Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817202568
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817202568.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu P. K. s.r.o., so sídlom v C., Z. XX, P.: XX XXX XXX,
zastúpeného JUDr. A. N., advokátom so sídlom v C., Z. XX, proti žalovanému A. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S., J. A. XXX/X, zastúpeného na základe plnomocenstva M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., J. A.
XXX/X, o zaplatenie 4.469,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Prievidza zo dňa 07. novembra 2017, č.k. 9Csp/27/2017-53, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 66,72 eur s úrokom z omeškania vo výške
5,25% ročne zo sumy 66,72 Eur od 20.04.2014 do zaplatenia, rozsudok Okresného súdu Prievidza v
zamietajúcej výrokovej časti o zaplatenie 66,72 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% zo sumy
66,72 Eur od 20.04.2014 do zaplatenia z r u š u j e a v tejto časti konaniez a s t a v u j e.

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej výrokovej časti vo zvyšnej časti a vo výroku o
náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 200 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 20.04.2014 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol
a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu

- spoločnosť L. U. D. a.s. sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 4469,53 Eur s príslušenstvom.
Svoj nárok odôvodnil zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX uzatvorenej so žalovaným dňa 26.11.2013,
na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 7485 Eur. Z vykonaného dokazovania
mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel zmluvu o
pôžičke č. XXXXXXX dňa 26.11.2013, na základe ktorej žalovanému poskytol celkovú sumu pôžičky
7485 Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v 60 pravidelných mesačných splátkach po 133,36 Eur.

Celkovo žalovaný neuhradil žiadnu sumu. Právny predchodca žalobcu vyzval 19.04.2014 žalovaného
k zaplateniu celej dlžnej sumy jednorázovo v súlade s bodom 12.4. zmluvy, podľa ktorého spoločnosť
má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, ak ho spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva 15
dní vopred. Tomuto postupu predchádzala predžalobná upomienka z 26.02.2014, v ktorej bol žalovaný
vyzvaný na úhradu splátky splatnej v mesiaci 12/2013, inak bude spoločnosť oprávnená úver zosplatniť.

Táto výzva bola doručená žalovanému 07.03.2014. Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1, ods. 2, §
54 ods. 1, ods. 2, § 100, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9
ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, § 144, § 145, § 146 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“). Súd prvej inštancie skúmal zmluvu o pôžičke zo dňa 26.11.2013, ktorá vytvára právny rámec
medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom a dospel k záveru,

že tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Predmetná
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň aj zmluvou ospotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z.. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcom
uplatnený nárok je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd prihliada z úradnej moci na premlčanie.
S ohľadom na uvedené preto súd prvej inštancie posudzoval premlčanie práva v danej veci podľa

ustanovení Občianskeho zákonníka. Splatnosť spotrebiteľského úveru nastala v celom rozsahu dňa
19.04.2014 v dôsledku toho, že bol žalovaný v omeškaní so zaplatením splátky splatnej v mesiaci
december 2013 (20.12.2013) viac ako tri mesiace. Tento nárok žalobcu na zaplatenie celého zostatku
úveru sa premlčuje podľa § 101 Občianskeho zákonníka vo všeobecnej premlčacej dobe s tým, že v
zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich

zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia
doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V danom prípade to znamená, že premlčacia doba začala
plynúť dňa 20.12.2013, keďže v dôsledku nezaplatenia tejto splátky a jej omeškania sa stal celý
predmetný úver splatný dňa 19.04.2014. Doba na riadne uplatnenie nároku žalobcom v premlčacej dobe
tak uplynula dňa 20.12.2016. Právny predchodca žalobcu si nárok na súde uplatnil až dňa 17.02.2017,
teda po uplynutí premlčacej doby. Nárok je preto z dôvodu premlčania nedôvodný. Súd prvej inštancie

konanie v časti o zaplatenie sumy 200 eur s príslušenstvom zastavil, nakoľko žalobca v tejto časti zobral
žalobu späť. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 CSP ta, že aj keď
v celom rozsahu vznikol úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, súd mu
nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu zo súdneho spisu žiadne trovy konania nevyplynuli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie
nesprávne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 OZ. Uviedol, že ak by súd prvej
inštancie správne posúdil premlčanie pohľadávky, použil by ustanovenie § 103 Oz prvej vety na
posúdenie premlčania splátok splatných do zosplatnenia celého úveru, t. j. premlčaniu podľa tohto
ustanovenia by vzhľadom na začatie sporu dňa 17.02.2017 podliehali splátky splatné 20.12.2013 a

20.01.2014. Premlčanie neuhradených úverových splátok splatných dňa 20.02.2014 a dňa 20.03.2014
(pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.05.2014) by posúdil podľa § 103 druhá veta OZ. Správne
by mal za preukázané, že v čase začatia sporu boli premlčané len splátky splatné od 20.12.2013
do 20.01.2014 v celkovej sume 266,72 Eur. Nakoľko žalovaný plnil počas sporu v sume 200 Eur,
premlčanou ostala len časť nároku na splátku dňa 20.01.2014 v sume 66,72 Eur. Listom zo dňa

