Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4Cb/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207254
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5614207254.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci žalobcu: KOLLDENT

s.r.o., so sídlom Čapajevova 23, Prešov, IČO: 44 432 313, zastúpený JUDr. Lýdiou Farbakyovou,
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Floriánova 12, Prešov, proti žalovanému: MEDVE LM,
s. r. o., so sídlom M. Pišúta 4010, Liptovský Mikuláš, IČO: 44 050 038, zastúpený JUDr. Jaroslavom
Kokavcom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Ul. 1. mája 12, Liptovský Mikuláš, v spore o
zaplatenie 21.633,37 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi peňažnú pohľadávku vo výške 14.659,38 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od

15. 10. 2013 do 12. 09. 2014, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 11. 2013 do 12. 09.
2014, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 od 15. 12. 2013 do 12. 09. 2014, vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 1.666,67 eur od 15. 01. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od
15. 02. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 03. 2014 do zaplatenia,
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 04. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 1.666,67 eur od 15. 05. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15.
06. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 07. 2014 do zaplatenia, vo

výške 5,15 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 08. 2014 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti sa konanie z a s t a v u j e.

Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 35,52 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 18. 08. 2014 v spojení s podaním doručeným súdu dňa
18. 09. 2014 (§ 145 ods. 3 CSP) sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť titulom
dlžného nájomného sumu 17.059,38 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy
1.966,67 eur od 15. 10. 2013 do 12. 09. 2014, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.966,67 eur od 15. 11.

2013 do 12. 09. 2014, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.966,67 eur od 15. 12. 2013 do 12. 09. 2014,
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.326,02 eur od 13. 09. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 1.966,67 eur od 15. 01. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.966,67 eur od 15.
02. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.966,67 eur od 15. 03. 2014 do zaplatenia,
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.966,67 eur od 15. 04. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 1.966,67 eur od 15. 05. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.966,67 eur od 15.
06. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.966,67 eur od 15. 07. 2014 do zaplatenia a

vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.966,67 eur od 15. 08. 2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že
žalovaný na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavreté s prenajímateľom dňa 15. 08. 2013
na dobu určitú od 01. 10. 2013 do 30. 04. 2024 užíva nebytové priestory označené v Prílohe č. 1 k zmluve
ako miestnosti č. č. 1.32, 1.33, 1.34, 1.35, 1.36 a 1.37 o celkovej výmere 100,92 m2 nachádzajúce sana prízemí stavby bloku A - Polikliniky Liptovský Mikuláš, súpisné číslo 1212, postavené na parcele č.
CKN 332/1 a parcele č. CKN 332/1 zapísané na LV č. X.XXX. Podľa Článku IV. Zmluvy mal žalovaný
uhrádzať prenajímateľovi dohodnuté nájomné vo výške 20.000 eur ročne v mesačných splátkach po

1.666,67 eur a zálohové platby vo výške 300 eur za služby spojené s užívaním nebytových priestorov.
Žalovaný neuhradil nájomné vo výške 1.666,67 eur plus 300 eur za obdobie od októbra 2013 do konca
augusta 2014, t.j. 11 mesiacov. Písomným podaním zo dňa 16. 07. 2014 žalobca vypovedal Zmluvu o
nájme nebytových priestorov a súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného. Žalobca
časť svojich pohľadávok voči žalovanému, t.j. október 2013, november 2013 a časť pohľadávky za rok

2013 vo výške 640,65 eur postúpil na spoločnosť PHARMACY- LM, spol. s r.o. Prešov.

2. Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal vo veci dňa 22. 09. 2014 pod č. k. 4Rob/12/2014-20 platobný
rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, čím v zmysle vtedy platného ust. §
174 ods. 2 OSP došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu.

3. V podanom odpore žalovaný žiadal žalobu v celom zamietnuť. Uviedol, že žalovaný je dodávateľom
tepla zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom, ktorý zabezpečuje dodávku a výrobu
tepla odberateľom nachádzajúcim sa na jeho vymedzenom území, ktorú činnosť vykonáva žalovaný
na základe povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2010T 0444 a dodáva teplo celkovo
štyrom odberateľom, z ktorých jedným je aj spoločnosť PHARMACY - LM, spol. s r.o., Prešov na

základe Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 08/2013 zo dňa 15. 08. 2013. Vlastníkom budovy je jej
stopercentná sesterská spoločnosť - žalobca. Obe strany sa po podpise Zmluvy o nájme nebytových
priestorov dohodli, že nebudú podľa nej postupovať. Z toho dôvodu doposiaľ nedochádzalo k fakturáciu
nájomného. O zámere neaplikovať zmluvu svedčí aj emailom K.. Ľ. A. zo dňa 20. 01. 2014, v ktorom
potvrdzuje ukončenie zmluvy. K sústave tepelných zariadení na výrobu a rozvoj tepla v areáli Polikliniky

Liptovský Mikuláš v zmysle § 2 písm. l) Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike patrí plynová
prípojka vrátane regulačnej stanice plynu umiestnená na pozemku, pričom ide o zariadenie, ktoré
tiež prevádzkuje žalovaný ako dodávateľ tepla. Žalovaný nebytové priestory a pozemok neužíva na
základe záväzkovoprávneho vzťahu, ale na základe oprávnenia zo zákonného vecného bremena
vyplývajúceho z ust. § 10 ods. 1 a 8 Zákona o tepelnej energetike riadne zapísanej v časti C LV č.

XXXX. Zariadenia nachádzajúce sa v predmetných bytových priestoroch a na pozemku tvoria súčasť
sústavy tepelných zariadení prostredníctvom ktorých žalovaný ako držiteľ povolenia plní svoju zákonnú
zásobovaniu povinnosť pri výrobe a rozvode tepla. Sústava tepelných zariadení nachádzajúca sa
budova v Poliklinike bola postavená na základe stavebného povolenia č. ÚP1029/90-Pa zo dňa 11. 10.
1990 a uvedená do užívania na podklade kolaudačného rozhodnutia č. ÚRaŠSS1881/92-Dá zo dňa

23. 03. 1993, t.j. v čase platnosti a účinnosti Zákona č. 89/1987 Zb. Podľa § 20 ods. 1 citovaného
zákona prevádzkovateľ zariadení na rozvod tepla nadobudol dňom právoplatnosti stavebného povolenia
právo inter alias zriaďovať na cudzích nehnuteľnostiach zariadenia pre rozvod tepla a tieto zariadenia
prevádzkovať, ako aj práva vstupovať a vchádzať v súvislosti so zriaďovaním a zmenami, prípadne
s prevádzkovaním, opravami, údržbou a odstraňovaním zariadení za príchodové, priechodné a týmto

zariadením nedotknuté cudzie nehnuteľnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 38 ods. 4 Zákona
o tepelnej energetike oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré
vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy
vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti náležalo právo na jednorazovú náhradu. Uvedené právo zaniklo,
ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov odo dňa, keď bolo povolené užívanie tepelného zariadenia.

