Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. máj 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715209763
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715209763.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: Slovenská realitná
kancelária, s.r.o., IČO 36 641 430, so sídlom Bystrický rad 69, 960 01 Zvolen, zastúpenej advokátskou
kanceláriou Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovanému: X. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX W. XXX, zastúpenému advokátskou

kanceláriou Brázdil & Brázdilová, so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 4 500,- eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne a na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen z 24.10.2016 č. k. 6C/252/2015-160, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen z 24.10.2016 č. k. 6C/252/2015-160 zrušuje a vec mu vracia na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3 750,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne z uvedenej sumy od 06.07.2015 do zaplatenia a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 66 %.“
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že nárok žalobkyne bolo potrebné posudzovať podľa zákonných

ustanovení § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka. Okresný súd mal preukázané, že žalobkyňa ako
sprostredkovateľ a žalovaný ako záujemca uzatvorili 03.12.2012 zmluvu o sprostredkovaní predaja
nehnuteľností, konkrétne žalovaný splnomocnil žalobkyňu ku všetkým vecným a právnym úkonom
smerujúcim k odpredaju jeho časti spoluvlastníckeho podielu. V čl. IV. bode 4.1 sa zmluvné strany
dobrovoľne vzájomne dohodli na tom, že sa záujemca zaväzuje zaplatiť žalobkyni províziu vo výške
jednej polovice dosiahnutej kúpnej ceny s daňou z pridanej hodnoty aj v tom prípade, ak by dosiahnutá

kúpna cena bola nižšia, ako je minimálne kúpna cena (bod 2.2). Z obsahu toho istého článku vyplýva,
že žalobkyni vzniká nárok na sprostredkovateľskú províziu tiež v prípade obstarania príležitosti uzavrieť
kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam a to aj v prípade, ak žalovaný ako záujemca kúpnu zmluvu neuzatvorí.
Okresný súd mal ďalej preukázané z obsahu čl. VII., bodu 7.1 a 7.2 predmetnej zmluvy, že zmluva
bola uzatvorená na dobu neurčitú s tým, že účastníci sa dohodli jasne a zrozumiteľne, že zmluva
je nevypovedateľná. Pokiaľ by sa žalovaný aj snažil doručiť písomnosť označenú ako vypovedanie

zmluvy o sprostredkovaní žalobcovi, takáto jeho snaha by bola irelevantná s poukazom na dojednanie
o nevypovedateľnosti tejto zmluvy. Ak by aj došlo nejakým spôsobom k účinnému vypovedaniu tejto
zmluvy, nárok žalobcu na zaplatenie provízie voči žalovanému by aj tak trval v zmysle iného ustanovenia
a článku zmluvy.
3. Okresný súd sa stotožnil s právnym názorom žalobkyne, ktorá uviedla, že v tomto prípade
nemožno subsumovať pod ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka uvedený právny vzťah

sporových strán vzhľadom na to, že zmluvná podmienka, provízia, bola dojednaná ako hlavný predmet
plnenia (aktívnej činnosti žalobkyne ako sprostredkovateľa), z tohto dôvodu potom nemožno hovoriť oexistencii ustanovení spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. V tomto prípade je nepochybné, že žalovaný, ako jeden zo záujemcov
o predaj svojho spoluvlastníckeho podielu potencionálnemu kupujúcemu, nebol v situácii, že tento

jeho „vlastnícky problém“ bola oprávnená a jedine schopná vyriešiť žalobkyňa ako realitná kancelária.
Na trhu, a to aj v mieste trvalého pobytu žalovaného boli ďalšie realitné kancelárie, alebo fyzické
osoby zaoberajúce sa sprostredkovaním predaja nehnuteľností. Žalovaný teda mal na výber, ak by
mu nevyhovovali podmienky spolupráce a sprostredkovateľskej činnosti žalobkyne, využiť ponuky na
spoluprácu a realitnú pomoc aj iných subjektov zaoberajúcich sa touto komoditou podnikateľských

