Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17Csp/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117207151
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7117207151.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobkyne: V. C., N.. X.X.XXXX, A. M.

J. XX, XXX XX zastúpenej: JUDr.Juraj Lukáč, advokát, so sídlom v Poprade, Námestie Sv.Egídia 11/6,
proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690
904, od 4.7.2017 v nútenej správe, výkonom ktorej je poverená správkyňa JUDr.Irena Sopková, Hlavná
25, Košice, v konaní o zaplatenie sumy 4.718,02 EUR a 131,67 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4.718,02 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne od 2.7.2016 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 131,67 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 15.4.2017 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania zo sumy 131,67 EUR žalobu zamieta.

Priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 22.3.2017 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu
4.718,02 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 2.7.2016 až do zaplatenia, titulom

výplaty odkupnej hodnoty poistenia, ktoré vzniklo na základe poistnej zmluvy zo dňa 29.4.2004 a zaniklo
uplatnením práva žalobkyne na zrušenie poistenia podľa článku 10 Všeobecných poistných podmienok.
Žalobkyňa sa okrem toho domáhala aj zaplatenia sumy 131,67 EUR titulom vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré žalovanému vzniklo plnením poistného o strany žalobkyne v čase po zániku poistenia,
teda plnením bez právneho dôvodu.

2. Žalovaný sa bránil tvrdením, že poistná zmluva je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná podľa

ust. § 39 Občianskeho zákonníka a preto žalobe chýba právny základ. Rozpor so zákonom videl v
absencii podstatnej obsahovej náležitosti poistnej zmluvy, ktorou je poistné. V čase uzavretia poistnej
zmluvy malo byť poistné uvedené v zmluve v súlade s ust. § 9 ods.3 a § 11 ods.3 zákona č.24/1991
Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby
kalkulácie a sadzby poistného v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri
uvádzaní údaju o výške poistného do poistnej zmluvy musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť
záväzkov v obchodnom pláne. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska konštatovala, že

poistné je v rozpore s ust. § 31a zákona č.95/2002 Z.z. ako aj s ust. § 35 zákona č.8/2008 Z.z.. O
nezákonnom poistení žalovaného utvrdzovalo aj Ministerstvo financií SR svojimi následnými kontrolami
(protokolzodňa4.6.1999).ZodbornéhovyjadreniaNBSzodňa2.12.2013vyplýva,ževčasepredrokom
2002 sa sadzby poistného schvaľovali príslušným orgánom štátu. Poistná zmluva je tzv.regulovanouzmluvou, pričom výška poistného bola bez zavinenia zmluvných strán určená v rozpore so zákonom,
verejnoprávnym subjektom v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Z uvedeného
vyplýva, že poistné v poistnej zmluve bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom a teda, bolo

neplatné. Neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy má za následok neplatnosť celej
poistnej zmluvy.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu.

4. V danom prípade bolo medzi sporovými stranami nesporné a vykonaným dokazovaním bolo
nepochybne preukázané, že žalobkyňa ako poistník aj poistený a žalovaný ako poistiteľ uzavreli dňa
29.4.2004 poistnú zmluvu č. D 004002, predmetom ktorej bolo dôchodkové poistenie osoby žalobkyne.
Poistnádobaboladojednanána20rokov,sozačiatkompoisteniadňa30.4.2004akoncompoisteniadňa
30.4.2024. Doba platenia poistného bola dohodnutá na 20 rokov. Žalobkyňa sa zaviazala platiť bežné
poistné vo výške 1.325 Sk (43,98 EUR). Žalovaný sa zaviazal, že od 1.5.2024 bude po dobu 10 rokov

vyplácať žalobkyni garantovaný dôchodok vo výške 2.500 Sk. Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy
boli Všeobecné poistné podmienky pre poistenie, platné od 1.1.2004 (ďalej len VPP).

5. Podľa článku 10 ods.1 VPP (Právo poistníka na odkup poistenia), pri poisteniach s právom odkupu,
ak ide o poistenie s bežným poistným, ktoré trvalo minimálne dva roky a bolo zaplatené poistné za toto

obdobie, má poistník právo na zrušenie poistenia s výplatou odkupnej hodnoty, ak o to požiada.

6. Podľa článku 10 ods.4 VPP, poistenie je zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka
obdržala. Ak poistník uvedie v žiadosti neskorší dátum, ku ktorému má byť poistenie zrušené, zruší sa
poistenie k tomuto dňu.

