Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208746
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8815208746.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému: O. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX,
naposledy bytom S. XXX, XXX XX S., za účasti právnych nástupcov: 1. A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom

S. XXX, XXX XX S., 2. W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX S., 3. A. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XXX, XXX XX S., o vymoženie sumy 10,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7Er/942/2015 - 16 zo dňa 07.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora O.. X. D., Z..

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na
vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 10,38 eura s prísl., na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
Slovenskou rozhodcovskou, a.s., Bratislava, zo dňa 10.11.2014, sp. zn. SR 09057/14, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 15.12.2014 a vykonateľnosť dňa 18.12.2014, ktorým bola povinnému uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi známy úrok vo výške 33,45 eura, známy úrok z omeškania vo výške 7,89

eura, poplatok vo výške 7,- eur, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 7 eur od 19.09.2014
do zaplatenia. Ďalej bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť trovy rozhodcovského konania vo
výške 120,58 eura a poplatok za upomienky vo výške 32,- eur, a to všetko spoločne v mesačných
splátkach po 70,- eur. Splátky mali byť splatné vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s
tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti
predmetného rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok

a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Súd citoval ust. §
41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok); §§ 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov o zmene a doplnení niektorých zákonov, čl. 169 ods. 1 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 3 a čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS zo

dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a prílohu uvedenej smernice.
PoukázalnarozsudkySúdnehodvora(ES)ESOcéanoGrupoEditorialSAprotiRocióMurcianoQuintero
vo veci C - 240/98, Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL vo veci C-168/05 bod
38, Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi vo veci C-243/08 bod 43 a uviedol, že preskúmal
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,
ich súlad resp. rozpor so zákonom, pričom zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 16.08.2012

zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX., na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 200,- eur.
Povinný sa zaviazal vrátiť úver v 10 mesačných splátkach po 35,- eur, celkovo teda 350,- eur. Súd malpreukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na tento právny vzťah je nutné aplikovať príslušné ust.
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Preskúmal prijateľnosť rozhodcovskej zmluvy zo
dňa 16.08.2012, z ktorej vyplynulo, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používa opakovane pri

fyzických osobách, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov,
ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská zmluva neobsahuje kvalifikované
vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu
na všeobecnom súde a ponechanie možnosti spotrebiteľovi rozhodnúť sa vo vzťahu k rozhodcovskej
zmluve. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,

znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ podal
žalobu na rozhodcovskom súde. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že rozhodcovská zmluva je
neplatná nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto je rozhodcovský
rozsudok nulitným právny aktom. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle ust. §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

2.Vzákonomstanovenejlehotepodalprotiuzneseniuodvolanieoprávnený.Namietalnesprávneprávne
posúdenie veci. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu
zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd
nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie
poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálne preskúmavanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného
titulu. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd nemôže skúmať

samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu.
Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov
exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený
namietal tiež nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že rozhodcovská
zmluva bola uzatvorená podľa § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného

právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v
rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný zomrel dňa 21.08.2015. Právni nástupcovia po nebohom

poručiteľovi sa k doručenému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom, za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, v znení platnom do 30.06.2016 (ďalej len OSP).
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 OSP (č. l. 37 spisu).

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len CSP) v zmysle
ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 359, §
362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle

zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i
až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.Podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.03.2017, len čo sa exekútor dozvie o
skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7
môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

Podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.03.2017, exekútor predloží vec na
rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd
do desiatich dní od predloženia veci.

5. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
nesprávnepostupoval,keďprioritnenerozhodoloprípadnejzaujatostisúdnehoexekútoravpredmetnom
exekučnom konaní. V návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor O.. X. D., Z.. oznámil v zmysle § 30
ods. 3 Exekučného poriadku, že bol pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti radovým zamestnancom
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.:
III.ÚS322/2010zodňa13.04.2011zaradildoodôvodneniaajvšeobecnúkonštatáciuovylúčenísúdneho

exekútora z výkonu exekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom.
Poukázal na skutočnosť, že nález ústavného súdu je individuálnym normatívnym právnym aktom, ktorý
nemá všeobecnú platnosť, ale zaväzuje len účastníkov konania. Predmetné rozhodnutie bolo vydané
v konaní, ktoré svojim charakterom opomínalo dôsledne aplikovať zásady spravodlivého súdneho
procesu, najmä zásadu „rovnosti zbraní“, a preto nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci, v

právnomštáteneobstojíajehoprávneúčinky,ktorévyvoláva,musiabyťnegovanédočasu,kýmnedôjde
k náprave porušených základných práv, medzi inými aj právo súdneho exekútora na spravodlivé súdne
konanie.

