Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214212626
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2214212626.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predseda Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela

Ilavského a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobkyne: DPS financial consulting, s.r.o., IČO:
46 713 930, Tamaškovičova 17/2742, Trnava, zast. splnomocnenkyňou: advoconsulting s.r.o., IČO: 47
253 428, Trnava, Tamaškovičova 17/2742, proti žalovanému: J. J., nar. XX. K. XXXX, C. K., Q. XXXX/
XX, o 882,09 € a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č. k. 14C/181/2014-93 zo 14. júla 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd pripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby čo do 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy
882,09 € od 1. januára 2015 a konanie v tejto časti zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
III. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 14C/181/2014-93 súd prvej inštancie (I) zamietol žalobu, ktorou sa
žalobkyňaakopostupníkSlovenskejsporiteľne,a.s.,domáhalavočižalovanémuzaplateniaistiny882,09
€ s 5 % ročným úrokom z omeškania od 28. septembra 2013 zo zmluvy o poskytnutí balíka produktov
a služieb k účtu č. XXXXXXXXXX, . (II) žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:

3. Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom 19. mája 2006 uzavreli zmluvu
o poskytnutí balíka produktov a služieb. V jej záverečných ustanoveniach bolo uvedené, že majiteľ
účtu - žalovaný sa oboznámil so súčasťami zmluvy, ktorými sú všeobecné obchodné podmienky (VOP),
obchodné podmienky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní
účinné od 1. februára 2009 (Obchodné podmienky) a sadzobník. Oznámením veriteľ z 1. júna 2006
bol žalovaný oboznámený s poskytnutím povoleného prečerpania na jeho účte do výšky 50.000 býv.

Sk. Žalovaný toto povolené prečerpanie čerpal, pričom posledné čerpanie uskutočnil 20. augusta 2009
v sume 244,60 €. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 27. septembra 2013 Slovenská sporiteľňa, a.s.,
postúpila pohľadávku z tohto vzťahu v sume 1.034,39 € s príslušenstvom na žalobkyňu, čo jej oznámila
oznámením z 11. októbra 2013.

4. Súd prvej inštancie poukázal na § 506 a § 708 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že zmluva o
poskytnutí balíka produktov a služieb je zmluvou o bežnom účte. Právny vzťah založený touto zmluvou

je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. K tejto zmluve bola uzavretá dohoda o
poskytnutí povoleného prečerpania, ktorá sa nespravuje zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch okrem jeho § 3 ods. 6. Na tento právny vzťah treba podľa súdu prvej inštancie aplikovaťObčiansky zákonník, lebo ide o vzťah spotrebiteľský a táto úprava je pre spotrebiteľa priaznivejšia,
pretože premlčacia lehota je kratšia. Podľa § 101 Obč. zák. je premlčania doba trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Žalovaný naposledy čerpal finančné prostriedky od

Slovenskej sporiteľne, a.s., 20. augusta 2009. Nasledujúcim dňom (t. j. 21. augusta 2009) si žalobca
mohol prvýkrát uplatniť právo na vrátenie aj posledného čerpanie. Skôr čerpané prostriedky si mohol
uplatniť ešte skôr. Najneskôr od tohto dátumu začala plynúť premlčacia lehota.

5. Podaním došlým súdu prvej inštancie 24. júla 2015 (po vyhlásení napadnutého rozsudku) žalobkyňa

vzala späť svoju žalobu v rozsahu 5 % ročného úroku z omeškania z istiny od 1. januára 2015 do
zaplatenia.

6. Včas podaným odvolaním sa žalobkyňa domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa jej žalobe vyhovie.
Namietala, že počas trvania vzťahu medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., a žalovaným tento uskutočňoval
čerpania aj úhrady, účet však nezrušil. Až 25. júla 2011 banka zrušila povoleného prečerpanie, ako aj

účet žalovaného, teda svoju pohľadávku z neho mohla uplatniť až 26. júla 2011. Aj keby sa mal na
prerokúvanú vec použiť Občiansky zákonník, uplynula by 26. júla 2014 a žaloba podaná 13. júna 2014
by bola podaná včas. Žalobkyňa ďalej spochybnila názor súdu prvej inštancie, že právny vzťah medzi
ňou a žalovaným sa má spravovať Občianskym zákonníkom. § 52 ods. 2 Obč. zák. bol novelizovaný
s účinnosťou od 1. apríla 2015 a vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení sa môže aplikovať

až na právne vzťahy od jeho účinnosti. Konanie v prerokúvanej veci začalo 13. júna 2014, teda pred
jeho účinnosťou. Toto ustanovenie malo práve zjednotiť nejednotnú prax súdov ohľadom posudzovania
právnych vzťahov so spotrebiteľom. Okrem toho nemožno bez ďalšieho povedať, že úprava premlčania
v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia než v Obchodnom zákonníku. Záverom
poukázala na nepriaznivý vplyv aplikácie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktorý popiera zásady civilného

procesu a zbavuje dlžníka zodpovednosti za jeho záväzky.

