Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514201552
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8514201552.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátuJUDr.MarianyMuránskejaMgr.MilošaKolekavsporežalobkyne:S.T.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
I. XXX, občianka SR, zastúpená splnomocneným zástupcom P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX proti
žalovaným: 1. C. T., nar. XX.X.XXXX, bytom D. P., ul. C. XXXX/XX, občianka SR, právne zastúpená
JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom, so sídlom Nám. sv. Mikuláša 29, Stará Ľubovňa, 2. I. G., nar.

XX.X.XXXX, bytom Y. č. XXX, občan SR, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou I. G., nar. XX.X.XXXX,
bytom Y. XXX, 3. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. P., ul. E. č. XXXX/XX, občan SR, právne zastúpený
JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom, Nám. sv. Mikuláša 29, Stará Ľubovňa, v konaní o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaných v 1/ až 3/ rade proti rozsudku Okresného
súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C/68/2014-182 zo dňa 30.6.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa má nárok proti žalovaným v 1/ a 3/ rade na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, o ktorom nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je vlastníčkou spoluvlastníckych
podielov vedených Okresným úradom, odborom katastra D. P., k.ú. I. na
LV č. XXX parcela registra „E“ č. XXXX o výmere XXXX m2 orná pôda vo výške X/XX podielu vedeného
pod B XX na meno T. C., rod. G., v podiele X/XX

LV č. X XXX parcely registra „E“ č. XXX vo výmere XXX m2 orná pôda, č. XXX vo
výmereXXXm2ornápôda,č.XXXvovýmereXXXm2ornápôda, č.XXXvovýmere
XXXXm2ornápôda,č.XXXXvovýmereXXXXm2ornápôda, č.XXXXvovýmere
XXXX m2 orná pôda, č. XXXX vo výmere XXX m2 orná pôda, č. XXXX vo výmere
XXXm2trvalétrávneporasty,č.XXXXvovýmereXXXm2trvalétrávneporasty, č.XXXXvovýmereXXX
m2 orná pôda, č. XXXX vo výmere XXX m2 orná pôda, č. XXXX vo výmere XXXX
m2 orná pôda, č. XXXX vo výmere XXXX m2 trvalé trávne porasty, č.XXXX/

X vo výmereXXXX m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere XXX m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX
vo výmere XXX m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere XXXX m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX/
XXX vo výmere XXXXmX trvalé trávne porasty, č.XXXX vo výmere
XXXX m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere XXXXX m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX/XXX vo
výmere XXXX m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere XXXX m2
trvalé trávne porasty, č.XXXX vo výmere XXXX m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX/X vo výmere XXXX

m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere XXXX m2 trvalé trávne
porasty vo výške XX/XXX podielu vedeného pod B XX na meno G. I., rod. G. z podielu XX/XXLV č. X XXX parcely registra „E“ č.XXXX/XXX vo výmere XX m2 lesné pozemky, č.
XXXX/XXX vo výmere XXX m2 lesné pozemky, č. XXXX vo výmere XXXX m2 lesné pozemky,
č. XXXX vo výmere XXXX m2 lesné pozemky, č. XXXX vo výmere XXXX m2 lesné pozemky,

č. XXXX vo výmere XXX m2 lesné pozemky, č. XXXX vo výmere XXX m2 lesné pozemky vo
výške XX/XXX podielu vedeného pod B XX na meno G. I., rod. G. z podielu XX/XX
LV č. XXXX parcely registra „E“ č. XXXX vo výmere XXX m2 orná pôda, č. XXXX vo výmere XXX m2
orná pôda, č. XXXX vo výmere XXX m2 orná pôda, č. XXXX vo výmere XXX m2 orná pôda, č. XXXX
vo výmere XXX m2 orná pôda, č. XXXX vo výmere XXX m2 orná pôda, č. XXXX vo výmere XXX m2

orná pôda, č. XXXX vo výmere XXX m2 orná pôda vo výške XX/XXX podielu vedeného pod B XX na
meno T. C., rod. G. z podielu XX/XX
LV č. XXXX parcela registra „E“ č.XXXX vo výmere XXXX m2 lesné pozemky vo výške XX/XXX podielu
vedeného pod B XX na meno T. C., rod. G. z podielu XX/XX
LV č. XXXX parcely registra „E“ č. XXX vo výmere XXXX m2 orná pôda, č. XXX vo výmere XXXX m2
orná pôda, č. XXX vo výmere XXXX m2 orná pôda, č. XXXX vo výmere XXX m2 ostatné plochy, č. XXXX

vo výmere XXXX m2 orná pôda, č. XXXX vo výmere XXX m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere
XXXX m2 orná pôda, č. XXXX vo výmere XXX m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere XXX m2
orná pôda, č. XXXX vo výmere XXXX m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere XXX m2 zastavané
plochy a nádvoria, č. XXXX vo výmere XXXX m2 záhrady, č. XXXX vo výmere XXXX m2 orná pôda,
č.XXXX vo výmere XXX m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere XXX m2 trvalé trávne porasty, č.

