Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115220051
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6115220051.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

sudcovvJUDr.JaroslavaMikulajaaJUDr.JaroslavaGalla,vprávnejvecižalobcuCASHCOLLECTORS
SK, s.r.o., IČO: 44 703 015, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o.,
IČO: 36 856 584, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, proti žalovanému K. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. S. XXXX/X, I. I., o zaplatenie 343,11 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu .proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/377/2015 - 76 zo dňa 08. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Zamietnutie žaloby súd odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore.

3. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 343,11 eur s príslušenstvom voči žalovanému z titulu
čerpania finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému (dlžníkovi) právnym predchodcom žalobcu

Slovenskou sporiteľňou a.s. (bankou - veriteľom) na základe ich vzájomného zmluvného vzťahu
vyplývajúceho zo zmlúv zo dňa 06.01.2008, 10.01.2008, 06.06.2010 a 07.01.2001 (o poskytovaní
balíka bankových produktov a služieb pre fyzické osoby, o vydaní platobnej karty a povoleného
prečerpania). Podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že platne nadobudol pohľadávku
od Slovenskej sporiteľne a. s. voči žalovanému z povoleného prečerpania - z úveru. Teda, že banka
písomne vyzývala žalovaného (dlžníka) na zaplatenie dlžnej sumy a taktiež, že v danom prípade
uplynula lehota 90 dní od písomnej výzvy banky na splatenie pohľadávky. Žalobca aj napriek tvrdeniu

vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 08.04.2014 nepredložil súdu žiadny dôkaz o upomienkach
zasielaných žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu. Žalobca v konaní nepreukázal
doručenie upomienok, ani oznámenia o postúpení pohľadávky. K postúpeniu pohľadávky došlo dňom
16.12.2013, splatnosť celého dlhu nastala až 11.05.2015, teda až po postúpení pohľadávky. Neboli
splnené podmienky uvedené v ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb. o bankách, nedošlo k platnému
postúpeniu pohľadávky (§ 39 Občianskeho zákonníka), žalobca nenadobudol platne pohľadávku voči
žalovanému.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa pomeru úspechu a neúspechu strán v
konaní.Žalovanýmalvoveciúspech,náhradutrovneuplatnilazospisumužiadnetrovyaninevyplývajú.
Žalobca nebol v konaní úspešný, a preto mu nárok na náhradu trov neprislúcha.5.Protitomutorozsudkupodalžalobcavzákonnejlehoteodvolanie.Navrhol,abyodvolacísúd rozsudok
okresného súdu zmenil a žalobnému návrhu vyhovel v celom rozsahu a žalovanému uložil povinnosť

nahradiť žalobcovi trovy konania alebo aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalobca namietal voči záveru súdu o neplatnosti postúpenia pohľadávky, ktorú žaluje v konaní.
Predpokladom platného a účinného postúpenia pohľadávky zo SLSP na žalobcu nebolo zaslanie

písomnej výzvy žalovanému, po ktorej by bol žalovaný 90 dní v omeškaní. Zo systematického výkladu
ust. § 91 a § 92 zákona o bankách vyplýva, že v zásade § 92 zákona o bankách upravuje možnosti
sprístupnenia bankového tajomstva súkromnoprávnym subjektom za podmienok upravených v tomto
paragrafe. Uvedený paragraf neupravuje možnosť postúpenia pohľadávky bankou na nebankový
subjekt, ale možnosť sprístupniť bankové tajomstvo pri postúpení pohľadávky bankou, ktoré zákon
explicitne predpokladá. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nehovorí o podmienkach platnosti

postúpeniapohľadávok,aleibaopodmienkach,zasplneniaktorýchnedochádzakporušeniubankového
tajomstva. Postúpenie pohľadávky sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka (viď. v tejto súvislosti
aj stanovisko NBS Slovenska zo dňa 11.12.2013 k č. k. 8C/156/2012 - „...nerozlišuje sa medzi správou
úveru pred splatnosťou a po splatnosti, resp. vyhláseného za splatný. Správa úveru nie je samostatnou
bankovou činnosťou podľa § 2 zákona o bankách a nepodlieha bankovému povoleniu podľa zákona o

bankách. Ide o súčasť bankovej činnosti poskytovania úverov.“).