aktivít. Žalovaný sám potvrdil, že so žalobkyňou dlhodobo v minulosti a vo viacerých prípadoch aktívne
spolupracoval, takže v zásade len ďalej pokračoval vo využívaní realitných služieb žalobkyne aj v tomto
prípade. Okresný súd vychádzal z axiómy súhlasu s prijatými podmienkami spolupráce so žalobkyňou
v časti článku IV. bodu 4.1 a nasl., pretože v opačnom prípade sa mohol so žalobkyňou dohodnúť na
buď inej forme odmeny za sprostredkovanie predaja, eventuálne si vzájomne dohodnúť nižšiu výšku
provízie ako 50 % z dosiahnutej kúpnej ceny. Žalovaný súhlasil s dohodnutou výškou provízie, a

preto po oboznámení sa s obsahom tejto zmluvy, túto vlastnoručne podpísal. Pokiaľ by sa žalovaný
neoboznámil pred podpisom s obsahom tejto zmluvy, bolo by to v jeho neprospech; avšak žalovaný
v konaní nepredložil relevantný dôkaz svedčiaci o tom, že mu bola uvedená zmluva „podstrčená“ na
podpis v rámci podpisu iných dokumentov, eventuálne nepredložil súdu listinný dôkaz svedčiaci o tom,
že podpis v kolónke „za záujemcu“ nie je jeho podpisom a tento podpis je niekým falšovaný. Okresný

súd preto rozhodol, že nárok žalobkyne na plnenie provízie vo výške 50 % je dôvodný.
4. Okresný súd sa však nestotožnil s ďalšou časťou uplatneného nároku voči žalovanému vo výške
750,- eur, ktorá suma predstavovala 20 % dane z pridanej hodnoty zo sumy 3 750,- eur (polovice z
utŕženej kúpnej ceny), vzhľadom na to, že žalovaný uzatvoril predmetnú sprostredkovateľskú zmluvu nie
ako podnikateľský subjekt, ale ako fyzická osoba, a preto by bolo nespravodlivé a v rozpore s dobrými

mravmi, aby uhradil aj daň z pridanej hodnoty, ktorú tento z uvedeného príjmu musel štátu odviesť. V
tejto časti žalobu zamietol.
5. K priznanému úroku z omeškania okresný súd uviedol, že tento priznal len vo výške 5,05 % ročne
vzhľadomnato,ževzmysleprávnejúpravypo01.02.2013úrokzomeškaniajeo5%vyššíakozákladná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Pretože žalobkyňa nepreukázala, že výzva na uhradenie

sprostredkovateľskej odmeny z 02.10.2013 bola žalovanému fyzicky doručená najneskôr 11.10.2013,
a teda že sa aj skutočne dostala do sféry vplyvu žalovaného, okresný súd priznal žalobkyni úrok z
omeškania len odo dňa doručenia žaloby, teda 06.07.2015. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
tak, že vo vzťahu k výsledku sporu ustálil, že žalobkyňa bola vo svojom nároku úspešná vo výške 83 %,

žalovaný bol úspešný v spore vo výške 17 %, a preto okresný súd priznal žalobkyni nárok na náhradu
trov konania vo výške rozdielu 66 % (83 % - 17 %).
7. Proti výrokom II. a III. tohto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Odvolacím
dôvodom podaného odvolania bolo nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1 písm.
h) CSP. Žalobkyňa k dôvodu odvolania uviedla, že započítanie dane z pridanej hodnoty do výšky

provízie vychádzalo zo skutočnosti, že poskytnutie sprostredkovateľských služieb bolo zdaniteľným
obchodom v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty a vzhľadom na zákonnú daňovú povinnosť
žalobkyne bolo logické, že výška provízie sa dojednala so zohľadnením príslušnej výšky dane z pridanej
hodnoty.Napadnutérozhodnutievtejtočastipovažovalazanepreskúmateľné,keďžeokresnýsúdbližšie
neuviedol, v čom podľa jeho názoru rozpor s dobrými mrvami spočíval. Žalobkyňa sa domnieva, že

