Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118010175
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2118010175.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného G. H., pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Tr. zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Tr. zákona, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trnava
zo dňa 13.3.2018, č. k. 6T/6/2018-249, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17.4.2018, takto

r o z h o d o l :

I.Podľa§194odsek1písmenoa)Trestnéhoporiadkusanapadnutéuzneseniezrušujevcelomrozsahu.

II.Podľa§79odsek3TrestnéhoporiadkusažiadosťobžalovanéhoG.H.,nar.XX.X.XXXXoprepustenie
z väzby na slobodu zamieta.
Podľa § 80 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sa väzba obžalovaného G. H., nar. XX.X.XXXX
nenahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 13.3.2018, č. k. 6T/6/2018-249 tento súd rozhodol, že
I. Podľa § 79 ods. 1 Tr. por., za existencie väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., súd
obžalovaného G. H., nar. XX.XX.XXXX v U., t.č. ÚVV Leopoldov podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por.
prepúšťa z väzby na slobodu za súčasného nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného
úradníka.

II. Podľa § 82 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému G. H., nar. XX.XX.XXXX v U., t.č. ÚVV Leopoldov ukladá
povinnosť spočívajúcu v príkaze v lehotách stanovených probačným a mediačným úradníkom, najmenej
jedenkrát za 21 kalendárnych dní, dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi a dodržiavať
jeho pokyny.
III. Podľa § 82 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému G. H., nar. XX.XX.XXXX v U., t.č. ÚVV Leopoldov ukladá
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky.

IV. Podľa § 80 ods. 2 Tr. por. súd obžalovanému G. H., nar. XX.XX.XXXX v U., t.č. ÚVV Leopoldov
ukladápovinnosťoznámiťpolicajtovi,prokurátorovialebosúdu,ktorýkonanievediekaždúzmenumiesta
pobytu, adresy trvalého bydliska a povinnosť preberať úradné zásielky a povinnosť dostavovať sa na
predvolanie orgánu činného v trestnom konaní a súdu.
Proti tomuto uzneseniu, bezprostredne po jeho vyhlásení, podal sťažnosť prokurátor, ktorú odôvodnil
písomným podaním zo dňa 13.3.2018. Poukázal pritom na rozsudkom Okresného súdu Trnava, zo

dňa 22.02.2018, ktorý súd vydal v tejto trestnej veci a ktorým bol obžalovaný G. H. uznaný vinným zo
spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona k
§ 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., za čo mu bol uložený podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím §
38 ods. 2, § 36 písm. l‚), § 37 písm. m) Trestného zákona podmienečný trest odňatia slobody vo výmere
2 roky s probačným dohľadom. Voči citovanému rozsudku, čo do výroku o treste, podal intervenujúci
prokurátor odvolanie.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a po preskúmaní písomnej žiadosti o
prepustenie z väzby z 28.2.2018 bolo zistené, že i napriek tomu, že obžalovaný G. H. vyhlásil vinu vzmysle§257ods.1písm.b)Tr.por.,uznanievinyobžalovanýmdôvodväzbyneoslabuje.Väzobnýdôvod
podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vidí prokurátor v tom, že obvinený má zmiešanú poruchu
osobnosti s prevahou emočne-nestabilných a disociálnych rysov a rozvinutú polymorfnú závislosť

(metamfetamín, opiáty, kanabinoidy, alkohol). Ako vyplynulo aj zo záveru znaleckého psychiatrického
posudku, je vysoko pravdepodobné, že v stavoch intoxikácií psychoaktívnymi látkami sa prejaví zas
agresívne (vyhrážanie, nadávky atď.). Obvinený sa k svojim rodičom, s ktorými žije v spoločnej
domácnosti, správa dlhodobo agresívne, pričom toto jeho správanie eskalovalo dňa 11.09.20 17,
kedy slovne a fyzicky napadol svoju matku a vyhrážal sa, že podpáli rodinný dom. Nemožno tiež