7. Žalovaný sa dostal do sústavného mínusu dňa 30.11.2010. Žalobca z dôvodu sústavného
nepovoleného prečerpania žalovaného zosplatnil pohľadávku ku dňu 13.05.2015. SLSP a.s., právny
predchodca žalobcu, vyzýval žalovaného prvou upomienkou a druhou upomienkou na úhradu

omeškanej časti dlhu. V zmysle špecifikácie boli poplatky za vyššie uvedené upomienky započítané do
celkového dlhu žalovaného. SLSP a.s. zásielky odosielala obyčajnou poštovou zásielkou. Teda SLSP
pred postúpením pohľadávky žalobcovi vyzvala žalovaného na úhradu dlhu, čiže podmienka odoslania
výzvy žalovanému v prípade aplikácie § 92 ods. 8 Zákona o bankách bola splnená. Zákon výslovne
neurčuje konkrétnu formu výzvy, preto má žalobca zato, že stačí generická výzva na plnenie. A v súlade

s ust. čl. II bod 2 zmluvy uzatvorenej medzi SLSP a žalovaným žalovaný vyhlásil, že bol oboznámený s
VOP účinnými od 01.11.2008, ktoré upravujú doručenie písomností žalovanému a sú súčasťou zmluvy.
Upomienky a oznámenie o postúpení pohľadávky boli právnym predchodcom žalobcu doručované
prostredníctvom obyčajnej poštovej zásielky v súlade s bodom 10.3. VOP („pri doručovaní písomností v
poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak

sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté
inak, banka zasiela, podľa vlastného uváženia, písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej
zásielky“), ktoré sú súčasťou zmluvy, s ktorými sa v zmysle zmluvy žalovaný oboznámil. V súvislosti s
touto skutočnosťou žalobca nedisponuje originálom doručenky doporučenej poštovej zásielky, avšak z
účinného právneho poriadku SR nevyplýva žiadna povinnosť pre SLSP doručovať predmetný dokument

doporučenoupoštovouzásielkou.Postúpeniepohľadávkynastalodňa16.12.2013,napriekopakovaným
výzvam na úhradu dlhu zo SLSP bol žalovaný v sústavnom omeškaní trvajúcom dlhšie ako 90 dní, aj
po poslednom vyzvaní zo dňa 13.05.2015.

8. Žalobca poukazuje aj na ust. čl. 19.16 VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy a žalovaný s nimi v zmysle čl. II

ods.2zmluvyvyjadrilsúhlas,podľačl.19.6.VOP:klientsúhlasístým,žebankajeoprávnenákedykoľvek
postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce,
súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek
svoje záväzky voči klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť
svoje záväzky voči nej len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky, banka nebude neodôvodnene

odopierať súhlas s postúpením“.

9. Žalobca poukazuje na judikát NS SR R 119/2003, pretože v odpovedi na výzvu súdu zo dňa
8.4.2016 sa súd ním nezaoberal: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z

takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvy o postúpení.“ SLSP dňa 30.12.2013 oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu,
čím založila aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní.10. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13.Okresnýsúdzaložilsvojerozhodnutienazistení,žežalobcaniejeaktívnelegitimovanýmúčastníkom
konania, pretože súdu nepreukázal, že by na neho právne relevantným spôsobom prešiel žalobným
návrhom uplatňovaný nárok.

14. V odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že zákon pre platné postúpenie pohľadávky banky na
nebankový subjekt vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách
- postúpeniu musí predchádzať doručenie písomnej výzvy banky adresovanej dlžníkovi (klientovi) na
splnenie omeškaného peňažného záväzku, a napriek tejto výzve je dlžník (klient) banky nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku.
Postupca, ktorému banka pohľadávku postúpila je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením
pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho splatného peňažného záväzku
voči banke a klient napriek tomu zostal v omeškaní so zaplatením svojho záväzku nepretržite aspoň 90
kalendárnych dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie

postupníka. Doručenie vyššie uvedenej písomnej výzvy banky dlžníkovi je jednou z podmienok pre
platné postúpenie pohľadávky. Pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre postúpenie pohľadávok banky
alebo pobočky zahraničnej banky na tretiu osobu v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách, toto ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniu § 524 Občianskeho zákonníka upravujúceho
postúpenie pohľadávky právnou normou lex specialis, ktorá sa uplatní prednostne a dodržanie

zákonných podmienok stanovených v § 92 ods. 8 pre postúpenie pohľadávky banky alebo pobočky
zahraničnej banky v prípade, ak banka, alebo pobočka zahraničnej banky nedisponuje súhlasom klienta
s postúpením pohľadávky, ktorú má voči klientovi je predpokladom platného postúpenia pohľadávky
bankou alebo pobočkou zahraničnej pobočky na tretiu osobu.

15. V zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je úver splatný v splátkach (daný
prípad)bankaalebopobočkazahraničnejbankymáprávopísomnouzmluvoupostúpiťpostupníkovi(inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou) aj bez súhlasu klienta celú, teda aj nesplatenú časť pohľadávky
z úveru (pohľadávku zodpovedajúcu peňažnému záväzku klienta) za podmienky, že : a) klient nesplnil
riadne a včas čo i len jednu splátku istiny úveru (dohodnuté čiastkové plnenie) a/alebo úrokov alebo ich

časť(časť peňažného záväzku klienta), b) jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní, c) na zaplatenie omeškanej (!) časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke, alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva:, to neplatí ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého

peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

16. Faktom je, že súdu nebol predložený osobitný súhlas žalovaného (dlžníka - klienta) s postúpením
pohľadávky banky vykazovanej voči nemu na tretiu osobu (iný subjekt). Preto pre platné postúpenie
pohľadávky musia byť splnené zákonné podmienky ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.

17. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na jeho výzvu zo dňa 13.05.2015 (zasielanú žalobcom po
postúpení pohľadávky, ku ktorému došlo dňa 16.12.2013) označenú ako „Oznámenie o zosplatnení
pohľadávky“, ide o výzvu žalobcu (nie banky - veriteľa) na predčasné splatenie úveru (týka sa vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru). Nejedná sa o výzvu predpokladanú ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách na

zaplatenie omeškaného plnenia peňažného záväzku dlžníka (klienta) voči banke v dodatočnej lehote
určenej bankou, teda počas ktorej má možnosť klient (dlžník) splatiť svoj splatný peňažný záväzok
voči banke. Dôkaz o výzve žalovaného bankou na zaplatenie dlhu pred postúpením pohľadávky vkonaní nebol predložený. To bolo rozhodujúce pre výsledok rozhodnutia okresného súdu o nedostatku
(absencii) aktívnej legitimácie žalobcu.

18. Všeobecné obchodné podmienky (VOP) banky nie sú účastníkmi zmluvy (veriteľom a dlžníkom)
podpísané a nie sú ani individuálne dojednané, pretože spotrebiteľ nemohol vôbec ovplyvniť ich obsah,
hoci by aj bol mal možnosť pred podpisom zmluvy sa s nimi oboznámiť (§ 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Podľa názoru odvolacieho súdu, uvedené je postačujúce pre záver súdu, že na odvolateľom
citované ustanovenie VOP bod 19.16. nemožno brať zreteľ. Odhliadnuc od absencie individuálneho

dojednania tohto ustanovenia, vzhľadom na jeho obsah (klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená
kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akúkoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to, či
sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané, alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu
akékoľvek svoje záväzky voči klientovi) a dôsledky, ktoré môže pre klienta privodiť, by bolo možné
takéto ustanovenie posúdiť aj ako neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve pre porušenie generálnej klauzuly ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (spotrebiteľské

zmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán), lebo takéto dojednanie bez pochýb značne znevýhodňuje spotrebiteľa v zmluvnom
vzťahu a nemôže byť platné (§ 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka - neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné).

