Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. február 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/301/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816203382
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816203382.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a
členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpený v konaní JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: V.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, zastúpená JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom , Bratislava,

Dobrovičova 13, o zaplatenie 3382,14 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. februára 2017, č.k. 9C/55/2016-84 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec muv r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
288,85,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z tejto sumy od 10.5.2013 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil podľa § 2 písm.
a/ a b/ , § 4 ods. 2 písm. g/, i/, ods. 3z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 101, § 103
Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vychádzal zo zistenia,
že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Tatra banka, a.s. uzatvorila so žalovanou úverovú zmluvu
č. 00-0000925479, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 4.248,82 eur. Žalovaná sa
zaviazala poskytnutý úver vrátiť v pravidelných mesačných splátkach. Z dôvodu neplnenia si zmluvne

dojednaných povinností žalovanou právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 4.5.2013 mimoriadnu
splatnosťúveruažalovanúvyzvalkokamžitejúhradedlžnejsumy.Splatnosťpohľadávkyznesplateného
úveru nastala dňa 9.5.2013 v súlade s čl. VI bod 2 úverovej zmluvy. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 6.10.2015 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená v celosti žalobcovi. Žalobca
si podanou žalobou voči žalovanej uplatňuje len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej
istiny úveru, t.j. sumu 3261,53 eur a zmluvné úroky 120,61 eur spolu s úrokom z omeškania. Súd prvej

inštancie po vykonanom dokazovaní, na podklade jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba je dôvodná
len sčasti. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že
predmetná úverová zmluva vzhľadom na jej obsahové náležitosti je spotrebiteľských úverom v zmysle
§ 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ
poskytol žalovanej, ktorá nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti (teda v postavení spotrebiteľa)
finančné prostriedky, ktoré sa žalovaná zaviazala splácať v splátkach. Podporne platí na daný vzťah

aj úprava § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Žalobca, resp.
jeho právny predchodca poskytol žalovanej úver vo výške 128.000,- Sk, t.j. 4.248,82 eur, a následne
1550 eur, ktorý mala žalovaná vrátiť v mesačných splátkach po 2790,- Sk, t.j.92,61 eur za podmienok
vyššie uvedených. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o zmluvný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo
potrebné skúmať, či uzavretá zmluva o úvere, spĺňa obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania

neobsahuje riadny údaj o konečnej splatnosti úveru. V zmluve uvedený údaj, že konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru je „do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky“ nie je naplnenímv predchádzajúcej vete uvedenej chýbajúcej zákonnej náležitosti zmluvy. Súd tiež poukazuje na to, že
splatnosť prvej splátky je v zmluve určená ako „najbližší deň v mesiaci, nasledujúci po poskytnutí úveru,
uvedenývčl.I.zmluvyakotermínsplatnostipravidelnýchmesačnýchanuitnýchsplátokspotrebiteľského

úveru“ a dátum poskytnutia úveru je vymedzený slovami: „najneskôr do piatich pracovných dní od
splnenia podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru uvedených v tejto zmluve“. Takáto formulácia
je veľmi všeobecná a neurčitá a bežný spotrebiteľ si z nej môže termín konečnej splatnosti úveru
vypočítať len s ťažkosťami. Súd zastáva názor, že právnemu predchodcovi žalobcu nič nebránilo, aby
v zmluve uviedol konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru. Okrem toho v zmluve nie je spôsobom

uvedeným v zákone uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V súvislosti
s absenciou týchto obligatórnych náležitostí zmluvy je potrebné zmluvu posudzovať podľa § 4 ods. 3
zákona č. 258/2001 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy, súd musel ex offo a zároveň aj na námietku právneho zástupcu žalovanej skúmať
premlčanie nároku žalobcu podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Keďže podľa
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa

vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd aj premlčanie nároku navrhovateľa
posudzovalpodľaustanoveníObčianskehozákonníka. Žalobcasipôvodneuplatnilnárokvočižalovanej
18.3.2016. Od 18.3.2013 teda začína plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku
za splátky splatné do tohto dátumu. Splatnosť všetkých ostatných splátok nastala až neskôr a teda je
zrejmé, že nárok navrhovateľa premlčaný v časti splátok splatných po 18.3.2013 nie je. Podľa žalobcu

prvá splátka bola splatná 16.6.2008, pokiaľ vznikla povinnosť žalovanej uhradiť len istinu 4248,82 eur
+1550 eur, pri splátkach po 92,61 eur by bola táto suma splatená 16.8.2013 poslednou splátkou 57
eur. ( spolu 62 splátok po 92,61 eur od 16.6.2008 do 16. 7.2013 teda 62 splátok, a splátka č. 63 vo
výške 57 eur za august 2013). Pokiaľ bola vyhlásená mimoriadna splatnosť k 4.5.2013, žaloba podaná
18.3.2016, premlčané sú splátky úveru splatné pred 18.3.2013 ( od 16.6.2008 do 16.3.2013 teda 58