XXXX vo výmere XXX m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere XXX m2 trvalé trávne porasty, č.
XXXX vo výmere XXXXmX trvalé trávne porasty, č.XXXX vo výmere XXXX m2 trvalé trávne porasty, č.
XXXX vo výmere XXXXX m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere XXXX m2 trvalé trávne porasty, č.
XXXX vo výmere XXXX m2 trvalé trávne porasty, č.XXXX/X vo výmere XXXX m2 trvalé trávne porasty,
č. XXXX vo výmere XXXX m2 trvalé trávne porasty vo výške XX/XXX podielu vedeného pod B XX na

meno G. I., rod. G. z podielu XX/XX
LV č. XXXX parcely registra „E“ č.XXXX vo výmere XXXXX m2 lesné pozemky, č.XXXX vo výmere XXXX
m2 lesné pozemky, č. XXXX vo výmere XXXX m2 lesné pozemky vo výške XX/XXX podielu vedeného
pod B XX na meno I. G., rod. G. z podielu XX/XX
LV č. XXXX parcela registra „E“ č. XXXX vo výmere XXX m2 orná pôda vo výške XX/XXX podielu

vedeného pod B XX na meno G. I., rod. I. z podielu XX/XXX
LV č. XXXX parcela registra „E“ č.XXXX/XXX vo výmere XXX m2 záhrady vo výške XX/XXX podielu
vedeného pod B XX na meno G. I., rod. G. z podielu XX/XXX
LV č. XXXX parcela registra „E“ č.XXXX/XXX vo výmere XXXX m2 lesné pozemky vo výške
XX/XXX podielu vedeného pod B XX na meno G. I. z podielu XX/XXX

LV č. XXXX parcely registra „E“ č. XXXX vo výmere XXX m2 orná pôda, č. XXXX vo výmere XXX m2
orná pôda, č. XXXX/XXX vo výmere XXX m2 orná pôda, č. XXXX/XXX vo výmere XXX m2 ostatné
plochy, č. XXXX/XXX vo výmere XXX m2 orná pôda, č. XXXX/XXX vo výmere XXX m2 orná pôda, č.
XXXX vo výmere XXXX m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere XXX m2 trvalé trávne porasty, č.
XXXX vo výmere XXX m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere XXXXX m2 trvalé trávne porasty,

č. XXXX/XXX vo výmere XXXX m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX/XXX vo výmere XXX m2 trvalé trávne
porasty, č.XXXX vo výmere XXXXX m2 trvalé trávne porasty vo výške XX/XXX podielu vedeného pod
B XX na meno T. C., rod. G. z podielu XX/XXX
LV č. XXXX parcela registra „E“ č.XXXX/XXX vo výmere XXX m2 lesné pozemky, č.XXXX/XXX vo
výmere X m2 lesné pozemky vo výške XX/XXX podielu vedeného pod B 11 z podielu XX/XXX na meno

C. T., rod. G..

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

III. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným

uznesením.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa bola dobromyseľná pri držbe pozemkov, ku ktorým sa
domáhala určenia vlastníckeho práva. Je pravdou, že T. I. nadobúdal vlastníctvo k sporným pozemkom
postupne tak, ako to bolo zistené v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania dedením, kúpnou

zmluvou na základe skutočnej držby. Je zrejmé, že tieto právne úkony nemohli byť predmetom darovania
ešte pred smrťou otca žalobkyne. Na druhej strane však bol vykonaný zápis v roku 1946 na základe
skutočnej držby. T. I. odišiel do USA ešte pred 1. svetovou vojnou, čiže je zrejmé, že v jeho prospech
musela byť držba vykonaná inými osobami. Z vyjadrenia jeho dcéry, C. C., vyplýva, že pozemky v jehovlastníctve (t.j. v čase odchodu do USA) prenechal do užívania otcovi žalobkyne. Keďže väčšia časť
súrodencov bola v tom čase v USA (3 sestry a 2 bratia, čo vyplýva z pozemkových zápisníc a listín v
konaní 3C 73/2004) a s rodinou matky žalovaných T. nevychádzal najlepšie, pričom pozemky vlastniace

