Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715211760
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715211760.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej

a sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcov: 1/ Y. L., narodený
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX H. a 2/ L. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom A. L. XXX, XXX
XX H., zastúpených JUDr. Máriom Keletim, advokátom so sídlom Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa, proti
žalovanej: Slovenská autobusová doprava Zvolen, a.s., IČO: 36 054 666, so sídlom Balkán 53, 960 95
Zvolen, zastúpenej Advokátskou kanceláriou GABE - BB, s.r.o. so sídlom Profesora Sáru 3873/44, 974
01 Banská Bystrica, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ a
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 07.09.2016 č. k. 9C/174/2015-122,

takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 07. 09. 2016 č. k. 9C/174/2015 - 122 p o t v r d z u j e .

II. Žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 17 000,- eur do 3 (troch) dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 20 000,- eur do 3 (troch) dní od právoplatnosti
rozsudku.
IV. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
V. Žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ nepriznáva.“

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že v dôsledku protiprávneho konania žalovanej došlo k zásahu

do súkromia žalobcov, ktorého súčasťou je aj právo rozvíjať a vytvárať vzťahy s ostatnými ľudskými
bytosťami, osobitne vzťahy na emocionálnej báze, teda vzťahy medzi príslušníkmi rodiny budované
na citovo silných vzájomných väzbách. Konaním žalovanej pritom došlo k deštrukcii všetkých
vybudovaných citových väzieb, a tým k neoprávnenému zásahu do práva na súkromný a rodinný život
žalobcov ako pozostalých. Konanie žalovanej, ktorej zamestnanec pri dopravnej nehode usmrtil otca
žalobcov v tomto prípade predstavuje neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov, konkrétne
do ich súkromného a rodinného života. Z výsluchu žalobcov a svedkyne, matky žalobcov, súd zistil, že v

dôsledku konania žalovanej došlo k okamžitému, násilnému pretrhnutiu veľmi úzkych citových a ďalších
väzieb medzi žalobcom 1/, žalobkyňou 2/ na jednej strane a R. L. na strane druhej, ktoré existovali
pred jeho úmrtím. Vzťah žalobcu 1/ s nebohým otcom bol veľmi blízky, aj po dovŕšení plnoletosti a
založení vlastnej rodiny zostali v každodennom kontakte, navzájom si pomáhali a nepochybne medzinimi existovalo silné citové puto. Vzájomný vzťah medzi nebohým R. L. a žalobcom 1/ ako otcom a
synom možno zhodnotiť až ako nadštandardný. Uvedené je zrejmé aj zo skutočnosti, že išlo o zomknutú
rodinu, v čase tragickej udalosti býval žalobca 1/ v dome v tesnej blízkosti domu zosnulého otca, pričom

rodiny sa nestretávali len na občasných návštevách, ale boli v dennodennom kontakte. Zosnulý R. L.
synovi intenzívne pomáhal aj pri rekonštrukcii rodinného domu. Žalobca 1/ tragickú udalosť, pri ktorej
jeho otec zomrel, aj po troch rokoch stále prežíva veľmi negatívne, čo bolo zrejmé aj z jeho výpovede
sprevádzanej sústavným plačom. Vzťah žalobkyne 2/ s nebohým otcom bol takisto veľmi blízky, aj po
dovŕšení plnoletosti a založení vlastnej rodiny zostala žalobkyňa 2/ bývať s rodinou v dome svojich

rodičov, navzájom si pomáhali a nepochybne medzi nimi existovalo silné citové puto. Vzájomný rodinný
vzťah medzi nebohým a žalobkyňou 2/ ako otcom a dcérou možno zhodnotiť ako nadštandardný, ktorý
pretrval od detstva až do času tragického úmrtia R. L.. Uvedené je zrejmé aj zo skutočnosti, že išlo o
zomknutú rodinu. Zosnulý poskytoval žalobkyni 2/ značnú psychickú podporu v neľahkom čase, keď
dcéra žalobkyne 2/ a vnučka zosnulého bojovala s ťažkou chorobou, bol tiež psychickou oporou chorej
(už medzitým zosnulej) vnučke, ktorá taktiež tragické úmrtie starého otca prežívala veľmi ťažko, čo sa