7. Žalovaný sa k odvolaniu doručenému do vlastných rúk 8. decembra 2016, ani k čiastočnému
späťvzatiu žaloby doručenému do vlastných rúk 10. júna 2017 nevyjadril.

8. Napadnutý rozsudok bol vyhlásený pred 1. júlom 2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p. účinky úkonov vykonaných pred 1. júlom
2016 zostávajú zachované. V dôsledku toho treba na účinky odvolaniu žalobcu (vrátane prípustných
odvolacích dôvodov a rozsahu odvolacieho prieskumu) použiť ustanovenia O. s. p. účinné do 30. júna
2016.

9. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby vo vyššie uvedenom rozsahu, s ktorým žalovaný nevyslovil
nesúhlas z vážnych dôvodov, Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 370 ods. 3 v spojení s
ods. 1 a 2 C. s. p. rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby, zrušení napadnutého rozsudku
a zastavení konania v zodpovedajúcom rozsahu.

10. Odvolací súd potom preskúmal napadnutý rozsudok vo veci samej v zostávajúcom rozsahu, ako
aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo
potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p.
a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať

z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 2 O. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový
stav reprodukovaný v odseku 3 tohto rozsudku. Odvolací súd však tento skutkový stav dopĺňa týmito
skutkovými zisteniami:

12. Osobitné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie splátkových a
kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám a nepodnikateľom účinné od 1.
februára 2006 (č. l. 76 až 79) obsahujú okrem iného tieto ustanovenia:
„C. POVOLENÉ PREČERPANIA

9. Poskytnutie Povoleného prečerpania
9.1 Banka Dlžníkovi poskytne Povolené prečerpanie... Po poskytnutí... Banka umožní Dlžníkovi využívať
Povolené prečerpanie tak, že bude realizovať Platobné príkazy Dlžníka na prevod alebo výbery vhotovosti z Účtu Dlžníka, a to aj v prípade, ak nebude existovať Dlžníkova pohľadávka voči Banke z
Účtu Dlžníka...
9.3 Banka je oprávnená kedykoľvek počas trvania Povoleného prečerpania jednostranne zmeniť (zvýšiť

alebo znížiť) alebo zastaviť Povolené prečerpanie...; zmeny alebo zastavenie Povoleného prečerpania
sú účinné rozhodnutím Banky a budú Dlžníkovi oznámené Oznámením. Ak Banka zníži Povolené
prečerpanie, Dlžník je povinný na základe Oznámenia a v lehote určenej Bankou... vyrovnať dlžnú
čiastku presahujúcu novourčené Povolené prečerpanie... Podľa predchádzajúcej vety sa primerane
postupuje aj v prípade, ak Banka zastaví Povolené prečerpanie...

11. Splácanie
11.1 Dlžník je povinný splatiť Pohľadávku Banky... najneskôr v deň konečnej splatnosti Povoleného
prečerpania, za ktorý sa považuje... deň uvedený v Oznámení Banky o zastavení povoleného
prečerpania.“.

13. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z

nesporných skutočností (§ 151 a § 186 ods. 3 C. s. p.) a z vykonaných dôkazov hodnotených vo
vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. Skutkové zistenia doplnené odvolacím súdom sú v
podstate len reprodukciou listinného dôkazu a boli urobené už súdom prvej inštancie, len v rozsudku
neboli dostatočne jasne vyjadrené.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o poskytnutí balíka služieb z
19. mája 2006 je svojím obsahom doplnením zmluvy o bežnom účte o ďalšie dojednania. Ide najmä o
dojednanie podľa § 710 Obch. zák., keďže sa ňou Slovenská sporiteľňa, a.s., ako banka zaviazala pre
žalovaného vykonávať príkazy na platby z bežného účtu, aj keď na ňom nebude dostatok finančných
prostriedkov (čl. I zmluvy v spojení s ods. 9.1 obchodných podmienok pre povolené prečerpania). Z ust.

