Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. november 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712220186
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1712220186.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

JUDr. Ľubici Kriškovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: Obec Dunajská Lužná,
Jánošíkovská 466/7, 900 42 Dunajská Lužná, IČO: 00 400 009, zastúpeného: Advokátska kancelária
JUDr. Iveta Šaranská, s. r. o., Ružinovská 40, 821 01 Bratislava, IČO: 47 250 488, proti žalovanému: PK
Faktoring, s. r. o., Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, IČO: 47 808 900, o určenie neplatnosti právneho
úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/198/2012-462 zo dňa
23.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/198/2012-462 zo dňa 23.04.2014

p o t v r d z u j e.

Žalovaný má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal náhradu trov
konania vo výške 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti záložnej
zmluvy č. 54/2006/1 uzavretej dňa 01.12.2006 a záložnej zmluvy č. 34/2007/2 uzavretej dňa 17.10.2007,
obidve medzi žalobcom a žalovaným. Svoj návrh odôvodnil tým, že uvedenými záložnými zmluvami
bola založená parcela registra „C“ nachádzajúca sa v okrese Z., obec W. U., katastrálne územie

W. U., zapísaná na LV č. XXX, parc. č. XXX/X o výmere 12473 m2, ostatné plochy, za účelom
zabezpečenia pohľadávky žalovaného ako veriteľa voči spoločnosti ACR SK, spol. s r.o. ako dlžníkovi,
a to podľa Zmluvy o úvere 54/2006 pôvodne vo výške 20.000.000,- Sk a Zmluvy o úvere č. 34/2007
vo výške 20.000.000,- Sk. Namietal, že starosta žalobcu nedisponoval žiadnymi prejavmi vôle žalobcu,
ktorú v posudzovanom prípade vytvára obecné zastupiteľstvo, teda právne úkony vykonané starostom
žalobcu boli urobené bez existencie vôle. Obecné zastupiteľstvo žalobcu na svojom 52. zasadnutí dňa
28.11.2006 prijalo uznesenie v bode B/12, ktorým schválilo vloženie ťarchy po predložení pozitívnej

právnej analýzy na základe žiadosti č.j. 3772/2006 a 3749/2006. Právne úkony boli podľa žalobcu v
rozpore s § 37 Občianskeho zákonníka, keď obsah zmlúv o zriadení záložného práva nikdy nebol
obecným zastupiteľstvom schválený. Starosta vykonal právne úkony bez predchádzajúceho platného
rozhodnutia. Listom zo dňa 12.10.2012 žalovaný zaslal žalobcovi Oznámenie o vyhlásení predčasnej
splatnosti úverov. Listom zo dňa 31.10.2012, doručeným žalobcovi dňa 08.11.2012, žalovaný oznámil
žalobcovi, že začína s výkonom záložného práva k nehnuteľnosti parcela reg. „C“ nachádzajúcej sa v
okrese Z., obec W. U., katastrálne územie W. U., zapísané na LV č. XXX, parc. č. XXX/X o výmere 12473

m2, ostatné plochy, a to predajom nehnuteľnosti dobrovoľnou dražbou podľa zákona č. 527/2002 Z.z.
v znení neskorších predpisov. Žalobca mal za to, že určovací petit povedie k odstráneniu jeho právnej
neistoty a k zamedzeniu ohrozenia jeho vlastníckeho práva. Určenie neplatnosti právnych úkonov
povedie k odstráneniu právnej neistoty, či žalovaný použije záloh na uspokojenie pohľadávky spôsobomuvedeným v záložných zmluvách. Určenie neplatnosti záložných zmlúv bude predpokladom pre Správu
katastra Senec. Zmluvu o záložnom práve mal tiež za rozpornú s § 8 zákona o obecnom zriadení,
keď s majetkom obce nie je možné nakladať tak, že sa bude zabezpečovať pohľadávka tretej osoby

voči inej tretej osobe, keďže majetok obce môže slúžiť len na zabezpečovanie potrieb obce. Zásady
hospodárenia neupravovali výšku, pri ktorej bol potrebný súhlas obecného zastupiteľstva. Namietal tiež,
že samotné žiadosti neboli podpísané oprávnenými osobami, lebo sa nepreukázali splnomocnením.