neprihliadať aj na sklony obvineného k páchaniu trestnej činnosti, hoci druhovo iného charakteru a
ani neprihliadať na to, že obvinený už bol vo výkone trestu, ktorý zjavne k jeho náprave neviedol.
Zmyslom preventívnej väzby je zaistiť osobu obžalovaného, u ktorej existuje dôvodná obava vyplývajúca
z konkrétnych skutočností, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa
pokúsil alebo ktorým hrozil. Uvedený väzobný dôvod je založený na predpoklade, že účelom trestného
stíhania je i predchádzanie trestnej činnosti. Pri rozhodovaní o väzbe sa nevyžaduje úplná istota, že

obžalovaný bude konať podľa § 71 ods.1 písm. c) Tr. por., ale na rozhodnutie postačuje, že táto
hrozba, s prihliadnutím na konkrétne skutočnosti, je reálna. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
a na okolnosti prípadu, dôvody na prepustenie obžalovaného z väzby na slobodu nie sú dané a ani
nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka je nepostačujúce, nakoľko nie je
možné vylúčiť predpoklad, že obžalovaný v páchaní trestnej činnosti bude pokračovať.

Prokurátor navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť, žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu zamietnuť
a obžalovaného G. H. ponechať vo väzbe a väzbu obžalovaného dohľadom probačného a mediačného
úradníka nenahradiť.
K sťažnosti prokurátora sa vyjadril i obhajca obžalovaného, ktorý uviedol, že prokurátorka Okresnej
prokuratúry Trnava väzobný dôvod vidí v tom, že obžalovaný G. H. „má zmiešanú poruchu osobnosti s

prevahou emočne-nestabilných o disociálnych rysov a rozvinutú polymorfnú závislosť. Táto závislosť má
byť dôvodom pokračovania väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, teda, že u obvineného
pretrváva dôvodná obava z pokračovania v trestnej činnosti z dôvodu jeho poruchy osobnosti. K
uvedenému je nutné poukázať, že obžalovaný G. H. je stíhaný pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. l, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pričom trestná sadzba v odseku 2 je šesť

mesiacovažtriroky.Dňa22.02.2018súdprvéhostupňauznalobžalovanéhoG.H.vinnéhozospáchania
prečinu nebezpečného vyhrážania a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, ktorého výkon
odložil s probačným dohľadom na dobu 40 mesiacov a uložil mu ďalšie obmedzenia a povinnosti. V
záverečnej reči prokurátor okresnej prokuratúry navrhol súdu prvého stupňa uznať obžalovaného za
vinného a uložiť mu trest nepodmienečný v dolnej hranici trestnej sadzby, minimálne však 10 mesiacov.

Obžalovaný G. H. je vo väzbe od 11:05 hodiny dňa 11.09.2017. Spolu ku dňu spísania tohto odôvodnenia
doba väzby predstavuje spolu šesť mesiacov a 15 dní. Z uvedeného výpočtu vyplýva, že ak by bolo
návrhu prokurátora okresnej prokuratúry prednesenom dňa 22.02.2018 vyhovené a obžalovanému by
bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní desať mesiacov, tak by jednak mal právo
požiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu na slobodu, alebo by mu do konca výkonu trestu

zostávalo tri a pol mesiaca. Ak by sa mal zohľadniť dôvod vyslovený v odôvodnení sťažnosti Okresnej
prokuratúry Trnava, tak by mal nasledovať logický záver, že obžalovaný G. H. by mal vzhľadom na
jeho duševné poruchy a poruchy psychiky zapríčinené opiátmi a alkoholom zostať vo väzbe (vo výkone
trestu odňatia slobody) buď až do jeho úplného vyliečenia a ak sa vyliečiť táto závislosť uňho nedá,
tak do konca života. Na základe uvedeného považujem dôvod predlžovania väzby zo strany Okresnej

prokuratúry Trnava za nedôvodný.
Pri posudzovaní opodstatnenosti trvania väzby treba vychádzať z toho, že doterajšej judikatúry k druhej
vete čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vyplýva, že v prípade
prepustenia z väzby na slobodu podľa § 80 Trestného poriadku súd má možnosť využiť oprávnenie
podľa § 82 Trestného poriadku a obvinenému uložiť primerané obmedzenia a povinnosti smerujúce k