19. Za právne relevantné pre výsledok rozhodnutia súdu nemožno považovať ani tvrdenie žalobcu,
že skutočnosť, že SLSP vyzývala žalovaného prvou upomienkou a druhou upomienkou na úhradu
omeškanej časti dlhu, by mala vyplývať a mala byť preukázaná tým, že v zmysle špecifikácie boli
poplatky za uvedené upomienky započítané do celkového dlhu žalovaného, a zároveň že tieto zásielky
odosielala banka žalovanému obyčajnou poštovou zásielkou, pretože jej to tak umožňovali VOP (bolo

tak dohodnuté s klientom vo VOP).

20. Pokiaľ žalobca špecifikáciou pohľadávky mienil históriu úverového účtu vedeného právnym
predchodcom žalobcu (Slovenskou sporiteľňou a.s.) doloženú v súdnom spise, tu sú síce vykazované 2x
sumy po 10,00 eur ako Poplatok za prvú upomienku pri dátume 2.2.2011 a Poplatok za druhú upomienku

pri dátume 22.02.2011, uvedené však nepredstavuje samo o sebe dôkaz o tom, že právny predchodca
žalobcu vyzýval žalovaného v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách na splatenie dlhu. A ako je vyššie
uvedené VOP neboli účastníkmi zmluvy podpísané a neboli medzi nimi individuálne dojednané. Potom
z tohto rovnakého dôvodu, bez prípadného bližšieho skúmania právnej relevancie obsahu ustanovenia
bodu čl. 10 bodu 10.03. VOP (napr. z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej

zmluve) nemožno brať zreteľ ani na čl. 10 bod 10.3 VOP, podľa ktorého, „pri doručovaní písomností
v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine
siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, ale sa zásielka vráti
ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, banka zasiela podľa vlastného uváženia písomnosti v
poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky. V bode 5. je stanovená povinnosť klienta oznámiť

banke adresu, číslo telefónu, na ktoré bude banka zasielať alebo oznamovať všetky oznámenia a
dokumenty, pričom klient je povinný informovať banku o akejkoľvek zmene týchto údajov. A v prípade,
že klient o takejto zmene banku neinformuje, považuje sa doručenie vykonané na poslednú banke
známu adresu za riadne vykonané.“ K cit. ustanoveniu VOP odvolací súd považuje za potrebné uviesť
aspoň to, že tzv. „fikciu doručenia“ zásielok doručovaných bankou klientovi, tak ako mala byť dojednaná

medzi účastníkmi zmluvy v zmysle cit. ustanovenia VOP treba s istotou odmietnuť ako nenáležitú pokiaľ
ide o spôsob dojednania fikcie doručenia v znení „zásielka sa považuje za doručenú uplynutím xy
dní odo dňa jej odoslania“. Toto odporuje zákonu, nakoľko dohodou zmluvných strán nemožno platne
dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ako fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje
za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta.

21. Súdu nebolo predložené relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, ktoré
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Dôkaz o
tom, že SLSP dňa 30.12.2013 oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu, čím mala

založiť aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní, teda že žalovanému bolo takéto oznámenie riadne
doručené, súdu predložený nebol.
Napriek tomu, že bola súdu žalobcom predložená Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2014
uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu, ktorou v zmysle prílohy k tejto zmluve malabyť postúpená aj predmetná pohľadávka voči žalovanému, čím by bolo možné z hľadiska preukázania
aktívnej legitimácie žalobcu upustiť od preukázania či bolo, alebo nebolo žalovanému doručené
oznámenie o postúpení predmetnej pohľadávky žalobcovi, za postačujúce a rozhodujúce pre záver

okresného súdu o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v danej veci bolo neunesenie dôkazného
bremena žalobcom, kedy žalobca - postupca, ktorému banka pohľadávku postúpila je povinný tvrdiť
a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho
splatného peňažného záväzku voči banke a klient napriek tomu zostal v omeškaní so zaplatením svojho
záväzku nepretržite aspoň 90 kalendárnych dní. Nepreukázanie týchto skutočností, ako je uvedené už

vyššie, má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

22. Žalobca v odvolaní neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by boli dôvodom a mohli
mať vplyv na výsledok rozhodnutia, Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozhodnutia
súdov, na ktoré poukazuje v odvolaní s danou vecou nesúvisia.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto
žalovanému prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko
však žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o
výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), a preto odvolací
súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR
sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).

24. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).