2. Súd prvej inštancie v prvom rade ustálil, že je daný naliehavý právny záujem na rozhodnutí o určovacej

žalobe. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalobcu, že na platnosť záložných zmlúv bolo potrebné schválenie týchto
zmlúv obecným zastupiteľstvom, toto tvrdenie podľa názoru súdu vychádza z nesprávnych záverov
z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Podľa tohto ustanovenia
účinného v čase uzavierania záložných zmlúv, schváleniu obecným zastupiteľstvom podlieha vždy
nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote. Z tohto ustanovenia však nevyplýva povinnosť
schválenia právneho úkonu. Obecné zastupiteľstvo schvaľuje záložné právo ku konkrétnemu majetku

a z jeho uznesenia musí byť zrejmé, aké záložné právo sa schvaľuje, čo je zálohom, teda ktorá
nehnuteľnosť, v prospech koho a aká je výška zabezpečovanej pohľadávky. Obsahom uznesenia,
schváleného obecným zastupiteľstvom, by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako
ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s § 42 katastrálneho zákona. Nie je potrebné, aby obecné
zastupiteľstvo schvaľovalo konkrétnu zmluvu.

3. Ďalej konajúci súd uviedol, že žalobca tvrdil, že podľa zásad hospodárenia sa malo uvedené
nakladanie schvaľovať na obecnom zastupiteľstve. Tento záver súd nepovažoval za správny, keď VZN
č. 1/2005 Zásady hospodárenia a nakladanie s majetkom obce Dunajská Lužná v čl. 12 stanovovalo, že
správca majetku obce nesmie majetok obce prevádzať do vlastníctva iných osôb, majetok akýmkoľvek

spôsobom zaťažiť, založiť alebo zriadiť vecné bremeno bez súhlasu obecného zastupiteľstva. Toto
ustanovenie je síce uvedené uvádzacou vetou „orgány obce majú právo najmä“, avšak z celého textu je
zrejmé, že tento úvod sa vzťahuje len na písm. a/, keďže písmeno b/ upravuje nie práva, ale povinnosť a
písm. c/, ťažiskové pre prejednávanú vec, upravuje úkony správcu majetku obce a nie úkony samotnej
obce.

4. Navyše mal konajúci súd za potrebné uviesť, že obecné zastupiteľstvo, nad požadovaný právny
rámec, riadne schválilo úkon starostu, keď najprv zobralo na vedomie obsah listov spoločnosti ACR
spol. s r.o. starostovi žalobcu zo dňa 21.11.2006 a zo dňa 23.11.2006 (s pridelenými č.j. 3749/2006 a
3772/2006) a následne schválilo vloženie ťarchy na parc. č. XXX/X o výmere 12473 m2, k. ú. M., pre

firmu ACR SK spol. s r.o., po predložení pozitívnej právnej analýzy na základe žiadosti č.j. 3749/2006
a 3749/2006. Keďže v uvedených listoch bola uvedená výška investície ako aj predpokladaná výška
peňažných prostriedkov poskytnutých bankou úverovou zmluvou a k tomu predpokladané záložné
právo, kde má byť žalobca záložcom, obecné zastupiteľstvo schválilo uzavretie záložných zmlúv. V tejto
súvislosti súd uviedol, že nemôže ísť o schvaľovanie právnych úkonov, keďže tieto musia byť platné v

čase ich vykonania a pokiaľ by zákon spájal s neexistenciou odsúhlasenia právneho úkonu obecným
zastupiteľstvom neplatnosť právneho úkonu, nebolo by možné túto neplatnosť následne zhojiť.

5. Starosta ako štatutárny orgán obce v majetkovoprávnych vzťahoch obce je oprávnený prejavovať
vôľu obce (§ 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení), jeho úkony vykonávané ako obec sú potom pre

obec záväzné.

