Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/72/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114211350
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6114211350.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci starostlivosti
o maloletého H. P. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Banskej Bystrici, dieťa matky W. U. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. U., W. XX,
zast. JUDr. Petrom Bacíkom, advokátom Advokátskej kancelárie Bacíková a spol. so sídlom Banská
Bystrica, Skuteckého 12 a otca Z.. D. S., R.., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., M. XX, o úpravu styku
otca s maloletým, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
31P/162/2014-553 zo dňa 17. 07. 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti prvého výroku, ktorým súd prvej inštancie upravil
styk otca s maloletým H. P. S. nar. XX. XX. XXXX :

„4. Počas zimných prázdnin každý nepárny rok od 23. 12. od 18:00 do 27. 12. do 18:00 a každý nepárny
rok od 27. 12. od 18:00 do 06. 01. do 18:00“ m e n í tak, že súd upravuje styk otca s maloletým H. P.
S. nar. XX. XX. XXXX na: 4. Počas zimných prázdnin každý nepárny rok od 23. 12. od 18:00 do 27. 12.
do 18:00 a každý párny rok od 27. 12. od 18:00 do 06. 01. do 18:00.

II. V ostatnej odvolaním napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým H. P. S., nar.
XX. XX. XXXX na: 1. Každý nepárny týždeň v roku od piatku od 18:00 do nedele do 18:00, 2. Každý rok

počas letných prázdnin od 16. 08. od 18:00 do 31. 08. do 18:00, 3. Každý párny rok počas veľkonočných
sviatkov od piatku od 13:00 do utorka do 13:00, 4. Počas zimných prázdnin každý nepárny rok od 23. 12.
od 18:00 do 27. 12. do 18:00 a každý nepárny rok od 27. 12. od 18:00 do 06. 01. do 18:00 (prvý výrok).
Otcaoprávnilmaloletéhoodmatkyvstanovenédniahodinyprevziaťpredvchodomdojejbytuazaviazal
maloletého matke odovzdať v stanovené dni a hodiny pred vchodom do jej bytu (druhý výrok). Matku
zaviazal maloletého na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s maloletým umožniť (tretí výrok). Súd prvej
inštanciemaloletémuH.P.S.,nar.XX.XX.XXXXajehorodičomuložilpovinnosťpodrobiťsaporadensko

- psychologickému procesu na referáte poradensko - psychologických služieb Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny v Banskej Bystrici (štvrtý výrok). Týmto zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica, č. k. 32P/146/2012 - 92 zo dňa 24. 07. 2012 vo výroku o úprave styku otca s maloletým
(piaty výrok). Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (šiesty výrok). Súd prvejinštancie priznal znalkyni J.. H. T., s miestom výkonu činnosti Prievidza, Traťová 9, znalečné vo výške
537,84 Eur (siedmy výrok). Súd prvej inštancie upravil učtáreň Okresného súdu Banská Bystrica, aby
znalkyni J.. H. T., vyplatila z celkovo priznanej sumy 537,84 Eur za znalecký výkon zapísaný v znaleckom

denníku znalkyne č. 913413 pod poradovým číslom 7/2016 sumu 200 Eur z položky D14 14 2016 a
sumu 268,92 Eur z rozpočtových prostriedkov súdu na účet vedený v R. U. a. s., pobočka R., číslo účtu
XXXXXXXXXX/XXXX (ôsmy výrok). Otca maloletého dieťaťa zaviazal zaplatiť znalkyni J.. H. T. znalečné
v sume 68,92 Eur na účet vedený v R. U. a. s., pobočka R., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 30
dní odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia (deviaty výrok). Štátu nepriznal nárok

na náhradu trov celkovo vo výške 693 Eur (desiaty výrok). Štátu priznal nárok na náhradu trov vo výške
224,08 Eur (jedenásty výrok). Otca maloletého dieťaťa zaviazal nahradiť trovy štátu v sume 224,08
Eur pripojeným príkazom na úhradu, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého
rozhodnutia (dvanásty výrok).

2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 26, § 25 ods. 2 prvá veta, § 37 ods. 1, § 37 ods.

2 písm. d) Zákona o rodine. V odôvodnení svojho rozhodnutia k úprave styku okresný súd uviedol,
že z písomných podaní a ústnych vyjadrení rodičov má jednoznačne a nepochybne preukázané, že v
súčasnosti styk otca s maloletým sa v zmysle rodičovskej dohody nerealizuje. Rodičia sa na rozsahu
styku s maloletým nevedia dohodnúť, každý má vlastnú predstavu, ktorú v priebehu konania podľa
aktuálneho výsledku dokazovania menili, prispôsobovali. Súd prvej inštancie preto návrh matky v

zmysle § 26 Zákona o rodine považoval za dôvodne podaný. Súd prvej inštancie mal preukázané,
že maloletý má v súčasnosti 10 rokov, plní si školské povinnosti, má mimoškolské aktivity, potrebuje
mať priestor na svoj osobnostný rozvoj, rozvíjať vzťahy s rovesníkmi, a preto stretávanie s otcom
potrebujeharmonogram,ktorýnazákladeuzavretejrodičovskejdohodetak,akobolaformulovanánemal
zabezpečené. Súd prvej inštancie preto dôvod matky, že maloletý na stretávanie s otcom potrebuje

harmonogram považoval za potrebný, ale aj odôvodnený. Vzhľadom na závažné tvrdenia matky, a to
epileptické ochorenie otca, vykonávanie adrenalínových športov otca s maloletým, nerešpektovanie jeho
veku, schopností, nedodržiavania stravovacích návykov, pitného režimu, zdravotného stavu maloletého,
čo otec poprel, súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie, ktoré bolo realizované
znalcamiztrochvednýchodborov.Zoznaleckéhoposudkuvypracovanéhoznalcomzodborupsychiatrie

a konzultantom z odboru psychológie vyplynul pozitívny vzťah maloletého k obidvom rodičom a potreba
rozšírenia kontaktu otca s maloletým, umožnenie kontaktu maloletého aj so širšou rodinou otca než
bolo dovtedy upravený a realizovaný neodkladným opatrením každý týždeň v piatok od 15:00 hod. do
18:00 hod., každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 14:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti
matky. Tiež znalecký posudok skonštatoval, že maloletý je stotožnený s matkinou predstavou jeho