splátok po 92,61 eur teda suma 5371,38 eur, nepremlčané sú 4 splátky istiny splatné od 16.4.2013
do 16.7.2013 po 92,61, a za august 2013 splátka už len v sume 57 eur . Žalobca má ale nárok len
na rozdiel medzi poskytnutým úverom a úhradou žalovanej (4248,82 eur +1550 eur mínus úhrada
5509,97 - podľa doplneného vyjadrenia z 6.12.2016 žalobcu), vzniká mu teda nárok na úhradu len
sumy 288,85 eur. Žalobcovi v zmysle vyššie uvedených skutočností voči žalovanej vznikol nárok len

na vrátenie poskytnutej istiny 4248,82 eur a 1550 eur nie na úroky, prípadne poplatky. Z dokazovania
vyplynulo, že žalovaná žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi uhradila celkom sumu 5509,97
eur. Je to zrejmé z vyjadrenia (č.l. 69 spisu), ktoré predložil žalobca. Z toho vyplýva, že zo strany
žalovanej nebola žalobcovi uhradená suma 288,85 eur. Súd teda žalobu žalobcu považoval vo
zvyšnej časti za nedôvodnú a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol z dôvodov uvedených vyššie.

Bola teda dôvodná námietka premlčania nároku zo strany právneho zástupcu žalovanej, i námietka
absencie zákonných náležitostí zmluvy. Ostatné námietky žalovanej nepovažoval súd za dôvodné,
právny predchodca žalobcu postupoval podľa § 92 ods.8 Zákona o bankách a podľa všeobecných
obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu, keď žalovanú vyzýval na úhradu dlžných
splátok pod hrozbou zosplatnenia úveru, ktoré nadobudlo účinnosť 9.5.2013. Pohľadávka teda bola

v čase postúpenia vzhľadom na vyhlásenie splatnosti právnym predchodcom žalobcu splatná v čase
postúpenia. Tiež z identifikácie postúpenej pohľadávky a z oznámenia mimoriadnej splatnosti č.l. 16
vyplýva, že banka vyzývala žalovanú na úhradu splatnej pohľadávky vo výške 3591,54 eur a z výpisu z
úverového účtu č.l. 40-41, 72 a vyjadrenia žalobcu č.l. vyplýva, že k 18.3.2013 bola žalovaná v omeškaní
s istinou 3261,53 eur, posledné splátky zaplatila v decembri 2012 sumu 92,61 eur, potom sumy 52 eur

dňa 21.10.2014, 40,61 eur 26.11.2014, 7,35 eur 15.12.201550 eur 23.1.2015, 686,99 eur 8.10.2015,
teda bola ku dňu vyhlásenia splatnosti v omeškaní viac, ako 90 dní. Súd z týchto dôvodov priznal z
čiastky 288,85 eur i nárok na úrok z omeškania od 10.5.2013 ako bol uplatnený žalobcom. Výška úroku
z omeškania je určená podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. O náhrade trov konania súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, keď žalovaná mala v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej

časti, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku, výroku I., podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, namietajúc, že
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu , ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil postavenie
žalobcu ako aktívne vecne legitimovaného z dôvodu dodržania podmienok postúpenia pohľadávky,
keďžežalobcapreukázalsplneniepodmienokpostúpeniapohľadávkyvzmysle§92ods.8z.č.483/2001
Z.z. o bankách. Nevysporiadal sa s doručením výzvy , keď žalovaná v konaní namietala doručenie výzvy,pričom za výzvu považoval oznámenie o mimoriadnej splatnosti. V tomto smere žalovaná poukázala na
rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 09.06.2016, č.k. 16Co/760/2015, rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 21.04.2016, č.k. 9Co/147/2016, keď v rozhodnutiach odvolacie súdy poukázali

na nevyhnutnosť doručenia písomnej výzvy na úhradu . V rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
13.01.2016,č.k.5Co/460/2015jekonštatované,žesúdprvéhostupňasasprávnevysporiadalsaktívnou
legitimáciou na strane žalobcu, keď žalobca v konaní predložil len samotný text výzvy zo dňa 18.05.2010
beztoho,abydoložilakýkoľvekdokladotom,žepredmetnávýzvabolažalovanémuskutočneajzaslaná.
Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. zmenil a žalobu zamietol a výrok II. a II.

potvrdil .Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania.