takouto skutočnosťou nemôže byť len samotné dojednanie výšky provízie zahŕňajúcej aj daň z pridanej
hodnoty. Žalobkyňa navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť a priznať celú dohodnutú províziu, a v
dôsledku plného úspechu vo veci priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
8. Žalovaný taktiež podal v zákonnej lehote odvolanie, a to proti prvému a tretiemu výroku napadnutého
rozsudku. Odvolacím dôvodom podaného odvolania bolo: 1/ nevykonanie navrhnutých dôkazov

potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP; 2/ nesprávne
skutkové zistenia z vykonaných dôkazov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a 3/ nesprávne právne
posúdenie podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
9.Kprvémuodvolaciemudôvodužalovanýuviedol,žeužvpodanomodpore01.02.2016aopakovanena
pojednávaní 09.06.2016 žiadal o pripojenie spisu OS Zvolen sp. zn. 8C/156/2014 ako dôkazu v tomto

konaní. V označenom konaní si žalovaný uplatňuje zaplatenie kúpnej ceny za predaj pozemku kúpnou
zmluvou z 12.10.2007, pričom touto zmluvou mal byť žalovaný podvedený o sumu 330 000,- eur, keď tzv.
„veľký“ pozemok nadobudla priamo žalobkyňa za zníženú kúpnu cenu 147 136,- eur, ktorá ho predala
za 460 000,- eur. Celý právny servis ohľadom tejto transakcie zabezpečoval advokát žalobkyne. Ďalšídôkaz, ktorý okresný súd nevykonal, bola dohoda o urovnaní z 06.11.2012, na základe ktorej žalobkyňa
aj s jej advokátom, každý v jednej tretine, sa domáhali zaplatenia dvoch tretín hodnoty celého majetku
po právnej predchodkyni žalovaného, N. A.. Tieto dôkazy majú význam pre posúdenie platnosti zmluvy

o sprostredkovaní z 03.12.2012 podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného
platnosť zmluvy nie je možné „vykonať izolovane“, lebo podvodné konanie žalobcu začalo v roku 2007,
keď bol žalovaný žalobkyňou podvedený pri predaji vyššie spomenutého pozemku. Podľa žalovaného
sa okresný súd s týmito navrhnutými dôkazmi v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal.
10. K druhému odvolaciemu dôvodu žalovaný uviedol, že okresný súd sa nevysporiadal s platnosťou

dohody o sprostredkovaní. Z dohody o urovnaní vyplýva, že žalovaný podpísal väčšie množstvo dohôd
a dodatkov zmluvy pričom nevedel s určitosťou uviesť, kedy, ako a či vôbec zmluvu o sprostredkovaní
podpísal. Dohody a zmluvy, čo vyplýva z ich obsahu a formulácie, mali zneprehľadniť právne vzťahy
medzi žalobkyňou a žalovaným a mali charakter nekalého konania. O obsahu zmluvy sa žalovaný
dozvedel až vtedy, keď sa začala žalobkyňa domáhať odmeny, a keď žalovanému poslala žalobu spolu s
kópiou. Z dôvodu nevedomosti o dohode, žalovaný nemohol vzniesť ani námietku relatívnej neplatnosti

dohody o výške odmeny v lehote podľa § 775 Občianskeho zákonníka. Výška odmeny dosahujúca
polovicu kúpnej ceny ako je dohodnutá, je neprimeraná a nezodpovedá obvyklej odmene za takúto
činnosť v danom mieste. Podľa žalovaného zo strany žalobkyne mohlo ísť o podvrh vzhľadom na
umiestnenie podpisu žalovaného vzdialeného od samotného textu zmluvy skoro na pol strany formátu
A4,čojeneobvyklé.Žalovanýtaktiežnerozumie,prečosúakoúčastníciuvedenívdohodeajosoby,ktoré

v čase uzavretia zmluvy boli mŕtve. Žalovaný uviedol, že predmetnú zmluvu so žalobkyňou neuzavrel,
a nemal na to ani dôvod, keďže všetky veci okolo kúpnej zmluvy vybavoval svedok E.. M. s kupujúcim
svedkom E.. Z., čo on aj potvrdil. Súd prvej inštancie správne aplikoval na právny vzťah ustanovenia §
774 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale nevyhodnotil správne ustanovenie čl. II zmluvy, kedy nedošlo
k splneniu predmetu zmluvy v žiadnom z bodov. Žalobkyňa nepoprela, že nevypracovala ani kúpnu