T. užíval otec žalobkyne a na vydržanie sa vyžadovala určitá doba, je možné uzavrieť, že pozemky
zapísané v prospech T. v roku 1946 užíval ešte za života otec žalobkyne. Vyhláseniami dcéry T. I. mal
súd jednoznačne preukázané, že T. daroval pozemky otcovi žalobkyne a následne žalobkyni. Písomná
darovacia zmluva nebola vyhotovená, pretože zomrel. Po jeho smrti sa však nič nezmenilo na užívacích
vzťahoch k pozemkom zapísaných na meno T. I., a to aj tých, ktoré boli na neho zapísané až v roku

1946 a užívala ich žalobkyňa. Táto bola jedinou dedičkou po otcovi. Súd to mal potvrdené aj svedeckou
výpoveďou I. V.. Aj v tomto prípade nebola vyhotovená písomná zmluva, súd z uvedených skutočností
vyvodil minimálne domnelý právny dôvod vstupu do držby žalobkyne, ktorý v žalobkyni na základe
objektívnych skutočnosti skutočne vyvolal vnútorný subjektívny pocit a vnútorné presvedčenie, že je
vlastníčkou sporných pozemkov. Uvedené vnútorné presvedčenie sa dlhodobo prejavovalo aj navonok v
užívacích vzťahoch, ktoré okrem svedka I. V. potvrdzuje aj rozhodnutie Správy katastra v Starej Ľubovni

zodňa15.9.2009avyjadreniačlenovkomisieROEP.ZvýpovedesvedkyneI..T.,ktorámatkežalovaných
pomáhala pri vysporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom vyplýva, že dohoda medzi žalobkyňou a
matkou žalovaných bola taká, že pozemky po T. I. pripadnú žalobkyni. Po osvedčení spoluvlastníckych
podielov matkou žalovaných táto podľa vyjadrenia I.. T. sama uviedla, že ak jej nepatria, treba ich vrátiť.
Pravdivosť výpovede I.. T. považoval súd za preukázanú, pretože išlo o nestrannú osobu. V tomto smere

neobstoja argumenty žalovaného v 2. rade, že „my sme boli prví, preto to patrí nám“, pretože aj z
vyjadrenia dcéry T. I. je zrejmá vôľa jej otca, aby všetky nehnuteľnosti v jeho vlastníctve patrili žalobkyni.
Právna nástupkyňa T. I. nedala matke žalovaných súhlas na osvedčenie na nehnuteľnosti, ktoré patrili
jej otcovi. Plynutie vydržacej lehoty posudzoval tiež v čase platnosti uhorského obyčajového práva,
keď za tejto právnej úpravy nemohla žalobkyňa vydržať sporné nehnuteľnosti, ani po započítaní držby

svojho právneho predchodcu, keďže prvé zo sporných nehnuteľností získal T. I. až v roku 1923. Neskôr
po roku 1946 však už užívala nehnuteľnosti aj T. I.. V zmysle § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka z
roku 1950, lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu
lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951. Keďže tento
Občiansky zákonník upravoval kratšiu vydržaciu lehotu pre vydržanie oproti uhorskému právu, bola

to lehota 10 rokov. Aj keď tieto pozemky, v dôsledku zmien spoločenských pomerov v spoločnosti,
boli dané do užívania družstva, nič to nezmenilo na vnútornom pocite žalobkyne, že je vlastníčkou
týchto pozemkov a vydržacia doba uplynula v danom prípade dňa 1.1.1961. K námietke žalovaných v
tom, že žalobkyňa nemohla užívať sporné pozemky, pretože boli v užívaní družstva, súd poznamenal,
že z rovnakého dôvodu nehnuteľnosti nemohla užívať ani právna predchodkyňa žalovaných, napriek

tomu túto skutočnosť do notárskej zápisnice osvedčila. Poukázal na Dohovor o ochrane ľudských
práv a základných slobôd ako aj na Ústavu SR, z ktorých vyplýva, že nikoho nemožno zbaviť jeho
majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva. V danom prípade bola žalobkyňa zabavená v rozpore so základným ľudským
právom svojho majetku, čo nebolo v záujme ani verejnom ani medzinárodnom. Z týchto dôvodov

vyhovel žalobe a žalobkyňu určil za podielovú spoluvlastníčku nehnuteľností tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku. Takéto usporiadanie vzťahov považuje aj za spravodlivé a hlavne
zodpovedajúce dlhodobým užívacím vzťahom, ktoré zohľadnili aj vôľu samotného pôvodného vlastníka
sporných nehnuteľností. Poukázal na nálež Ústavného súdu ČR sp.zn. II.ÚS 222/07. Druhým výrokom
súd žalobu zamietol v časti určenia spoluvlastníckeho podielu k parcelám reg. „E“, na listoch vlastníctva