§ 710 Obch. zák. pre taký prípad vyplýva, že práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb
sa spravujú zmluvou o úvere. Zmluvou o úvere sa pritom veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi určité
peňažné prostriedky a dlžník sa zaväzuje vrátiť ich aj s úrokmi (§ 497 Obch. zák.). Splatnosť záväzku zo
zmluvy úvere je subsidiárne upravená v § 504 Obch. zák. na jeden mesiac od žiadosti veriteľa, pokiaľ
v zmluve nie je určená doba vrátenia. Postup splácania záväzku z povoleného prečerpania je upravený

v odsekoch 11.1 a 11.2 obchodných podmienok, ktoré sa v zmysle § 273 Obch. zák. stali súčasťou
zmluvy na základe výslovného prejavu vôle oboch zmluvných strán. Z ods. 11.2 vyplýva, že splácanie je
počas trvania právneho vzťahu z povoleného prečerpania zabezpečené automatickým započítavaním
s kladnými operáciami na príslušnom bežnom účte.

15. Citované ustanovenie tak navonok budí dojem, že splatnosť záväzku z povoleného prečerpania je
v podstate ponechaná na vôli dlžníka v zmysle § 564 Obč. zák., resp. § 341 Obch. zák. V skutočnosti
podstatným je však v tejto súvislosti ustanovenie ods. 9.3 v spojení s ods. 11.1 obchodných podmienok.
Z ods. 9.3 totiž vyplýva jednostranné právo banky kedykoľvek za trvania právneho vzťahu zastaviť
povolené prečerpanie. Citované ustanovenie neviaže využitie tohto práva banky na žiadne podmienky,

a už vôbec nie na také podmienky, ktoré by mohol ovplyvniť dlžník. Nie je teda viazané ani na porušenie
záväzku zo strany dlžníka. Dôsledkom využitia práva zastaviť povolené prečerpanie je povinnosť dlžníka
podľa ods. 11.1 obchodných podmienok splatiť debetný zostatok (existujúce prečerpanie) v lehote
uvedenej v oznámení o zastavení povoleného prečerpania. Pre určenie tejto lehoty (lehoty splatnosti)
citované ustanovenia opäť neurčujú žiadne pravidlá ani obmedzenia a jej určenie je závislé výlučne od

vôle banky. Takéto ustanovenie nemožno považovať ani za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka. Existenciu povoleného prečerpania splatného na
požiadanie totiž výslovne predpokladajú právne predpisy upravujúce spotrebiteľské úvery, konkrétne §
1 ods. 4 a § 10 zákona č. 129/2010 Z. z. Keď takúto úpravu výslovne predpokladá zákon, nemôže byť
považovaná za neprijateľnú podmienku v zmluve.

16. Výkladom citovaných ustanovení obchodných podmienok vo vzájomnej súvislosti však treba dospieť
k záveru, že banka je kedykoľvek oprávnená jednostranne určiť splatnosť záväzku dlžníka z povoleného
prečerpania. To ale znamená, že určenie splatnosti nemožno považovať za ponechané na vôli dlžníka v
zmysle § 564 Obč. zák., resp. § 341 Obch. zák. Naopak, treba vychádzať z toho, že splatnosť záväzku

nie je určená. Zo súvisu § 340 ods. 1 a 2, ale aj § 504 Obch. zák. totiž možno vyvodiť, že splatnosť
musí byť v zmluve o úvere určená určitým relatívne objektivizovateľným časovým údajom. Ak nie je
a ak jej určenie nie je závislé ani od inej vonkajšej skutočnosti, ale je výslovne ponechané na vôli
veriteľa, treba vychádzať z toho, že ide o rovnakú situáciu, akú Občiansky zákonník upravuje v § 563a Obchodný zákonník v § 340 ods. 2, teda o situáciu, kedy splatnosť nie je určená, oprávnený (veriteľ)
môže požadovať jeho splnenie ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný plniť bez zbytočného
odkladu. Vzhľadom na to, že ods. 9.3 a 11.1 obchodných podmienok dovoľuje banke v „Oznámení“ určiť

aj deň, ku ktorému má dôjsť k splateniu povoleného prečerpania, ide v podstate aj od odchýlku od § 504
Obch. zák., ktoré pre taký prípad určuje jednomesačnú lehotu.

