Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010344
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3816010344.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému A. C., pre pokračovací zločin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zák.
č. 1/2014 Z. z. (ďalej len Tr.zák.), prejednal na verejnom zasadnutí dňa 23. novembra 2016 odvolania
obžalovaného A. C. a prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v neprospech obžalovaného podané

proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. septembra 2016, sp. zn. 1T/122/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátora a obžalovaného zamietajú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. septembra 2016, sp. zn. 1T/122/2016, bol obžalovaný
A. C. uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/,
ods. 4 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1) dňa 16.02.2016 v Prievidzi v čase okolo 03.30 hodiny na ulici J. M. C. č. XXX vykonal krádež vlámaním
do novinového stánku číslo XXX majiteľa spoločnosti Bressman s.r.o. Dubnica nad Váhom a to tým
spôsobom, že za pomoci kovovej časti krompáča, bez násady, ktorú si so sebou doniesol, vypáčil
ochrannú mrežu na predajnom okienku stánku v časti pántov a následne sa pokúsil vypáčiť obdobným
spôsobom prvé predajné okienko, čo mu však nešlo a tak kovovou časťou krompáča rozbil dve sklenené

výplne na predajnom okne, uvedeným otvorom vošiel do stánku, kde zo skriniek do prineseného
modrého,umelohmotnéhovrecanahádzal255kusovškatuliekcigarietrôznehodruhuanásledne s
vrecom cez otvor na predajnom okienku vyšiel von, kde bol zadržaný hliadkou Obvodného oddelenia
PZ SR Prievidza, čím svojím konaním spôsobil majiteľovi veci a objektu spoločnosti Bressman s.r.o.
Dubnica nad Váhom škodu vo výške 776,50 eur na odcudzených cigaretách a škodu vo výške 188,80
eur na poškodenom skle dvoch výplní predajného okna, jeho ráme a na vypáčenej ochrannej mreži

okienka stánku,

2) dňa 12.02.2016 v čase o 23.40 hodine v Prievidzi v Hypermarkete TESCO na Nábrežnej ulici č. 7
odcudzil fľašu značky Jack Daniels 0,7 litra v hodnote 19,99 eur a to tak, že si tento tovar vložil pod
bundu, pričom pri prechode pokladničnou zónou tento tovar nepriznal a nezaplatil zaň, kde následne
bol zastavený pracovníkom SBS Hypermarketu TESCO, pričom uvedeným konaním vznikla spoločnosti

TESCO Stores SR s.r.o. so sídlom Kamenné námestie č. l/A, Bratislava, IČO: 31321 828 škoda vo výške
19,99 eur,

3) dňa 04.01.2016 v čase o 18.40 hodine v Prievidzi na predajnej ploche v Obchodnom dome
KAUFLAND v Prievidzi na Nábrežnej ulici č. 6 odcudzil dve fľaše Jack Daniels 0,5 litra v hodnote
19,99 eur za kus a to tak, že si tento tovar vložil pod bundu, pričom pri prechode pokladničnou zónou

tovar nepriznal a nezaplatil zaň, kde následne bol zastavený pracovníkom SBS Obchodného domuKAUFLANDvPrievidzi,pričomuvedenýmkonanímvzniklaspoločnostiKAUFLANDSlovenskárepublika
v.o.s., Trnavská cesta č. 41/A, 831 04 Bratislava III., IČO: 35790164 v celkovej výške 39,98 eur,

4) páchateľ dňa 11.12.2015 v čase o 13.40 hodine v Prievidzi na námestí Slobody č. 38 v Záložni
Žolík odcudzil retiazku zo žltého kovu o hmotnosti 6,50 gramov s príveskom v tvare kľúčika
zo žltého kovu o hmotnosti 0,5 gramov v celkovej hodnote 206,50 eur a to tak, že po tom, ako mu ju
predavačka ukázala si ju šiel obzrieť, kde si ju vložil do dlane pravej ruky a rýchlym krokom odchádzal
z predajne preč, kde uvedeným konaním vznikla spoločnosti H. R. - R. so sídlom ulica kpt. Nálepku č.

