Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. október 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/473/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115233138
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115233138.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobkyne: G.. Y. O., A.. XX.X.XXXX,

W. Q. X. W. XXX, XXX XX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so
sídlom v Čadci, Májová 1582, IČO:50 473 522 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s.,
so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, v konaní o zaplatenie sumy 5.739,23 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 5.739,23 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne od 13.8.2015 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 3.12.2015 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu
5.739,23 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 1.7.2014 až do zaplatenia, titulom
dlhu na poistnom plnení, ktoré jej mal žalovaný zaplatiť z dôvodu, že dňa 30.6.2014 nastala poistná
udalosť dožitia, dojednaná v poistnej zmluve UDP-K č.5055100187, uzavretej dňa 9.7.1999. Poistné
plnenie bolo dojednané vo výške 172.900 Sk, t.j. 5.739,23 EUR. Žalovaný svoju povinnosť zaplatiť

poistné plnenie napriek písomnej výzve žalobkyne doposiaľ nesplnil.

2. Žalovaný v prvom rade tvrdil, že poistná zmluva je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná podľa
ust. § 39 Občianskeho zákonníka a preto žalobe chýba právny základ. Rozpor so zákonom videl v
absencii podstatnej obsahovej náležitosti poistnej zmluvy, ktorou je poistné. V čase uzavretia poistnej
zmluvy malo byť poistné uvedené v zmluve v súlade s ust. § 9 ods.3 a § 11 ods.3 zákona č.24/1991
Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby

kalkulácie a sadzby poistného v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri
uvádzaní údaju o výške poistného do poistnej zmluvy musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť
záväzkov v obchodnom pláne. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska konštatovala, že
poistné je v rozpore s ust. § 31a zákona č.95/2002 Z.z. ako aj s ust. § 35 zákona č.8/2008 Z.z.. O
nezákonnom poistení žalovaného utvrdzovalo aj Ministerstvo financií SR svojimi následnými kontrolami
(protokolzodňa4.6.1999).ZodbornéhovyjadreniaNBSzodňa2.12.2013vyplýva,ževčasepredrokom
2002 sa sadzby poistného schvaľovali príslušným orgánom štátu. Poistná zmluva je tzv.regulovanou

zmluvou, pričom výška poistného bola bez zavinenia zmluvných strán určená v rozpore so zákonom,
verejnoprávnym subjektom v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Z uvedeného
vyplýva, že poistné v poistnej zmluve bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom a teda, boloneplatné. Neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy má za následok neplatnosť celej
poistnej zmluvy.

3. Potom,čosúdvyslovilpredbežnýprávnynázorvovzťahukotázkeplatnostipoistnejzmluvy,žalovaný
namietal výšku uplatneného nároku s poukazom na finančnú disciplínu žalobkyne, ktorá bola viac krát v
omeškaní s platbami poistného, čím boli naplnené právne predpoklady pre aplikáciu redukcie poistného
plnenia podľa článku 9 ods.2 a 6 Všeobecných poistných podmienok z 1.6.1995.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu.

5. V danom prípade bolo medzi sporovými stranami nesporné a vykonaným dokazovaním bolo
nepochybne preukázané, že žalobkyňa ako poistník aj poistený a žalovaný ako poistiteľ uzavreli dňa
29.6.1999 poistnú zmluvu č.5055100187 ( typ poistnej zmluvy ÚDP-K), predmetom ktorej bolo poistenie
osoby žalobkyne pre prípad smrti a prípad dožitia (životné poistenie). Poistná doba bola dojednaná na

15 rokov, so začiatkom poistenia dňa 30.6.1999 a koncom poistenia dňa 30.6.2014. Poistné plnenie
pre prípad dožitia bolo dohodnuté vo výške 172.900 Sk (5.739,23 EUR). Doba platenia poistného bola
dohodnutá na 10 rokov, t.j. do 30.6.2009, vo výške 784 Sk mesačne, spolu s úrazovým pripoistením
vo výške 820 Sk mesačne. Podľa zmluvy bolo prvé poistné splatné v deň začiatku poistenia a ďalšie
poistnébolosplatnévprvýdeňdojednanéhopoistnéhoobdobia,vdanomprípadetedak30.dňukaždého

mesiaca.

6. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2002, poistnou zmluvou
sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve
bližšieoznačenáafyzickáaleboprávnickáosoba,ktoráspoistiteľompoistnúzmluvuuzavrela,jepovinná

platiť poistné.