č. 1488 a 1489, pretože podľa aktuálnych listov vlastníctva uvedené parcely tam nie sú evidované.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 151 ods. 3 O.s.p., to znamená, že rozhodne o nich až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote iba vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené,
podali odvolanie žalovaní v 1/ a 3/ rade. Poukázali na to, že ich mama I. G. by v živote nevzala niekomu

nič, neprivlastnila si niečo, čo by jej nepatrilo a teda sme presvedčení, že tomu tak nebolo ani v tomto
prípade. Ako rodinní príslušníci sa so žalobkyňou presne dohodli a ujasnili si, čo ktorej z nich patrí.
Túto skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi aj Dr. T. tak, že sa obe medzi sebou dohodli. Dohoda bola
v pomere 2/3 ku 1/3, to znamená, že cca 7 ha žalobkyňa a 5 ha matka žalovaných. Je podivné, že
počas života matky žalovaných nikto nikdy nič nenamietal a teda 5 rokov bolo všetko v poriadku. Až po

smrti matky sa objavili určité snahy o zmenu predchádzajúceho dojednania. Poukázali na list Obecného
úradu v I., ktorý podpísala žalobkyňa a matka žalovaných a ktorý bol Úradu doručený dňa 18.04.2011.
Obe konštatujú, že matke žalovaných patrí aj časť pozemkov po T. I.. Tento list podľa nich jednoznačne
vyvracia tvrdenia žalobkyne, že všetok majetok patrí len jej. Čestné vyhlásenie, ktoré podpísala dcéraT. I. p. C. C. nemôže byť hodnoverný, keďže dlhoročne nebola prítomná na Slovensku, list pripravila
žalobkyňa, uviedla v ňom čo potrebovala a v čase podpisu mala C. C. viac ako XX rokov. K výpovedi Dr.
T.poukazujúnato,žetátopotvrdiladohodumedzižalobkyňouamatkoužalovaných.Poukázalanato,že

zastupovalaobeúčastníčkyvinomspornomkonaní,kdesakonštatovalo,žesúdedičkamipoT.I.obidve.
G. tvrdila, že navštívila matku žalovaných a to v súvislosti s vyporiadaním majetku, nepreukázala listinu,
ktorá by bola toho svedectvom. Dr. T. bola za matkou žalovaných úplne v inej veci a to vyporiadania
pozemkov pod bytovkou a súhlasom so zámenou pozemku s Obcou I., ktorú podpísala ešte 16.12.2011,
pričom tento doklad bol predložený súdu. Nie je teda podľa tvrdenia žalovaných pravdou, že by ich matka

chcela niečo upravovať vo vzťahu k týmto sporovým nehnuteľnostiam. Neobstojí ani tvrdenie že T. I.
daroval jej otcovi všetky nehnuteľnosti. Tomu odporuje skutočnosť, že T. I. v roku 1946 nadobudol na
sovje meno nové pozemky. Keby bol všetky pozemky daroval právnemu predchodcovi žalobkyne, na
čo by kupoval na svoje meno. Pokiaľ ide o princípy spravodlivosti a ochrany vlastníkov s týmto v celom
rozsahu súhlasia. Žalobu považujú za nedôvodnú, žiadajú zmeniť rozhodnutie a žalobu zamietnuť.
Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku sa odvolal aj žalovaný v 2/ rade, ktorý poukázal na to, že si súd neoveroval pravdivosť
vyhláseniaosoby,ktoránebolaanizostranysúdustotožnená.Súddospelkzáveru,žečestnévyhlásenie
C. C. je pravdivé. Je pravdou, že žalobkyňa a matka žalovaného v 2/ rade sa dohodli na rozdelení
pozemkov, čo potvrdila aj I.. T.. Pokiaľ poukazovala na dokument, ktorý mala pripraviť ako vyporiadanie
majetku, takýto Dr. T. nepredložila. V danom prípade bola za matkou žalovaného v 2/ rade len vo

veci týkajúcej sa vyporiadania pozemku pre obec I.. Splnomocnenec žalobkyne sa začal o predmetné
pozemky zaujímať až po smrti matky žalovaného v 2/ rade, kedy navštívil sestru žalovaného v 2/ rade,
C. T. a snažil sa o vrátenie týchto pozemkov. Preto navrhol zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a
vrátiť ho na ďalšie konanie.
5. K odvolaniam žalovaných v 1/ až 3/ rade sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že v čestnom