5, Prešov, IČO: 37643703 škoda vo výške 206,50 eur,

5) páchateľ dňa 05.12.2015 v čase o 16.50 hodine v Prievidzi v Hypermarkete TESCO na Nábrežnej ulici
č. 7 odcudzil anglický rožok - päť kusov a pizza šunková - jeden kus, pričom pizza rožok skonzumoval
a zvyšné pečivo si vložil pod bundu, pričom pri prechode pokladničnou zónou tento tovar nepriznal a
nezaplatil zaň, kde následne bol zastavený pracovník SB Hypermarketu TESCO, pričom uvedeným

konaním vznikla spoločnosti TESCO Stores SR s.r.o. so sídlom Kamenné námestie č. l/A, Bratislava,
IČO: 31 321 828
škoda vo výške 5,04,-eur,

pričom uvedených skutkov sa dopustil napriek tomu, že bol dňa 09.06.2015 za priestupok proti majetku

podľa § 50 ods.1 Zákona číslo 372/90 Zb. postihnutý Okresným úradom Prievidza a bola mu uložená
pokuta vo výške 100 eur, číslo konania OU-PD-OVVS- -2015/005782-14 s právoplatnosťou
dňa 10.07.2015 a dňa 15.04.2015 bol rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi pod spisovou značkou 2T
181/2014 odsúdený za pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a), ods.3 písm. b) Trestného
zákona, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.05.2015.

Za tento trestný čin bol obžalovaný A. C. odsúdený podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/,
n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 3,5 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. na nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere tri roky a 6 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.
zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému A. C. uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenej
spoločnosti Bressman s.r.o., Pod Hájom č. 1369/181, Dubnica nad Váhom vo výške 205,60 Eur,
poškodenej spoločnosti H. R. - Žolík so sídlom ul. Kpt. Nálepku č. 5, Prešov škodu vo výške 206,50
Eur a poškodenej spoločnosti TESCO Stores SR, a. s. Kamenné námestie č. 1/A, Bratislava škodu vo

výške 5,04 Eur, pričom podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom nároku na náhradu škody bola poškodená
spoločnosť TESCO Stores SR, a. s. Kamenné námestie č. 1/A, Bratislava odkázaná na občianske súdne
konanie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť len vo výrokoch o uloženom treste

odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, pretože ho v zákonnej 15-dňovej lehote včas podanými
odvolaniami napadli pre nesprávnosť uvedených výrokov a prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza
(ďalej len prokurátor) v neprospech obžalovaného a obžalovaný A. C..

Prokurátor v odvolaní podanom v neprospech obžalovaného A. C. namietal správnosť napadnutého

rozsudku vo výroku o treste odňatia slobody uloženom obžalovanému vo výmere tri roky a 6 mesiacov,
ktorý považoval za neprimerane mierny a nedostatočný na jeho nápravu i na ochranu spoločnosti.
Poukazoval na to, že obžalovaný bol už štyrikrát súdne trestaný, pričom naposledy bol odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 15.4.2015, sp. zn. 2T/181/2014 za prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a za prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245

ods. 1 Tr. zák. na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Taktiež bol odsúdený za zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 12.8.2013, sp.
zn. 1T/88/2012 na podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom na skúšobnú dobu
3 roky a aj 8-krát priestupkovo postihnutý a to väčšinou za priestupky proti majetku. Vzhľadom na

osobu páchateľa, jeho doterajší spôsob života, opakované odsúdenia za majetkovú trestnú činnosť
a uloženie opakovaných nepodmienečných trestov, je možné podľa názoru prokurátora považovať
uloženie trestu odňatia slobody za použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú
hranicu zákonnej trestnej sadzby za neprimerane benevolentné. Obžalovaný podľa prokurátora svojímfaktickým konaním preukázal, že aj naďalej pokračuje v páchaní trestnej činnosti a vykonanie jedného
nepodmienečného trestu odňatia slobody neviedlo k jeho náprave a ani k tomu, aby ho odradil od ďalšej
trestnej činnosti, pretože sa po necelých 2 mesiacoch od výkonu nepodmienečného trestu opätovne

dopustil majetkovej trestnej činnosti, pričom si bol vedomý, že mu stále neuplynula skúšobná doba
podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom. Nariadením síce nepodmienečného trestu odňatia
slobody, avšak uloženého pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, je podľa prokurátora
iba veľmi málo garantované, že obžalovaný bude odradený od páchania ďalšej trestnej činnosti, resp.
že povedie riadny život. Podľa názoru prokurátora okresným súdom uložený trest vo výmere tri roky a 6

mesiacov, vzhľadom na uvedené dôvody, nezohľadňuje dostatočne individuálnu a generálnu prevenciu
a nemôže plniť účel v zmysle § 34 Tr. zák.

Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a aby následne uložil obžalovanému A. C. zákonný trest bez použitia § 39 ods. 1 Tr. zák.

Prokurátorka nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v súlade s
písomnýmodôvodnenímodvolaniarovnakonavrhla,abyodvolacísúdpodľa§321ods.1písm.e/Tr.por.
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby následne uložil obžalovanému A. C. zákonný trest
bez použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. Súčasne navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný A. C. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu, ako aj na verejnom
zasadnutí odvolacieho súdu, namietal správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste odňatia
slobody, ktorý s poukazom na spôsob, okolnosti, pohnútku, povahu a závažnosť trestného činu
považoval za neprimerane prísny. Obhajca obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že
sa pridŕža skutočností, ktoré uvádzal orgánom činným v trestnom konaní, ako aj súdu počas celého

trestného konania s poukazom najmä na stanovisko obhajoby k obžalobe i záverečnú reč vrátane
námietok k právnemu posúdeniu konania obžalovaného, na ktoré opakovane podrobne poukázal.
Namietal ďalej správnosť názoru okresného súdu, podľa ktorého nebolo možné uložiť obžalovanému
trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov s poukazom na to, že základná trestná sadzba po úprave
bola u obžalovaného 6 rokov a 6 mesiacov až 10 rokov a preto v zmysle § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák.

mu nemohol byť uložený trest odňatia slobody kratší ako 2 roky. Poukazoval na to, že uvedený názor
nerešpektuje uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9.5.2012, sp. zn. 2Tdo/19/2012 uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 1/2013, podľa ktorého rozlišovacím
kritériom obmedzenia mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody ustanoveným v § 39 ods. 3 písm.
b/ až e/ Tr. zák. je dolná hranica sadzby trestu odňatia slobody uvedená v ustanovení osobitnej časti

Trestného zákona, nie dolná hranica tejto sadzby, upravená (zvýšená) podľa § 38 ods. 4 až 6 alebo § 41
ods. 2 Tr. zák. Ak teda dolná hranica trestu odňatia slobody podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. u obžalovaného
je v rozpätí 3 až 10 rokov, tak hranica, na ktorú môže súd znížiť trest odňatia slobody je v zmysle §
39 ods. 3 písm. e/ Tr. zák. Nesúhlasil ani so záverom okresného súdu, podľa ktorého zvýšená trestná
sadzba je u obžalovaného 6 rokov a 6 mesiacov až 10 rokov, pretože okresný súd pri zvýšení dolnej

hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby aplikoval síce § 38 ods. 5 Tr. zák., avšak pochybil, keď
už neaplikoval § 38 ods. 3 Tr. zák. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností mal podľa
názoru obhajcu najskôr znížiť hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a až potom mal zvyšovať
dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Takýto postup by bol aj pre obvineného z hľadiska výmery
trestných sadzieb priaznivejší a upravená trestná sadzba je potom 5 rokov a 4 mesiace až 7 rokov a

8 mesiacov. Namietal tiež aplikáciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., pretože podľa
jeho názoru je tá istá okolnosť viackrát pripočítaná v neprospech obžalovaného, pričom okolnosť, že
spáchalvminulostipriestupok,resp.trestnýčinsapremietlouždoprávnejkvalifikácieskutku.Zasprávny
považoval postup okresného súdu, pokiaľ neakceptoval požiadavku prokurátora uložiť obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia slobody za použitia § 38 ods. 5 Tr. zák. v prvej polovici takto zákonom

upravenej trestnej sadzby. Poukázal na to, že takýto návrh prokuratúry považuje za neodôvodnený,
keď sám prokurátor chcel uzavrieť s obžalovaným dohodu o vine a treste, pričom dohodnutý trest bol
vo výmere 3 roky, navyše v návrhu na schválenie dohody o vine a treste zo dňa 8.6.2016 prokuratúra
aplikáciu § 38 ods. 5 Tr. zák. ani len nespomenula (uviedla len § 38 ods. 3 Tr. zák.). Obžalovaný
pritom na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 písm. b/ Tr. por., k trestnému činu sa