7. Podľa ust. § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2003, poistná zmluva
obsahuje najmä:
a/ výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej zmluvy,

b/ výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c/ poistnú dobu,
d/ údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba
podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e/ práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera

poistnú zmluvu,
f/ výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb, pri
predčasnom ukončení poistenia.

8. Podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné

podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

9. Podľa ust. § 790 písm. b/ Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej
telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie

osôb).

10. Podľa ust. § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola
vyplatená dohodnutá suma alebo ak by mu bol vyplatený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo
poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

11. Predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľa na poistné plnenie, ktorý mu vznikol poistnou
udalosťou - dožitím, v deň dojednaný v poistnej zmluve (30.6.2014).

12. V prvom rade sa súd vyporiadaval s obranou žalovaného, že poistná zmluva predstavuje absolútne

neplatný právny úkon.

13. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v čase, kedy bola poistná zmluva uzavretá (29.6.1999),
Občiansky zákonník v ust. § 788 priamo neustanovoval základné obsahové náležitosti poistnej zmluvya teda, ani výšku poistného; len v ods.1 uviedol základné pojmové znaky poistnej zmluvy, medzi ktoré
patrila aj povinnosť poistenej osoby platiť poistné.

14. Tzv.zákonné minimum, ktoré musí obsahovať každá poistná zmluva, zaviedla až novela
Občianskeho zákonníka z.č.526/2002 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2003, ktorá v ust. § 788 ods.2 uvádza
výšku poistného ako jednu zo základných obsahových náležitostí poistnej zmluvy výšku poistného.

15. V danej veci je z obsahu poistnej zmluvy zrejmé, že táto obsahuje všetky náležitosti predpísané

zákonom. Obsahuje aj presný údaj o výške poistného, hoci tento v čase uzavretia zmluvy zákon ani
nevyžadoval.

16.Poistnázmluvapredstavujetypickýdvojstrannýprávnyúkon,zakladajúcizáväzkovývzťah,upravený
predpismi súkromného práva - Občianskym zákonníkom. Subjektmi tohto vzťahu sú podľa ust. § 788
ods.1Občianskehozákonníkapoistiteľapoistník(poistený).Narozdielodsúkromnoprávnychpredpisov,

predpisy verejného práva používajú pre označenie subjektu, ktorý dojednáva poistenie a vykonáva jeho
správu, pojem poisťovňa. Právne postavenie poisťovní v rozhodnom čase upravoval zákon č. 24/1991
Zb. o poisťovníctve, ktorý vymedzoval právny rámce podnikania v oblasti poisťovníctva.

17. Podľa ust. § 9 ods.1 zákona č.24/1991 Zb. o poisťovníctve, v znení účinnom v čase uzavretia

poistnej zmluvy, t.j. do 31.12.1997, na podnikanie a na zmenu predmetu podnikania poisťovne alebo
poisťovacieho spolku so sídlom na území Slovenskej republiky udeľuje povolenie na základe žiadosti
orgán dozoru nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky (ďalej len "dozorný orgán"). O
žiadosti sa rozhoduje v správnom konaní najneskoršie do troch mesiacov po jej predložení. Ministerstvo
financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") môže v závislosti od situácie na poistnom trhu

určiť minimálnu výšku časti základného imania v peňažnej forme potrebnú na udelenie povolenia, ktorú
oznámi v Obchodnom vestníku.

18. Podľa ust. § 9 ods.3 citovaného zákona, povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej
podkladov, prípadne z ďalších overených informácií dozorný orgán zistí, že žiadateľ nespĺňa dostatočné

odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy poistených nebudú
zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené alebo že žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere
dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov.

19. Podľa ust. § 11 ods.1 citovaného zákona, v žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania

podľa § 6 a 7 sa musí uviesť právna forma, názov a sídlo poisťovne alebo poisťovacieho spolku,
rozsah a spôsob vytvorenia základného majetku a predmet podnikania a priložia sa stanovy alebo štatút,
obchodný plán činnosti a všeobecné poistné podmienky; poisťovne aj potvrdenie o zložení kaucie podľa
§ 10.

20. Podľa ust. § 11 ods.2 citovaného zákona, z obchodného plánu činnosti musia byť zrejmé
predpokladané výsledky hospodárenia v prvých troch rokoch, najmä aké finančné prostriedky bude mať
poisťovňa k dispozícii na účely plnení vyplývajúcich z poistných zmlúv a na vytvorenie poistných fondov.