stretávania sa s otcom a pravdepodobnosť ovplyvnenia maloletého vo vyjadreniach matkou, ktorá
pred maloletým rozoberá mnohé situácie o ktorých by maloletý nemal byť informovaný, čo by mohol
maloletý nevedome zneužívať a mohlo by mať vplyv na úpravu styku otca s maloletým. O možnom
ovplyvnení, aj keď nevedomom zo strany matky mal možnosť súd prvej inštancie sa presvedčiť priamo
výsluchom s maloletým, pri ktorom prezentoval opätovne predstavy stretávania sa s otcom tak, ako

boli prezentované matkou. Pri pohovore s maloletým súd prvej inštancie však zistil aj s odstupom
času, ktorý nastal od vykonania znaleckého dokazovania, že maloletý k otcovi prechováva vzťah,
neodmieta ho, chce byť s otcom, túži po jeho pozornosti, vadí mu, keď sa viacej venuje synovi jeho
priateľky a nie jemu, keď priateľkinmu synovi venuje väčšiu pozornosť, nerozpráva sa s ním. Znalecký
posudok znalkyne z odboru psychiatrie neriešil otázku zdravotného stavu otca a jeho schopnosti

zabezpečiť starostlivosť o maloletého, a preto súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie znalcom z
odboru neurológie. Z otcom predložených lekárskych správ neurologickej ambulancie Univerzitnej
nemocnice v Martine a znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru neurológie vyplýva, že
otec trpí diagnózou epilepsia, ktorú si nepripúšťal, avšak v priebehu súdneho konania konal zodpovedne
a svoj záujem, hodnoty podriaďuje jeho snaha stretávať sa s maloletým o čom svedčí aj podrobenie sa

medikamentóznej liečby, ktorú predtým odmietal. V tomto smere tvrdenie právneho zástupcu matky, že
otec sa takejto liečbe nepodrobuje, pretože to nevyplýva zo záveru Univerzitnej nemocnice v Martine,
tento záver však vyplýva zo správy z neurologickej ambulancie vo Zvolene, ktorú otec navštevuje, súd
prvej inštancie mal vyvrátené. Matka vedela už v čase uzatvárania rodičovskej dohody pri rozvode
manželstva o zdravotných problémoch otca a napriek tomu otcovi po dobu dvoch rokov umožňovala

vzájomné stretávanie sa. S ochorením otca boli, sú a budú spojené prejavy o ktorých už v roku 2014
maloletý bol poučovaný. Diagnóza otca podľa znaleckého posudku a správ z Univerzitnej nemocnice
v Martine nie sú dôvodom aby sa otec s maloletým nestretával. Otec svojim ochorením maloletého
neohrozuje. Súd prvej inštancie poznamenal, že nie je ničím nezvyčajným, že zverí maloleté dieťa dostarostlivosti rodiča s diagnózou otca. Je, ako znalec z odboru neurológie uviedol, potrebné aby bol
maloletýpoučenýoochoreníotcaaposkytovaníprvejpomoci,čomumatkazabránilatým,ženeumožnila
stretnutie maloletého s odborným lekárom otca, ktorý mohol maloletému poskytnúť informácie preto,

aby sa maloletý cítil s otcom istejšie, bezpečnejšie. Napriek tomu súd prvej inštancie však z výsluchu
maloletého zistil, že o ochorení otca vie, má jasnú predstavu o tom ako otcovi treba poskytnúť pomoc, a
to v rôznom prostredí (v budove, v prírode so signálom, bez signálu). Zároveň samotná matka uviedla, že
maloletý má poznatky o poskytovaní prvej pomoci získanej v rámci výučby v škole. Súd prvej inštancie
preto argumentáciu matky na v podstate obmedzenie styku otca s maloletým neakceptoval a dospel k

záveru, že je potrebné v prejednávanej veci upraviť rozsah styku otca s maloletým štandardne v súlade
so zaužívanou súdnou praxou, judikatúrou a zákonnou úpravou. Matka maloletého v konaní tvrdila
závažné okolnosti, ktorými sa súd prvej inštancie musel zaoberať a okrem preukázania ochorenia otca,
neboli zistené žiadne okolnosti pre ktoré by sa styk otca s maloletým nemal realizovať v štandardnom
rozsahu.

3. Pri samotnej úprave rozsahu styku oprávneného rodiča s maloletým súd prvej inštancie zobral
do úvahy tak okolnosti na strane maloletého, ako je jeho vek, zdravotný stav, plnenie školských,
mimoškolských aktivít a tiež okolnosti na strane oprávneného rodiča, v danom prípade otca, t. j.
vytvorenie bytových, materiálnych podmienok na stretávanie sa s maloletým a v neposlednom rade aj
vzájomnú vzdialenosť medzi ich bydliskami a možnosť zabezpečenia prepravy maloletého oprávneným

rodičom, ktorý nevlastní osobné motorové vozidlo, ani ho neužíva. Na prepravu maloletého využíva
vlakové spojenie. Súd na základe zisteného skutkového stavu nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by
nemal upraviť styk otca s maloletým štandardne v zmysle zaužívanej súdnej praxe, platnej judikatúry,
zákonnej úpravy a zohľadnení vyššie uvedených kritérií. Z uvedených dôvodov súd neakceptoval návrh
matky na úpravu styku otca s maloletým na každý nepárny týždeň v roku od soboty do nedele, naopak

akceptoval návrh otca na úpravu jeho styku s maloletým na každý nepárny týždeň v roku od piatku
18:00 hod. do nedele 18:00 hod. Pri určovaní nepárneho týždňa v roku súd prvej inštancie vychádzal
z doterajšej úpravy neodkladným opatrením, ktorá práve bola stanovená na nepárny týždeň v roku
preto, aby v bežnom kontakte otca s maloletým bolo kontinuálne pokračované. Takto upravený bežný
kontakt otca s maloletým počas školského roka umožní maloletému mať mimoškolské aktivity, pripraviť

sa na pondelňajšie vyučovanie, a tiež aklimatizáciu po návrate z domácnosti otca a plnenie školských
povinností na nasledujúci pracovný týždeň. Súd prvej inštancie ďalej upravil styk otca počas letných
prázdnin od 16. 08. od 18:00 hod. do 31. 08. do 18:00 hod., čiže umožnil otcovi v zmysle jeho
návrhu tráviť s maloletým letné prázdniny počas dvoch týždňov. Pri úprave konkrétneho obdobia súd
prvej inštancie vychádzal z rodičovskej dohody v ktorej obdobie letných prázdnin bolo medzi rodičmi