tomu, aby obvinený viedol riadny život a nedopúšťal sa trestnej činnosti, a posilniť tak účel, ktorý by
sa inak dosiahol väzbou. Týmito zásadami sa súd prvého stupňa riadil a preto jeho rozhodnutie zo
dňa 13.03.2018 v celosti považuje za vecne správne, zákonné a spravodlivé. Na základe uvedených
skutočností navrhujem, aby Krajský súd v Trnave potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, aka) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo

c) nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku
preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ
podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť podala

oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, proti, ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný.
Sťažnostný súd prieskumom rozhodnutia okresného súdu zistil nasledovné.
Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o väzbe obžalovaného v konaní pred súdom,
ktoré je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 6T/6/2018. V tomto trestnom konaní bol
obžalovaný rozsudkom zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 6T/6/2018 uznaný za vinného zo spáchania prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c) Tr. zák., a to na skutkovom základe ako je uvedené v tomto rozsudku. Uvedeného prečinu sa
mal dopustiť voči svojej matke K. H.. Za to bol odsúdený na vyššie uvedený (v sťažnosti prokurátora
citovaný) podmienečný trest odňatia slobody s určením probačného dohľadu. Obžalovanému uložil i
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Proti tomuto rozsudku, proti výroku o treste, podal

v neprospech obžalovaného odvolanie prokurátor, pričom odvolacie konanie je vedené na tunajšom
súde pod sp. zn. 5To/38/2018 a dosiaľ nebolo skončené. Citovaný rozsudok okresného súdu sa teda
stal právoplatným vo výroku o vine obžalovaného, ak i o uložení ochranného opatrenia a predmetom
odvolacieho konanie je výrok o treste a spôsobe jeho výkonu.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku sa obžalovaný nachádzal vo väzbe, do ktorej bol vzatý uznesením

sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava sp. zn. 0Tp/99/2017 zo dňa 16.09.2017 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.09.2017, sp. zn. 3Tpo/52/201 z dôvodov podľa § 71
ods. 1 písm. c) Tr. por. s tým, že jeho väzba započala dňa 11.09.2017 o 11.05 hod. (nezapočítava sa do
nej doba od 11.09.2017 od 12.15 hod. do 13.09.2017 do 09.00 hod).
Prvostupňový súd napadnutým uznesením vyhovel žiadosti obžalovaného prepustenie z väzby,

ktorú podal dňa 5.3.2018. Napadnuté uznesenie prvostupňový súd odôvodnil tým, že aj v tomto
štádiu konania je daný dôvod preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Táto
dôvodná obava vyplýva najmä s poukazom na osobu obžalovaného v zmysle záverov znaleckého
posudku č. 70/2017 v kontexte ostatných vykonaných dôkazov. Obžalovaný trpí zmiešanou poruchou
osobnosti s prevahou emočne nestabilných a disociálnych rysov a rozvinutou polymorfnou závislosťou

(metamfetamín, opiáty, kanabinoidy, alkohol). V čase spáchania skutku bol intoxikovaný alkoholom
a ďalšími psychoaktívnymi látkami, čo bolo verifikované toxikologickým vyšetrením. Kombinovaná
intoxikácia alkoholom a predovšetkým metamfetamínom mala vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti a tieto (schopnosti) hoci neboli vymiznuté, boli u neho znížené podstatne vo forenzne
významnej miere. Pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatrického pohľadu pre spoločnosť

nebezpečný, keďže u obžalovaného nebola zistená duševná porucha v pravom slova zmysle. Je
však vysoko pravdepodobné, že v stavoch intoxikácie psychoaktívnymi látkami sa opätovne prejaví
agresívne, či už vo vzťahu k okoliu alebo voči samému sebe. Skutočnosti, že obžalovaný je osobou
závislou na omamných a psychotropných látkach a zároveň má finančné problémy vzbudzujú dôvodnú
obavu,žebudevsituácii,kedybudeopätovnepotrebovaťfinančnéprostriedky,postupovaťrovnako-tzn.