21. Podľa ust. § 11 ods.3 citovaného zákona, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá

bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách
poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť
úrokovej sadzby.

22. Podľa ust. § 17 citovaného zákona, dozoru podliehajú právnické a fyzické osoby, ktoré podnikajú v

poisťovníctve na území Slovenskej republiky alebo ktoré majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo
alebo bydlisko. Dozor vykonáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Úlohy vyplývajúce z tohto
zákona vykonáva dozorný orgán výhradne vo verejnom záujme.

23. Súd je toho názoru, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu (v danom prípade Ministerstvo

financií SR), rozhodujúci o žiadosti žalovaného o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania v
oblasti poisťovníctva v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o poisťovníctve, schválil údaje
uvedené v obchodnom pláne činnosti žalovaného (týkajúce sa sadzieb poistného vrátane ich kalkulácie,
tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia), na platnosť záväzkovo-právneho vzťahuupraveného predpisom súkromného práva uvedená skutočnosť nemôže mať vplyv. Podstatné je len to,
že žalovaný v čase uzavretia poistnej zmluvy mal štátom udelené povolenie na vykonávanie podnikania
v oblasti poisťovníctva. Udelenie tohto povolenia vychádza zo záveru, že žalovaný spĺňal dostatočné

odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, ďalej že záujmy poistených
budú zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené a že žalovaný bude schopný v zodpovedajúcej miere
dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov ( § 9 ods.3 cit.zákona). Dôsledky toho, že predpoklady
pre udelenie povolenia, ktoré sa skúmajú v rámci verejného práva, sa následne ukázali ako nesplnené,
nemôžu ísť na ťarchu zmluvnej strany v súkromno-právnom vzťahu, ktorá na situáciu nemala žiaden

vplyv. Je totiž potrebné zásadné rozlišovanie verejnoprávneho a súkromnoprávneho vzťahu, čo je
podporované aj samotnou judikatúrou Ústavného súdu SR (nález sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24.5.1995),
ktorá uviedla, že verejnoprávna regulácia nevedie k modifikácii obsahu zmluvy, ani k možnosti
jednostranne súkromno-právny vzťah zmeniť alebo zrušiť, pričom zásada odlišnosti verejnoprávnej a
súkromnoprávnej úrovne je právne záväzne upravená aj v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že

určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.

24. Zhrnúc vyššie uvedené, súd pri rozhodovaní nevychádzal z dôkazov, ktoré žalovaný predložil
v súvislosti s tvrdením o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy a uzavrel, že žalovaným tvrdená
skutočnosť, t.j. že výška poistného uvedená v poistnej zmluve vzhľadom na matematickú chybu

nezaručovala dlhodobú splniteľnosť záväzkov žalovaného z poistnej zmluvy, nevedie k záveru o
absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy. V danej súvislosti súd pokladá za potrebné poukázať na
ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov, ktoré sa v početných sporoch, ktorými sa poistené subjekty voči
žalovanému domáhali či už určenia, že poistný vzťah trvá alebo priamo plnenia z poistnej zmluvy,
zaoberali otázkou platnosti poistných zmlúv typu UDP-K uzavieraných v danom období. Súdy vychádzali

z jednoznačného záveru, že poistná zmluva je platná.

25. Po vysporiadaní sa s vyššie uvedenou otázkou súd konštatoval, že dňa 30.6.2014 nastala poistná
udalosť dožitia, s ktorou poistná zmluva spája vznik nároku na poistné plnenie, tak ako to vyplýva z ust. §
816 a § 797 ods.2 Občianskeho zákonníka. Žalovanému v súvislosti s touto poistnou udalosťou vznikla

povinnosť uspokojiť nárok žalobkyne ako poistenej (a zároveň osoby oprávnenej v zmysle poistnej
zmluvy). Poistné plnenie, ktoré sa zaviazal žalovaný zaplatiť, bolo dojednané vo výške 172.900 Sk, t.j.
5.739,23 EUR.

26. Ako už súd uviedol vyššie, po tom, čo súd vyslovil predbežný právny názor vo vzťahu k otázke

platnosti poistnej zmluvy, žalovaný namietal výšku uplatneného nároku. Žalovaný mal za to, že žalobkyni
nepatrí poistné plnenie v plnej dojednanej výške, s odôvodnením, že boli naplnené právne predpoklady
pre aplikáciu redukcie poistného plnenia podľa článku 9 bodov 2 a 6 Všeobecných poistných podmienok
z 1.6.1995, z dôvodu, že žalobkyňa bola viac krát v omeškaní s platbami poistného.