zmluvu, ani návrh na vklad. O uzavretie kúpnej zmluvy sa pričinil svedok E.. M.. Okresný súd uviedol,
že žalobkyňa sa aktívne pričinila o sprostredkovanie predaja pozemku, pričom poukázal na pripojenú
emailovú komunikáciu, avšak nekonkretizoval, o akú komunikáciu išlo. Neplatnosť dohody spočíva v
ustanoveniachzmluvy,konkrétnečl.IVbod4.2(nároknaodmenuajkebyžalobkyňakúpilanehnuteľnosť
„na seba“), bod 4.4 (nárok na celú odmenu, aj keď nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy), nárok na odmenu

vzniká, aj keď dôjde k uzavretiu zmluvy po termíne platnosti (hoci zmluva bola dohodnutá na dobu
neurčitú a nevypovedateľná), čl. VI (exkluzivita) zmluvy o sprostredkovaní.
11. K tretiemu odvolaciemu dôvodu žalovaný uviedol, že je nepochybné, že sporná zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou, ktorá bola vyhotovená na predtlačenom formulári, ktorý nie je zviazaný,
text zmluvy netvorí jeden neoddeliteľný celok. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že

podľa výkladu okresného súdu je možné v slovenskom právnom poriadku uzatvárať nevypovedateľné
sprostredkovateľské zmluvy, prípadne mandátne zmluvy. Žalobkyňa nemá sídlo, a preto jej žalovaný
nemohol výpoveď riadne doručiť. Záverom žalovaný uviedol, že žalobkyňa sa domáha vyplatenia
provízie v hodnote jednej polovice kúpnej ceny, hoci žalovanému stále nevyplatila kúpnu cenu
za predchádzajúci predaj nehnuteľnosti. Ide zjavne o konanie v rozpore s dobrými mravmi, preto

sa žalobkyňa nemôže domáhať zaplatenia provízie. Podľa žalovaného celý spor vedie len k
neodôvodnenému a neprimeranému obohateniu na úkor žalovaného. Žalovaný navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť tak, že sa žaloba zamietne v celom rozsahu, prípadne napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. K riadne doručenému odvolaniu žalobkyne sa žalovaný vyjadril tak, že okresný súd pri nepriznaní

dane z pridanej hodnoty ako súčasti provízie, mal asi na mysli, že ide o sprostredkovateľskú zmluvu a
požadovať sprostredkovateľskú odmenu vo výške 70 % (50 % z kúpnej ceny plus 20 % daň z pridanej
hodnoty) dohodnutej kúpnej ceny je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný by vlastne dostal len 30 %
z kúpnej ceny.
13. Žalobkyňa k riadne doručenému odvolaniu žalovaného uviedla, že po skutkovej i právnej stránke

konanie vedené na OS Zvolen sp. zn. 8C/156/2014 nijako nesúvisí s uplatneným nárokom, a ani ho
žiadnym spôsobom neovplyvňuje. Podľa žalobkyne žalovaný argumentuje v rámci odvolacích námietok
totožne ako v konaní na súde prvej inštancie. Žalovaný bezdôvodne hodnotí konanie žalobkyne ako
podvodné, hoci žalovaný dobrovoľne a s dlhoročnou znalosťou skutkového stavu podpísal všetky
zmluvné dokumenty, ktoré sa teraz snaží spochybňovať. Žalovaný sa snaží extenzívne interpretovať s

vecou nesúvisiace zmluvné záväzky žalovaného voči žalobkyni na túto vec. Keďže žalovaný v rovine
skutkových zistení neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie subjektívneho tvrdenia o podvodnom
konaní žalobkyne, nemohol okresný súd v rovine právneho posúdenia veci dospieť k iným právnym
záverom, ako sú uvedené v bodoch 32. až 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku.14. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Odvolací súd poukazuje na významné porušenie práva na spravodlivý proces žalovaného. Žalovaný
najprv v odpore a následne na pojednávaní, označil listiny (dohoda o urovnaní, spis OS Zvolen sp. zn.
8C/156/2014, výpoveď), o ktorých tvrdil, že spochybňujú platnosť zmluvy o sprostredkovaní poukazujúc
na históriu právnych vzťahov medzi sporovými stranami. Okresný súd sa žalovaným navrhovanými
listinami ako možnými dôkazmi nezaoberal, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevysvetlil,