dohodnuté v uvedenom čase a rozsahu. Čas prevzatia a odovzdania maloletého súd prvej inštancie
upravil na 13:00 hod. z dôvodu, že z vyjadrenia otca vyplynulo, že ide o čas, ktorý zodpovedá aj
cestovnému poriadku, keďže otec nie je vlastníkom osobného motorového vozidla a ani žiadne osobné
motorové vozidlo neužíva. Styk otca s maloletým počas zimných prázdnin súd prvej inštancie neupravil
v zmysle návrhu otca z dôvodu, že nepovažoval za vhodné aby maloletý počas nepárneho roka trikrát

menil prostredie, čo je zaťažujúce. Súd prvej inštancie preto celé obdobie zimných prázdnin rozdelil na
polovicu a v rámci takéhoto rozsahu umožnil maloletému jeden rok celé vianočné sviatky tráviť s otcom a
jeho rodinou a druhý rok s matkou a jej rodinou a zároveň nepárny rok umožnil otcovi tráviť s maloletým
druhú časť zimných prázdnin, a to od počas obdobia Silvestra, Nového roka až do konca prázdnin.
Pri úprave času preberania a odovzdávania maloletého súd prvej inštancie sledoval zabezpečenie čo

najväčšej jednotnosti so zohľadnením režimu maloletého, umožnenia maloletému byť čo najdlhšie s
otcom.

4. Súd prvej inštancie miesto preberania a odovzdávania maloletého upravil pred vchodom do bytu
matky, pričom ide o štandardne súdom zaužívanú úpravu miesta preberania a odovzdávania rodičmi.

Súd prvej inštancie na strane otca nezistil žiadnu okolnosť spočívajúcu napríklad v jeho zdravotnom
stave, ktorá by mu bránila maloletého si od matky pred vchodom do jej bytu prevziať a aj odovzdať. Pre
úplnosťsúdprvejinštancie uviedol,žestretávanieoprávnenéhorodičasdieťaťomaajnákladyspojenés
jeho preberaním a odovzdávaním v zmysle platnej judikatúry sú na náklady oprávneného rodiča, a preto
uložil otcovi, oprávnenému, povinnosť prevziať a odovzdať maloletého pred vchodom do bytu matky.

5. K štvrtému výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil maloletému a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa
poradensko - psychologickému procesu súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním mal
preukázané, že rodičia vo výchove maloletého nie sú jednotní, majú absolútne odlišní prístup k výchove,vedeniumaloletého.Vosvojichpísomnýchpodaniachsaoznačiliskratkamisvojhomenaapriezviska.Vo
vyjadreniach na pojednávaní navzájom spochybňovali vyjadrenie druhého rodiča. Maloletý podľa správy
z psychologického vyšetrenia má neuroticko - psychosomatické ťažkosti pre pretrvávajúce chronické

nezhody medzi rodičmi, ako aj reálne ich extrémne polohy výchovných prístupov. Rodičia v priebehu
konania začali absolvovať poradensko - psychologický proces pri ktorom sa začali stanovovať úplne
najzákladnejšie pravidlá komunikácie. Maloletý má záujem byť so svojim otcom, avšak má výhrady voči
jeho prístupu k nemu, nerešpektovaniu jeho názorov. Súd preto nie len rodičom, ale aj maloletému
nariadil výchovné opatrenie v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, a to povinnosť podrobiť sa

poradensko - psychologickému procesu na referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici. Nariadením tohto výchovného opatrenia súd prvej inštancie
sledoval potrebu zlepšenia rodičovskej komunikácie, vzájomného rešpektovania sa rodičov navzájom,
zjednotenia sa pri výchove maloletého a v neposlednom rade rešpektovanie maloletého už ako 10
ročného dieťaťa, ktoré začína byť v citlivom veku a je potrebné preto už primerane jeho veku rešpektovať
jeho predstavy, túžby, želania. Súd prvej inštancie pri nariaďovaní tohto výchovného opatrenia zohľadnil

samotný návrh právneho zástupcu matky, ktorý navrhoval nariadiť toto výchovné opatrenie rodičom s
čím opatrovník maloletého sa plne stotožnil.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej v texte len ,,CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu,

vzhľadom na nesporový charakter konania.

7. Z obsahu súdneho spisu súd prvej inštancie ďalej zistil, že ustanovená znalkyňa vypracovala
znalecký posudok zapísaný pod por.č. 7/2016 riadne, v súdom stanovenom počte rovnopisov a včas.
Vo vyúčtovaní si uplatnila len hodinovú odmenu za vykonaný znalecký úkon a paušálnu náhradu.

Náhradu hotových výdavkov si neuplatnila. Súd prvej inštancie preto preskúmal vyúčtovanie znalkyne
za podaný znalecký úkon a zistil, že je v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 491/2004 Z.z. Súd prvej
inštancie pri hodnotení účelnosti a primeranosti jednotlivých úkonov vychádzal zo svojich skúseností
z iných obdobných prípadov a použil komparatívnu metódu hodnotenia. V danom konaní ustanovená
znalkyňa sa oboznámila s rozsiahlym spisovým materiálom, zdravotnou dokumentáciou otca maloletého

a vykonala dňa 12. 08. 2016 odborné vyšetrenie otca maloletého v rozsahu 2 a pol. hodiny. S
prihliadnutím na skúsenosti súdu z prípadov, v ktorých bolo nariadené znalecké dokazovanie z odboru
zdravotníctvo a farmácia, zohľadňujúc rozsah spisového materiálu a zdravotnej dokumentácie potrebnej
na oboznámenie sa s vecou a obtiažnosť znaleckého úkonu, súd prvej inštancie považoval uplatnenú
tarifnú odmenu znalkyne za časovo primeranú a preto priznal znalkyni MUDr. XXX T. odmenu v zmysle

jej vyúčtovania vo výške 537,84 Eur. Na vyplatenie priznanej odmeny súd prvej inštancie upravil učtáreň
Okresného súdu v Banskej Bystrici tak, aby odmenu vo výške 200 Eur vyplatila z položky D14 14
2016 (preddavok zložený otcom maloletého dieťaťa) a zvyšok vo výške 268,92 Eur z rozpočtových
prostriedkov súdu.