27. V článku 9 (Dôsledky neplatenia poistného) bode 1. a bode 2. písm.a) Všeobecných poistných
podmienok pre životné poistenie, platných pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 sa uvádza:

„Ak nebolo poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné zaplatené v plnej
výške stanovenej Občianskym zákonníkom, zanikne poistenie uplynutím tejto lehoty“.

„Ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote
stanovenej Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty rezervotvorné poistenie
s bežným poistným, ak bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia, sa zmení
na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia poistnej sumy), so zníženým

dôchodkom (redukcia dôchodku) alebo so skrátenou poistnou dobou (redukcia poistnej
doby), a to bez povinnosti platiť ďalšie poistné.“

28. V článku 9 bode 6. Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, platných pre poistné
zmluvy uzavreté od 1.6.1995 sa uvádza: “Zníženú poistnú sumu, znížený dôchodok alebo skrátenú

poistnú dobu a výšku odbavného vypočíta poisťovňa podľa poistno-technických zásad.

29. Hoci v tomto konaní žalovaný svoju obranu bližšie nerozviedol, z iných súdnych konaní je súdu
známa jeho argumentácia, podľa ktorej redukcia je právna skutočnosť, ku ktorej nedochádza na základeuplatnenia zo strany poisťovne a teda, nie je dôsledkom prejavu vôle zmluvnej strany, ale nastáva
automaticky, ako dôsledok toho, že poistník poruší svoju povinnosť platiť poistné riadne a včas. Pokiaľ sa
na základe tejto argumentácie žalovaný domnieva, že otázka redukcie nepodlieha súdnemu prieskumu,

ide o mylnú domnienku.

30. K pojmu právna skutočnosť súd uvádza, že teória práva a zákon počíta s právnou skutočnosťou ako
s jedným z právnych dôvodov vzniku, zmeny alebo zániku občianskoprávnych vzťahov. Ako to vyplýva aj
z ust. § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka, právne dôvody, na základe ktorých vznikajú občianskoprávne

vzťahy, zákon rozdeľuje do dvoch základných skupín; sú nimi 1. právne úkony (najmä zmluvy) ako
prejavy vôle konajúcich strán a 2. iné právne skutočnosti, s ktorými zákon vznik, zmenu alebo zánik
týchto vzťahov spája.

31. Medzi iné právne skutočnosti patria najmä protiprávne konanie, iné faktické správanie, konštitutívne
úradné rozhodnutia, udalosti, protiprávne stavy.

32. Protiprávne konanie predstavuje správanie ľudí, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom (porušenie
práva), pričom je irelevantné, či spočíva v porušení zmluvnej alebo mimozmluvnej, t.j. zákonnej
povinnosti. Protiprávne konanie má za následok nielen vznik, zmenu alebo zánik subjektívnych práv
a povinností, ale aj to, že určité subjektívne právo vôbec nevznikne; príkladom môžu byť ustanovenia

Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovujú predpoklady platnosti právnych úkonov.

33. Keďže redukcia poistného plnenia má byť dôsledkom toho, že poistník poruší svoju povinnosť platiť
poistné riadne a včas, je zrejmé, že ide o dôsledok právnej skutočnosti, ktorou je protiprávny úkon.

34. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatuje a zdôrazňuje, že redukcia poistného plnenia ako taká
nepredstavuje právnu skutočnosť. Právnou skutočnosťou je len protiprávne správanie zmluvného
subjektu, v danom prípade poisteného, pričom redukcia poistného plnenia je dôsledkom resp. sankciou
za protiprávne správanie a nepochybne predstavuje zmenu v obsahu poistného vzťahu, založeného
poistnou zmluvou, pretože mení rozsah poistného plnenia, pôvodne dojednaného zmluvnými stranami

v poistnej zmluve.

35. Dôsledok neplatenia poistného upravoval a aj teraz upravuje Občiansky zákonník v ust. § 801
nasledovne:

Podľa ust. § 801 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2002, poistenie
zanikne takisto tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné
nebolo zaplatené do troch mesiacov alebo poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo
zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti; tieto lehoty možno dohodou predĺžiť.
Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť

poistného.

Podľa ust. § 801 ods.1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2003,
poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné
nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa ust. § 801 ods.2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2003,
poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do
jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo
poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje

upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená
len časť poistného.