6. Pokiaľ šlo o námietku, že záložné zmluvy sú úkonom v rozpore s § 8 zákona o obecnom zriadení, a
to, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu tvoriace záloh podľa predmetných záložných zmlúv neslúžia
týmito záložnými zmluvami na plnenie úloh obce, konajúci súd mal za to, že posudzovanie nakladania

s majetkom obce ako nakladania slúžiaceho na plnenie úloh obce je potrebné posudzovať zo širšieho
hľadiska, pričom v prejednávanej veci bolo s majetkom obce nakladané tak, aby bol naplnený územný
plán, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné, teda aj obecný majetok mal slúžiť na využitie
predpokladané územným plánom, pričom súčasne možno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že vybudovanie
športovo - rekreačného zariadenia sa zlepšia možnosti športového vyžitia obyvateľov obce, a to bez

ohľadu na skutočnosť, či obyvatelia obce sú zvýhodnení pri užívaní tohto zariadenia. Možno potom
konštatovať, že záložné zmluvy boli súčasťou investičného projektu a právnych vzťahov napĺňajúcich
základné úlohy obce, a to starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov (§ 1
ods. 2 zákona o obecnom zriadení.)7. Pokiaľ ide o uvedenie pozitívnej právnej analýzy uvedenej v schvaľujúcom uznesení obce, konajúci
súd uviedol, že jej uvedenie nebolo podmienkou v zmysle hmotného práva (§ 36 Občianskeho

zákonníka), keďže uznesenie obecného zastupiteľstva nie je právnym úkonom a už vôbec nie je
súkromnoprávnym úkonom, keď právne úkony sú prejavy vôle fyzických a právnických osôb a obecné
zastupiteľstvo nie je fyzickou a ani právnickou osobou. Najmä však vzhľadom na to, schválenie uzavretia
záložných zmlúv žalobcom obecným zastupiteľstvom nebolo potrebné, nie sú spojené s týmto žiadne
právne následky. Odhliadnuc od uvedeného, žalovaný preukázal vyhotovenie právnej analýzy JUDr.

G., ktorá právne vzťahy pri uzavretí záložnej zmluvy z pohľadu postavenia žalobcu hodnotí ako s
minimálnym rizikom, možno mať teda uvedenú právnu analýzu za pozitívnu. Vzhľadom na uvedené súd
prvej inštancie mal za to, že predmetné záložné zmluvy sú platné a žalobu zamietol.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Poukázal na to, že nikdy netvrdil, že na samotnú platnosť záložných zmlúv sa vyžadovalo ich schválenie
obecným zastupiteľstvom. Zdôrazňoval, že na to, aby starosta mohol platne uzatvoriť záložné zmluvy,
potreboval k tomu prejav vôle obce, ktorú v danom prípade vytvára obecné zastupiteľstvo. Obecné
zastupiteľstvo podľa zákona o obecnom zriadení rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä
je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu,

ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie
s ním. Z uvedeného nevyplýva schvaľovanie právnych úkonov, ale najdôležitejších úkonov týkajúcich
sa tohto majetku. Z ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. vyplýva, že schváleniu obecným
zastupiteľstvom podlieha vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote. Pojem "vloženie
ťarchy" v uznesení obecného zastupiteľstva zo dňa 28.11.2006 nie je jednoznačne špecifikovaný.

Okrem záložného práva ako ťarcha sa však do katastra zapisujú aj iné vecné práva, napr. vecné
bremená,zádržnéprávo,predkupnéprávo,atď..Zmluvouozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiam
č. 54/2006/1, bola zabezpečená pohľadávka banky vo výške 31.000.000,- Sk a Zmluvou o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam č. 34/2007/2 bola zabezpečená pohľadávka vo výške 20.000,- Sk.
Starosta podpísal zmluvy bez toho, aby obecné zastupiteľstvo rozhodovalo o zabezpečení pohľadávok