8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že trovy znaleckého dokazovania vykonané znalkyňou z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria predstavovali sumu 848,16 Eur, z ktorej jedna polovica
na ktorej by sa mal podieľať každý z rodičov predstavuje sumu 424,08 Eur. V danom prípade sú u matky
splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. Matka maloletého je poberateľkou rodinného
prídavku, príspevku na rozvedenú manželku a výživného na maloleté dieťa. Je vlastníčkou bytu, má

jednu vyživovaciu povinnosť. Matke bol priznaný nárok na právnu pomoc v zmysle zákona č. 327/2005
Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, je oslobodená od súdnych poplatkov, štát
preto nemá voči nej nárok na náhradu trov vo výške 424,08 Eur. Otec dieťaťa je SZČO, v súčasnosti má
do septembra 2017 pozastavenú činnosť, pracuje na dohody s priemerným čistým mesačným príjmom
od 500 do 700 Eur, má bežné výdavky. Má jednu vyživovaciu povinnosť, je spoluvlastníkom pozemkov -

trvalých trávnatých porastov, chovateľského prístrešku, bytu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, u otca
maloletého dieťaťa nie sú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. Otec maloletého
dieťaťa zložil preddavok v sume 200 Eur, je preto povinný nahradiť trovy štátu, ktoré boli vyplatené za
znalecké dokazovanie len vo zvyšnej časti v sume 224,08 Eur (424,08 Eur - 200 Eur). Súd prvej inštancie
preto rozhodol tak, že štát má právo na náhradu trov konania v sume 224,08 Eur a uložil povinnosť

otcovi uhradiť uvedenú sumu v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

9. Trovy znaleckého dokazovania vykonané znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
neurológia vznikli vo výške 537,84 Eur, z ktorých jedna polovica, na ktorej by sa mal podieľať každýz rodičov predstavuje sumu 268,92 Eur. Nakoľko matke bol priznaný nárok na právnu pomoc, je
oslobodená od súdnych poplatkov a štát nemá voči nej nárok na náhradu trov vo výške 268,92 Eur. Otec
maloletého dieťaťa nespĺňa podmienky oslobodenia od súdnych poplatkov a preto mu vznikla povinnosť

nahradiť jednu polovicu v sume 268,92 Eur. Keďže však otec zložil preddavok v sume 200 Eur na
vyplatenie ktorého znalkyni súd prvej inštancie upravil učtáreň Okresného súdu v Banskej Bystrici, súd
prvej inštancie uložil otcovi maloletého dieťaťa zaplatiť zvyšnú sumu vo výške 68,92 Eur (268,92 Eur -
68,92 Eur) priamo znalkyni v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia.

10. O náhrade trov štát súd prvej inštancie rozhodol analogicky s poukazom na znenie § 49 ods. 1 a §
49 ods. 2 CMP. Celkovo v konaní štát platil z rozpočtových prostriedkov sumu 917,08 Eur (648,16 Eur +
268,92 Eur), z ktorých má štát nárok na náhradu v sume 224,08 Eur. S prihliadnutím na vyššie uvedené
skutočnosti, súd prvej inštancie uložil povinnosť otcovi na ich náhradu. Vzhľadom na oslobodenie matky
od súdnych poplatkov súd prvej inštancie rozhodol, že štát nemá nárok na náhradu trov vo výške 693
Eur (424,08 Eur + 268,92 Eur).

11. Proti prvému výroku rozsudku podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie matka
maloletého. Matka podala odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“). Súd podľa nej nezohľadnil osobitnosti
prípadu, ktorý v dôsledku rozsiahleho dokazovania trvá už tri roky a v ktorom sa nepodarilo vyriešiť

základné problematické body stretávania sa otca s maloletým H.. Podľa matky súd nezobral názor
dieťaťa do úvahy ani čiastočne a absolútnu ignoráciu názoru dieťaťa podľa nej ani ničím neodôvodnil.
Súd prvej inštancie sa podľa jej názoru nedostatočne vysporiadal s otázkou epileptického ochorenia
otca. S výsledkami najmä neurologického znaleckého posudku sa súd prvej inštancie podľa jej názoru
nevysporiadal dostatočne. Na záver matka považovala za dôležité upozorniť na úpravu styku počas

zimných prázdnin, ktoré súd prvej inštancie upravil na každý nepárny rok od 23. 12 od 18:00 do 27. 12
do 18:00 a každý nepárny rok od 27. 12 od 18:00 do 06. 01. do 18:00. Matka nevie, či išlo o zámer súdu,
v dôsledku ktorého bude syn prakticky celé zimné prázdniny vrátane vianočných sviatkov jeden rok u
jedného rodiča a druhý rok u druhého rodiča, alebo išlo len o chybu z nepozornosti. Tak či onak s takýmto
rozsahom stretávania matka nesúhlasí a myslí si, že ani samotný otec by nesúhlasil s tým, aby jeden rok

(párny) so synom počas vianočných sviatkov vôbec nebol. Vzhľadom na uvedené matka navrhla, aby
odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok a upravil styk otca s maloletým v rozsahu
prednesu na pojednávaní dňa 17.07.2017 na každý nepárny týždeň od soboty od 08:30 hod. do nedele
do 17:00 hod. V ostatnom rozsudok súdu prvej inštancie nenapadla. Matkin advokát si uplatnil nárok na
náhradu trov právneho zastupovania v odvolacom konaní.

12. Proti rozsudku podal včas odvolanie aj otec maloletého a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) a d)
CSP. Z vecných záverov odvolaním napadnutého rozhodnutia požaduje zmeniť formuláciu úpravy styku
so synom počas zimných prázdnin, kde okresný súd v dôsledku chyby v písaní uviedol v bode 4.: ,,Počas
zimných prázdnin každý nepárny rok od 23. 12. od 18:00 do 27. 12. do 18:00 a každý nepárny rok od

27. 12. od 18:00 do 06. 01. do 18:00.“ Tu by podľa otca mala logicky druhá časť vety znieť ,,...a každý
párny rok od 27.12 od 18:00 do 06.01“ tak aby syn mohol byť s oboma rodičmi počas zimných sviatkov,
resp. prázdnin. Podľa otca okresný súd nereflektoval jeho požiadavku vo veci preberania syna. V jeho
návrhu úpravy styku, keďže nevlastní a nepoužíva motorové vozidlo žiadal aby matka si po styku syna
s otcom prebrala syna pred dverami jeho bytu. Matka a podľa neho ani okresný súd si neuvedomujú

koľko času mu trvá cesta za synom. Inak otec s úpravou styku súhlasí. Ďalej nesúhlasí s platbou trov
konania vo výške 224,08 Eur + 68,92 Eur (kde okresný súd spravil chybu v rozsudku v bode 46. pri
výpočte sumy 68,92 Eur (268,92 - 68,92 Eur, kde má byť 268,92 Eur - 200 Eur). Požadované náklady
podľa neho nezavinil a ani nevyvolal, preto odmieta tieto trovy hradiť zo svojich prostriedkov, nakoľko
súdny spor nezačal, ale len bránil svoje základné ľudské a rodičovské práva. Otec je jednoznačne

presvedčený o tom, že v predmetnom konaní je namieste postup v súlade s § 257 CMP, preto tu sú
dôvody hodné osobitného zreteľa. K nariadenému poradensko-psychologického procesu otec uviedol,
že pri ignorácii pravidiel zo strany matky, sú pre neho spoločné konzultácie stratou času a financií.
Osobne nikdy nebude schopný súdu preukázať účelnosť zavedenia tohto opatrenia, keďže táto účelnosť
nezávisí iba od neho a preto navrhol aby mu boli umožnené konzultácie aj formou telefonickej, resp.