Podľa ust. § 801 ods.3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2003, lehoty
podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.

36. Z dikcie ustanovenia § 801 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2002, ako aj od 1.1.2003
je zrejmé, že zákon upravuje ako dôsledok neplatenia poistného len zánik poistného vzťahu. Zákon
neupravoval a ani teraz neupravuje možnosť zmeny obsahu poistenia v podobe zníženia poistnéhoplnenia (redukcia poistného plnenia) alebo krátenia poistnej doby (redukcia poistnej doby). Uvedené
však neznamená, že by zákon takúto možnosť (zmeny poistenia) vylučoval resp. zakazoval. Úprava
poistenia je prevažne dispozitívnej povahy. Pre účastníkov poistenia preto platí, že si môžu vzájomné

práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon nezakazuje a ak z povahy zákona
nevyplýva,žesaodnehonemožnoodchýliť.Dohodazmluvnýchstránomožnosti redukciepodľanázoru
súdu nie je v rozpore so žiadnym z kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúceho
poistné zmluvy.

37. Podľa ust. § 788 ods.2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy,
súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

38. Podľa ust. § 804 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy,

Poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku
poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje
ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.

39. V tejto súvislosti je potrebné opätovne uviesť, že v čase, kedy bola poistná zmluva uzavretá

(29.6.1999), Občiansky zákonník v ust. § 788 priamo neustanovoval základné obsahové náležitosti
poistnej zmluvy a teda, nevyžadoval ani uvedenie práv a povinností poisťovateľa, poisteného a toho,
kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu. Aj v tom spočíva význam poistných podmienok, ktoré
podľaust.§788ods.2Občianskehozákonníkatvorilizáväznúsúčasťpoistnejzmluvy,pričomobsahovali
podrobnejšie vymedzenie práv a povinností zmluvných strán, najmä vymedzenie udalosti, z ktorej vzniká

povinnosť poskytnúť plnenie (poistná udalosť), a kedy táto povinnosť nevzniká, rozsah a splatnosť
poistného plnenia, určenie povinnosti platiť poistné a jeho výšku, ako aj poistné obdobie, čas platnosti
poistnej zmluvy a princípy, podľa ktorých sa poistení budú podieľať na prebytkoch poistného. V prípade
poistenia osôb mali poistné podmienky určovať, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri
zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa

nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného (§ 804 Občianskeho zákonníka).

40. Zhrnúc vyššie uvedené, sporný článok 9 VPP upravujúci dôsledky neplatenia poistného je potrebné
považovaťzasúčasťpoistnejzmluvy,t.j.zazmluvnédojednanie,ktorésúdpodrobilprieskumuzhľadiska
jeho platnosti podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, ako aj z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa.

41. Súd konštatoval, že predmetný článok 9 v bode 2 písm.a) VPP je neurčitý.

42. Podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

43. Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

44. Podľa ust. § 35 ods. 2 Obč. zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

45.Podľaust.§796ods.2Občianskehozákonníka,vzneníúčinnomvčaseuzavretiapoistnejzmluvy,ak

nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné
dňom začiatku poistenia.

46. Z teórie práva a súdnej judikatúry vyplýva, že právny úkon je neurčitý, ak je síce po jazykovej stránke
zrozumiteľný, avšak jeho vecný obsah je nejednoznačný a neurčitosť jeho obsahu nemožno odstrániť

ani použitím výkladových pravidiel podľa ust. § 35 ods.2 a 3 Občianskeho zákonníka.

47. V danom prípade má súd za to, že z dikcie sporného článku VPP „Ak nebolo poistné za ďalšie poistné
obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehotyrezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia, sa
zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia poistnej sumy), so zníženým dôchodkom
(redukcia dôchodku) alebo so skrátenou poistnou dobou (redukcia poistnej doby), a to bez povinnosti

platiť ďalšie poistné“, nie je s určitosťou možné konkretizovať, kedy sú naplnené podmienky pre zmenu
poistenia vo forme redukcie a nie je tiež zrejmé, za akých podmienok dôjde k zmene poistenia vo forme
redukcie poistného plnenia a za akých podmienok k zmene poistenia vo forme redukcie poistnej doby.
V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie sporného článku vo vzťahu k vymedzeniu času, kedy má
dôjsť k zmene poistenia, keď článok len všeobecne, bez konkretizácie odkazuje na lehotu ustanovenú