Súd prvej inštancie bez toho, aby o tejto skutočnosti rozhodol v zmysle § 30 ods. 7 Exekučného poriadku

v znení platnom do 31.03.2017, napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia. Odvolací súd v tejto v súvislosti poukazuje na to, že podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku
v znení platnom do 31.03.2017, len čo sa súdny exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený,
oznámi to bezodkladne súdu, pričom do rozhodnutia podľa ods. 7 môže v konaní robiť len také úkony,
ktoré nepripúšťajú odklad. Podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku, súdny exekútor predloží vec na

rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu a o tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd
do 10 dní od predloženia veci. Podľa § 30 ods. 11 Exekučného poriadku, ak súd vylučuje exekútora z
vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten súdny exekútor, ktorého následne navrhne oprávnený
a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.

Rozhodnutie o tom, či exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, je dôležité i z toho hľadiska, že
podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné,
súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví, pričom rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie. Trovami exekúcie je aj odmena súdneho exekútora. Úlohou súdu prvej inštancie bolo teda
rozhodnúť podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku a potom zvoliť postup v zmysle § 30 ods. 11

Exekučného poriadku, alebo následne rozhodnúť podľa § 44 Exekučného poriadku o žiadosti súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Beztakéhotorozhodnutiajerozhodovaniepodľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku predčasné, v rozpore s právom na spravodlivý proces zaručeným
Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

6. Súdprvejinštancievydalnapadnutéuznesenievčase,keďpovinnýstratilspôsobilosťbyťúčastníkom
exekučného konania. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný zomrel 21. 08. 2015 a napadnuté uznesenie
bolo vydané 07. 06. 2016. Strata spôsobilosti byť účastníkom konania má za následok neodstrániteľnú
vadu konania, na ktorú súd prihliada ex offo. Z predloženého uznesenia Okresného súdu Vranov nad
Topľou č. k. 5D/215/2015-19 zo dňa 24. 11. 2015 s právoplatnosťou od 17. 12. 2015 vyplýva, že dedičské

konanie po nebohom poručiteľovi O. L. zomrelom dňa XX. XX. XXXX bolo zastavené v zmysle ust. §
175h ods. 1 OSP z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Z tohto dôvodu odvolací súd
uviedol v záhlaví napadnutého uznesenia právnych nástupcov po nebohom poručiteľovi, dedičov zo
zákona v zmysle zápisnice o predbežnom vyšetrení dedičstva (v spise na č. l. 30).

7. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP,
lebo postupom súdu boli porušené procesné práva účastníkov konania, ako aj súd prvej inštancie konal
s účastníkom, ktorý stratil procesnú spôsobilosť a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie vzmysle § 391 ods. 1 CSP. Strata spôsobilosti byť účastníkom konania je vadou konania týkajúcou sa
procesných podmienok, na ktorú skutočnosť odvolací súd prihliadal v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP.

8. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť o námietke zaujatosti vznesenej súdnym

exekútorom JUDr. X. D., Z.. v zmysle ust. § 30 ods. 3 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.
03. 2017 (č. l. 1 spisu), následne je potrebné rozhodnúť o neodstrániteľnej podmienke konania, a to
straty spôsobilosti byť účastníkom konania na strane povinného, ktorého skutočnosť nastala v priebehu
konania v zmysle ust. § 62, § 63, § 64 CSP. Právni nástupcovia po nebohom povinnom zodpovedajú za
poručitoveľové dlhy len do výšky nadobudnutého dedičstva. Dedičské konanie po nebohom poručiteľovi
bolozastavenéprenedostatokmajetkuvzmysleust.§175hods.1OSP,apretozodpovednosťprávnych

nástupcov za dlh poručiteľa nie je daná (§ 470 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.