinnosti.

28.Podľa§255ods.1,ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkusúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľa

pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku, pretože o
úspechu žiadnej zo strán sporu nemožno uvažovať. Súd nerozhodol tak, aby rozsudok zodpovedal

jednoznačnému návrhu iba jednej sporovej strany.

31. O poplatkovej povinnosti sporových strán bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to

na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.