Z dôvodu dlhodobej existencie vecného bremena žalovaný nie je povinný poskytnúť žalobcovi ako
vlastníkovi budovy Polikliniky ani žiadnu náhradu za uplatnenie vecných bremien podľa Zákona o
tepelnej energetike. Ďalej poukazovali na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 20. 12. 2000, sp. zn.
20Cdo/1265/98vzmyslektorého,priestory,ktoréoprávnenáosobaužívaztituluprávazodpovedajúceho
vecnému bremenu, nemôže byť za trvania vecného bremena vlastníkom, ktorého vecné bremeno

obmedzuje, platne (znovu) prenechané do užívania nájomnou zmluvou, aj keby išlo o zmluvu uzavretú
s nositeľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

4. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaniach, ako aj písomných
vyjadreniach doručených súdu trvala na podanej žalobe, v zmysle jej čiastočného späťvzatia a žiadala,

abysúdzaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovi14.659,38eur,ktorápozostávaznájomného8x1.666,67
eur za mesiace január až august 2014 a pomernú časť nájomného za mesiac december 2013 vo výške
1.326,02 eur s tým, že si uplatňujú úroky z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.666,67 eur
od 15. 10. 2013 do 12. 09. 2014, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 11. 2013 do12. 09. 2014, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 12. 2013 do 12. 09. 2014, vo výške
5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 01. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy
1.666,67 eur od 15. 02. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 03.

2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 04. 2014 do zaplatenia, vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 05. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 1.666,67 eur od 15. 06. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15.
07. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 08. 2014 do zaplatenia.
Uviedla, že Zmluvu o nájme nebytových priestorov strany sporu uzatvorili a podpísali dňa 15. 08. 2013.

V tejto sa žalovaný zaviazal, že za užívanie nebytových priestorov bude prenajímateľovi ako vlastníkovi
objektu, v ktorom sa užívané nebytové priestory nachádzajú, platiť dohodnuté nájomné. Žalovaný si túto
povinnosť neplnil a napriek svojej povinnosti vyplývajúcej mu z uzavretej zmluvy, dohodnuté nájomné
prenajímateľovi neuhrádzal. Nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného, že z dôvodu zákonného
vecného bremena žalovaný túto povinnosť nemá. Je potrebné vychádzať zo zásady symbolizujúcej
podstatu právneho inštitútu zmluvy a celého záväzkového práva, t.j. pacta sunt servanda, preto považuje

žalobca svoj návrh za dôvodný. K výslovnému uznaniu tejto zásady došlo v medzinárodnom práve,
pretože článok 26 Viedenskej dohody o zmluvnom práve jasne stanovuje, že každá platná zmluva
zaväzuje zmluvné strany a musí byť stranami splnená v dobrej viere. Prednosť má rešpektovanie
dôsledkov plynúcich zo zásady zmluvnej autonómie účastníkov. Táto sa prejavuje hlavne v tom, že nie
je zakázané, aby uzatvorili podľa svojho rozhodnutia určitú zmluvu s tým dôsledkom, že túto zmluvu

majú povinnosť splniť a to aj vtedy, ak by sa plnenie pre niektorú zo strán stalo nevýhodným. V danom
prípade strany sporu uzatvorili platnú zmluvu, zmluvu slobodne podpísal aj žalovaný, a preto bolo a je
jeho povinnosťou plniť povinnosti, ktoré mu z platnej zmluvy vyplývajú, t.j. platiť nájomné. Nie je možné,
aby bol vlastníkom súboru hnuteľných vecí (sústavy tepelných zariadení, rozvodov plynu, pary a teplej
vody) Žilinský samosprávny kraj, ktorý so žalovaným uzavrel a podpísal Nájomnú zmluvu zo dňa 14. 09.

2013. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka je súčasťou veci všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí
a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila. Sústava tepelných zariadení je funkčne
určená k trvalému užívaniu s nehnuteľnosťou, pričom tieto zariadenia tvoria jednotný funkčný celok
s nehnuteľnosťou Polikliniky a ďalších nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Žalobca je toho názoru,
že technologický celok nemôže byť samostatnou hnuteľnou vecou. Je logické, že rozvod plynu, pary

a teplej vody nemôže existovať samostatne bez toho, aby bol namontovaný ako súčasť veci hlavnej,
t.j. nehnuteľnosti, u ktorej sa zabezpečuje výroba a rozvod tepla a teplej úžitkovej vody. Oni tvrdia,
že zmluva nebola antidatovaná, preto žalovaný sám potvrdil, že začal užívať nebytové priestory vo 8.
mesiaci, povolenie bolo žalovanému vydané dňa 17. 12. 2013. Nie je výnimočné uzavretie zmluvy o
nájme energetických zariadení na výrobu dodávku tepla a zmluvy o nájme nebytových priestorov, v

ktorých sa tieto zariadenia nachádzajú. Pokiaľ sa týka vyjadrenia žalovaného o údajnej gentlemanskej
dohode, o ktorej žalovaný tvrdí, že sa to malo prejaviť v cene tepla, ak by to bola pravda, tak by
žalovaný nebol zvyšoval fixnú zložku pre žalobcu, cena tepla išla neustále hore. Tvrdia, že žiadna
gentlemanská dohoda uzavretá nebola. Ani z e-mailovej komunikácie nevyplýva, že by došlo k zrušeniu
nájomnej zmluvy. Nájomné je nákladom, ktorý sa zohľadňuje v cene tepla, s ktorým sa počíta. Budova

Polikliniky v Liptovskom Mikuláši sa dostala do portfólia podnikania žalovaného 17. 12. 2013 a preto jeho
zákonné vecné bremeno nemohlo vzniknúť skôr. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na stavebné povolenia a
kolaudačné rozhodnutie z roku 1990, resp. 1993, toto sa vzťahuje len na stavbu dočasnú, jedná sa o
stavbu plynovej kotolne, ktorá pozostáva z troch kotlov a troch komínov.

5. Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zmluva o nájme nebytových priestorov bola
výsledkomspoločnýchrokovaní.Prišielzanímžalovaný,žepotrebujetakútozmluvudourčitéhodátumu,
inak nebude zabezpečovať teplo. Potom túto zmluvu dávali aj na ďalšie úrady. Návrh zmluvy na USB
kľúči doniesol žalovaný. Predmet zmluvy si vymedzili spoločne. Pokiaľ sa týka výšky odplaty, oni uviedli,
že takúto sumu chcú, žalovaný s tým súhlasil. Žalovaný potom začal nerušne predmetné nebytové

priestory užívať od dátumu, ktorý je uvedený v zmluve. Nebola medzi nimi dohoda, že žalovaný nájomné
platiť nebude, inak by takúto zmluvu neuzatvárali. Nakoľko v objekte nemali potrebnú teplotu, požiadali
žalovaného, aby im zabezpečil kúrenie 24 hodín. Žalovaný mal pred uzavretím zmluvy prehľad, čo
bude predmetom nájmu, nakoľko sa zúčastnil súťaže, ktorú vyhral. Keď žalovaný doniesol návrh zmluvy
na USB kľúči, urobili tam len drobné korekcie, ktoré vyplynuli zo vzájomnej dohody. Zmluvu spoločne

prešli, čo komu nevyhovovalo, tak sa to upravilo a dohodla sa taká úprava, aby zodpovedala predstave
obidvoch zmluvných strán. Žalovaný od začiatku neplatil nájomné. Oni majú x partnerov, ktorí si neplnia
svoje zmluvné povinnosti. Predmetnú budovu kúpili len krátko predtým, takže sa zorientovávali. Mali
aj iných dlžníkov - lekárov. Až následne v máji začali žalovaného vyzývať na úhradu dlžnej sumy.Takisto postupovali aj voči ostatným dlžníkom. K.. Ľ. A. pre nich vykonáva služby v oblasti marketingu
a kontaktov s lekármi, rozhodovaciu činnosť nemá, ani nemôže mať. Žalobca sa stal platcom DPH od
01. 01. 2014, myslí, že tu bol nejaký splátkový kalendár. Z e-mailu, ktorý je založený v spise vyplýva,

že vyzývali žalovaného na úhradu nájomného, z tohto mailu nevyplýva, že by sa zmluva anulovala. Zo
zmluvy jasne vyplýva, akým spôsobom sa zmluva môže ukončiť.