priznal, oľutoval ho a napomáhal pri jeho objasňovaní. Všetky okolnosti vo vzťahu k výmere trestu,
ktoré boli prítomné pri dohode o vine a treste, zostali nezmenené aj pred súdom - obžalovaný urobil
vyhlásenie o vine a preto neskorší trest navrhovaný na hlavnom pojednávaní prokuratúrou, nie je podľa
jeho názoru akceptovateľný. Pred súdom nevyšli totiž najavo žiadne priťažujúce okolnosti odôvodňujúcenávrh prokuratúry na uloženie prísnejšieho trestu oproti trestu, ktorý bol dohodnutý v dohode o vine a
treste.

Vzhľadom na uvedené okolnosti sa domnieval, že na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, preto navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste odňatia slobody a aby v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. sám uložil obžalovanému trest
odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov so zaradením obžalovaného do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia, teda vo výmere navrhovanej obžalovaným už pred súdom prvého stupňa. Zároveň navrhol,

aby odvolací súd zamietol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaného A.
C., ako aj prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené
dňa 20. októbra 2016, vykonal dňa 23. novembra 2016 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317

ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len obžalovaným a prokurátorom napadnutých
výrokov rozsudku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného A. C. nie
sú dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkovéhostavuaprávnejkvalifikáciekonaniaobžalovanéhoA.C.akopokračovaciehozločinukrádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani
nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného
A. C. o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť

odvolací súd nemohol preskúmavať (odvolacia námietka obžalovaného týkajúca sa právnej kvalifikácie
jeho konania), postupoval pri ukladaní trestu odňatia slobody, pri určení druhu a výmery trestu, ako
aj spôsobu jeho výkonu v súlade so zákonom. V posudzovanom prípade boli splnené podmienky na
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. a trest uložený obžalovanému
A. C. je primeraný.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prejednávanom prípade za obžalovaným spáchaný
zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. je v odseku 4 § 212 Tr.
Zák. je stanovená trestná sadzba na 3 až 10 rokov odňatia slobody. U obžalovaného bol súdom prvého
stupňa správne zistený prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, preto postupom podľa § 38 ods. 3

Tr. zák. došlo k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu na rozpätie
od 3 rokov do 7 rokov a 8 mesiacov. Keďže obžalovaný spáchal opätovne zločin, postupom podľa § 38
ods. 5 Tr. zák. došlo následne k zvýšeniu dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
polovicu na rozpätie od 5 rokov a 4 mesiacov až na 7 rokov a 8 mesiacov, a preto po uvedenej úprave
trestnej sadzby najskôr postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., t. j. znížením hornej hranice zákonom

ustanovenejtrestnejsadzbyojednutretinuanáslednepostupompodľa§38ods.5Tr.zák.,t.j.zvýšením
dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu, hrozil obžalovanému trest odňatia
slobody podľa takto upravenej trestnej sadzby od 5 rokov a 4 mesiacov až na 7 rokov a 8 mesiacov.

V tejto súvislosti obhajca obžalovaného v odôvodnení odvolania dôvodne poukazoval na nesprávny

postup súdu prvého stupňa pri úprave trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 a 5 Tr. zák. i súdom prvého
stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne uvedený záver o tom, že obžalovanému po
úprave trestnej sadzby v zmysle citovaných zákonných ustanovení hrozil trest odňatia slobody od 6
rokov a 6 mesiacov až do 10 rokov. Rovnako dôvodne poukazoval aj na to, že rozlišovacím kritériom
obmedzenia mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody ustanoveným v § 39 ods. 3 písm. b/ až e/

Tr. zák. je dolná hranica sadzby trestu odňatia slobody uvedená v ustanovení osobitnej časti Trestného
zákona, nie dolná hranica tejto sadzby, upravená (zvýšená) podľa § 38 ods. 4 až 6 alebo § 41 ods. 2
Tr. zák. Ak teda dolná hranica trestu odňatia slobody podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. u obžalovaného je v
rozpätí 3 až 10 rokov, tak hranica, na ktorú môže súd znížiť trest odňatia slobody je uvedená § 39 ods.
3 písm. e/ Tr. zák. (súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 6 mesiacov, ak je v osobitnej časti

trestného zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako 5 rokov) a nie v § 39
ods. 3 písm. d/ Tr. zák. (súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti
trestného zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov). V tejto súvislosti
považuje krajský súd za potrebné nielen upriamiť pozornosť na platnú judikatúru (uznesenie Krajskéhosúdu v Trenčíne zo dňa 8. apríla 2009, sp. zn. 23 To 1/2009 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu SR a rozhodnutí súdov SR č.4/2009 pod č. 32 a na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. mája
2012, sp. zn. 2 Tdo 19/2012 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov

SR č. 1/2013 pod č. 13), ale zároveň aj uviesť, že ani uvedený nesprávny postup a z neho vyvodený a v
odôvodnení napadnutého uznesenia uvedený nesprávny záver nemá žiadny podstatný vplyv na vecnú
správnosť výroku napadnutého rozsudku o uloženom treste odňatia slobody obžalovanému vo výmere
tri roky a 6 mesiacov.

V posudzovanom prípade obžalovanému A. C. poľahčovalo nielen to, že sa priznal k spáchaniu trestnej
činnosti a že trestný čin úprimne oľutoval, ale aj to, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom. Obžalovanému poľahčovali teda dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm.
l/ a písm. n/ Tr. zák. Zároveň u obžalovaného bola zistená len jedna priťažujúca okolnosť v zmysle §
37 písm. m/ Tr. zák. spočívajúca v tom, že okrem odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Prievidza
zo dňa 15.4.2015, sp. zn. 2T/181/2014 uvedeného v skutkových zisteniach napadnutého rozsudku, na

ktoré nebolo možné v zmysle § 38 ods. 1 Tr. zák. prihliadnuť, bol už za trestný čin odsúdený, konkrétne
rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 12.8.2013, sp. zn. 1T/88/2012, rozsudkom Okresného súdu
Prievidza zo dňa 10.11.2014, sp. zn. 2T/124/2014 a trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza zo
dňa 9.12.2014, sp. zn. 1T/174/2014. Aplikácia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. bola
súdom prvého stupňa správne použitá, preto námietku obžalovaného v uvedenom smere nepovažoval

odvolací súd za dôvodnú.

Odvolacísúdzaoberajúcsaargumentáciouprokurátorauvádzanouvodvolanívovzťahuktrestuodňatia
slobodyuloženémuobžalovanémupovažujezapotrebnéďalejuviesť,ženajednejstraneštátchránisvoj
záujem na ochrane vlastníctva a majetku aj za použitia prísnych sankcií postihujúcich také protiprávne

konanie, akého sa dopustil obžalovaný A. C., v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Na druhej
strane Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1
Tr. zák. zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať
nielen na generálnu prevenciu, ale aj individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj
prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Jedným zo zákonných nástrojov zohľadnenia uvedeného
je aj možnosť použitia § 39 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého môže súd znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery

páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
V posudzovanej veci sa súd prvého stupňa dôsledne zaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami
majúcimi vplyv na potrestanie obžalovaného A. C., vzal pri tom do úvahy najmä to, že obžalovaný
sa priznal k spáchaniu protiprávnej činnosti v celom rozsahu a napomáhal tak príslušným orgánom pri

objasňovaní trestnej činnosti tým, že svoje priznanie, oľutovanie a napomáhanie potvrdil vyhlásením
o vine pred súdom prvého stupňa. U obžalovaného boli správne zistené dve poľahčujúce okolnosti v
zmysle § 36 písm. l/ a písm. n/ Tr. zák. (priznal sa k spáchaniu trestnej činnosti, trestný čin úprimne
oľutoval a tiež napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom).

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. spočívajúca
v napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom,
ktoré sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda orgánom činným v trestnom konaní (§ 10 ods. 1
Tr. por.) a súdu (§ 10 ods. 2 Tr. por.), pričom aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.,
t.j. že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti, možno priznať aj v

prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr. por.). Najmä
od 1. januára 2006, kedy nadobudli účinnosť nové trestnoprávne normy, došlo aj k zmene v posudzovaní
obsahu jednotlivých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Za situácie, kedy došlo k významnému
posilneniu kontradiktórnosti konania pred súdom, keď prakticky ťažisko dokazovania prešlo na konanie
pred súdom, má postoj obžalovaného k tomuto dokazovaniu dôležitý význam. Podľa § 257 ods. 7