Občianskym zákonníkom. Nie je tak jednoznačné, akú lehotu mal žalovaný na mysli; či základnú lehotu
na zaplatenie poistného podľa ust. § 796 ods.2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase
uzavretia poistnej zmluvy, podľa ktorého, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa
poistného obdobia alebo lehotu ustanovenú v § 801 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poistenie
zaniká, ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti.
Súd tiež poukazuje aj na znenie sporného článku, ktoré pripúšťa ako následok neplatenia poistného

dve alternatívy a to buď zníženie výšky poistného plnenia alebo skrátenie poistnej doby. Zo znenia
článku teda nie je pre poisteného predvídateľné, kedy presne môže dôjsť k zmene poistenia a či dôjde k
redukcii poistného plnenia alebo k redukcii poistnej doby. Redukcia poistného plnenia a redukcia poistnej
doby pritom predstavujú dve úplne rozdielne, razantné a nezanedbateľné zmeny poistného vzťahu.
Podľa súdnej praxe nestačí, ak je obsah zmluvy jasný len jednej zmluvnej strane alebo stranám, pokiaľ

obsah nie je objektívne rozpoznateľný aj osobám, ktoré zmluvnou stranou nie sú. Neurčitosť obsahu
tohto článku pritom nemožno odstrániť ani použitím výkladových pravidiel podľa ust. § 35 ods.2 a 3
Občianskeho zákonníka.

48. Zhrnúc vyššie uvedené, súd sporný článok VPP vyhodnotil ako neplatnú časť právneho úkonu t.j.

poistnej zmluvy, pre jeho neurčitosť podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka.

49. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

50. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

51. V zmysle ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

52. V danom prípade je nesporné, že žalobkyňa uzavrela poistnú zmluvu ako spotrebiteľ v zmysle ust.
§ 52 ods. 4 Obč. zákonníka.

53. Súd je toho názoru, že neurčité znenie sporného článku VPP, ktorého pôvodcom bol žalovaný,
jednoznačne zhoršuje zmluvné postavenie žalobkyne ako poistenej. Účelom poistnej zmluvy bolo
žalobkyni zabezpečiť tok prostriedkov pre prípad, že nastane v zmluve dohodnutá poistná udalosť.
Vo všeobecnosti je účelom poistnej zmluvy prenášať za odplatu svoje riziká a zmierňovať následky

škodných udalostí. Absenciou vymedzenia konkrétnych podmienok uplatnenia redukcie a s tým
súvisiacich konkrétnych práv a povinností zmluvných strán citovaný článok nedostatočne informuje
poisteného o následkoch nezaplatenia poistného, umožňuje poistiteľovi uplatniť svojvôľu v podobe
uplatnenia následku neplatenia poistného výberom z dvoch alternatív (a to napriek tomu, že poistiteľ
tvrdí, že ide o automatický následok, nevyžadujúci z jeho strany žiaden ďalší akt vôle) a napokon,

umožňuje poistiteľovi vyhnúť sa povinnosti plniť poistné v pôvodne dojednanom rozsahu.

54. Výklad v prospech spotrebiteľa vo svetle cieľov a účelu Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách preukazuje tiež spoločenská úspora nákladov
vznikajúca tým, že jednoznačné a zrozumiteľné poistné podmienky pripraví sama poisťovňa ako

subjekt, ktorý sa na túto činnosť špecializuje, je pre ňu odborne vybavený a poistné podmienky
používa opakovane, v porovnaní s nákladmi, ktoré by musel na dosiahnutie zmluvy porovnateľnej
kvality vynaložiť každý jednotlivý klient. Rubom tejto nespornej výhody je ale faktická nerovnosť daná
tým, že poisťovňa pomocou svojho odborného aparátu formuluje poistné podmienky sama, zatiaľ čoklientova možnosť podmienky podrobne preskúmať, je obmedzená, najmä ak náklady s tým spojené,
napr. za právnu pomoc, či premeškaný čas prevyšujú možný prínos. Za takejto situácie považuje súd
za spravodlivé, aby výklad z nejasného ustanovenia VPP išiel na ťarchu poisťovne, ktorá ich sama

formulovala. Uvedený výklad podľa názoru súdu nijako nepopiera právo poisťovne dosahovať zisk,
pokiaľ tak činí spôsobom, ktorý je pre klienta predvídateľný a rešpektuje účel poistnej zmluvy, t.j. úplatné
prenesenie rizika z poisteného na poisťovňu.