vyhlásení C. C. ale aj vo vyjadrení k žalobe, ktorú vlastnoručne podpísala, prehlásila, že je dcérou T. I.
a nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Preto si je plne vedomá, aké dokumenty podpisuje k
vyjadreniu. Predložila aj rodný list, z ktorého jednoznačne bolo preukázané, kto boli jej rodičia a takisto
išlo o verziu dokumentu v anglickom jazyku, ktorú podpísala práve pre informovanosť svojich detí, aby
ich oboznámila čo je predmetom súdneho sporu. Pokiaľ ide o dokument podpísaný matkou žalovaných

zo dňa 16.12.2011 pre obec I., tento nesúvisí so súdnym sporom. Keďže žalobkyňa bola v čase podania
žaloby imobilná, matka žalovaných bola už nebohá, tak je pravdou, že navštívil zástupca žalobkyne p.
T., čiže na požiadanie svojej starej matky v snahe dohodnúť sa. Pokiaľ išlo o to, že sa začali zaujímať
o pozemky až po smrti matky žalovaných, toto sa nezakladá na pravde, pretože zástupca žalobkyne
nenavštívil matku žalovaných ešte za života a takisto kontaktoval Dr. T., čo ona vo svojej výpovedi

aj potvrdila. Pokiaľ ide o to, že žalovaný v 1/ a 3/ rade namietali, že ich matka by nikdy nikomu nič
nezobrala a nič si neprivlastnila, poukázala žalobkyňa práve na notársku zápisnicu N86/2007 v spojení
s jej opravou, kde si osvedčila okrem podielov po T. I. aj podiely po C. I. a tiež podiely po všetkých
svojich súrodencoch, a to bez súhlasu, vyjadrenia a vedomia ich potomkov. Pritom Dr. T. sa vyjadrila, že
predmetné nehnuteľnosti po T. I. patria žalobkyni a pri delení týchto podielov došlo k chybe, čo uznala

a potvrdila aj samotná matka žalovaných, keďže za týmto účelom ju aj právna zástupkyňa navštívila.
Súhlasila s vrátením týchto podielov po T. I.. Žalobkyňa list po predložení sudkyňou spoznala a spoznala
na ňom aj svoj podpis. Žalobkyňa dúfala, že pozemky jej budú vrátené. C. C. podpísala pred notárom z
vlastnej vôle vyhlásenie k žalobe. Rovnako ako aj čestné vyhlásenie o vôli svojho otca pri nakladaní so
svojimi nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tejto žaloby. T. I. neformálne darovacou zmluvou daroval

svoje podiely na nehnuteľnostiach aj tie, ktoré mal v držbe od svojich sestier S., T. a C. rodine žalobkyne,
čiže otcovi žalobkyne, C. I., jeho manželke a dcére. Práve žalobkyňa doopatrovala starú matku S. I.,
rod. O. a po dohode s ostatnými súrodencami z dôvodu, že všetci súrodenci otca žalobkyne boli v tom
čase v USA a že rodina žalovaných sa odmietla o ňu postarať, darovali podiely rodine žalobkyne, čo
potvrdil aj svedok I. V.. Čo sa týka podielov po T. I., ktoré nadobudol v roku 1946, tak tieto okrem kúpnej

zmluvy nadobudol aj na základe držby, čo takisto uviedol svedok I. V.. Žalobkyňa užívala tieto so svojou
matkou, neskôr so svojim manželom až do založenia celoobecného I. v obci. Preto považuje odvolanie
žalovaných za nedôvodné.
6. Na vyjadrenie zástupcu žalobkyne reagovali žalovaní v 1/ a 3/ rade, ktorí zopakovali svoje tvrdenia
uvedené v odvolaní a navrhovali zmeniť rozhodnutie a žalobu zamietnuť. Rovnako na vyjadrenie

zástupcužalobkynereagovalžalovanýv2/rade,ktorýuviedoltieistéargumentyakovosvojomodvolaní.
7. Zástupca žalobkyne uviedol, že žalovaní nijak nepreukázali, že vlastníctvo im prislúcha, matka
žalovaných tieto podiely nadobudla na základe notárskej zápisnice, kde prehlásila, že je okrem iného aj
vlastníčkou podielov po T. I.. Dohoda medzi matkou žalovaných a žalobkyňou bola však iná. Svedkov ktomu nemali. Osvedčenie mala žalobkyňa od dcéry T. I.. Nič nebránilo ani žalovaným obrátiť sa na C.
C., aby sa vyjadrila k vlastníctvu týchto parciel. Zarážajúce na celej veci je to, že aj matka žalovaných
bola v pokročilom veku a mala 83 rokov a tiež urobila vyhlásenie pred notárom. Pokiaľ ide o list z