elektronickej komunikácie s kompetentnou osobou. Na základe uvedeného navrhol aby krajský súd
zmenil znenie bodu č. 4 úpravy styku otca so synom na: ,,Počas zimných prázdnin každý nepárny rok
od 23. 12 od 18:00 do 27. 12 do 18:00 a každý párny rok od 27.12 od 18:00 do 06.01 nasledujúceho
roku, do 18:00“. Uložil povinnosť matke dieťaťa preberať syna po styku s otcom pred dverami bytu otca aotcovi povinnosť preberať syna na styk pred bytom matky, ak sa písomnou cestou nedohodnú inak. Aby
súd zrušil povinnosť platby trov znaleckého posudzovania zo strany otca, a zmenil napadnutý rozsudok
súdu, v časti rozhodnutia o trovách konania tak, že štát nemá nárok na náhradu trov konania zo strany

otca, ktorý dané náklady nezavinil ani nevyvolal, naopak súdu včas (dňa 22.12.2014) doručil potrebné
dôkazné materiály zo strany odborníkov z odboru neurológie. A uložil štátu povinnosť do troch dní
po nadobudnutí platnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia uhradiť otcovi vzniknuté nespravodlivé
priame náklady, napr. platby preddavkov súdnym znalcom vo výške 2 x 200 Eur = 400 Eur. Žiadal uložiť
povinnosť výchovného opatrenia pravidelných poradensko-psychologických konzultácií na strane matky

a syna, minimálne raz za dva mesiace; otcovi umožnil realizovať konzultácie aj formou telefonického
rozhovoru, resp. elektronickej komunikácie s kompetentnou osobou.

13. K odvolaniu matky podal otec vyjadrenie. Matkou v odvolaní navrhovaný režim stretávania len na
každú druhú sobotu/nedeľu je pre neho neakceptovateľný. Najlepší záujem dieťaťa nemožno podľa otca
priamo stotožňovať s jeho vôľou a k svojmu ochoreniu uviedol, že lieky užíva od januára 2016 a užíva

ich pravidelne.

14. K odvolaniu matky a otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Kolízny opatrovník mal za to, že takto
upravený styk umožní maloletému mať mimoškolské aktivity, pripraviť sa na vyučovanie na pondelok
a tiež bude mať priestor na aklimatizáciu v domácnosti matky po návrate od otca. Takto bude mať

maloletý a jeho otec dostatok priestoru na to, aby mohli plnohodnotne tráviť spoločný čas, ktorý
majú určený. Kolízny opatrovník rovnako ako obaja rodičia maloletého poukázal na skutočnosť, že
pravdepodobne z dôvodu nepozornosti súd prvej inštancie upravil styk počas zimných prázdnin len
v nepárnom roku. K odvolaniu otca, v ktorom žiadal, aby bola matke uložená povinnosť preberať
maloletého po styku s otcom pred bytom otca, kolízny opatrovník uviedol, že otec nepreukázal v konaní

žiadnu okolnosť, ktorá by mu bránila v tom, aby dieťa po skončení styku s ním odovzdal matke pred
jej bytom. Podľa kolízneho opatrovníka je za daného stavu nevyhnutné, aby sa rodičia a maloletý
podrobovali poradensko-psychologickému procesu a pracovali na zlepšení vzájomnej komunikácie a
vzájomných vzťahoch. Obaja rodičia sa musia naučiť vzájomne sa rešpektovať a tiež rešpektovať
primerane veku dieťaťa jeho názory. Jedine tak bude mať maloletý vytvorení pokojné prostredie pre

rozvoj svojej osobnosti. Kolízny opatrovník ďalej nesúhlasil s tým, aby otec realizoval poradenský proces
prostredníctvom telefonických rozhovorov a elektronickej komunikácie. Nie je podľa neho možné zlepšiť
vzájomnú komunikáciu a vzájomné vzťahy medzi členmi rodiny bez toho, aby sa členovia rodiny osobne
stretávali,abymedzinimidochádzalokosobnejkomunikácii. Vzhľadomnauvedenéskutočnosti,kolízny
opatrovník odporučil napadnutý rozsudok zmeniť v časti úpravy styku počas zimných prázdnin, a to tak,

aby bol otec oprávnený sa s maloletým stretávať každý nepárny rok od 23.12 od 18:00 27. 12 do 18:00 a
každý párny rok od 27.12 od 18:00 do 06.01 do 18:00. V ostatných častiach kolízny opatrovník odporučil
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

15. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého. Matka k odvolacej námietke otca, aby to bola ona,

kto bude povinný dieťa nosievať k nemu na styk uviedla, že otec nevlastní motorové vozidlo z vlastného
rozhodnutia, ona z objektívnych dôvodov. Otec má vodičský preukaz a týmto viackrát odôvodňoval
svoje stanoviská v konaní vo vzťahu k tomu, že keď má vodičský preukaz, tak jeho ochorenie nemôže
byť tak vážne. Otec už využil možnosť dopraviť sa na styk autom svojej priateľky. Je preto len a len
rozhodnutím otca to, akým spôsobom zabezpečuje prevoz dieťaťa. Matka ďalej konštatovala, že ak je

pre otca zaťažujúce, chodievať pre syna do Banskej Bystrice a znášať náklady s tým, aby mohol byť s
vlastným synom, nikto ho do toho nenúti. K úprave styku má matka za to, aby otec syna vracal o 17tej
hodine v nedeľu, nakoľko nedodržiava dobu odovzdania dieťaťa načas, obzvlášť má tendenciu chodiť
neskoro - meškávať.

16. Matka maloletého sa vyjadrila aj k vyjadreniu otca. Poukázala najmä na synove vyjadrenie, že s
otcom tak často, ako mu to súd určuje byť nechce.