3. Rovnako žalobca podal v zákonnej lehote proti tomuto rozsudku odvolanie a to výroku II. , III. a
IV . a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť
žalobcovi sumu 3.093,29,- eur, úrok z omeškania vo výške 8,50% p.a. zo sumy 2.972,68,- eur od
10.5.2013 do zaplatenia a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho

zastúpenia v plnom rozsahu. Názor súdu prvej inštancie , že úver je bezúročný a bez poplatkov pre
neuvedeniekonečnejsplatnostiúveruanerozloženiaúverovýchsplátok najednotlivézložkyjevrozpore
s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ako i s rozsudkom Súdneho dvora
EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., c/a Klára Bíróová. Uvedenie
konečnej splatnosti úveru je dostatočne určité a zrozumiteľné , keď konečná splatnosť úveru pri počte

72 mesačných splátok za riadneho plnenia nastala dňa 16.5.2014. V zmysle čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny.
Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania.

4. Žalovaný v písomne podanej replike uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti,
výroku II., III. a IV. vecne správny. Tvrdenia žalobcu, že termín konečnej splatnosti je uvedený správne ,
poukazom na čl. I. predmetnej zmluvy o úvere , nemožno považovať za dostatočné a súladné s platnou
právnou úpravou. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, už pri podpise
zmluvy musí byť spotrebiteľ informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti. Poukázal

na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/28/2016 , keď zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak aj úrokov a iných poplatkov, príp. poradie , v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"CSP").

6. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu,
krajskýsúd akosúdodvolací,prejednal odvolanie strán sporupodľaCSP, jehoustanovení uvedených
v § 355 a nasl..

8. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

10. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

11. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací

súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

12. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupomznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.

13. Krajský súd v Trenčíne , ako odvolací súd , preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie.

14. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom názore, že úverová zmluva je
spotrebiteľských úverom v zmysle § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom v zmysle
ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva neobsahuje riadny údaj
o konečnej splatnosti úveru. Rovnako splatnosť prvej splátky je v zmluve určená konkrétne. Okrem

toho v zmluve nie je spôsobom uvedeným v zákone uvedená výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. V súvislosti s absenciou týchto obligatórnych náležitostí zmluvy je potrebné
zmluvu posudzovať podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov. Súčasne
z úradnej činnosti posúdil premlčanie nároku žalobcu podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Súd prvej inštancie posúdil postup právneho predchodcu žalobcu ako súladný v zmysle ust.

§ 92 ods. 8 Zákona o bankách a všeobecných obchodných podmienok , keď žalovanú vyzýval na úhradu
dlžných splátok pod hrozbou zosplatnenia úveru, ktoré nadobudlo účinnosť 9.5.2013. Pohľadávka teda
bola v čase postúpenia vzhľadom na vyhlásenie splatnosti právnym predchodcom žalobcu splatná v
čase postúpenia. Rovnako z identifikácie postúpenej pohľadávky a z oznámenia mimoriadnej splatnosti
vyplýva, že banka vyzývala žalovanú na úhradu splatnej pohľadávky , teda bola ku dňu vyhlásenia

splatnosti v omeškaní viac, ako 90 dní.

15. Odvolací súd tento právny záver súdu prvej inštancie nepovažuje za správny z nasledovných
dôvodov:

16. Žalovaný uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom závere
( § 365 ods. 1 písm. h) CSP) v otázke posudzovania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

17. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny

právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

18. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo

pasívnej,existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného,jeimanentnousúčasťousúdnehokonania
(viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009.

19. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme
medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi

pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo
bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami
s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami
s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

20. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť.
Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne
postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

21. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinnom v čase

cesie (postúpenia) pohľadávky.22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)
omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

23. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky,
ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa
vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná

možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

24. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie
podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex

tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

25. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

26. Zmluva o postúpení je súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto
charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh
pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade verejnoprávnej povahy (zákon o
bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny
úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy

ide (normu verejného alebo súkromného práva).

27. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona
o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových
činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a

klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca
síce v konaní predložil text výzvy na úhradu dlžnej sumy (výzva Tatra banky, a.s. datovaná dňom
06.05.2013), avšak nepreukázal jej zaslanie, ani doručenie žalovanej . Súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil postup žalobcu v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách , keď skonštatoval, že
žalobca žalovanú vyzýval na úhradu dlžných splátok . Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe

akých skutočností súd prvej inštancie vyhodnotil účinnosť výzvy dňom 9.5.2013, keď tieto skutočnosti
nevyplývajú z obsahu spisu ani vykonaného dokazovania . Záver súdu prvého stupňa, že pohľadávka
bola v čase postúpenia vzhľadom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti právneho predchodcu žalobcu
splatná , nie je správny .

28. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)
omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

29. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neskúmal , či žalobca preukázal splnenie

zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky.

30. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne
právne posúdil.

31. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a § 391 ods. 1 CSP.

32. Na základe uvedeného súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu a doručenie výzvy právneho predchodcu žalobcu žalovanej, postupom v súlade s

ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., keď môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené omeškanie
klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.33. Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

34. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).