Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Judita Kokolevská
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/120/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200908
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7015200908.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej
a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľky F.
K., bytom B. N. M., M. nábrežie XX, proti odporkyni: Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8,
Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
z 01.03.2016, č. k. 2Sd/45/2015 -71, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 01.03.2016, č. k. 2Sd/45/2015
-71, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva
o d ô v o d n e n i e :
Krajský súd rozsudkom z 01. 03. 2016, č. k. 2Sd/45/2015 -71,
potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X z 18.06.2015, ktorým odporkyňa podľa § 73, § 112 ods. 4
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zsp") zamietla
žiadosť navrhovateľke o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu, že je naďalej invalidná s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „miera poklesu") 60% a preto jej patrí
invalidný dôchodok v nezmenenej výške.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa posudkov posudkových lekárov pobočky a ústredia
Sociálnej poisťovne zo 17.12.2015 a 14.01.2016 bol potvrdený pôvodný nález, že zdravotné ťažkosti
navrhovateľky ako v oblasti psychiky tak v oblasti po operácie chrbtice s pretrvávajúcimi ťažkosťami by
pri osobitnom hodnotení miery poklesu nedosahovali vyššiu mieru než 45%. Krajský súd poukázal na
obsah posudku zo 17.12.2015, kde poruchy funkcie oboch kolien ľahkého a stredne ťažkého stupňa boli
považované za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky a podmieňujúce pokles zárobkovej
schopnosti o 50%. Ostatné ochorenia vyššie uvádzané boli zohľadnené pri osobitnom hodnotení miery
poklesunavýšenímo10%.Krajskýsúdnazákladetýchtoskutočnostídospelkzáveru,ženavrhovateľkin
zdravotný stav naďalej podmieňuje mieru poklesu 60%. Keďže neboli preukázané nové skutočnosti,
ktoré by neboli známe pri posudzovaní posudkových lekárov, a ktoré by prijatý záver posudkových
lekárov spochybnili, krajský súd rozhodnutie odporkyne potvrdil ako vecne správne.
Rozsudok krajského súdu navrhovateľka napadla včas podaným odvolaním. Namietla, že krajský
súd pri svojom rozhodovaní vychádzal len z dôkazov posudkových lekárov, ktoré nepovažuje za
objektívne. Pochybnosti vzbudzuje skutočnosť prepojenia posudkového lekára s odporkyňou vo
vzťahu zamestnaneckom, čo je dôvodom na ustanovenie znalca do daného konania. Podľa názorunavrhovateľky krajský súd nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na objektívne rozhodnutie.
Navrhla zrušiť rozhodnutie odporkyne, vec jej vrátiť na ďalšie konanie a uvedený postup zohľadniť aj
pri náhrade trov konania.
Odporkyňa odvolanie navrhovateľky nepovažovala za dôvodné. Vo svojom vyjadrení uviedla, že
navrhovateľkin zdravotný stav považuje za dostatočne ozrejmený podloženými odbornými vyšetreniami
a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, ktoré sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich
záveroch sa zhodujú. Navrhla, aby odvolací súd vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.
Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") odvolacie konania podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V súlade s ustanovením § 492 ods. 2 SSP sa odvolací súd v konaní riadil ustanoveniami O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. ) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade
s § 250ja ods. 2 O.s.p a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí zvýšenia
invalidného dôchodku.
Navrhovateľka podľa obsahu odvolania namietala priznanú mieru poklesu.
Z administratívnych spisov odporkyne vyplýva, že navrhovateľke bol určený dátum vzniku invalidity
06.11.2012 s 55% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď za rozhodujúce
zdravotné postihnutie bolo určené stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, často
recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným
obmedzením celkovej výkonnosti organizmu/ kapitola XV, oddiel E, položka 4, písm. b) prílohy č. 4
zákona č. 461/2003 Z.z. v miere 45% a za ostatné ochorenia /vnútorné poruchy kolenného kĺbu,
chondropatiukolenaII.-III.stupňaadepresívneepizódy/určilmax.10%.Od07.05.2014došlokzvýšeniu
miery poklesu na 60%, pričom došlo k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktoré bolo
hodnotené ako uvoľnenie väzivového aparátu kolien, nestabilné koleno/ kapitola XV, oddiel G, položka
47c citovanej prílohy 50% so zvýšením percentuálnej miery o 10 % za ostatné choroby /cervikalgiu,
cervikobrachiálny syndróm, depresívnu porucha pri somatických ochoreniach, ťažkú/. Na uvedených
percentuálnych mierach poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou zotrvali posudkoví lekári aj po kontrolných hodnoteniach z podnetu krajského súdu,
pričom svoje stanovisko riadne, teda zrozumiteľne a v logických súvislostiach zdôvodnili.
Mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťvpercentáchsaurčujepodľadruhuzdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až ods.
8 zákona).
Pre posúdenie nároku na zvýšenie invalidného dôchodku je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.
Námietku navrhovateľky, že krajský súd, ani odporkyňa, nebrali do úvahy zhoršenie celkového
zdravotného stavu navrhovateľky odvolací súd nepovažoval za podloženú. Súd v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu môže (i keď nemusí) nariadiť doplnenie dokazovania vprípade predloženia lekárskych nálezov, uvádzajúcich nové skutočnosti, resp. ak nálezy sú v rozpore
so závermi posudkových lekárov.
Medzi závermi posudkov a odbornými lekárskymi nálezmi však neboli zistené rozpory a o odbornej
úrovni posudkov posudkových lekárov nemal dôvod pochybovať ani odvolací súd. Ani z predkladaných
odborných posudkov súdu po vydaní napadnutého rozhodnutia odporkyne, resp. predloženej na
pojednávaní, nevyplýva, že by po poslednom posúdení posudkovým lekárom došlo k ďalšiemu
dlhodobému zhoršeniu jej zdravotného stavu oproti stavu, ktorý vzali do úvahy posudkoví lekári.
Z tvrdenia navrhovateľky nevyplýva v čom konkrétnom videla pochybenie posudkových lekárov, keď
mala za to, že jej miera poklesu výkonu zárobkovej činnosti mala byť hodnotená najmenej na 70%,
keďže žiadne dôkazy týmto smerom nepredložila. Ani na samotnom pojednávaní pred krajským súdom
nenavrhla ďalšie šetrenia, ktoré by potvrdili opak nálezov a ich posúdení posudkovými lekármi. Z
administratívneho spisu nevyplýva, že by navrhovateľka namietala v priebehu správneho konania
neodbornosť alebo zaujatosť konajúcich lekárov v priebehu správneho konania. Z uvedených dôvodov
aj odvolací súd dospel k záveru, že u navrhovateľky v posudzovanom období neboli splnené podmienky
pre viac ako 60% mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rozhodnutie odporkyne
považoval za zákonné, a preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdilanaobsahktoréhovpodrobnostiachodvolacísúdpoukazuje.
Onáhradetrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudku,
lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyňa nemá nárok na náhradu trov
konania.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.