17. K vydreniu matky sa vyjadril aj otec maloletého. Vo vyjadrení otec uviedol, že vďaka súdnemu
procesu vníma mieru zmenu správania sa matky k lepšiemu a v následnosti na to aj zlepšený synov

postoj. Na záver uviedol, že syn sa dobre učí, chystal sa na školskú súťaž Všetkovedko 2017, bol mu
pochválený p. triednou učiteľkou na rodičovskom združení z čoho má radosť a poukázal, že na tom má
určite zásluhu aj jeho matka.18. Dňa 16. 01. 2018 bolo krajskému súdu osobne doručené podanie matky maloletého v ktorom uviedla
dôvody, pre ktoré namieta (podáva sťažnosť na) sudkyňu J.. Z. Y. a jej postupy.

19. Podľa § 53 ods. 3 prvej vety CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v
procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada.

20. Na podanie matky maloletého zo dňa 16. 01. 2018, v ktorom namietala sudkyňu J.. Z. Y. a jej
postupy, odvolací súd neprihliadol s poukazom na § 53 ods. 3 prvej vety CSP, nakoľko bola vyjadrením

nespokojnosti matky s procesným postupom sudkyne. Dôvody pre posúdenie námietky zaujatosti
zákonného sudcu nadriadeným súdom preto neboli dané.

21. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej v texte
len ,,CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej v texte len ,,CMP“), bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a

contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v časti prvého výroku, ktorým súd prvej inštancie upravil styk
otca s maloletým XX:XX P. S. nar. XX. XX. XXXX na: 4. Počas zimných prázdnin každý nepárny rok od
23. 12. od 18:00 do 27. 12. do 18:00 a každý nepárny rok od 27. 12. od 18:00 do 06. 01. do 18:00 podľa
§ 388 CSP zmenil tak, že upravil styk otca s maloletým H. P. S. nar. XX. XX. XXXX na: 4. Počas zimných
prázdnin každý nepárny rok od 23. 12. od 18:00 do 27. 12. do 18:00 a každý párny rok od 27. 12. od

18:00 do 06. 01. do 18:00. V ostatnej odvolaním napadnutej časti (zvyšná časť prvého výroku, druhý,
štvrtý, deviaty, jedenásty a dvanásty výrok) a súvisiacich výrokoch (tretí, piaty a šiesty výrok) rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

22. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

24. Odvolatelia vo svojich odvolaniach poukázali na skutočnosť, že okresný súd pravdepodobne z
dôvodu nepozornosti upravil styk otca s maloletým počas zimných prázdnin len v nepárnom roku.
Odvolací súd po preštudovaní ich odvolaní konštatuje, že sú v tejto časti dôvodné a to z nasledovných
dôvodov:

25. Z výrokovej časti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie upravil
styk otca s maloletým H. P. S., nar. XX. XX. XXXX na: 4. Počas zimných prázdnin každý nepárny rok
od 23. 12. od 18:00 do 27. 12. do 18:00 a každý nepárny rok od 27.12. od 18:00 do 06. 01. do 18:00
(č. l. 553 spisu).

26. Odvolací súd z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku ďalej zistil, že k danému výroku súd
prvej inštancie uviedol, že: ,,Súd preto celé obdobie zimných prázdnin rozdelil na polovicu a v rámci
takéhoto rozsahu umožnil maloletému jeden rok celé vianočné sviatky tráviť s otcom a jeho rodinou a
druhý rok s matkou a jej rodinou a zároveň nepárny rok umožnil otcovi tráviť s maloletým druhú časť
zimných prázdnin, a to počas obdobia Silvestra, Nového roka až do konca prázdnin“ (č. l. 572 spisu).

27. Krajský súd ako súd odvolací na základe uvedeného konštatuje, že okresný súd v predmetnej
časti nerozhodol správne, nakoľko úprava styku tak ako je obsiahnutá vo výrokovej časti rozsudku by
znamenala, že každý nepárny rok počas celých zimných prázdnin by mal otec maloletého u seba, čo
by ale nebolo v záujme maloletého a je aj v rozpore s odôvodnením rozhodnutia, v ktorom súd prvej

inštancie uviedol, že preto celé obdobie zimných prázdnin rozdelil na polovicu.

28. Na základe uvedeného krajský súd ako súd odvolací predmetnú časť prvého výroku zmenil v zmysle
§ 388 CSP tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

29. Matka maloletého podala odvolanie len voči prvému výroku, pričom navrhla aby bol styk upravený
každý nepárny týždeň od soboty od 08:30 hod. do nedele do 17:00 hod. Matka poukázala na skutočnosť,
že súd nezobral do úvahy názor dieťaťa čím podľa nej nesledoval jeho najlepší záujem dieťa a rovnako
sa nedostatočne vysporiadal s otázkou epileptického ochorenia otca.30. Krajský súd sa s predmetnými odvolacími námietkami matky nestotožnil a to z nasledovných
dôvodov:

31. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa.

32. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

33. Medzinárodné pramene práva, európska judikatúra, ako aj slovenský Zákon o rodine úplne
jednoznačným spôsobom majú postoj k postaveniu rodičov pri realizácii výkonu ich rodičovských práv
a povinností. Pokiaľ rodič má záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa a nespráva sa

spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, potom je súd
povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a zabezpečil jeho riadnu
realizáciu. Pri rozhodovaní o akejkoľvek otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností,
treba aplikovať povinnosti, ktoré štátu vyplývajú z pozitívneho záväzku v rodinnoprávnych vzťahoch.
Dieťa musí byť vychovávané v ovzduší priateľskom k druhému rodičovi, nie manipulované, citovo

vydierané, programované, alebo korumpované. Žiadna z týchto výchovných metód nemôže napomôcť
dosiahnuť cieľ výchovy tak, ako to formuluje Dohovor o právach dieťaťa.

34. Odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre úpravu styku tak ako
to v odvolaní navrhovala matka. Súd zdôrazňuje, že konfrontačné správanie rodičov nie je na prospech

maloletého a apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletého,
aby nadradili záujmy maloletého dieťaťa nad vlastné nespracované negatívne emócie a uvedomili si
základnú potrebu dieťaťa, korelujúcu s jeho právom na starostlivosť obidvoch rodičov. Obaja rodičia
majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí
pritom byť záujem dieťaťa. Súd dáva do pozornosti obom rodičom aj zásady vyplývajúce z Dohovoru o

právach dieťaťa, tvoriaceho súčasť nášho právneho poriadku, ktoré pri svojom rozhodovaní súd rovnako
zohľadňoval. Dieťa na plný a harmonický rozvoj svojej osobnosti potrebuje lásku a porozumenie. Každý
z rodičov je povinný vychovávať dieťa v úcte k druhému rodičovi a pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k
nemu. Popri matke má nezastupiteľnú úlohu aj mužský vzor. Každé dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývin
kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných

konfliktov neprenášali na dieťa a nepoužívali ho ako nástroj vzájomného boja.