vo výške 31.000.000,- Sk a 20.000.000,- Sk. Žiadosti č. 3772/2006 a 3749/2006, na ktoré sa uznesenie
obce odvoláva, nešpecifikujú výšku zabezpečenej pohľadávky, ktorá mala byť zabezpečená majetkom
obce. Žiadosť zo dňa 22.11.2006 popisuje, aký je rozpočtový náklad na vybudovanie Športovo-
rekreačného areálu v Obci Dunajská Lužná a ako má byť celý projekt financovaný. Z tohto listu vyplýva,
žeúverovéprostriedkymajúbyťčerpanévovýške37,1mil.Sk,pričomnapadnutýmizáložnýmizmluvami

boli zabezpečené úverové zdroje vo výške spolu 51 miliónov korún. Obecné zastupiteľstvo nikdy
nesúhlasilo so zabezpečením pohľadávok vo výške 51 mil. korún. Súd sa však týmito skutočnosťami
náležité nezaoberal.

9.Zuzneseniaobecnéhozastupiteľstvamusíbyťzrejmé,akézáložnéprávosaschvaľuje,čojezálohom,

teda ktorá nehnuteľnosť, v prospech koho a aká je výška zabezpečovanej pohľadávky. Ďalej súd
konštatoval,žeobsahomuzneseniaschválenéhoobecnýmzastupiteľstvombymalibyťtieisténáležitosti
označenia nehnuteľnosti, ako vyžaduje zákon pre zmluvu, ale pri rozhodovaní sa súd týmto svojím
zistením neriadil.
10. Ďalej uviedol, že súd v rozsudku uviedol, že žalobca tvrdil, že podľa zásad hospodárenia sa

malo uvedené nakladanie schvaľovať na obecnom zastupiteľstve. Žalobca sa v konaní neodvolával
na zásady hospodárenia, reagoval len na tvrdenia žalovaného, ktorý predniesol zásady hospodárenia
ako dôkaz. Na zásady hospodárenia sa v konaní odvolával žalovaný, ktorý poukazoval na čl. 12
zásad hospodárenia, upravených vo VZN č. 1/2005 s tým, že starosta mohol nakladať s majetkovými
právami obce bez obmedzenia, keď čl. 12 zásad hospodárenia obmedzoval len správcu majetku obce,

pričom starosta obce mohol s týmito majetkovými právami nakladať neobmedzene, keďže mu to zásady
nezakazovali. Žalobca uvedomujúc si, že zákon má vyššiu právnu silu ako zásady hospodárenia,
poukazoval na zákonné ustanovenia, ktoré upravujú nakladanie s majetkom obce a nie na zásady
hospodárenia.
11. Skonštatoval, že poukazoval na ust. § 8 ods. 2, 3, 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení,

z ktorých vyplýva, že majetok obce slúži na plnenie úloh obce, majetok obce sa má zveľaďovať a
zhodnocovaťavosvojejcelkovejhodnotezásadnenezmenšenýzachovaťa majetokobcemožnopoužiť
najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce. Tieto ustanovenia súd
vyložil absolútne nesprávne. Nevysvetlil, ako dospel k záveru, že vybudovaním športovo- rekreačnéhozariadenia sa zlepšia možnosti športového vyžitia obyvateľov obce, a to bez ohľadu na skutočnosť, či
obyvatelia obce sú zvýhodnení pri používaní tohto zariadenia, možno potom konštatovať, že záložné
zmluvy boli súčasťou investičného projektu a právnych vzťahov napĺňajúcich základné úlohy obce, a to

starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Žalobca tiež zdôraznil, že záložné
zmluvy nemajú nič spoločné s územným plánom. Tvrdenie súdu, že záložné zmluvy boli súčasťou
investičného projektu a právnych vzťahov napĺňajúcich základné úlohy obce, sa nezakladá na žiadnom
zákonnom ustanovení, ani na žiadnom dôkaze, ktorý bol v konaní produkovaný.