Tr.por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v
rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Obžalovaný takýmto postupom
umožní "prevziať" výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované
s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný A. C. tým, že pred súdom urobilvyhlásenie o vine, podstatne teda uľahčil súdu dokazovanie jeho trestnej činnosti, preto takýto postoj
obžalovaného bolo potrebné pri ukladaní trestu tiež zohľadniť práve pri aplikácii ustanovenia § 39 ods.
1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, najmä za situácie, keď s prihliadnutím na uvedené poľahčujúce

okolnosti aj prokurátor v návrhu na schválenie dohody o vine a treste zo dňa 8.6.2016 navrhoval uložiť
obžalovanému mimoriadne znížený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia a pritom bez ohľadu na to, že ku schváleniu dohody súdom
nedošlo. Všetky uvedené poľahčujúce okolnosti spočívajúce v priznaní sa k spáchaniu trestnej činnosti,
v úprimnom oľutovaní trestného činu a tiež v napomáhaní pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným

orgánom, ktoré okolnosti boli prítomné pri dohode o vine a treste, zostali nezmenené aj pred súdom
prvého stupňa, navyše obžalovaný A. C. tým, že pred súdom urobil vyhlásenie o vine, podstatne uľahčil
súdu dokazovanie jeho trestnej činnosti, preto aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom
znížení trestu súdom prvého stupňa bola správna.

Vzhľadom na povahu i závažnosť zločinu krádeže, vrátane spôsobeného následku z hľadiska výšky

škody a s prihliadnutím na uvedené poľahčujúce okolnosti i ďalšie okolnosti prípadu, na ktoré vecne
správne poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd (do úvahy pripadajúci výkon predpokladane
nariadeného trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Okresného
súdu Nitra zo dňa 12.8.2013, sp. zn. 1T/88/2012), má totiž aj odvolací súd za to, že použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom za zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. by bolo pre

obžalovaného A. C. ako páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest
kratšieho trvania. Za tejto situácie vyhodnotiť tento postoj obžalovaného iba ako poľahčujúcu okolnosť,
spočívajúcu v priznaní páchateľa, oľutovaní trestného činu, či napomáhaní príslušným orgánom pri
objasňovaní trestnej činnosti, by bolo podľa názoru odvolacieho súdu nepostačujúce, pretože ide o
pomerne výraznejší postoj ku spáchanej trestnej činnosti.

Okresný súd, vzhľadom na okolnosti dôvodne a vecne správne uvedené v odôvodnení napadnutého
rozsudku, vyvodil preto vecne správny záver, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
obžalovaného ako páchateľa postačí aj nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri roky a 6
mesiacov, teda trest odňatia slobody znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto

zákonom s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. a v súlade s ustanovením § 39 ods. 3 písm. e/ Tr. zák.

Trest odňatia slobody vo výmere tri roky a 6 mesiacov uložený obžalovanému A. C. je trestom
primeraným. Zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle §
34 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaného trestného činu vyplývajúcej z jeho povahy a

spôsobu spáchania, zisteným poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam, ako aj pomerom obžalovaného
ako páchateľa, jeho doterajšiemu spôsobu života z hľadiska opakovaných odsúdení za majetkovú
trestnú činnosť, spáchaniu zločinu krádeže po necelých 2 mesiacoch od výkonu predchádzajúceho
nepodmienečného trestu a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i
generálnej prevencie tak, ako na ne poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd, pričom uložený trest

odňatia slobody v takto stanovenej výmere je súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia
obžalovaného spoločnosťou.

Trest odňatia slobody v rozsahu uloženom obžalovanému A. C. okresným súdom zodpovedá
podľa zistenia odvolacieho súdu zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a

spravodlivosti, dostatočne odrádza ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a
u ostatných členov spoločnosti posilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto môže v dostatočnej
miere plniť funkciu generálnej a individuálnej prevencie trestu.

Vecnesprávnyavsúladesustanovením§48ods.2písm.b/Tr.zák.jeajvýrokozaradeníobžalovaného

A. C. na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech a ani
v neprospech obžalovaného A. C. vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho

výkonu, preto v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného i prokurátora nepovažoval za dôvodné
a neakceptoval ich.So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolania obžalovaného A. C.
ako aj prokurátora v jeho neprospech ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.