35. Za podstatné odvolací súd považuje, že okresný súd rešpektoval názor dieťaťa tak, ako mu to ukladá
Dohovor o právach dieťaťa, Zákon o rodine v § 43 ods. 1, ako aj § 38 CMP. Na pojednávaní konanom dňa
17. 07. 2017 súd prvej inštancie maloletého riadne vypočul. Maloletý síce prejavil predstavy stretávania

tak ako boli prezentované matkou ale podľa odvolacieho súdu aj z odkazom na vyššie uvedené nie
je možné spájať názor dieťaťa z jeho najlepším záujmom. Nie je preto pravdivé ani tvrdenie matky v
odvolaní, že okresný súd absolútnu ignoráciu názoru dieťa ničím neodôvodnil. Na osemnástej strane
rozsudku okresný súd uviedol, že: „O možnom ovplyvnení, aj keď nevedomom zo strany matky mal
možnosť súd sa presvedčiť priamo výsluchom maloletého, pri ktorom prezentoval opätovne predstavy

stretávania sa s otcom tak, ako boli prezentované matkou. Pri pohovore s maloletých súd však zistil aj
s odstupom času, ktorý nastal od vykonania znaleckého dokazovania, že maloletý k otcovi prechováva
vzťah, neodmieta ho, chce byť s otcom, túži po jeho pozornosti, vadí mu, keď sa viacej venuje synovi
jeho priateľky a nie jemu, keď priateľkinmu synovi venuje väčšiu pozornosť, nerozpráva sa s ním". Nie
je pravdivé ani tvrdenie matky, že súd sa rovnako nedostatočne vysporiadal aj s otázkou epileptického

ochorenia otca. Na devätnástej strane rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že: ,,Diagnóza otca podľa
znaleckého posudku a správ z Univerzitnej nemocnice v Martine nie sú dôvodom aby sa otec s
maloletým nestretával. Otec svojim ochorením maloletého neohrozuje. Súd poznamenáva, že nie je
ničím nezvyčajným, že zverí maloleté dieťa do starostlivosti rodiča s diagnózou otca. Znalec z odboru
neurológie uviedol, že je potrebné aby bol maloletý poučený o ochorení otca a poskytovaní prvej pomoci,

čomu matka zabránila tým, že neumožnila stretnutie maloletého s odborným lekárom otca, ktorý mohol
maloletému poskytnúť informácie preto, aby sa maloletý cítil s otcom istejšie, bezpečnejšie. Napriek
tomu súd však z výsluchu maloletého zistil, že o ochorení otca vie, má jasnú predstavu o tom ako otcovi
treba poskytnúť pomoc, a to v rôznom prostredí (v budove, v prírode so signálom, bez signálu). Zároveňsamotná matka uviedla, že maloletý má poznatky o poskytovaní prvej pomoci získanej v rámci výučby
v škole. Diagnóza otca podľa znaleckého posudku a správ z Univerzitnej nemocnice v Martine nie sú
dôvodom aby sa otec s maloletým nestretával. Súd preto argumentáciu matky na obmedzenie styku otca

s maloletým neakceptoval a dospel k záveru, že je potrebné v prejednávanej veci upraviť rozsah styku
otca s maloletým štandardne v súlade so zaužívanou súdnou praxou, judikatúrou a zákonnou úpravou.
Pri takejto úprave styku otca s maloletým súd umožní realizovať v záujme práve maloletého a otca byť
spolu v kontakte, vytvárať si pocit spolupatričnosti, a to aktívnym trávením voľného času. Je však len na
otcovi aby rešpektoval svoj zdravotný stav a odporúčania svojich lekárov a v tomto smere prispôsobil

program a aktivity realizované s maloletým v zmysle doporučenia pribratého znalca, neurológa“.

36. Znalkyňa J.. H.Q. v znaleckom posudku doručenom okresnému súdu dňa 07.09.2016 okrem iného
uviedla, že stretávaniu otca sa so synom v súvislosti s jeho epileptickým ochorením nie je možné
zamedzovať, nakoľko dochádza k porušeniu rodičovských práv a základných ľudských práv. Podľa
znalkyne má byť maloletý Jakub v prvom rade poučený odborníkom o postupe, ktorý má použiť, ak

jeho otec dostane epileptický záchvat, pričom zdravotný stav otca mal. K. nebude mať vplyv na kvalitu
osobnej starostlivosti poskytovanej dieťaťu zo strany otca, pokiaľ otec bude rešpektovať odborných
lekárov, neurológov a určité obmedzenia pri jednotlivých aktivitách.

37. Odvolací súd konštatuje, že nakoľko ide o chlapca je žiaduce, aby poznal aj mužské modely

správania, ktoré mu má poskytnúť predovšetkým jeho otec. Vzťah maloletého ku svojmu otcovi je
potrebné rozvíjať, je nevyhnutné, aby otec s maloletým trávil čo najviac času, aby sa vzťah maloletého
k otcovi prehlboval. Je ale tiež potrebné, aby otec rešpektoval svoj zdravotný stav, odporúčania lekárov
a prispôsobil program a aktivity realizované s maloletým, zároveň aby otec rešpektoval vôľu maloletého
pri plánovaní spoločného programu z dôvodu, aby nenastalo to, že maloletý bude odmietať kontakt s

ním. Otec teda musí rešpektovať osobnosť dieťaťa, jeho schopnosti, záujmy, tak aby vytvoril podmienky
na pozitívny rozvoj dieťaťa vzhľadom k jeho individualite. Styk upravený súdom prvej inštancie, odvolací
súd považuje za primeraný, otec má vytvorené podmienky pre starostlivosť o syna. Maloletý si pobytom
u otca vytvorí k otcovi bližší vzťah, čím sa vytvoria podmienky na realizáciu práva maloletého dieťaťa
na výchovu od oboch rodičov. Súd prvej inštancie správne upravil tzv. ,,bežný styk“ otca s maloletým

aj počas školského roka a preto odvolaním napadnutý prvý výrok v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

38. Otec maloletého odvolaním napadol aj druhý výrok pričom uviedol, že nesúhlasí s tým aby
maloletého po styku s ním mal povinnosť odovzdať matke v stanovené dni a hodiny pred vchodom do jej

bytu, pričom navrhol, nakoľko nevlastní a nepoužíva motorové vozidlo, aby súd uložil povinnosť matke
preberať maloletého po styku s ním pred dverami jeho bytu.