6. Právny zástupca žalovaného vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaniach, ako aj písomných
vyjadreniach súdu žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že dňa 15. 08. 2013 žalovaný uzavrel so ŽSK

Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, Zmluvu o postúpení práv a prevzatí záväzkov, Zmluvu o budúcej
zmluve o podmienkach dodávok tepla a Zmluvu o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych
vzťahov, dňa 14. 09. 2013 Dodatok č. 1 k nej a dňa 03. 10. 2014 Dodatok č. 2 k nej, na základe
ktorej žalovaný po splnení určitých podmienok nadobudne k sústave tepelných zariadení v budovách
Polikliniky vlastnícke právo. Žalovaný nepopiera, že vnútorné rozvody tepla nachádzajúce sa v budove,
prostredníctvomktorýchsateploprepravujedojednotlivýchčastíbudovy,súsúčasťoubudovyPolikliniky

vo vlastníctve žalobcu. Žalobca si v budovách Polikliniky osadil vlastné kotle a zariadenia na výrobu
tepla prevádzkované žalovaným sa snaží odpojiť. Zákon o tepelnej energetike v § 1 ods. 3 písmena
c) pripúšťa možnosť, že vlastník môže prenajať centrálny zdroj tepla inej osobe a považuje ho tak
za samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov. V praxi je bežné, že vlastníkom zariadenia na
výrobuteplaaosobou,ktorádanézariadenieprevádzkuje,jeodlišnáosoba.Analogickymožnoaplikovať

aj Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý v § 2 ods. 5 považuje kotolňu vrátane
technologického zariadenia za spoločné zariadenie domu, ktorá je v zmysle § 2 ods. 2 v podielovom
spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, teda samostatným predmetom vlastníckeho
práva. Na nehnuteľnostiach žalobcu viazne zákonné vecné bremeno žalovaného oprávňujúceho mať
príslušný priestoroch umiestnené zariadenie na rozvod tepla slúžiace na rozvod tepla vyrobeného

žalovaným, pričom toto oprávnenie vylučuje možnosť platného uzavretia nájomného vzťahu. Uplatnenie
si nájomného zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15. 08. 2013 predstavuje šikanózny
výkon práv. Sústava tepelných zariadení, ktorú prevádzkuje žalovaný, bola stavebne povolená na
základe rozhodnutia Mestského národného výboru Liptovský Mikuláš č. ÚP1029/90-Pa zo dňa 11.
10. 1990 a neskôr skolaudovaná na základe rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia

Liptovský Mikuláš č. ÚR a ŠSS 1881/92-Dá zo dňa 23. 03. 1993. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu
ČR 20 Cdo/1265/98 zo dňa 07. 07. 2007 priestory, ktoré oprávnená osoba užíva z titulu práva
zodpovedajúce vecnému bremenu, nemôže byť za trvania vecného bremena vlastníkom, ktorého vecné
právo obmedzuje, platne znovu prenechané do užívania nájomnou zmluvou. Žalovaný je toho názoru,
že Zmluva o nájme je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko sa uzavrela za účelom prenájmu

priestorov, ktoré v čase podpisu zmluvy neboli právne voľným predmetom právnych vzťahov. Na tom
závere nič nemení ani fakt, že v praxi existujú prípady, kedy sa nájomné zmluvy držiteľom povolenia
na výrobu a rozvod tepla s vlastníkmi nehnuteľnosti uzavierajú. Výskyt prípadov nesúladu praxe s
právnym stavom nemôže v žiadnom prípade legitimizovať nerešpektovanie obmedzení vlastníckeho
práva ustanovených zákonodarcom vo verejnom záujme. „Šikanu“ vidí žalovaný v tom, že žalobca

si súdnou cestou uplatňuje voči žalovanému nájomné za obdobie od účinnosti Zmluvy o nájme, až
do jej vypovedania a to napriek tomu, že sa so žalovaným preukázateľne dohodol na nasledovnom
vzájomnom plnení: a) žalobca si nebude od žalovaného uplatňovať nájomné vyplývajúce zo Zmluvy
o nájme (zmluva sa anuluje) a b) čo mu žalovaný kompenzuje výrazným znížením fixnej zložky ceny
tepla dodávaného na vykurovanie objektu Polikliniky. Žalovaný uznáva, že obe uvedené plnenia neboli

dojednané písomnou formou, hoci tak predpisuje zákonná dohoda účastníkov. V zmysle článku 9.1 a
10.4 Zmluvy o nájme je túto možné zmeniť a zrušiť výlučne len písomne. Rovnako však aj cenu tepla
možno dojednať len písomne, nakoľko ide o podstatnú náležitosť k Zmluve o dodávke a odbere tepla.
Uvedené dojednanie strán sporu má povahu akejsi gentlemanskej dohody, ktorú však obaja účastníci
riadne a bez výhrad plnili až do momentu, keď si žalovaný uplatnil voči žalobcovi svoje zákonné práva

účastníka stavebného konania a namietal voči výstavbe vlastnej kotolne zo strany žalobcu. Žalovaný
sa preto domnieva, že žalobca sa prostredníctvom súdu pokúša poškodiť žalovaného výkonom práva,
ktorý nezodpovedá obsahu uvedenej gentlemanskej dohody a ani zásadám poctivého obchodného
styku. Po e-maily zo dňa 05. 02. 2014, v ktorom pani A. konštatuje anuláciu Zmluvy o nájme, zasiela
návrh Zmluvy o nájme pozemku č. LM 3/2013. Žalovaný faktúry na dodávku tepla vystavoval vždy na

úrovni zníženej fixnej zložky ceny tepla (170 eur/kW namiesto 211 eur/kW) a žalobca neuplatňoval voči
žalovanému nájomné zo zmluvy o nájme. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca nevystavoval
za nájomné žiadne mesačné faktúry, hoci sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty 01. 01. 2014. Je
zrejmé, že aj žalobca rešpektoval obsah vyššie uvedenej gentlemanskej dohody so žalovaným, a toaž do okamihu, keď mu to prestalo vyhovovať a považoval za potrebné „vytrestať“ žalovaného za jeho
neskoršie konanie. Skutočné ekonomické záujmy žalobcu, ktorý mohol sledovať uplatnením nájomného
zo Zmluvy o nájme, boli uspokojené fakturáciu zníženej ceny tepla v zmysle gentlemanskej dohody so

žalovaným, a to dokonca vo väčšom rozsahu ako v prípade, ak by žalovaný fakturoval žalobcovi zmluvnú
cenu tepla a žalobca žalovanému nájomné. Oni nepoznajú ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť
uzavrieť zmluvu o nájme nebytových priestorov. Súdy SR sa nezaoberali otázkou, či popri sebe obstojí
nájomná zmluva a vecné bremeno. Žalovaný uzatváral zmluvu, nakoľko v tom čase nemal skúsenosti
na ÚRSO. Boli vydané minimálne dva rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, z ktorých vyplýva, že na

konanie v tejto veci je dôležitý výsledok konania vo veci 9Cb/68/2015, v ktorej žalobca žaloval Žilinský
samosprávny kraj o určenie vlastníckeho práva k technologickým zariadeniam na rozvod tepla. Tým, že
žalobca zobral žalobu späť, potvrdil, že vlastníckom technologických zariadení je ŽSK. Zákonné vecné
bremeno neumožňovalo žalobcovi uzavrieť ďalší právny titul, z ktorého by vyplývalo užívacie právo jeho
klienta k pozemkom, resp. nehnuteľnostiam, na ktorých sa nachádzajú technologické zariadenia. Majú
za to, že vecné bremeno, či už zákonné alebo zmluvné, nemôže existovať popri akejkoľvek nájomnej

zmluve. S čiastočným späťvzatím žaloby súhlasia.

7. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že na USB kľúči doniesli návrh zmluvy dňa 26. 09. 2013,
ale len Zmluvy o dodávke tepla a objednávky. Návrh Zmluvy o nájme nebytových priestorov vypracoval
žalobca, on si zmluvu prečítal, súhlasil s ňou, aj ju za nájomcu podpísal. Vedel, čo je jej predmetom. Mal

k dispozícii vymedzenie predmetu zmluvy o nájme, vymedzenie priestorov prebehlo na stretnutí, ktoré
sa uskutočnilo dňa 17. 01. 2014. Tvrdí, že zmluva bola podpísaná spätne. Výška odplaty bola v návrhu
a ním odsúhlasená. Má za to, že zmluva bola anulovaná, nakoľko oni si nenárokovali maximálnu cenu
tepla. Komunikoval s pani A.. Oni vstúpili do užívania nebytových priestorov v auguste roku 2013, a to
na základe Zmluvy o nájme, ktorú mali s vyšším územným celkom. V tom čase už vlastníkom budovy

Polikliniky bol žalobca. Pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví museli dokladať Zmluvu o dodávke
tepla, nie Zmluvu o nájme nebytových priestorov. Podnet uzavrieť Zmluvu o nájme nebytových priestorov
vzišiel z toho, že mali záväzok voči ŽSK dodávať teplo z novej technológie, ktorú oni nedisponovali,
preto mohli dodávať teplo len z pôvodnej technológie, ktorej časť bola osadená v budove Polikliniky,
ktorej vlastníkom bol žalobca. Oni zo zákona majú právo bezplatne vstupovať. Bola aj jedna z alternatív

uzavrieť takúto zmluvu. V predmetných nebytových priestoroch je aj miestnosť, ktorá slúži kotolníkovi.
Či a kedy im boli odovzdané kľúče, k tomu sa vyjadriť nevie. Nájomné neplatili, nakoľko mali za to, že
zmluva bola anulovaná a nemali dôvod platiť. Keď prebiehali rokovania, tieto prebehli medzi K.. L. a
pani A.. Dohodu o skončení nájmu nepodpísal. Podpísanú zmluvu preposlal, aby ju skartovali. Má za
to, že tým, že ju pošle podpísanú naspäť, táto sa anuluje. Tým, že zašle zmluvu späť, tak je to dohoda

o skončení nájmu.

8. Svedkyňa K.. Ľ. A. uviedla, že so žalobcom má uzavretú sprostredkovateľskú zmluvu. Zúčastnila sa
rokovaní, na ktorých sa preberali podmienky Zmluvy o nájme nebytových priestorov. Bol to žalovaný,
ktorý potreboval takúto zmluvu, aby mohol vstupovať do nebytových priestorov. Žalovaný vyhral súťaž

pre správu kotolne. Dohoda o predmete a cena bola predmetom odsúhlasenia obdivoch zmluvných
strán. Zmluva bola podpísaná v priebehu roku 2013. Ona o takej dohode, že sa nebude platiť nájomné,
odsúhlasenou obidvomi zmluvnými stranami, nevie. Žalovanému sa nepáčili podmienky nájomnej
zmluvy, čo sa týka výšky nájomného a toto bol jeden zo spôsobov riešenia vzniknutej situácie, v tom
čase už nájomná zmluva podpísaná bola. Jedno z riešení bolo, že zmluvu anulujú alebo ukončia. Nie

si je vedomá, že by zmluva bola ukončená, pretože žalovaný stále užíva predmetné nebytové priestory.
Boli tu úvahy o možnej dohode o ukončení nájmu. V prípade, ak by došlo medzi zmluvnými stranami k
ukončeniu nájmu, tak požiadala, aby jej originál vrátili späť. Žalovaný začal byť nespokojný s dojednanou
výškou nájomného koncom roku 2013, zrejme si regulovali náklady. Či na základe uvedenej zmluvy boli
vystavené faktúry, k tomu sa vyjadriť nevie, lebo účtovníctvo na starosti nemala. Zmluva bola výsledkom

vôle obidvoch zmluvných strán. Vie, že tam bola dojednaná nejaká fixná sadzba a vie, že ju žalovaný
nedodržiaval pri fakturácii, a to v neprospech žalobcu, pretože neustále zvyšoval ceny. Ona nemala na
starosti kontrolu, či je nájomné uhrádzané. Konateľ žalobcu bol jediný oprávnený dojednávať zmluvu.
Zo Zmluvy o budúcej zmluve sa dozvedeli, že žalovaný nedodržiava dojednanú cenu tepla. Žalovaný
účtoval viac. Ona bola účastná len rokovaní, ktoré predchádzali ich uzavretiu. Ako žalovaný prevzal

kotolňu v priebehu roku 2013 aj v roku 2014 týchto rokovaní bolo viac, ale žiadne riešenie sa neprijalo.
Zmluvu bolo možné ukončiť len v zmysle ustanovení zmluvy, k tomuto nedošlo. Ona nemá oprávnenie
anulovať zmluvy. Vie o tom, že žalovaný spomínal, že by vedel fakturovať cenu, aby bolo nižšie nájomné.9. V priebehu konania Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 4Cb/47/2013-333 zo dňa 13. 04.
2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/177/2015-275 zo dňa 21. 01. 2016
konanie prerušil až do právoplatného skončenia vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod

sp. zn. 9Cb/68/2015. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 4Obdo/24/2016-321 zo dňa 29.
06. 2016 dovolanie žalobcu odmietol.

10. Súd ďalej vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise, a to
s kópiou Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15. 08. 2013 (č.l. 5 spisu), vrátane Prílohy č. 1

(č.l. 7 spisu), s Výpoveďou zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 16. 07. 2014 (č.l. 8 spisu), s
výpisom z LV č. XXXX k.ú. N. Y.Š. (č.l. 9 spisu), s rozhodnutím ÚRSO Bratislava o povolení na výrobu a
rozvod tepla č. 0086/2014/T-PE zo dňa 08. 07. 2014 (č.l. 34 spisu), s kópiou Zmluvy o dodávke a odbere
tepla č. 08/2013 zo dňa 15. 08. 2013 uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou PHARMACY - LM,
spol. s r.o. Prešov (č.l. 37 a nasl.), s e-mailom K.. Ľ. A. (č. l. 41 spisu), vrátane e-mailovej komunikácie
medzi stranami sporu (č.l. 208 a nasl. spisu), s Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 11. 09. 2014

(č. l. 269 spisu) a s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Cb/68/2015.

11. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v
konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

12. Z výpisu z LV č. XXXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pre okres, obec
katastrálne územie N. Y. mal súd preukázané, že vlastníkom budovy Polikliniky súpisné číslo 1212 a
pozemku parc. č. 332/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.104 m2 je žalobca. V časti C: Ťarchy je
zapísané zákonné vecné bremeno na stavby (budova zdravotníckeho a sociálneho zariadenia) bez s.č.,
postavenej na pozemku parcelné č. C-KN 332/9, o výmere 368 m2, druh pozemku - zastavané plochy a

nádvoria,stavby(budovazdravotníckehoasociálnehozariadenia)sosúpisnýmčíslom1212,postavenej
na pozemku parc. č. 332/1 o výmere 1.710 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria za účelom
vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným
na výkon povolenej činnosti - výroba tepla a rozvod tepla a vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach
povolenú činnosť na sústave tepelných zariadení alebo jej časti, ak jej výstavba bola povolená podľa

stavebných predpisov v prospech žalovaného (Z 2667/2014). Medzi stranami sporu nebolo sporné, že
k návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podľa § 34 a nasl. katastrálneho zákona
žalovaný pripojil Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 15. 08. 2013.

13. Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava č. 0086/2014/T-PE žalovaný získal

povolenie na predmet podnikanie výroba tepla, rozvod tepla od 01. 02. 2010 na dobu neurčitú. Medzi
stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že k sústave tepelných zariadení mal žalovaný uzavretú
nájomnú zmluvu so Žilinským samosprávnym krajom na dobu určitú od 15. 12. 2013 do 15. 12.
2015, ku ktorému dňu nebytové priestory vypratal. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.
zn. 9Cb/68/2015 mal súd preukázané, že žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 16. 02. 2015,

ktorej zmenu pripustil Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 9Cb/68/2015-101 zo dňa 12. 08.
2015, sa žalobca proti žalovanému - Žilinský samosprávny kraj Žilina domáhal určenia, že žalobca je
vlastníkom sústavy tepelných zariadení, rozvodov plynu, pary a teplej vody, výmenníkovej stanice s
dvoma výmenníkmi tepla a dvoma bojlermi vykurovania, vnútorného plynovodu a ohrevu teplej vody
ako súčasti nehnuteľnosti stavby Polikliniky súpisné č. 1212, postaveného na C-KN parcele č. 332/1,

C-KN parcele č. 332/9, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie Liptovský Mikuláš, obec Liptovský
Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš a prípojky plynu regulačnej stanice plynu nachádzajúcej sa na C-KN
parcele č. 332/8, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie N. Y., obec Liptovský Mikuláš, okres
Liptovský Mikuláš. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 9Cb/68/2015-210 zo dňa 13. 12.
2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. 01. 2017, konanie pre späťvzatie žaloby zastavil.

14. Medzi stranami sporu bola dňa 15. 08. 2013 uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov,
ktorou sa žalobca v zmluvnom postavení prenajímateľa zaviazal za odplatu prenechať nájomcovi -
žalovanému na užívanie nebytové priestory určené na prevádzku technologického zariadenia - plynová
kotolňa, ostatné priestory vedené pod č. 1.32 polovicu, 1.33, 1.34, 1.35, 1.36, 1.37 o celkovej výmere

100,92 m2 nachádzajúcich sa v prízemí stavby bloku A Polikliniky Liptovský Mikuláš súpisné číslo 1212
s tým, že nájomca si predmet nájmu prenajíma za účelom zabezpečenia riadnej prevádzky plynovej
kotolne, ktorú bude nájomca prevádzkovať aj pre prenajímateľa bude z neho dodávať teplo a TÚV.
Nájomca má právo užívať spoločné priestory stavby v rozsahu nevyhnutnom pre riadny chod predmetunájmu - zadný vstup do dvora vrátane prístupového schodiska. Účelom nájmu bolo užívať nehnuteľnosti
na výkon podnikateľskej činnosti nájomcu v zmysle jeho predmetu podnikania - dodávka a výroba
tepla, TÚV a elektrickej energie. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01. 10. 2013 do 30. 04.

2024 s účinnosťou od spustenia novej technológie, najneskôr však 01. 10. 2013. Ročné nájomné bolo
dojednané na 20.000 eur bez DPH, ktoré sa nájomca zaviazal za užívanie predmetu nájmu platiť
mesačne po 1.666,67 eur bez DPH, najneskôr 14. deň v mesiaci. Okrem toho sa nájomca zaviazal
uhrádzať platby za služby spojené s nájmom vrátane DPH zálohovo mesačne v sume 300 eur bez DPH.
Listom zo dňa 16. 07. 2014 prenajímateľ vypovedal Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavretú dňa

15. 08. 2013, nakoľko nájomca neuhradil žiadnu splátku nájomného za užívanie nebytových priestorov v
súlade§9ods.2písm.b)Zákonaonájmeapodnájmenebytovýchpriestorovstým,ževýpovednálehota
je trojmesačná a začína plynúť dňom 01. 08. 2014. Výpoveď zo zmluvy bola žalovanému doručená dňa
21. 07. 2014. Výpovedná lehota uplynula dňa 30. 10. 2014.

15. Dňa 15. 08. 2013 bola medzi žalovaným ako dodávateľom a spoločnosťou PHARMACY - LM,

spol. s r.o., Prešov, IČO: 45 337 101, ako odberateľom uzatvorená Zmluva o dodávke a odbere tepla
č. 08/2013, predmetom ktorej bola dodávka a odber tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej
vody, ktorá zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s účinnosťou od 30. 04. 2024. V článku VIII. bod
1 sa zmluvné strany dohodli, že dodávateľ bude dodávku tepla fakturovať odberateľovi vždy v súlade
s platnou cenou tepla. O každej zmene ceny tepla bude dodávateľ písomným spôsobom informovať

odberateľa pri najbližšej mesačnej fakturácii, a to zaslaním oznámenia o cene tepla. Oznámenie o cene
tepla tvorí Prílohu č. 2 tejto zmluvy.

16. Listom zo dňa 11. 09. 2014 žalobca oznámil žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 10. 09. 2014 bola pohľadávka vo výške 4.573,99 eur postúpená na spoločnosť

PHARMACY - LM, spol. s r.o., Prešov, ktorá čiastka predstavuje nájomné a úhradu za energie za
mesiace október a november 2013 dvakrát 1.966,67 eur a pohľadávku vo výške 640,65 eur za pomernú
časť mesiaca december 2013. Listom zo dňa 12. 09. 2014 spoločnosť PHARMACY - LM, spol. s r.o.,
oznámila žalovanému započítanie pohľadávky vo výške 4.573,99 eur s faktúrou č. 10140088 za dodávku
tepla a TÚV.

17. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a
2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

19. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ
môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len
"zmluva").

20. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

21. Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike podnikať v tepelnej energetike
možno len na základe povolenia a v súlade s povolením.

22. Podľa § 5 ods. 7 písm. a) Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike fyzická osoba podnikateľ
a právnická osoba doloží k žiadosti podľa odseku 2 okrem dokladov uvedených v odsekoch 4 a 6 aj u

existujúcich tepelných zariadení doklad o vlastníckom vzťahu alebo inom obdobnom právnom vzťahu k
sústave tepelných zariadení, na ktorých chce podnikať.23. Podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení účinnom do 30. 04. 2014,
t.j. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv držiteľ povolenia pri plnení úloh súvisiacich s predmetom
podnikania a pri plnení povinností podľa tohto zákona má právo

a) vchádzať s mechanizmami alebo vstupovať na cudzie pozemky, do cudzích objektov a zariadení
v súvislosti s prevádzkou, obsluhou, odpočtami, opravami a údržbou sústavy tepelných zariadení v
rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti po predchádzajúcom súhlase vlastníka
nehnuteľnosti; ak ide o bezprostredné ohrozenie života, zdravia alebo majetku osôb a o likvidáciu týchto
stavov, a ak ide o stav núdze v tepelnom hospodárstve alebo predchádzanie jeho vzniku a o poruchy

alebo havárie na zariadeniach sústavy alebo sietí a počas ich odstraňovania, sa predchádzajúci súhlas
nevyžaduje.