26.02.2014 bol žalovaný upozornený na omeškanie s platením úveru a na možnosť zosplatnenia
splátok. Nakoľko žalovaný dlžné splátky úveru nezaplatil, právny predchodca žalobcu úver zosplatnil
k 19.04.2014 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.03.2014. Žaloba bola podaná na súde dňa
17.02.2017,atedanezaplatenásplátkaúverusplatnádňa20.02.2014,20.03.2014ačasťzosplatneného
úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.04.2014 premlčaná nie je, keďže nárok bol na súde

uplatnený v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby, ktorá v zmysle ust. § 103 druhá veta OZ pre
predčasne zosplatnenú časť úveru začala plynúť od 21.03.2014. Obmedzenie podľa § 53 ods. 9 OZ
nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 17Co/228/2016-74. Inštitút zročnosti celého dlhu ako strata výhody splátok predstavuje sankciu pre
dlžníka a ako prostriedok ochrany pre veriteľa nepriaznivý následok. Žalobca zobral žalobu v časti o

zaplatenie 66,72 Eur s príslušenstvom späť a navrhol , aby odvolací súd konanie v tejto časti zastavil.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobe v požadovanom
rozsahu vyhovie. Zároveň si uplatnil trovy konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 CSP, bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1CSPadospelkzáveru,žejepotrebnénapadnutýrozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

5. Vzhľadom k tomu, že žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 66,72 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5,25% zo sumy 66,72 Eur od 20.04.2014 do zaplatenia a žalovaný nevyjadril so späťvzatím nesúhlas,
odvolací súd rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu, postupom podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP,
pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 66,72 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25%

zo sumy 66,72 Eur od 20.04.2014 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej výrokovej
časti o zaplatenie 66,72 Eur s úrokom z omeškania zrušil a konanie v tejto časti zastavil.6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutia na tom právnom závere, že peňažný
nárok žalobcu je premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť dňa 20.12.2013, keďže v dôsledku
nezaplatenia splátky splatnej v tento deň a jej omeškania sa stal celý predmetný dlh splatný dňa

19.04.2014 na základe výzvy na zosplatnenie. Doba na riadne uplatnenie nároku žalobcom v premlčacej
dobe tak uplynula dňa 20.12.2016. Právny predchodca žalobcu si nárok na súde uplatnil až dňa
17.02.2017, teda po uplynutí premlčacej doby.

7. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za predčasný.

8. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že v rámci spotrebiteľského záväzkového
vzťahu právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažnú pôžičku, ktorú však žalovaný
nesplácal podľa dohodnutých podmienok. Právny predchodca žalobcu výzvou z 26.02.2014 označenou
ako „predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného k úhrade nedoplatku na splátkach v celkovej výške
426,76 eur. Žalovaného upozornil, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 12/2013 bude

oprávnený zosplatniť celý dlh.

9. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stal zročný celý dlh (§ 565), začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

10. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva.

11. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

12. Akbolodohodnutéplnenievsplátkach,jedlžníkpovinnýuhradiťkaždúdohodnutúsplátkukurčitému
termínu. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle §
103 veta prvá OZ viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh. V prípade, ak niektorá splátka nie je včas
zaplatená, môže byť dohodnuté, prípadne stanovená rozhodnutím tzv. strata výhody splátok. V prípade,
že sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo

dňa zročnosti nesplnenej splátky. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok
stanovených v § 53 ods. 9 Obč. zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom.

13. Z uvedeného potom treba vyvodiť, že veriteľ má právo vymáhať len nezaplatenú splátku a
rovnako má právo pri porušovaní povinnosti spočívajúcej v nezaplatení niektorej zo splátok, za splnenia

podmienky, že to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené, žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Žiadať
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky veriteľovi vyplýva výlučne z ust. § 565 OZ.
Súd prvej inštancie predčasne dospel k záveru, že žalobca (jeho právny predchodca) vyhlásil predčasnú
splatnosť celého dlhu pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.12.2013 s následkom práva na úhradu
všetkých splátok. Nezaoberal sa však tým, či právo veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky bolo

zmluvnými stranami dohodnuté, či takéto právo veriteľovi vyplynulo zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa
26.11.2013 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným alebo zo Všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú súčasťou predmetnej zmluvy o pôžičke a skutočnosťou, či došlo k platnému
zosplatneniu pohľadávky za dodržania kumulatívnych podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ. Totiž len v
prípade, ak veriteľ má právo vyplývajúce z ust. § 565 OZ a v prípade, ak ide o spotrebiteľskú zmluvu, ak

dodrží podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ, môže oznámiť dlžníkovi, že trvá na zaplatení celej pohľadávky,
potom premlčacia doba celého dlhu začína v zmysle § 103 veta druhá OZ plynúť odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky tak, ako správne uvádza vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie.

14. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu výzvou zosplatnil dlh k

19.04.2014. Túto skutočnosť žalobca nepreukázal, napr. predložením výzvy na zapletenie celého dlhu.
Právny úkon právneho predchodcu žalobcu zo dňa 26.02.2014 označený ako "predžalobná upomienka"
nemožnopovažovaťzavyhláseniepredčasnejsplatnosticelejpohľadávkypodľa§565OZ.Odvolaciemu
súd nie je zrejmé, na základe akých dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že celý dlh sa stalsplatným dňa 19.04.2014, a že premlčacia doba začala plynúť dňa 20.12.2014, keďže nebolo zrejmé,
pre ktorú splátku malo údajne dôjsť k zosplatneniu pohľadávky. Taktiež z obsahu napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie nevyplýva, či súd prvej inštancie preskúmal oprávnenie veriteľa v zmysle § 565 OZ.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ a § 391 ods. 1 CSP.

16. Na základe uvedeného súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi, či došlo k platnému

vyhláseniu o predčasnej splatnosti celej pohľadávky za splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ, a či
vyhlásenie predčasnej splatnosti celej pohľadávky bolo v súlade so zmluvou o pôžičke a všeobecnými
obchodnými podmienkami, t.j., či toto bolo zmluvnými stranami dohodnuté. Až po vyhodnotení týchto
skutočností sa bude zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku.
17. Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

18. Podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania v novom rozhodnutí
o veci.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).