agresívne k svojmu okoliu. Tu je na mieste dodať, že rozhodovanie o väzbe nespočíva na princípe istoty
bezdôvodnýchpochybností,alejevždyvedenévrovinepravdepodobnostivovzťahukdôsledkom,ktoré
môžu nastať z konania obvineného, ktoré by mohlo napĺňať skutkovú podstatu niektorého z väzobných
dôvodov.
Napriek existencii väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. okresný súd zdôrazňuje, že

väzba je zaisťovací inštitút a má fakultatívny charakter. Poukazuje i na ustálenú súdnu prax, podľa
ktorej vzatie osoby do väzby má byť nevyhnutné, krajné opatrenie, ktoré môže nastúpiť až vtedy, keď sú
iné opatrenia nedostatočné, resp. neúčinné. Je potrebné dbať na zásadu primeranosti a zdržanlivosti
a preto je nevyhnutné, aby najskôr boli využité aj iné možné opatrenia, ktoré zabránia obvinenému
v jeho ďalšom konaní, resp. ochránia spoločnosť pred pokračovaním v trestnej činnosti obvineného.

Zabrániť nežiaducej forme spávania sa obvineného označeného ako dôvod väzby je možné napríklad
aj aplikáciou inštitútov nahradzujúcich väzbu. Po citlivom zvážení všetkých relevantných okolností, s
poukazom na kritický postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, deklarovanú snahu liečiť svoju
závislosť na omamných a psychotropných látkach, dospel súd k záveru, že účel väzby v jeho prípadeje možné dosiahnuť i miernejším spôsobom ako väzbou samotnou a to jej nahradením dohľadom
probačného a mediačného úradníka a uložením primeraných povinností a obmedzení uvedených vo
výrokovej časti uznesenia, ktoré, ako je súd presvedčený, dávajú dostatočné záruky dosiahnutia účely

väzby, ktorým je predísť trestnej činnosti menovaného (§ 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.) Na posilnenie
probačného dohľadu súd stanovil i frekvenciu dostavovania sa k probačnému úradníkovi, ktorý v rámci
zákonnýchpodmienokzvolívhodnépokynypreobvinenéhovzhľadomnajehoosobuacharaktertrestnej
činnosti.
V čase rozhodovania o väzbe obžalovaného v sťažnostnom konaní tunajší súd vychádzal zo situácie

právoplatného rozhodnutia prvostupňového súdu o vine obžalovaného. Je tak preukázané spáchanie
skutku - prečinu nebezpečného vyhrážania zo strany obžalovaného voči jeho matke, s ktorou žil v
čase jeho spáchania v spoločnej domácnosti. Rovnako nadobudol právoplatnosť i výrok, ktorým súd
obžalovanému uložil ochranné opatrenie - protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Pri úvahe nad otázkou, či u obžalovaného v tomto štádiu trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku, je tak potrebné vychádzať zo skutkových zistení, ktoré sa premietli do teraz

už právoplatných výrokov vyššie citovaného rozsudku okresného súdu. Tak ako to uviedol okresný
súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, aj sťažnostný súd zastáva názor, že tieto dôvody väzby
obžalovaného trvajú a to na základe skutočností, ktoré odôvodňujú rozhodnutie o vine obžalovaného v
trestnom konaní, ako i na základe ostatných konkrétnych skutočností, ktoré vo svojom uznesení správne
pomenoval okresný súd.

Na rozdiel od okresného súdu však krajský súd nezastáva názor, že väzbu obžalovaného je možné v
tomto štádiu trestného konania plnohodnotne nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka,
spoločne uložením vyššie citovaných príkazov a zákazov v zmysle § 82 ods. 1 Trestného poriadku.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že prvostupňový súd bral do úvahy najmä kritický
postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti a ním deklarovanú snahu liečiť svoju závislosť na

omamných a psychotropných látkach.
Podľa názoru sťažnostného súdu, pri rozhodovaní o otázke nahradenia väzby dohľadom probačného
a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, na jednej strane vystupujú
skutočností, ktoré majú svedčiť o možnosti takéhoto nahradenia väzby, pričom týmito skutočnosťami sú
vyššie uvedené postoje obžalovaného k trestnej činnosti a k jeho závislosti. Na druhej strane tu stoja

objektívne skutočnosti, svedčiace proti takémuto nahradeniu, zistené jednak znaleckým dokazovaním
z odvetvia psychiatrie, ako aj dôkazy preukazujúce jeho správanie sa v minulosti. Zo znaleckého
dokazovania vyplýva, že obžalovaný trpí rozvinutou závislosťou na viacerých psychoaktívnych látkach.
Rovnako bolo objektívne preukázané, že obžalovaný bol v minulosti viackrát súdne trestaný a to aj
nepodmienečným trestom odňatia slobody a rovnako bol opakovane priestupkovo postihovaný. Z týchto