12. Tiež vytkol súdu prvej inštancie, že sa vo svojom rozhodnutí nijako nevysporiadal so svedeckými
výpoveďami svedkov S. M., U. Y. a L.. U. C.. Mal za to, že súd sa nedostatočne zaoberal postavením a
rozdelením kompetencií a právomocí orgánov obce, a to jednak starostu obce a obecného zastupiteľstva
pri rozhodovacej činnosti obce v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. a zákona č. 138/1991 Zb.. Neskúmal
riadne ako a akým spôsobom sa nakladá s majetkom obce, svoje rozhodnutie neopiera o zákonné
ustanovenia upravujúce nakladanie s majetkom obce, rozsudok takmer necituje jednotlivé zákonné

ustanovenia, o ktoré súd rozhodnutie opiera. Nedostatočne sa vysporiadal s procesom prijímania
uznesení obecného zastupiteľstva, najmä s formálnymi a materiálnymi náležitosťami uznesenia ako
individuálneho právneho aktu, na základe ktorého je možné založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah.
Nevysporiadal sa s otázkou ručenia majetkom obce za záväzky právnickej osoby, ktorej obec nie je
zriaďovateľom, alebo v ktorej nemá majetkovú účasť, z akého právneho predpisu vychádzal, keď dospel,

že záložné zmluvy sú platné. Súdu tiež vytkol, že konštatuje, že vykonal dokazovanie prečítaním listín,
ktoré tam uvádza, pričom tieto dôkazy v rozsudku nijako nehodnotí, ale len interpretuje skutočnosti,
ktoré z týchto listín vyplývajú.

13. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len CSP), prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke
Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi
odvolania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

14. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými
skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného

stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný,
než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú
spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací
súd uvádza nasledovné:
15. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení platnom a účinnom v

rozhodujúcom čase (ďalej len zákon o obecnom zriadení), majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce
a majetkové práva obce..
16. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, je obecnému zastupiteľstvu vyhradené
určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať
najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.

17.Podľa§13ods.5zákonaoobecnomzriadení,starostaještatutárnymorgánomvmajetkovoprávnych
vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov obce; v administratívnoprávnych vzťahoch
jen správnym orgánom.
18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, zásady hospodárenia s majetkom obce,
ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä a) práva a povinnosti organizácií, ktoré obec založila

alebo zriadila, pri správe majetku obce, b) podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec založila
alebo zriadila, c) postup prenechávania majetku do užívania, d) nakladanie s cennými papiermi, e) ktoré
úkony organizácií podliehajú schváleniu orgánmi obce.
19. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy a)
zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku, b) zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku

nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom, c) nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote,
d) aukčný predaj vecí podľa osobitných predpisov.
20. Legislatívna konštrukcia citovaných ustanovení naznačuje, že rozhodovanie o nakladaní s majetkom
obce je rozdelené medzi orgány samosprávy obce, teda medzi starostu a obecné zastupiteľstvo.21.Podnakladaniesmajetkovýmiprávamiobcemožnonepochybnesubsumovaťajzriadeniezáložného
práva na majetok obce. Podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona o majetku obcí schváleniu obecného
zastupiteľstva podlieha nakladanie s majetkovými právami obce nad hodnotu určenú v zásadách

hospodárenia. Žalobca mal za to, že na nakladanie s majetkom obce je potrebný prejav vôle obecného
zastupiteľstva, pričom vyslovene neuvádzal, že má ísť o schválenie právneho úkonu. Podľa názoru
odvolacieho súdu ide v zásade o totožné pojmy, pretože vôľu možno demonštrovať práve určitým
druhomrozhodnutia.Jepravdou,žemajetkovoprávneúkony,oktorýchrozhodujeobecnézastupiteľstvo,
a ktoré by urobil starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by

nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu
vôle obce majetkovoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného
zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi
nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky.
22. Treba však rozlišovať medzi majetkovoprávnymi úkonmi, na ktoré je potrebné predchádzajúce
rozhodnutie obecného zastupiteľstva a úkonmi, pri ktorých potrebné nie je. Odvolací súd vychádza