18.4.2011, tento bol podpísaný matkou žalovaných, žalobkyňou a je aj evidovaný v podacom denníku
obce I.. Vypočutá svedkyňa Dr. T. jednoznačne potvrdila nárok žalobkyne a dohodu medzi žalobkyňou
a matkou žalovaných. Pokiaľ ide o poukázaný spor 3C/73/2004 Okresného súdu Stará Ľubovňa, je tam
jasne uvedené nie to, že žalobkyňa a matka žalovaných sú dedičmi po T. I., ale žalobkyňa po E. I. a
matka žalovaných po C. I.. Tvrdenia žalovaných sú nepravdivé a zavádzajúce, preto navrhol potvrdiť

rozhodnutie súdu prvej inštancie.
8. Opakovane žalovaní v 1/ a 3/ rade uvádzali, že žaloba nie je dôvodná a žiadajú zmeniť toto
rozhodnutie.
9. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalejlen„odvolacísúd“a„CSP“)prejednalrozhodnutie,akoajkonanie,ktorémupredchádzalovzmysle
zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a

contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1/ až 3/ rade nie je dôvodné. Súd prvej inštancie
dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových
zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
10. Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených

zákonom.
11. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
12. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba

je oprávnená.
13. Podľa § 868 Obč. zák pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj
právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
14. Podľa § 872 ods. 6 Obč. zák. ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona,

kdenazákladedoterajšíchpredpisovbolomožnénadobudnúťlenprávonauzavretiedohodyoosobnom
užívanípozemkov,môžesioprávnenáosobazapočítaťčas,poktorýjejprávnypredchodcamalpozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
15. Podľa § 115 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka (tzv. stredný Obč. zák.) vydržaním možno
nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

16. Podľa § 116 ods. 1 zák. č. 141/1590 Zb. Občianskeho zákonníka vlastnícke právo k hnuteľnej veci
nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná
vydržacia doba desaťročná.
17. Otec žalobkyne, C. I. a otec matky žalovaných boli bratia. Ich ďalším bratom bol T. I., ktorý žil v USA.
Okrem toho mali ďalším 3 bratov a 3 sestry. Otec žalobkyne sa postaral o ich matku a dochoval ju do

smrti v roku 1940. Za to už pred rokom 1940 spolu so svojou rodinou užíval pozemky vo vlastníctve brata
T.a a to na základe ústnej dohody, ktorou T. I. daroval otcovi žalobkyne pozemky vo svojom vlastníctve,
pozemky nadobudnuté po smrti otca žalobkyne daroval neformálne žalobkyni. Po smrti otca žalobkyne
v roku 1942 užívala pozemky svojho otca a T. I. žalobkyňa so svojou matkou a neskoršie so svojím
manželom.

18. Sporné pozemky boli zapísané v pozemnoknižných vložkách (zápisniciach) č. XXX, XXX a XXX pre
k.ú. I.. Na zápisnicu č. XXX v k.ú. I. bol založený LV č. XXX a následne LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, na zápisnicu č. XXX v k.ú. I. bol založený LV č. XXX a následne LV č. XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX a na zápisnicu č. XXX v k.ú. I. bol založený LV č. XXX.
19. Zo zápisnice č. XXX vyplýva, že otec žalobkyne a jej súrodenci nadobudli svoje spoluvlastnícke

podiely dedením v roku XXXX (pravdepodobne po otcovi) a v roku 1942 dedením po matke S. I., rod. O.
(po sestre otca žalobkyne - S. D., rod. I. dedili v roku 1942 už jej deti). Z tejto zápisnice ďalej vyplýva, že
spoluvlastnícky podiel otca žalobkyne C. I. získaný dedením po matke nadobudla v dedičskom konaní
po svojom otcovi žalobkyňa (zápis v roku 1944) a spoluvlastnícke podiely súrodencov S. D., rod. I., C.
E., rod. I. a T. F., rod. I. získané dedením po ich rodičoch boli v roku 1946 zapísané v prospech ich brata

T. I. na základe skutočnej držby a kúpnej zmluvy z roku 1946.
20. Zo zápisníc č. XXX a XXX vyplýva, že otec žalobkyne a jej súrodenci nadobudli svoje
spoluvlastnícke podiely dedením v roku 1923. Otec žalobkyne nadobudol ďalšie spoluvlastnícke podiely
kúpnopredajnými zmluvami v roku 1932 od brata V. a v roku 1938 od svojej matky. Z týchto zápisnícďalej vyplýva, že spoluvlastnícke podiely súrodencov S. D., rod. I., C. E., rod. I. a T. F., rod. I. získané
dedením v roku 1923 boli v roku 1946 zapísané v prospech ich brata T. I. na základe skutočnej držby
a kúpnej zmluvy z roku 1946.