24. Podľa § 10 ods. 2 písm. c) Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení účinnom do 30. 04.
2014 držiteľ povolenia je povinný poskytovať jednorazovú náhradu za obmedzenie výkonu vlastníckych
práv k nehnuteľnosti, na ktorú vstúpil pri plnení úloh podľa odseku 1.

25. Podľa § 38a ods. 1, 2 Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike povolenia na podnikanie
v tepelnej energetike vydané pred 1. májom 2014 ostávajú v platnosti v súlade s podmienkami
ustanovenými podľa doterajších predpisov. Oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia
ich užívania, ktoré vznikli pred 1. májom 2014, zostávajú nedotknuté, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení účinnom po 01. 05.
2014 držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme
vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným
na výkon povolenej činnosti.

27. Podľa § 10 ods. 1 písm. e) Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení účinnom po 01. 05.
2014 držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme
vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na sústave tepelných zariadení alebo na jej
časti, ak jej výstavba bola povolená podľa stavebných predpisov.

28. Podľa § 10 ods. 8 Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení účinnom po 01. 05.
2014 povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami 12aa) spojenými s
vlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je oprávnený podať
držiteľ povolenia. 12ab).

29. Podľa § 10 ods. 7 Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení účinnom po 01. 05. 2014
na účely odsekov 1 až 6 sa vlastníkom rozumie vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti.

30. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike úrad rozhodne o zrušení

povolenia, ak držiteľ povolenia nemá vlastnícky vzťah alebo iný právny vzťah k sústave tepelných
zariadení, na ktorých podniká.

31. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

32. Podanou žalobou sa žalobca v zmysle jej čiastočného späťvzatia domáhal zaplatenia nájomného na
základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi stranami sporu dňa 15. 08. 2013. Medzi

stranami sporu nebolo sporné uzavretie nájomnej zmluvy, porušenie zmluvných povinností žalovaným
uhrádzať dojednané nájomné riadne a včas, ani vypovedanie nájomnej zmluvy žalobcom pre porušenie
týchto zmluvných povinností žalovaným. Zmluvu uzatvárali strany sporu ako podnikateľské subjekty.
Zmluva sa však spravuje ustanoveniami Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, nakoľko nie
je osobitne upravená ako zmluvný typ v Obchodnom zákonníku. V spore ostala sporná otázka platnosti

tohto právneho úkonu a otázka, či popri sebe môže obstáť zákonné vecné bremeno a nájomná zmluva,
resp. či možno platne prenajať nehnuteľnosť, ktorá je zaťažená zákonným vecným bremenom.33. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto právom spájajú. Z uvedenej
legálnej definície vyplývajú pojmové znaky právneho úkonu ktorými sú prejav vôle, jeho zameranie na

následky, ktoré sa prejavom vôle majú vyvolať, pričom sa jedná o právne následky, ktoré s takýmto
prejavom vôle právne predpisy spájajú. Aby právny úkon vyvolal následky, ku ktorým má smerovať,
je nevyhnutné, aby spĺňal všetky zákonnom stanovené náležitosti. Náležitostiam právneho úkonu sú
náležitosti v osobe, vôli, prejave vôle, pomeru vôle, prejavu a predmete. Pokiaľ ide o náležitosti vôle,
vôľa musí byť daná vážna, bezomylná a slobodná. Danosť (existencia) vôle je základnou náležitosťou

pri posudzovaní platnosti právneho úkonu. Ak vôľa nie je daná, právny úkon nevznikne. Jedným z
najčastejších právnych úkonov je zmluva, ktorá predstavuje právny úkon, ktorý vzniká na základe dvoch
platných, vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán. Jej obsahom sú práva a
povinnosti. Základným princípom výkladu zmluvy je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy,
pred takým výkladom zmluvy, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Neplatnosť
zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou.

34. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o nájme nebytových priestorov sa považuje určenie zmluvných
strán, predmet nájmu, účel nájmu, doba nájmu a výška nájomného. Zmluva uzatvorená medzi stranami
sporu obsahuje všetky podstatné náležitosti právneho úkonu vyžadované zákonom. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázanú existenciu dvoch platných, vzájomných a obsahovo zhodných

prejavov vôle zmluvných strán a to žalobcu ako prenajímateľa a žalovaného ako nájomcu vykonaných
v písomnej forme, obsahom ktorých bolo dojednanie záväzku prenajímateľa prenajať žalovanému
nebytové priestory a záväzok žalovaného platiť dojednané nájomné, ako aj ďalšie práva a povinnosti
uvedenévzmluve.Žalovanýnamietal,ženebolpovinnýuzatvoriťzmluvuonájmenebytovýchpriestorov,
t.j. namietal platnosť uvedenej zmluvy okrem iného omylom pri jej uzatváraní. Omylom sa chápe nesúlad

medzi právnymi následkami, ktoré účastník právneho úkonu zamýšľa vyvolať a medzi následkami, ktoré
skutočne vyvolal. Ak bol právny úkon urobený v omyle, má to za následok jeho relatívnu neplatnosť,
t.j. právny úkon sa považuje za platný, pokiaľ sa neplatnosti dotknutá osoba nedovolá. O omyl ide
vtedy, ak konajúci mal nesprávnu alebo nedostatočnú predstavu o právnom úkone, ktorý urobil. Môže
sa týkať obsahu právneho úkonu, jeho predmetu alebo osoby. Takýto omyl má za následok neplatnosť

právneho úkonu len vtedy, ak sa týka skutočnosti, ktorá je rozhodujúca (podstatná) pre tento úkon
a osoba, ktorej bol tento právny úkon určený tento omyl vyvolala (napr. nesprávne ho informoval o
podstatných skutočnostiach) alebo nemusela vedieť (o omyle vedela alebo vzhľadom k okolnostiam a
opatrnosti, ktorú možno od nej spravodlivo požadovať musela vedieť o omyle, avšak naň neupozornila).
Neplatný bude aj právny úkon, ak bol omyl vyvolaný druhou osobou úmyselne a to aj vtedy, ak sa netýka

podstatných skutočností. Obchodný zákonníka nemá osobitné ustanovenie zodpovedajúce ustanoveniu
§ 49a Občianskeho zákonník, preto toto ustanovenie treba aplikovať aj na obchodné vzťahy. V súdenom
prípade nebol zistený omyl vo vôli žalovaného. Jednoznačne vôľou žalovaného bolo uzatvoriť zmluvu
o nájme nebytových priestorov s dojednaným predmetom a vyvolať tým právne účinky, ktoré právne
predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú.