39. Krajský súd k danej námietke otca zhodne s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že stretávanie
oprávneného rodiča s dieťaťom ako aj náklady spojené s jeho preberaním a odovzdávaním v zmysle

platnej judikatúry sú náklady oprávneného rodiča a preto súd prvej inštancie správne uložil otcovi
povinnosť prevziať a odovzdať maloletého pred vchodom do bytu matky. Otec v konaní nepreukázal
žiadnu okolnosť, okrem toho že nevlastní motorové vozidlo, ktorá by mu objektívne bránila v tom, aby
dieťa po skončení styku odovzdal matke pred jej bytom.

40. Otec maloletého vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že nesúhlasí s povinnosťou nahradiť trovy štátu v
sume 224,08 Eur ako aj zaplatiť znalečné v sume 68,92 Eur s poukazom na to, že požadované náklady
nezavinil a ani nevyvolal, nakoľko súdny spor nezačal. Otec je presvedčený, že v predmetnom prípade
bol namieste postup v zmysle § 257 CMP, pretože tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa.

41. K predmetnej námietke otca, aby súd aplikoval postup v zmysle § 257 CMP nakoľko on súdny spor
nezavinil odvolací súd uvádza, že:

42. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.44. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

45. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

46. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v
okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov
hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán
sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde
a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že

pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je
namieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP

47. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že požadované náklady nezavinil, nakoľko on súdny spor nezačal
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danom príde sa jedná o mimosporové konanie v ktorom

je prvoradý vždy záujem maloletého dieťa. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie správne
rozhodol tak, aby sa obaja rodičia rovnakou mierou podieľali na náhrade trov znaleckého dokazovania,
t.j. každý v jednej polovici, pričom na strane matky boli splnené podmienky na oslobodenie od súdnych
poplatkov. Navyše v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že otec maloletého je SZČO,
pričom pracuje na dohody s priemerným príjmom od 500 do 700 Eur netto. Má jednu vyživovaciu

povinnosť, pričom je vlastníkom viacerých nehnuteľností. Vzhľadom na výšku príjmu otca, berúc do
úvahy jeho výdavky (výživné na syna), je odvolací súd toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach
otca uhradiť trovy konania štátu vo výške 224,08 Eur ako aj znalečné vo výške 68,92 Eur. Finančná
situácia otca nie je takej povahy, ktorá by predstavovala dôvod hodný osobitného zreteľa opodstatňujúci
aplikáciu § 257 CSP, t.j. zbavenie otca povinnosti nahradiť trovy štátu ako aj znalečného v predmetnom

konaní. Pokiaľ okresný súd spravil zrejmú chybu v odôvodnení rozsudku v bode 46. pri výpočte sumy
68,92 Eur (268,92 - 68,92 Eur, kde má byť 268,92 Eur - 200 Eur), nemá to vplyv na vecnú správnosť
rozhodnutia.

48. Otec na záver svojho odvolania namietal štvrtý výrok predmetného rozhodnutia, ktorým ho súd

prvej inštancie spoločne s matkou maloletého a maloletým podrobil poradensko - psychodogickému
procesu. Otec uviedol, že sú pre neho spoločné konzultácie stratou času a financií, preto navrhol aby
súd uložil povinnosť výchovného opatrenia len na strane matky a syna, navrhol aby mu boli umožnené
konzultácie formou telefonickej, resp. elektronickej komunikácie s kompetentnou osobou. Odvolací súd
sa s predmetným odvolacím návrhom otca nestotožnil a to z nasledovných dôvodov:

49. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že rodičia maloletého nie sú vo výchove maloletého
jednotní, majú odlišný prístup k výchove a vedeniu dieťaťa. Ich neprimeraná komunikácia a neustále
nezhody majú negatívny dopad na psychické prežívanie maloletého dieťaťa. Maloletý prejavuje záujem
stretávať sa so svojím otcom, avšak má výhrady voči nerešpektovaniu jeho názorov. Podľa kolízneho

opatrovníka je za daného stavu nevyhnutné, aby sa rodičia a maloletý podrobovali poradensko-
psychologickému procesu a pracovali na zlepšení vzájomnej komunikácie a vzájomných vzťahoch.
Obaja rodičia sa musia naučiť vzájomne sa rešpektovať a tiež rešpektovať primerane veku dieťaťa jeho
názory. Za daného stavu je podľa odvolacieho súdu nevyhnutné, aby sa rodičia a maloletý podrobovali
poradensko-psychologickému procesu a pracovali na zlepšení vzájomnej komunikácie a vzájomných

vzťahov. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že sám otec vo svojom odvolaní uviedol, že stretnutia
na referáte poradensko-psychologických služieb hodnotí ako mierne pozitívne. V prípade, že obaja
rodičia budú dodržiavať rady psychológa a obaja budú nastolené pravidlá dodržiavať, určite dôjde k
zlepšeniu vzťahov medzi nimi a maloleté dieťa bude mať vytvorené pokojné prostredie pre rozvoj svojej
osobnosti. Zvolenie postupov a spôsobu poradensko - psychodogickému procesu je na príslušnom

orgáne.

50. Výrok, ktorým teda okresný súd obom rodičom ako aj maloletému dieťaťu uložil povinnosť
zúčastňovaťsaporadensko-psychologickéhoprocesunareferáteporadensko-psychologickýchslužiebÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici odvolací súd nemal dôvod zmeniť, pretože
v tomto smere nariadené výchovné opatrenie súdu je výchovným prostriedkom k náprave narušených
vzťahov, ktoré boli zistené nielen medzi otcom a maloletým ale predovšetkým vo vzťahu rodičov pri

výkone ich rodičovských práv a povinností.

51. Na základe uvedeného krajský súd ako súd odvolací rozhodnutie súdu prvej inštancie v ostatnej
odvolaním napadnutej časti podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

52. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov nenapadnutých odvolaním, ponechal nedotknutý bez
preskúmavania v zmysle § 367 ods. 2 CSP.

53. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
52 CMP.

54. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu,
u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia
zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo

tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods.
1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).