skutočností podľa názoru sťažnostného súdu vyplýva, že konanie obžalovaného je vo významnej miere
ovplyvňované zneužívaním psychoaktívnych látok, ktoré u neho potencujú agresivitu, ktorú prejavil vo
vzťahu k svojej matke a kvôli ktorej bol uznaný za vinného zo spáchania vyššie uvedeného prečinu
nebezpečného vyhrážania. Vzhľadom na minulosť obžalovaného, ktorý má skúsenosti s trestnoprávnym
postihom, realizovaným aj v podobe výkonu trestu odňatia slobody, nemožno povedať, že trestná

činnosť, pre ktorú je aktuálne súdený by vyplynula z jeho nerozvážnosti alebo nedostatku životných
skúseností. Naopak ako súdne trestaná osoba si už mal byť vedomý, aké následky môže mať jeho
násilné protiprávne konanie. Podľa názoru sťažnostného súdu nemali predchádzajúce odsúdenia na
obžalovaného ten výchovný účinok, aby ho odradili od ďalšieho páchania trestnej činnosti. Preto je
nebezpečenstvo, že pri prepustení na slobodu bude pokračovať jednak zneužívaní psychoaktívnych

látok, ako i v násilnej trestnej činnosti, natoľko veľké, že jeho väzbu nemožno nahradiť alternatívou
uvedenou v § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Verbalizovanie snahy dobrovoľne podrobiť sa
ochrannémuliečeniu,nepovažujesťažnostnýsúdvtomtokontextezadostatočné,ktorébyboloschopné
presvedčiť súd o výraznej zmene postoja obžalovaného k dodržiavaniu zákonnosti. Naopak, závislosť
obžalovaného má podstatný (negatívny) vplyv na jeho správanie a rozhodovanie a nebezpečenstvo

recidívy protiprávneho konania obžalovaného podstatne zvyšuje.
Výrok o uložení podmienečného trestu odňatia slobody, bol napadnutý odvolaním prokurátora, ktoré
bolo podané v neprospech obžalovaného a obžalovanému tak hrozí v odvolacom konaní aj uloženie
iného, prísnejšieho trestu. Z tohto pohľadu nie je ponechanie obžalovaného vo väzbe neprimerané
vo vzťahu k trestu, ktorého uloženie mu hrozí. Sťažnostný súd zdôrazňuje, že rozhodnutie o odvolaní

prokurátora proti výroku o treste a spôsobe jeho výkonov, nebolo dosiaľ urobené a preto nie je možné
pri rozhodovaní o väzbe vychádzať z toho, či obžalovanému bude uložený iný trest, ako uložil okresný
súd, alebo či bude jeho odvolanie ako nedôvodné zamietnuté. Poukazuje však na ustanovenie § 322
ods. 3 Trestného poriadku, druhá veta podľa ktorého, je na základe podaného odvolania možné zmeniťnapadnutý rozsudok aj v neprospech obžalovaného. Iná situácia by nastala, ak by nebolo možné v
odvolacom konaní (pre nedostatok príslušného odvolania) uložiť obžalovanému nepodmienečný trest
odňatia slobody.

K vyjadreniu obhajcu k sťažnosti prokurátora, krajský súd uvádza, že doterajšie trvanie väzby
obžalovaného spĺňa požiadavku proporcionality. Pri úvahe nad dĺžkou trestu nie je možné vychádzať
iba zo záverečnej reči prokurátora na okresnom súde. Rozhodnutie o treste totiž prináleží výlučne súdu,
ktorý môže, ale aj nemusí brať do úvahy názor prokurátora. Rovnako i úvahy obhajoby o možnom
podmienečnom prepustení obžalovaného z prípadného výkonu trestu odňatia slobody, sú nateraz

predčasné a preto nie relevantné.
Z uvedených dôvodov tunajší súd sťažnosť prokurátora vyhodnotil ako dôvodnú, napadnuté výroky
okresného zrušil a žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby ako nedôvodnú zamietol a väzbu
nenahradil dohľadom súdneho úradníka.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.