21. V konaní vedenom na tunajšom súde po sp. zn. 3C/73/2004 na základe žaloby S. T. (žalobkyne) a I.
G. (matky žalovaných) bol dňa 31.5.2005 vydaný rozsudok, ktorým bolo určené, žalovaný v 1. rade G.
I. nie vlastníkom pozemkov evidovaných na LV č. XXX v k.ú. I. a žalovaná v 2. rade C. I. nie vlastníkom
pozemkov evidovaných na LV č. XXX a XXX v k.ú. I.. V tomto rozsudku bolo konštatované, že sporné
pozemky boli užívané v reálnej deľbe. Na základe uvedeného rozsudku došlo k zápisu vlastníckych

vzťahov na právnych predchodcov žalobkyne a matky žalovaných. Po tomto konaní sa žalobkyňa a
matka žalovaných dohodli na vysporiadaní pozemkov s tým, že žalobkyni pripadnú pozemky po jej
otcovi C. a strýkovi T., matke žalovaných mali pripadnúť pozemky po jej otcovi a ďalších dohodnutých
súrodencoch. S týmto vysporiadaním pomáhala matke žalovaných I.. T., ktorá komunikovala aj so
žalobkyňou.
22. Na základe uvedenej dohody podala žalobkyňa návrh komisii ROEP na potvrdenie vlastníctva

vydržaním. Po súhlasnom stanovisku komisie vydala Správa katastra dňa 15.9.2009 rozhodnutia č.
Vy 0118/06/Ja-8, ktorým potvrdila nadobudnutie vlastníctva žalobkyne k spoluvlastníckym podielom k
pozemkom zapísaným v tom čase na LV č. XXX v k.ú. I. - k podielom C. I. pod B XX vo výške X/XXX,
pod B XX vo výške X/XXX, pod B XX vo výške XX/XXX a k podielu T. I. pod J vo výške XX/XXX, ďalej
na LV č. XXX v k.ú. I. k podielom C. I. pod B XX vo výške X/XX, pod B XX vo výške X/XX a pod B XX

vo výške X/XX a na LV č. XXX v k.ú. I. k podielom C. I. pod B XX vo výške XX/XXX, pod B XX vo výške
XX/XXX, k podielu V. I. pod B XX vo výške XX/XXX a k podielu T. I. pod J vo výške XX/XXX.
23. Matka žalovaných si osvedčila vlastnícke právo notárskou zápisnicou spísanou na Notárskom úradu
I.. R. V. č. N 86/2007 zo dňa 18.9.2007, ktorá bola opravená zo dňa 9.1.2008. V tejto zápisnici si okrem
iného osvedčila aj spoluvlastnícke podiely T. I., a to na LV č. XXX v k.ú. I. zapísané pod B XX vo výške

XX/XXX (čo zodpovedá podielu získaného dedením v roku 1923) a pod B XX vo výške XX/XXX (čo
zodpovedá podielu zapísaného do pozemnoknižnej zápisnice; okrem toho bol T. I. vedený na LV č. XXX
ako spoluvlastník pod B XX v podiele XX/XXX, čo zodpovedá podielu získaného dedením v roku XXXX -
tentonebolpredmetomosvedčenia),naLVč.XXXvk.ú.I.podBXXvovýškeX/XX(čomôžezodpovedať
podielu zapísaného do pozemnoknižnej zápisnice v roku 1946) a pod B 23 vo výške 1/80 (čo zodpovedá

podielu získaného dedením v roku 1923) a na LV č. XXX v k.ú. I. pod B XX vo výške XX/XXX (čo môže
zodpovedať podielu zapísaného do pozemnoknižnej zápisnice v roku 1946) a pod B XX vo výške X/XXX
(čo zodpovedá podielu získaného dedením v roku 1923). Tieto podiely (okrem podielu T. I. o veľkosti
XX/XXX na LV č. XXX) už neboli predmetom rozhodnutia Správy katastra č. Vy XXXX/XX/Ja-X zo dňa
15.9.2009, keďže k ich osvedčeniu došlo pred vydaním tohto rozhodnutia. O podielu T. I. o veľkosti XX/

XXX bolo rozhodované aj rozhodnutím Správy katastra v D. P. Vy XXXX/XX/Ja-X zo dňa 15.9.2009 a
bolo potvrdený žalobkyni z dôvodu vydržania. Na LV č. XXX v k.ú. I. vyhotoveného XX.X.XXXX však
ako vlastníčka tohto podielu je vedená matka žalovaných na základe vyššie uvedeného osvedčenia o
vydržaní.
24. Po zistení, že došlo k osvedčeniu aj podielov zapísaných v prospech T. I. navštívila I.. T. matku