17. Výkladom ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ktoré je podobné § 340 ods. 2 Obch. zák., sa
už zaoberala judikatúra. Už v judikáte R 28/1984 bolo vyslovené, že v prípade aplikácie § 563 Obč. zák.

plynie premlčacia doba nie od výzvy veriteľa, ale už od okamihu vzniku dlhu, pretože vtedy mohol veriteľ
svoje právo uplatniť tým, že by dlžníka vyzval na jeho splnenie. Určitý odklon od tohto (inak ustáleného)
právneho názoru predstavovalo uznesenie NS SR 4 Cdo 146/2008, ktoré však nebolo schválené na
publikáciu v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk. Naopak, v rozsudku 1 Cdo 197/2009 vydanom po
uvedenom uznesení NS SR naďalej zotrval na názore vyslovenom v už citovanom judikáte R 29/1984.
Podobne v obchodnoprávnych vzťahoch NS SR v rozsudku 4 Obdo 28/2010 zaujal rovnaký výklad.

Podľa názoru NS SR možnosť uplatnenia práva na súde treba posudzovať objektívne, čo znamená,
že premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď vznikla objektívna možnosť podať žalobu. Najvyšší
súd SR pritom pre obchodnoprávne vzťahy uviedol, že začiatok plynutia premlčacej doby sa v týchto
prípadoch posudzuje podľa § 391 ods. 1 Obch. zákonníka. Podľa § 391 ods. 1 Obch. zák. platí, že pri
právach uplatniteľných na súde plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde,

ak zákon neustanovuje inak. Inak ustanovuje § 392 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého plynie premlčacia
doba odo dňa, kedy sa mal záväzok splniť. Toto ustanovenie sa môže vzťahovať na prípady, kedy je
splatnosť záväzku určená určitým dňom, resp. iným časovým údajom. Nemôže sa týkať situácie, kedy
splatnosť nie je určená. V tomto zmysle rozlišuje aj § 340 ods. 2 Obch. zák. medzi „časom plnenia
určeným v zmluve“ a povinnosťou dlžníka plniť na požiadanie veriteľa. V tomto poslednom prípade sa

teda čas nepovažuje za „určený“. Preto nemožno ani premlčaciu dobu v týchto prípadoch počítať odo
dňa, kedy uplynula lehota „bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal“ (§ 340
ods. 2 Obch. zák.), keďže takto určený okamih nie je „deň, kedy sa mal záväzok splniť“ v zmysle §
391 ods. 1 Obch. zák. Preto na plynutie premlčania dopadá § 391 ods. 1 Obch. zák. a treba ho počítať
odo dňa, kedy veriteľ mohol svoj nárok uplatniť na súde. To v zmysle uvedenej judikatúry znamená v

podstate deň nasledujúci po vzniku záväzku. Právny názor odvolateľa vyjadrený v odvolaní, že nárok
bolomožnéuplatniťnasúdeažpozrušenípovolenéhoprečerpaniabankou,taknezodpovedácitovaným
ustanoveniam zákona ani obchodných podmienok. Len pre poriadok sa pripomína, že na prerokúvanú
veci nedopadá ustanovenie § 396 Obch. zák. To sa totiž podľa svojho výslovného znenia týka len práva
(klienta) na peňažné prostriedky uložené na účte, nie práva banky požadovať zaplatenie prípadných

nárokov z povoleného prečerpania (úveru) podľa § 710 v spojení s § 497 Obchodného zákonníka.

18.Tietozáverytakvprerokúvanejveciznamenajú:tým,žeobchodnépodmienkySlovenskejsporiteľne,
a.s., v ods. 9.3 a 11.1 dávali banke v podstate jednostranné právo určiť splatnosť záväzku dlžníka, v
podstate reprodukovali znenie § 563 Obč. zák. a § 340 ods. 2 Obch. zák. Vzhľadom na to nemožno

považovať deň reálneho zastavenia povoleného prečerpania za deň splatnosti na účely § 563 a § 101
Obč. zák., ako aj § 340 ods. 1 alebo § 391 ods. 1 Obch. zák. Naopak, deň splatnosti reálne
nebol určený, keďže bol v dispozícii banky. Banka sa teda mohla rozhodnúť, kedy uplatní svoje právo
voči dlžníkovi (aj) na súde. Toto právo pritom v zmysle citovaných ustanovení mohla využiť kedykoľvek,
teda ihneď po každom čerpaní dlžníka. V dôsledku toho tak treba premlčaciu dobu vo vzťahu ku

každémunárokuztitulupovolenéhoprečerpaniapočítaťododňanasledujúcehopodni,kedytentonárok
vznikol. Ako vyplýva z už citovaného ods. 9.1, tieto nároky vznikali tak, že banka realizovala príkazy z
účtu (prevody, výbery platobnou kartou) aj vtedy, keď na ňom nebol dostatok peňažných prostriedkov.
Na základe uvedeného tak ale treba uzavrieť, že každé takéto čerpanie začínalo plynutie osobitnej
premlčacej lehoty, keďže banka mohla žiadať jeho vrátenie kedykoľvek využitím postupu podľa ods.