7. Súd mal ďalej za preukázané a žalovaný nespochybňoval, že žalobkyňa listom zo dňa 11.5.2016
využila svoje právo podľa vyššie cit.článku 10 VPP na zrušenie poistenia a požiadala žalovaného
o vyplatenie odkupnej hodnoty poistenia. Žalobkyňa tak učinila po tom, čo jej žalovaný listom zo
dňa 27.4.2016 oznámil, že odkupná hodnota k uvedenému dňu predstavuje 4.718,02 EUR. Žiadosť o

zrušenie poistenia bola žalovanému doručená dňa 13.5.2015, čo mal súd za preukázané z predloženého
poštového podacieho lístka. Žalovaný na žiadosť nereagoval a to ani po ďalších urgenciách žalobkyne
zo dňa 11.7.2016, 25.10.2016 a 6.1.2017.

8. V prvom rade sa súd vyporiadaval s obranou žalovaného, že poistná zmluva predstavuje absolútne
neplatný právny úkon.

9. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy,

poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná
udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu
uzavrela, je povinná platiť poistné.

10. Podľa ust. § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä

a/ výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej zmluvy,
b/ výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c/ poistnú dobu,
d/ údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na

výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e/ práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f/ výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb, pri predčasnom ukončení
poistenia.

11. Podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.12. Podľa ust. § 790 písm. b/ Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej
telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb).

13. V danej veci je z obsahu poistnej zmluvy zrejmé, že táto obsahuje všetky náležitosti predpísané
zákonom. Obsahuje aj presný údaj o výške poistného, v súlade s ust. § 788 ods.2 Občianskeho
zákonníka, ktoré výšku poistného pokladá za jednu zo základných obsahových náležitostí poistnej
zmluvy.

14.Poistnázmluvapredstavujetypickýdvojstrannýprávnyúkon,zakladajúcizáväzkovývzťah,upravený
predpismi súkromného práva - Občianskym zákonníkom. Subjektmi tohto vzťahu sú podľa ust. § 788
ods.1Občianskehozákonníkapoistiteľapoistník(poistený).Narozdielodsúkromnoprávnychpredpisov,
predpisy verejného práva používajú pre označenie subjektu, ktorý dojednáva poistenie a vykonáva jeho
správu, pojem poisťovňa. Právne postavenie poisťovní v rozhodnom čase upravoval zákon č. 24/1991

Zb. o poisťovníctve, ktorý vymedzoval právny rámec podnikania v oblasti poisťovníctva.

15. Podľaust.§9ods.1zákonač.24/1991Zb.opoisťovníctve,vzneníúčinnomvčaseuzavretiapoistnej
zmluvy,napodnikanieanazmenupredmetupodnikaniapoisťovnealebopoisťovaciehospolkusosídlom
na území Slovenskej republiky udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom

pre územie Slovenskej republiky (ďalej len "dozorný orgán"). O žiadosti sa rozhoduje v správnom konaní
najneskoršie do troch mesiacov po jej predložení. Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len
"ministerstvo") môže v závislosti od situácie na poistnom trhu určiť minimálnu výšku časti základného
imania v peňažnej forme potrebnú na udelenie povolenia, ktorú oznámi v Obchodnom vestníku.

16. Podľa ust. § 9 ods.3 citovaného zákona, povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej
podkladov, prípadne z ďalších overených informácií dozorný orgán zistí, že žiadateľ nespĺňa dostatočné
odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy poistených nebudú
zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené alebo že žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere
dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov.

17. Podľa ust. § 11 ods.1 citovaného zákona, v žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania
podľa § 6 a 7 sa musí uviesť právna forma, názov a sídlo poisťovne alebo poisťovacieho spolku,
rozsah a spôsob vytvorenia základného majetku a predmet podnikania a priložia sa stanovy alebo štatút,
obchodný plán činnosti a všeobecné poistné podmienky; poisťovne aj potvrdenie o zložení kaucie podľa

§ 10.

18. Podľa ust. § 11 ods.2 citovaného zákona, z obchodného plánu činnosti musia byť zrejmé
predpokladané výsledky hospodárenia v prvých troch rokoch, najmä aké finančné prostriedky bude mať
poisťovňa k dispozícii na účely plnení vyplývajúcich z poistných zmlúv a na vytvorenie poistných fondov.

19. Podľa ust. § 11 ods.3 citovaného zákona, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá
bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách
poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť
úrokovej sadzby.

20. Podľa ust. § 17 citovaného zákona, dozoru podliehajú právnické a fyzické osoby, ktoré podnikajú v
poisťovníctve na území Slovenskej republiky alebo ktoré majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo
alebo bydlisko. Dozor vykonáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Úlohy vyplývajúce z tohto
zákona vykonáva dozorný orgán výhradne vo verejnom záujme.