55. Súd tiež poukazuje na Občiansky zákonník, ktorý vo svojich prechodných ustanoveniach k úpravám

účinným od 1.4.2004, vykonaných zákonom č.150/2004 Z.z., ktorým bola okrem iného implementovaná
do vnútroštátneho právneho poriadku Smernica Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, uložil povinnosť spotrebiteľské zmluvy podľa § 52, uzavreté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dať do súladu s ust. § 53 a 54 Obč. zákonníka (§ 879e ods. 3
Obč. zákonníka). Podľa ust. § 879e ods. 4 Obč. zákonníka, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré
nie sú dané do súladu s ust. § 53, 54 a § 57 tohto zákona, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo

dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

56. Už len na záver súd dodáva, že žalovaný nevedel v konaní uviesť, kedy vlastne v danom prípade
nastala redukcia poistného plnenia. Zároveň potvrdil, že to, že došlo k redukcii, žalobkyni nebolo nijakým
spôsobom oznámené. V súvislosti s posúdením otázky redukcie súd tiež zdôrazňuje, že ani v čase

rozhodovania súdu žalovaný nepristúpil k likvidácii predmetnej poistnej udalosti a teda, ani k aplikácii
redukcie poistného plnenia. Napriek tomu, že žalobkyňa listom zo dňa 29.6.2015 požiadala o vyplatenie
poistného plnenia a na základe jeho žiadosti mu dňa 12.8.2015 doručila všetky ním žiadané podklady,
potrebné k likvidácii poistnej udalosti, žalovaný jej listom zo dňa 4.11.2015 oznámil, že prerušuje
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovne plniť, nie však s poukazom na redukciu

poistného plnenia, ale s poukazom na spornosť otázky, či poistná zmluva je vôbec platná.

57. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na list zo dňa 22.1.2008, ktorým žalovaný informoval žalobkyňu o
finančnom stave poistnej zmluvy k 31.12.2007. Žalovaný nevykazoval žiaden nedoplatok na poistnom,
evidoval zaplatené poistné v celom rozsahu 83.334 Sk a v záhlaví tohto listu dokonca uviedol, že doba

platenia poistného končí 30.6.2009 (t.j. tak, ako bola pôvodne dojednaná) a výška poistného plnenia
pre prípad dožitia je 173.119 Sk (5.746,50 EUR), t.j. rovnaká, ako bola dojednaná, nie v redukovanom
rozsahu. Taktiež listom zo dňa 3.3.2009 žalovaný informoval žalobkyňu o zmene svojho obchodného
mena a výške prijatých úhrad poistného za rok 2008. Tento list obsahuje kolónku, označenú ako „poistná
zmluva bola redukovaná dňa:..........“. Uvedená kolónka ostala prázdna, žalovaný ju nevyplnil. Listom zo

dňa10.2.2010žalovanýinformovalžalobkyňuofinančnomstavepoistnejzmluvyk31.12.2008.Žalovaný
nevykazoval žiaden nedoplatok na poistnom; evidoval zaplatené poistné v celom rozsahu. Z platobného
kalendára súd zistil, že poistné, predpísané spolu vo výške 91.903 Sk za celé dojednané obdobie 10
rokov platenia poistného, žalobkyňa zaplatila v celom rozsahu. Poistné za prvý rok poistenia zaplatila
(dvanásta úhrada pripísaná dňa 15.6.2000). Z prehľadu platieb je zrejmé, že žalobkyňa hradila poistné

pravidelne, hoci je pravdou, že s niekoľkodňovým omeškaním. Súd však poukazuje na to, že už prvú
platbu poistného žalovaný vykazuje ako omeškanú a to napriek tomu, že žalovaný priamo v poistnej
zmluve potvrdil, že žalobkyňa prvé poistné uhradila priamo pri uzatváraní poistnej zmluvy dňa 29.6.1999.

58. Vo svetle uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný počas trvania celého poistného vzťahu vo

vzťahu k žalobkyni písomne deklaroval, že poistné platí riadne, v celom rozsahu a že nedošlo k žiadnej
zmene v poistnom vzťahu. V neposlednom rade súd poukazuje na nesporný fakt, že žalovaný prijímal
poistné od žalobkyne po celú dojednanú dobu 10 rokov, t.j. do 30.6.2009 a to napriek tomu, že ním
formulované znenie sporného článku VPP ustanovuje, že v prípade redukcie poistného plnenia poistený
nie je ďalej povinný platiť poistné. Jeho obrana, spočívajúca v uplatnení redukcie, prvý krát spomenutá

v súdnom konaní, je preto výslovne účelovou obranou a za takýchto okolností, pokiaľ by aj žalovaný
redukciuprilikvidáciipoistnejudalostiaplikoval,jednalobysaovýkonprávavrozporesdobrýmimravmi.

59. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzavrel, že poistný vzťah, tak ako bol založený poistnou zmluvou
zo dňa 29.6.1999, v spojení s VPP platnými od 1.6.1995, ku dňu dožitia 30.6.2014 platil, resp. trval,

s pôvodne dojednaným, nezmeneným obsahom. Súd preto rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni poistné plnenie v plnom rozsahu, dojednané v poistnej zmluve - t.j. vo výške 5.739,23 EUR.60. Žalobkyňa sa popri istine domáhala aj priznania úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne od
1.7.2014 až do zaplatenia.

61. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

62. Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

63. Podľa ust. § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej

udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

64. Veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania od dlžníka, pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku (§ 517 Občianskeho zákonníka). Začiatok omeškania sa odvíja od splatnosti dlhu.
Pri určovaní splatnosti poistného plnenia v danom prípade bolo potrebné vychádzať z ust. § 797 ods.3

Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol povinný zaplatiť žalobkyni poistné plnenie v lehote do 15 dní
po skončení vyšetrovania potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť. Vyšetrenie je pritom
potrebné vykonať bez zbytočného odkladu. K tomu, aby mohol začať s vyšetrením potrebným na
zistenie rozsahu svojej povinnosti plniť poistenému, musí predchádzať oznámenie poisteného o tom,
že poistná udalosť nastala. K uvedenej povinnosti totiž poisteného zaväzuje znenie článku 13 bodu 3

Všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého je ten, komu má z poistnej zmluvy vzniknúť právo
na plnenie, povinný poisťovni písomne oznámiť, že k poistnej udalosti došlo a na požiadanie poisťovne
predložiť doklady potrebné na výplatu plnenia. V danom prípade nebolo medzi účastníkmi konania
sporné,žežalobkyňalistom,doručenýmžalovanémudňa2.7.2015oznámila,žedošlokpoistnejudalosti
a vyzvala žalovaného na plnenie. Žalovaný požiadal žalobkyňu o vyplnenie a zaslanie nárokového listu

a predloženie dokladov, potrebných k likvidácii. Tieto mu žalobkyňa doručila dňa 12.8.2015, kedy od
doručenia žiadosti o zaplatenie poistného plnenia uplynul viac ako mesiac a žalovaný napriek tomu k
likvidácii nepristúpil a po troch mesiacoch, listom zo dňa 4.11.2015 jej oznámil, že prerušuje vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovne plniť. Vzhľadom na charakter poistnej udalosti, ktorou
je dožitie, je zrejmé, že k vyšetrovaniu potrebnému na zistenie rozsahu poisťovne plniť, nebola potrebná

nejaká osobitná, špeciálna súčinnosť tak, ako je to obvyklé pri iných typoch poistných udalostí (smrť,
úraz), ktoré pre svoju povahu odôvodňujú potrebu dlhšieho časového úseku potrebného na skončenie
vyšetrovania. Berúc do úvahy tieto skutočnosti preto súd konštatoval, že splatnosť poistného plnenia
nastala dňa 12.8.2015. Prvým dňom omeškania je 13.8.2015 a preto súd zaviazal žalovaného na
zaplatenieúrokovzomeškaniaoduvedenéhodňa.Vprevyšujúcejčastiúrokovzomeškaniauplatnených

za obdobie od 1.7.2014 do 12.8.2015 súd žalobu zamietol.

65. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

66. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit. ustanovením nar.vlády SR č.87/1995 Z.z.,
v znení účinnom v čase omeškania s plnením dlhu. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému
dňu omeškania s plnením dlhu bola vo výške 0,05 % ročne; po zvýšení o 5 perc.bodov je výška úrokov

z omeškania 5,05 % ročne. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa si úroky z omeškania uplatnila v rozsahu
vyššom, ako to pripúšťa právny predpis, súd žalobu zamietol aj čo do výšky úrokov z omeškania,
presahujúcej 5,05 % ročne.

67. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o

nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

68. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.69. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobkyňa mala v konaní takmer plný úspech (neúspech mala len v pomerne nepatrnej časti žaloby

vo vzťahu k príslušenstvu istiny), preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).