z akého dôvodu nevykonal dokazovanie týmito listinami. Žalovanému preto neostávalo iné, len preniesť
svoju obranu z prvoinštančného konania do konania odvolacieho a zopakovať ju v odvolaní proti
napadnutému rozsudku. Okresný súd svojím arbitrárnym postupom odňal žalovanému právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, právo na vysvetlenie, prečo žalovaným navrhované dôkazy nepovažoval za
právne významné, a preto ich nevykonal.
16. Odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť ďalšie podstatné skutočnosti vo vzťahu k

námietkam strán sporu v odvolaniach proti napadnutému rozhodnutiu ohľadom posúdenia zmluvy o
sprostredkovaní: 1/ okresný súd sa vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa
neplatnosti zmluvy o sprostredkovaní. V bodoch 40. a 42. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vysvetlil, prečo dohodnutá odplata nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, avšak
nezaoberal sa platnosťou zmluvy o sprostredkovaní ako spotrebiteľskej zmluvy ako ju namietal žalovaný

(nevypovedateľnosť, výška odplaty); 2/ nelogickými sa javia právne úvahy okresného súdu, podľa
ktorých odplata vo výške jednej polovice z dosiahnutej kúpnej ceny (článok IV. bod 4.1 zmluvy o
sprostredkovaní) bola výsledkom dohody medzi žalobkyňou a žalovaným, a preto ju žalobkyni priznal,
avšak navýšenie odplaty o daň z pridanej hodnoty sa podľa okresného súdu prieči dobrým mravom (i
napriek tomu, že ide o cenu za službu a žalobkyňa je platiteľom dane z pridanej hodnoty) preto, že

žalovaným je fyzická osoba - občan, z ktorého dôvodu, v tomto rozsahu žalobu zamietol. Okresný súd
neodôvodnil (ako správne namietala žalobkyňa), prečo je navýšenie odplaty o daň z pridanej hodnoty
v rozpore s dobrými mravmi; 3/ okresný súd nevysvetlil dostatočne zrozumiteľne prečo pri právnom
posúdení, či zo strany žalobkyne došlo k sprostredkovaniu predaja nehnuteľnosti, vychádzal len z
výpovede svedka Z. (bod 37. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), hoci na pojednávaní vypočul aj

žalovaného a svedkov W. a M., ktorých výpovede spochybňovali, že by sa žalobkyňa mala podieľať
na sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti. S výpoveďami týchto svedkov sa okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia nijako nevysporiadal.
17. Okresný súd procesným postupom, keď v rozhodnutí neodôvodnil, prečo žalovaným navrhované
dôkazy nevykonal, a zrozumiteľne nevysvetlil, ako vyhodnotil riadne vykonané dôkazy (svedecké

výpovede), spôsobil, že napadnuté rozhodnutie ako celok je nepreskúmateľné. Nedostatočným
odôvodnením rozhodnutia okresný súd porušil právo sporových strán na spravodlivý proces, ktorého
neoddeliteľnou súčasťou je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
18. Súd prvej inštancie v ďalšom priebehu konania doplní dokazovanie v rozsahu, v akom ho považuje
za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, preskúma platnosť zmluvy o sprostredkovaní a opätovne o

žalobe rozhodne s tým, že v odôvodnení jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty sporových strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie,
zrozumiteľne vysvetlí, z akých dôkazov pri právnom posúdení veci vychádzal a ako ich vyhodnotil, ktoré
dôkazy nevykonal, a prečo ich nevykonal (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP). Pri vyhotovovaní odôvodnenia
bude okresný súd dbať na presvedčivosť rozhodnutia.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Keďže zrušil rozhodnutie vo veci samej, zároveň zrušil aj závislý výrok o trovách
konania. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.
20. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).