zo znenia ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona o majetku obcí, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
rozhodnutie obecného zastupiteľstva je potrebné pri nakladaní s majetkovými právami obce nad
hodnotu určenú v zásadách hospodárenia. Toto ustanovenie by strácalo význam v prípade, ak by
sa pripustila interpretácia žalobcu, že každému úkonu starostu vykonaného v pozícii štatutárneho
orgánu obce, by malo predchádzať rozhodnutie obecného zastupiteľstva. V takom prípade by vlastne

obecné zastupiteľstvo schvaľovalo každý majetkovoprávny úkon. Odvolací súd pripúšťa, že v prípade,
ak by obec nemala schválené zásady hospodárenia, na ktoré odkazuje uvedené ustanovenie, bolo by
potrebné zvoliť výklad v prospech žalobcu, že na každý majetkovoprávny úkon je potrebná ingerencia
obecného zastupiteľstva. Takýto názor vyplýva aj z rozhodnutia ÚS SR sp. zn. III ÚS 389/2008, podľa
ktorého „ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) a c) zákona o majetku obcí treba vykladať zužujúco pokiaľ

ide o oprávnenie starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného majetku obce
alebo jej majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom alebo samotnou
obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je zároveň potrebné
pristúpiť k extenzívnemu výkladu ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zákona obecnom zriadení, ktoré
priznáva obecnému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce.

Extenzívny výklad spočíva v tom, že skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s
majetkom obce obecným zastupiteľstvom neodníma tomuto orgánu obecnej samosprávy právo záväzne
sa vyjadrovať k najdôležitejším úkonom týkajúcim sa majetku obce.“
23. V danom prípade však obecné zastupiteľstvo schválilo zásady hospodárenia a nakladania s
majetkom obce všeobecne záväzným nariadením č. 1/2005, v zmysle ktorého je v čl. 8 upravené,

ktoré úkony podliehajú schváleniu obecným zastupiteľstvom. Je teda zrejmé, že v tomto prípade sa
neuplatní extenzívny výklad v tom smere, že každý úkon týkajúci sa nakladania s majetkom obce
podlieha schváleniu obecným zastupiteľstvom, pretože zastupiteľstvo si vyhradilo uvedeným všeobecne
záväzným nariadením okruh majetkovoprávnych úkonov, pri ktorých je platnosť závislá od rozhodnutia
obecného zastupiteľstva. Zásady hospodárenia neustanovujú, že na uzavretie záložných zmlúv sa

vyžaduje súhlas obecného zastupiteľstva. Súhlas by sa vyžadoval len v prípade, keď obec nemá
schválené zásady hospodárenia, ktorými obecné zastupiteľstvo prejavuje vôľu upraviť dispozíciu s
majetkovými právami obce. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti aj čl. 12 bod 1 písm.
c ) Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2005, podľa ktorého správca majetku obce nesmie majetok
obce prevádzať do vlastníctva iných osôb, majetok akýmkoľvek spôsobom zaťažiť, založiť alebo zriadiť

vecné bremeno bez súhlasu obecného zastupiteľstva, Požiadavku súhlasu obecného zastupiteľstva
tedastanovujelenpreprípad,kedymajetokobcemienizaložiťsprávcamajetkuobce,tedanieajstarosta
ako štatutárny orgán obce.
24.Vzhľadomnavyššieuvedenýnázorodvolaciehosúdu,námietkažalobcuonedostatočnejšpecifikácii
právneho úkonu, ku schváleniu ktorého malo dôjsť uznesením obecného zastupiteľstva na 52. zasadnutí

dňa 28.11.2006, je bezpredmetná. Odvolací súd však dodáva, že z uznesenia je možné identifikovať,
že jeho obsahom bolo udelenie súhlasu so zriadením záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť,
pričom odkazuje na žiadosti spoločnosti ACR SK spol. s r.o., č.j. 3772/2006 a 3749/2006, ktorých obsah
vzalo obecné zastupiteľstvo na vedomie. V žiadosti spoločnosť ACR Sk spol. s r.o. identifikovala, že pod
vložením ťarchy sa rozumie Zmluva o záložnom práve spolufinancujúcej úverovej banky

25. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správny.26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
28.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
29. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).