35. Medzi základné zásady súkromného práva platí zásada zmluvnej voľnosti, ktorá vyjadruje plnú
autonómiu vôle subjektov rozhodnúť sa, aký typ zmluvy a s akým obsahom uzavrú, vždy však v súlade
so zákonom. V našom práve platí princíp zmluvnej autonómie strán, teda platí predovšetkým to, čo
si účastníci zmluvy dohodli, pokiaľ to zákon výslovne nezakazuje alebo pokiaľ z povahy príslušného

zákonnéhoustanovenianevyplýva,žesaodnehonemožnoodchýliť.Voblastisúkromnéhopráva,medzi
ktoré zaraďujeme aj obchodné právo, sa ďalej uplatňuje zásada pacta sunt servanda (zmluvy sa majú
dodržiavať). Platná zmluva je rovnako a bezpodmienečne záväzná pre obe strany a túto záväznosť
stratí len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona. Jedná sa o jednu z hlavných zásad
vyplývajúcej z článku 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a je považovaná za najvyššiu prirodzenú

právnu normu, od ktorej je odvodzované všetko právo. Obchodné záväzkové vzťahy sú založené na
princípe rovnosti strán, ktorý spočíva v tom, že jeden zo subjektov obchodnoprávnych vzťahov nie je
voči druhému subjektu po právnej stránke nadriadený alebo podriadený. Zásada rovnakého postavenia
subjektov v ekonomických trhových vzťahoch je prejavom ekonomickej rovnosti.

36. Podľa názoru súdu je zmluva pre účastníkov zmluvného vzťahu záväzná vychádzajúc zo zásady
pacta sunt servanda. Zmluvná voľnosť umožňuje subjektom občianskoprávnych vzťahov najlepšie
realizovať vlastné osobné a hospodárske predstavy a zámery v súlade s ich individuálnymi záujmami
a potrebami. To znamená, že v prvom rade platí to, čo si zmluvné subjekty spolu dohodli (ich dohodaje potom rovnako záväzná ako sám zákon - lexcontractus). Ak však subjekty už raz uzavrú podľa
svojho slobodného rozhodnutia určitú zmluvu (či už pomenovanú alebo nepomenovanú), platí, že túto
zmluvu sú povinní plniť (pacta sunt servanda), a to aj keby plnenie bolo pre niektorú zo zmluvných

strán nevýhodné (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Cdo 39/2003 zo dňa 20. 03. 2003). Je tak vyjadrený
a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená
spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/2015
zo dňa 26. 08. 2015 porušenia Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) zaručených základných
práv sa všeobecný súd dopustí aj vtedy, pokiaľ formalistickým výkladom noriem podústavného práva

odoprie autonómnemu prejavu vôle zmluvných strán dôsledky, ktoré zmluvné strany takým prejavom
zamýšľali vo svojej právnej sfére vyvolať. Zmyslom ochrany legality v súkromnej sfére nie je len ochrana
záujmov jednej zmluvnej strany, ale predovšetkým ochrana obidvoch zmluvných strán podľa ústavnej
zásady pacta sunt servanda (čl. 2 ods. 3 ústavy).

37. Napriek tomu, že žalovaný mal oprávnenie podnikať v oblasti tepelného hospodárstva na základe

povolenia ÚRSO v budove Polikliniky súp. č. 1212 na dobu dvoch rokov od 15. 12. 2013 do 15.
12. 2015, prejavil vôľu prenajať si bytové priestory na dobu určitú do 30. 04. 2024 za dojednané
nájomné. K povoleniu podnikať v oblasti tepelnej energetiky musel žalovaný v zmysle ust. § 5 ods.
7 predkladať doklad o nájomnom vzťahu k sústave tepelných zariadení, ktorým bola nájomná zmluva
uzatvorená so ŽSK. V zmysle ust. § 10 Zákona o tepelnej energetike v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy, žalovaný ako držiteľ povolenia pri plnení úloh súvisiacich s predmetom podnikania mal právo
vstupovať na cudzie pozemky, do cudzích objektov a zariadení v súvislosti s prevádzkou, obsluhou,
odpočtami, opravami a údržbou sústavy tepelných zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na
výkon povolenej činnosti po predchádzajúcom súhlase vlastníka nehnuteľností (s výnimkou stavu núdze
alebo bezprostredného ohrozenia). Za obmedzenie výkonu vlastníckych práv k nehnuteľnosti, na ktorú

vstúpil pri plnení týchto úloh, bol žalovaný povinný v zmysle § 10 ods. 2 písm. c) poskytovať jednorázovú
náhradu. Tým, že si žalovaný ako držiteľ povolenia a zároveň oprávnený zo zákonného vecného
bremena od vlastníka nehnuteľnosti predmetné nebytové priestory prenajal, na výkon činnosti podľa
Zákona o tepelnej energetike, už nebol povinný žiadať predchádzajúci súhlas vlastníka nehnuteľnosti
a ani mu poskytovať jednorázovú náhradu za obmedzenie výkonu jeho vlastníckych práv, keďže

bol oprávnený užívať nebytové priestory na základe nájomnej zmluvy v súlade s účelovým určením
príslušného predmetu nájmu a to nielen v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je charakteristický pre zákonné
vecné bremeno. S účinnosťou od 01. 05. 2014 bolo novelizované ust. § 10 Zákona tepelnej energetiky
zákonomč. 100/2014Z.z.Akovyplývazdôvodovejsprávy,v§10saspresniliprávaapovinnostidržiteľa
povolenia v súvislosti so vstupom na cudzie pozemky pri výkone povolených činností. Novelizované

ustanovenie už na vstup na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v nevyhnutnom rozsahu
a vo verejnom záujme v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti nevyžaduje
predchádzajúci súhlas vlastníka nehnuteľností, stačí ak držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba v
činnosti uvedenej v § 10 ods. 1 písm. a) až c) vlastníkovi písomne oznámi. Aj v takom prípade však
vlastníkovi nehnuteľnosti prináleží jednorazová náhrada za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti.

Žalovaný nebol povinný písomne oznamovať uvedené činnosti vlastníkovi, nakoľko mal predmetné
nebytové priestory v nájme.

38. Podľa tvrdení žalovaného nájomná zmluva a zákonné vecné bremeno popri sebe nemôžu obstáť.
Súd sa s týmto skutkovým tvrdením nestotožňuje. Ustanovenie § 10 ods. 7 Zákona o tepelnej

energetike oprávnenia (právo na náhradu nákladov, právo na náhradu škody, nárok na primeranú
jednorázovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností), ako aj povinnosti (povinnosť
strpieť v nevyhnutnom rozsahu o verejnom záujme vstup na cudzie pozemky a do objektov, povinnosť
strpieť vykonávanie povolenej činnosti) priznáva nielen vlastníkovi, ale aj nájomcovi nehnuteľnosti.
Rovnako vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová

regulácia v tepelnej energetike, ktorá bola platná a účinná v čase uzavretia predmetného právneho
úkonu, v § 4 písm. k) ako ekonomicky oprávnené náklady uvádza nájomné za prenájom nehnuteľnosti
alebo jej časti, v ktorej je na podlahovej ploche umiestnené tepelné zariadenie vo vlastníctve alebo v
nájme regulovaného subjektu, ktoré sa používa výhradne na regulovanú činnosť.

39. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka je vlastník oprávnený v medziach zákona predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Oprávnenie vec užívať nemusí
vlastník realizovať sám, ale je oprávnený prenechať vec do užívania inému, napr. nájomnou zmluvou.
Podľa názoru súdu je potrebné rozlišovať, či vecné bremeno vznikne na základe zmluvy o zriadenívecného bremena, alebo zo zákona. Obsah zákonného vecného bremena vyplýva priamo zo Zákona
o tepelnej energetike. Zákonné vecné bremeno môže obmedzovať vlastníka nehnuteľnosti len v
nevyhnutnom rozsahu. Definíciu nevyhnutného rozsahu uvádza Ústavný súd SR vo svojom náleze

č. PL. ÚS 42/2015-105 zo dňa 12. 10. 2016, ktorý predložil žalovaný, na strane 44: „Nevyhnutný
zásah možno vykonať iba v ústavou dovolenej miere, ktorá vyžaduje, aby zásah do vlastníctva nebol
väčší (nemal väčší rozsah) ako nevyhnutné a aby netrval dlhšie, než je nevyhnutné“, rovnako aj nález
Ústavného súdu SR zo 16. 12. 2009 sp. zn. III. ÚS 237/2009, ktorý sa zaoberá podmienkami zásahu
do vlastníckeho práva: „Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy sú stanovené štyri kumulatívne určené podmienky

zásahu do vlastníctva, a to 1. aby bol zásah v nevyhnutnej miere, 2. aby bol zásah vykonaný vo verejnom
záujme, 3. aby bol zásah uskutočnený na základe zákona a 4. aby bola za zásah vyplatená primeraná
náhrada“.

40. Podľa názoru súdu zákonné vecné bremeno nemôže vlastníka nehnuteľnosti obmedzovať v
nakladaní s ňou, ani ho obmedzovať v oprávnení podľa § 123 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosť

prenajať. Ako už bolo spomenuté v odseku 38. tohto rozsudku, zákon dokonca s možnosťou prenajatia
nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza sústava tepelných zariadení, výslovne počíta, keďže oprávnenia a
povinnosti vlastníka nehnuteľnosti priznáva aj nájomcovi. Súd sa nestotožňuje so skutkovým tvrdením
žalovaného, že takouto žalobou chce žalobca preklenúť uplynutie prekluzívnej lehoty na uplatnenie si
náhrady. Žalobca mal legitímne očakávania, že má platne uzavretú nájomnú zmluvu, ktorá sa musí plniť,

a tým, že nehnuteľnosti prenajal, oprávnenia a povinnosti zo zákonného vecného bremena prešli na
nájomcu. Zákon nemôže zakázať prenájom nehnuteľnosti len niektorým subjektom, t.j. tým, ktorým by
patrilo zákonné vecné bremeno. Tým, že si žalovaný od žalobcu prenajal predmetné nebytové priestory,
ich mohol užívať v rozsahu širšom než je nevyhnutný, a navyše uvedené nebytové priestory, užíval
na výkon svojej podnikateľskej činnosti v oblasti tepelného hospodárstva za účelom dosiahnutia zisku,

pričom dodával teplo iným štyrom subjektom ako žalobcovi.

41. Pokiaľ právny zástupca žalovaného poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20
Cdo/1265/98, uvedené rozhodnutie sa týka uzavretia dohody o vecnom bremene oprávňujúcom
žalovaného časovo neobmedzene užívať pre podnikateľskú činnosť prízemnú časť predávanej

nehnuteľnostivrátanevjazduadvorabezodplatne.Pretonáslednetietopriestory,ktoréoprávnenáosoba
užíva z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nemôžu byť za trvania vecného bremena
vlastníkom, ktorého vecné bremeno obmedzuje, znovu prenechané do užívania nájomnou zmluvou, aj
keď išlo o zmluvu uzavretú s nositeľom práva zodpovedajúce vecnému bremenu za odplatu. Ako vyplýva
z uvedeného rozhodnutia, v tomto prípade bolo zriadené bezodplatné vecné bremeno zmluvou, v

súdenej veci ide o zákonné vecné bremeno (v nevyhnutnom rozsahu, vo verejnom záujme, za náhradu),
preto sa takéto rozhodnutie na súdený prípad nemožno aplikovať.

42. Právny zástupca žalovaného ďalej predložil email K.. A., ktorým chcel preukázať ukončenie Zmluvy o
nájme nebytových priestorov. V obchodných záväzkových vzťahoch sa uplatňuje zásada profesionality.

Žalovaný mohol Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 15. 08. 2013 ukončiť len v súlade s čl.
IX., príp. v zmysle ust. § 9 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov. Zo strany žalovaného
nebolo unesené dôkazné bremeno ohľadne skutkových tvrdení, že medzi stranami sporu bola uzavretá
akási gentlemanská dohoda, v zmysle ktorej si žalobca nebude od žalovaného uplatňovať nájomné
na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov, čo mu žalovaný kompenzuje výrazným znížením

fixnej zložky ceny tepla dodávaného do objektu Polikliniky. Každú zmluvu, ktorá je uzavretá písomne,
možno meniť alebo dopĺňať len písomne. Uvedené vyplýva aj z článku X. bod 10.4 Zmluvy uzavretej
medzi stranami sporu, v zmysle ktorého zmeny a dodatky k Zmluve je možné vykonať na základe
obojstranného súhlasu zmluvných strán v písomnej forme vzostupne číslovaných dodatkov. Zmluva o
nájme nebytových priestorov bola uzavretá medzi vlastníkom budovy Polikliniky a žalovaným, pričom

Zmluva o dodávke a odbere tepla č. 08/2013 bola uzavretá s úplne iným subjektom ako žalobcom a to so
spoločnosťou PHARMACY - LM, spol. s r.o.. Naviac z e-mailovej komunikácie predloženej žalovaným
jednoznačne vyplynulo, že žalovaný pri dojednávaní ceny za dodávku tepla a TÚV so spoločnosťou
PHARMACY- LM, spol. s r.o., Prešov ako ekonomicky oprávnené náklady okrem iného uvádza sumu
1.666,67 eur za nájom nebytových priestorov (viď e-mail z 02. 12. 2013 č. l. 208 spisu), ktorú uhrádza

žalobcovi.

43. Podstatné v spore o zaplatenie nájomného podľa názoru súdu bolo to, že zo strany žalovaného
nebolo skutkovo tvrdené a následne preukázané, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu počas dobynájmu užíva len v nevyhnutnom rozsahu vyplývajúcom zo zákonného vecného bremena. Nájomná
zmluva predstavuje širší rozsah práva užívať predmet nájmu ako nevyhnutný a nájomca užíval nebytové
priestory v podstate neobmedzene.

44. Žalovaný užíval nebytový priestor, pričom za jeho užívanie neplatil žiadne plnenie, čo medzi stranami
sporu nebolo sporné, preto súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi dojednané nájomné. Súdom
priznaná suma tak predstavuje nájomné za mesiace január až august 2014 8 x 1.666,67 plus pomernú
časťnájomnéhozadecember2013.Zároveňsúdpriznalžalobcoviuplatnenéúrokyzomeškania,ktorých

výška zodpovedá vyššie uvedeným obchodnoprávnym predpisom odo dňa nasledujúceho po splatnosti
nájomného uvedeného v Zmluve (v zmysle článku IV. bod 4.2 Zmluvy sa nájomca zaviazal uhrádzať
nájomné v mesačných splátkach najneskôr do 14. dňa mesiaca, ktorého sa tieto platby týkajú). Z
nájomného splatného za október, november a december 2013 súd úroky z omeškania priznal do dňa
12. 09. 2014, t.j. do dňa, kedy došlo k zániku pohľadávky jej započítaním. V časti, v ktorej zobral žalobca
žalobu späť, súd konanie podľa § 144 CSP za súhlasu žalovaného zastavil.

45. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal prevažný
úspech vo veci (79,08 %, t.j. v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel), náhradu trov konania v časti, v ktorej
jeho úspech prevyšoval úspech žalovaného (20,92 %, t.j. v časti v ktorej žalobca z procesného hľadiska
zavinil zastavenie konania), rozdiel predstavuje 58,16 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny

úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.