21. Súd je toho názoru, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu (v danom prípade Ministerstvo
financií SR), rozhodujúci o žiadosti žalovaného o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania v
oblasti poisťovníctva v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o poisťovníctve, schválil údaje
uvedené v obchodnom pláne činnosti žalovaného (týkajúce sa sadzieb poistného vrátane ich kalkulácie,

tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia), na platnosť záväzkovo-právneho vzťahu
upraveného predpisom súkromného práva uvedená skutočnosť nemôže mať vplyv. Podstatné je len to,
že žalovaný v čase uzavretia poistnej zmluvy mal štátom udelené povolenie na vykonávanie podnikania
v oblasti poisťovníctva. Udelenie tohto povolenia vychádza zo záveru, že žalovaný spĺňal dostatočnéodborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, ďalej že záujmy poistených
budú zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené a že žalovaný bude schopný v zodpovedajúcej miere
dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov ( § 9 ods.3 cit.zákona). Dôsledky toho, že predpoklady

pre udelenie povolenia, ktoré sa skúmajú v rámci verejného práva, sa následne ukázali ako nesplnené,
nemôžu ísť na ťarchu zmluvnej strany v súkromno-právnom vzťahu, ktorá na situáciu nemala žiaden
vplyv. Je totiž potrebné zásadné rozlišovanie verejnoprávneho a súkromnoprávneho vzťahu, čo je
podporované aj samotnou judikatúrou Ústavného súdu SR (nález sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24.5.1995),
ktorá uviedla, že verejnoprávna regulácia nevedie k modifikácii obsahu zmluvy, ani k možnosti

jednostranne súkromno-právny vzťah zmeniť alebo zrušiť, pričom zásada odlišnosti verejnoprávnej a
súkromnoprávnej úrovne je právne záväzne upravená aj v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že
určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.

22. Zhrnúc vyššie uvedené, súd pri rozhodovaní nevychádzal z dôkazov, ktoré žalovaný predložil

v súvislosti s tvrdením o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy a uzavrel, že žalovaným tvrdená
skutočnosť, t.j. že výška poistného uvedená v poistnej zmluve vzhľadom na matematickú chybu
nezaručovala dlhodobú splniteľnosť záväzkov žalovaného z poistnej zmluvy, nevedie k záveru o
absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy. V danej súvislosti súd pokladá za potrebné poukázať na
ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov, ktoré sa v početných sporoch, ktorými sa poistené subjekty voči

žalovanému domáhali či už určenia, že poistný vzťah trvá alebo priamo plnenia z poistnej zmluvy,
zaoberali otázkou platnosti poistných zmlúv tohto typu, uzavieraných v danom období. Súdy vychádzali
z jednoznačného záveru, že poistná zmluva je platná.

23. Po vyriešení tejto predbežnej otázky súd uzavrel, že poistný vzťah, tak ako bol založený poistnou

zmluvou zo dňa 29.4.2004, ku dňu zrušenia poistenia na základe jednostranného právneho úkonu
žalobkyne trval, s pôvodne dojednaným, nezmeneným obsahom.

24. K zániku poistenia môže dôjsť na základe rôznych, zákonom alebo zmluvou predpokladaných
dôvodov. Z ust. § 804 Občianskeho zákonníka vyplýva, že sú to poistné podmienky, ktoré určujú, v

ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia tzv.odbytné.

25. Ako už súd konštatoval vyššie, k zániku poistného vzťahu, založeného predmetnou poistnou
zmluvou, došlo na základe jednostranného právneho úkonu žalobkyne - žiadosťou o zrušenie poistenia
zo dňa 11.5.2016. Uvedené právo poistníka je zakotvené v článku 10 VPP, tvoriacich neoddeliteľnú

súčasť zmluvy. Podmienkami uplatnenia tohto práva je, že ide o poistenie s bežným poistným, ktoré
trvalo minimálne dva roky a za toto obdobie bolo zaplatené poistné. V danom prípade je nesporné, že
uvedené podmienky boli splnené. Nepochybne ide o poistenie s bežným poistným, ktoré bolo dojednané
vo výške 1.325 Sk (43,98 EUR) a v čase, kedy žalobkyňa požiadala o zrušenie poistenia, poistenie trvalo
12 rokov. Zároveň nebolo sporné a žalovaný nespochybňoval, že žalovaná si povinnosť platiť poistné

riadne splnila. Účinky zrušenia poistenia nastali dňa 14.5.2016 a to v súlade s článkom 10 ods.4 VPP,
podľa ktorých je poistenie zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka obdržala.