9.3 a 11.1 obchodných podmienok. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že
žalovaný poslednýkrát čerpal z povoleného prečerpania 20. augusta 2009 formou realizácie príkazu (t.
j. Slovenská sporiteľňa, a.s., v tento deň poukázala peniaze z jeho účtu, hoci na ňom nemal kladný
zostatok, čím jej vznikla ďalšia pohľadávka na vrátenie takto poskytnutého úveru na základe § 710 v
spojení s § 497 Obch. zák.). Po tomto dátume už žiadne čerpania nevykonal. Podľa toho, čo už bolo

uvedené, však banka mohla vrátenie tohto posledného čerpania žiadať postupom podľa ods. 9.3 v
spojení s ods. 11.1 obchodných podmienok (zastavením povoleného čerpania) kedykoľvek, teda aj prvý
deň po vykonanom čerpaní. V zmysle už citovaného § 391 ods. 1 Obch. zák. tak premlčacia doba práva
banky na vrátenie uvedeného úveru (poskytnutého formou prečerpania) začala plynúť 21. augusta 2009.Podľa § 397 Obch. zák., na ktorý sa odvoláva sám žalobca v odvolaní, je premlčacia doba štvorročná,
ktorá tak začala plynúť 21. augusta 2009 a uplynula 21. augusta 2013, kedy sa právo Slovenskej
sporiteľne, a.s., voči žalovanému premlčalo (§ 387 ods. 1 Obch. zák.). Pri ostatných čerpaniach, ku

ktorým došlo na účte žalovaného pred 20. augustom 2009, k premlčaciu došlo ešte skôr. Nároky na
úroky a úroky z omeškania ako akcesorické nároky k nároku veriteľa na vrátenie poskytnutého úveru sa
premlčujú najneskôr spoločne s hlavným záväzkom, teda tiež najneskôr 21. augusta 2013.

19. Žaloba v prerokúvanej veci bola na súd podaná až 13. júna 2014, teda po uplynutí premlčacej doby

počítanej od ktoréhokoľvek z uvedených okamihov. Dôsledkom premlčania podľa § 100 ods. 1 Obč.
zák., ale aj § 388 ods. 1 Obch. zák. je, že premlčaný nárok nemožno v súdnom konaní priznať. Keďže
žalovaný je spotrebiteľom (§ 52 ods. 4 v spojení s § 879j Občianskeho zákonníka v znení účinnom od
1. januára 2008), musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. prihliadnuť na premlčanie nároku
žalobkyne aj bez - inak potrebnej (§ 388 ods. 1 Obch. zák.) - námietky žalovaného. Tým inak padá aj
potrebavýslovnesazaoberaťnámietkoužalobkyne,podľaktorejsanaprávnyvzťahbankyažalovaného

mal aplikovať Obchodný zákonník. Je zrejmé, že ani v prípade správnosti názoru odvolateľa by to nič
nemenilo na tom, že uplatnený nárok bol premlčaný už v čase podania žaloby na súd. Právny záver súdu
prvej inštancie je teda správny. Proti názoru odvolateľky inak svedčí aj medzičasom ustálená judikatúra
Najvyššieho súdu SR (porov. rozsudok sp. zn. 3 Cdo 87/2017 a tam citovaná judikatúra).

20. Súd prvej inštancie teda správne posúdil uplatnený nárok ako premlčaný a správne preto žalobu s
odkazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. zamietol. Odvolaciemu súdu je známe, že Ústavný súd SR
7. februára 2018 vyhlásil nález, ktorým vyslovil nesúlad citovaného ustanovenia s čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR. Podľa čl. 125 ods. 3 v spojení s ods. 6 Ústavy SR totiž napadnuté ustanovenie stráca účinnosť až
vyhlásením nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov SR. Ku dňu vyhlásenia rozsudku odvolacieho

súdu (§ 217 ods. 1 C. s. p.) však k takému vyhláseniu nedošlo, v dôsledku čoho musel odvolací súd toto
ustanovenie aplikovať ako platnú a účinnú súčasť právneho poriadku.

21. Z uvedených dôvodov tak odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
C. s. p. potvrdil v časti, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby (výrok II).

22. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 C. s. p., keď žalobkyňa bezdôvodným späťvzatím zavinila trovy konania a vo zvyšnej časti mal
žalovaný vo veci plný úspech (výrok III).

23. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s.
p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne /dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.