žalovaných, aby sa uvedená skutočnosť napravila. C. žalovaných podľa vyjadrení I.. T. uviedla, že ak
jej podiely nepatria, treba ich vrátiť. Dňa 18.4.2011 bol Obecnému úradu v I. doručený návrh na vydanie
rozhodnutia podpísaný žalobkyňou a matkou žalovaných, ktorým menované navrhli opraviť veľkosti
spoluvlastníckych pozemkov.
25. Komisia ROEP odporučila správnemu orgánu návrh vyhovieť. Správa katastra v D. P. rozhodnutím

č. C - 17/12 zo dňa 27.11.2012 nevyhovel uvedenému návrhu vzhľadom na smrť matky žalovaných.
26. Po smrti matky žalovaných boli aj uvedené podiely po T. I. (v čase smrti matky žalovaných už
zapísané na matku žalovaných) prejednané v dedičskom konaní a prešli na žalovaných.
27. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,

že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí
nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus),

teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul
svedčí.
28. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je
presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, ojeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne
považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí
aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit

držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami
objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo
260/2008, zo dňa 10. decembra 2008)
29. Odvolací súd z obsahu vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie
dospel k záveru, že vec bola správne právne posúdená, na základe skutkových zistení. V tomto smere

aj odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na rozhodnutie súdu prvej inštancie. Pokiaľ argumentujú
žalovaný v 1/ a 3/ rade konanie svojej nebohej matky v tom zmysle, že by si neprivlastnila nič, čo jej
nepatrí a že sa na rozdelení majetku po svojich právnych predchodcoch, ktorí odišli žiť do USA, dohodli,
odvolací súd poukazuje na výsledky vykonaného dokazovania. Za zásadné považuje, že žalobkyňa
disponuje dôkazmi týkajúcimi sa jej dobromyseľnosti a vstupu do držby po jej nebohom otcovi a to tak
od právnej nástupkyne nebohého T. I., ale aj žijúceho svedka, ktorý bol znalcom miestnych pomerov a k

veci sa vyjadril. Ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré svedčia v prospech žalobcu a v neprospech tvrdenia
žalovaných v 1/ až 3/ rade bolo prehlásenie žalobkyne a právnej predchodkyne žalovaných o tom, že
nástupcom a oprávneným držiteľom pozemkov po nebohom T. I. je práve žalobkyňa, čo je overené ako
podpis ku konaniu 3C/73/2004 Okresného súdu Stará Ľubovňa. Je výslovne v tomto texte uvedené,
ktoré nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa a ktoré žalovaná, ktoré obe vystupovali v konaní 3C/73/2004

ako právne nástupkyne po nebohých právnych predchodcoch ale netýkalo sa to len majetku T. I., ako
to tvrdia žalovaní v 1/ až 3/ rade, ale ako právne nástupkyne po rodine I. vo vzťahu k menovcovi v
tomto vyššie menovanom inom konaní pred Okresným súdom Stará Ľubovňa. Toto prehlásenie bolo
realizované za života ešte právnej predchodkyne žalovaných a s jej vedomím a s jej podpisom. Ďalej
tiež v neprospech tvrdenia žalovaných v 1/ až 3/ rade svedčí vyjadrenie obecného úradu I., ktoré bolo

použité pri vydaní osvedčenia v prospech matky žalovaných o vydržaní nehnuteľností, medzi iným
aj po nebohom T. I., keďže toto vyjadrenie obec poskytla matke žalovaných v pozícií jedinej právnej
nástupkyne po vyššie uvedených právnych predchodcoch, čo v priebehu dokazovania evidentne bolo
preukázané, že tomu tak nie je, pretože nástupkyňou po právnych predchodcoch nebola len matka
žalovaných ale aj samotná žalobkyňa. V konečnom dôsledku k celej procedúre a spôsobu vyporiadania

majetku po právnych predchodcoch žalobkyne a matky žalovaných sa vyjadrila ako svedkyňa I.. T.,
ktorá bola právnou zástupkyňou oboch týchto vyššie zmienených príbuzných a ktorá potvrdila tvrdenia
žalobkyne vo veci samej. Z týchto dôvodov vo vzťahu k dobromyseľnosti a oprávnenosti držby žalobkyňa
predložiladostatočnédôkazynato,abybolomožnéjupovažovaťzaoprávnenúvlastníčkunehnuteľností
po nebohom T. I. splnením všetkých podmienok titulom vydržania podľa vyššie citovaných ustanovení

Občianskeho zákonníka.
30. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387
ods. 1, 2 CSP.
31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
Vzhľadom k tomu, že úspech v odvolacom konaní mala žalobkyňa, odvolací súd rozhodol tak, že má

voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).