26. Zrušenie poistenia je v zmysle VPP (a ust. § 804 Občianskeho zákonníka) spojené s právom
poistníka na výplatu odkupnej hodnoty. Jej výšku v čase zrušenia poistenia mal súd za preukázanú

z vyjadrenia žalovaného zo dňa 27.4.2016, ktorý žalobkyni oznámil, že odkupná hodnota predstavuje
4.718,02 EUR. Žalovaný rozsah uplatneného nároku nespochybnil.

27. Zhrnúc vyššie uvedené, súd žalobe vyhovel a rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
sumu vo výške 4.718,02 EUR.

28. Žalobkyňa sa popri istine domáhala aj priznania úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne od
2.7.2016 až do zaplatenia.

29. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

30. Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákonapovinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

31. Veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania od dlžníka, pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku (§ 517 Občianskeho zákonníka). Začiatok omeškania sa odvíja od splatnosti dlhu.
Vzhľadom k tomu, že VPP ani zákon neustanovujú čas splnenia pri nároku na odkupnú hodnotu, súd
vychádzal zo všeobecného ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je dlžník povinný splniť
dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobkyňa požiadala žalovaného o zrušenie

poistenia a výplatu odkupnej hodnoty listom, ktorý bol žalovanému doručený dňa 14.5.2016. Nasledujúci
deň, t.j. 15.5.2016 je preto dňom splatnosti odkupnej hodnoty. Prvým dňom omeškania je 16.5.2016.
Keďže žalobkyňa si úroky z omeškania uplatnila až od 2.7.2016, súd žalovaného zaviazal žalovaného
na zaplatenie úrokov z omeškania od uvedeného dňa.

32. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

33. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit. ustanovením nar.vlády SR č.87/1995 Z.z.,

v znení účinnom v čase omeškania s plnením dlhu. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému
dňu omeškania s plnením dlhu bola vo výške 0,05 % ročne; po zvýšení o 5 perc.bodov je výška úrokov
z omeškania 5,05 % ročne. Keďže žalobkyňa si úroky z omeškania uplatnila v uvedenej výške, súd
žalobe vyhovel.

34. Žalobkyňa sa domáhala aj zaplatenia sumy 131,67 EUR titulom vydania bezdôvodného obohatenia,
ktoré žalovanému vzniklo plnením poistného zo strany žalobkyne v čase po zániku poistenia, teda
plnením bez právneho dôvodu.

35. Súd mal z predložených výpisov z účtu žalobkyne za preukázané, že dňa 15.7.2016, 15.8.2017 a

15.9.2017 zaplatila na účet žalovaného tri krát sumu 43,98 EUR, spolu vo výške 131,67 EUR. Uvedená
suma predstavuje výšku dojednaného poistného v zmysle poistnej zmluvy.

36. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

37. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

38. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal.

39. Poistné je poistník povinný platiť počas trvania poistenia. Ako súd konštatoval vyššie, poistenie
v danom prípade zaniklo dňa 14.5.2016 a žalobkyňa vyššie uvedené peňažné plnenie zaplatila

žalovanémupozánikupoistenia.Žalovanýtakzískalmajetkovýprospechplnenímbezprávnehodôvodu,
čím sa bezdôvodne obohatil. Žalovaný základ ani výšku tohto nároku nenamietal.

40. Zhrnúc vyššie uvedené, súd žalobe aj v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
131,67 EUR.

41. Žalobkyňa si uplatnila aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 43,98 EUR od 17.7.2016
až do zaplatenia, od 17.8.2016 až do zaplatenia a od 17.9.2016 až do zaplatenia.

42. Veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania od dlžníka, pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením

peňažného záväzku (§ 517 Občianskeho zákonníka). Začiatok omeškania sa odvíja od splatnosti
dlhu. Vzhľadom k tomu, že Občiansky zákonník neustanovuje čas splnenia pri nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, súd vychádzal zo všeobecného ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobkyňapožiadala žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia až žalobou. V predchádzajúcich urgenciách
sa domáhala len vyplatenia odkupnej hodnoty. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 13.4.2017.
Splatnosť dlhu teda nastala dňa 14.4.2017 a prvým dňom omeškania je 15.4.2017. Súd preto zaviazal

žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 131,67 EUR od 15.4.2017 až do zaplatenia a v
prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol.

43. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

44. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit. ustanovením nar.vlády SR č.87/1995 Z.z.,
v znení účinnom v čase omeškania s plnením dlhu. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému
dňu omeškania s plnením dlhu bola vo výške 0 % ročne; po zvýšení o 5 perc.bodov je výška úrokov

z omeškania 5 % ročne.

45. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

47. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobkyňa mala v konaní takmer plný úspech (neúspech mala len v pomerne nepatrnej časti žaloby

vo vzťahu k príslušenstvu istiny), preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).