nepochybne negatívne prejavilo aj na jej psychickom zdraví a odhodlaní bojovať s ťažkou chorobou.
Žalobkyňa 2/ tragickú udalosť, pri ktorej zomrel jej otec aj s odstupom času vníma veľmi citlivo, je
liečená pre psychické problémy aj v psychiatrickej ambulancii. Hoci je zrejmé, že psychické zdravie
mala žalobkyňa 2/ podlomené v súvislosti s chorobou jej jedinej dcéry aj pred tragickou dopravnou
nehodou, je nepochybné, že strata milovaného otca ju veľmi zasiahla a sčasti zvýraznila zdravotné

ťažkosti, ktorými predtým trpela. Konanie žalovanej, ktorým došlo k násilnému pretrhnutiu týchto úzkych
väzieb predstavuje neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov, čím boli naplnené predpoklady
pre priznanie ochrany osobnostným právam žalobcov v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

3. Pri určení výšky náhrady okresný súd zohľadnil nielen odôvodnený a pochopiteľný smútok žalobcov
za ich zosnulým otcom, ale aj zhoršený psychický zdravotný stav žalobkyne 2/, ktorá žila v spoločnej
domácnosti s nebohým R. L.. Rovnako prihliadol na postoj žalovanej k tragickej udalosti, keď táto
žalobcom nevyslovila sústrasť, ani ospravedlnenie. Až po vyjadrení k žalobe žalovaná vyslovila
pozostalým hlbokú ľútosť nad stratou ich otca, pričom takého ospravedlnenie po viac ako dvoch rokoch

od tragickej udalosti možno považovať za skôr formálne, než za skutočne prejavenú ľútosť nad stratou
blízkej osoby žalobcov. Okresný súd taktiež prihliadol aj na majetkovú situáciu žalovanej, nakoľko výška
nemajetkovej ujmy nemá byť pre žalovanú likvidačná. Rovnako prihliadol aj na okolnosti dopravnej
nehody tak ako boli ustálené v trestnom konaní, podľa ktorých k protiprávnemu konaniu vodiča žalovanej
došlo z nedbanlivosti, absentuje akékoľvek úmyselné konanie alebo hrubé porušenie, či zanedbanie

povinností, vodič neporušil žiadne predpisy týkajúce sa obmedzenia rýchlosti, ani nebol pod vplyvom
alkoholu. So zreteľom na všetky okolnosti okresný súd dospel k záveru, že primeraná náhrada, ktorá
je spôsobilá aspoň sčasti zmierniť následky neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti u
žalobcu 1/ je suma 17 000,- eur a u žalobkyne 2/ suma 20 000,- eur. Je nepochybné, že ľudský život je
neoceniteľný, pretože každý človek je jedinečný a je zrejmé, že strata ktorú žalobcovia utrpeli zostane

navždy nenahradená. Suma, ktorú okresný súd priznal je len o zmiernení nemajetkovej ujmy, ktorú v
dôsledku tejto straty žalobcovia utrpeli.

4. K jednotlivým námietkam žalovanej okresný súd uviedol, a to k pasívnej vecnej legitimícií žalovanej,
že žalovanú za okolností prejednávanej veci treba považovať za pôvodcu žalobcami tvrdeného zásahu

do osobnostných práv. Z dôvodu, že k úmrtiu R. L. došlo konaním vodiča autobusu R. U., ktorý v čase
dopravnej nehody bol zamestnancom žalovanej a dopravnú nehodu spôsobil pri výkone jeho práce
vodiča autobusu pre žalovanú, keď viedol motorové vozidlo, ktorého prevádzateľom bola žalovaná, ktorá
je zodpovedná za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky osoby, ktoré vykonávajú dopravu podľa
§ 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie vylučuje ako zodpovednú osobu vlastníka

motorového vozidla, ČSOB Leasing, a.s., ktorý nevykonáva dopravu osôb, ani tovaru a nikdy takúto
dopravu ani nevykonával. Pokiaľ bol teda neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby
spôsobený niekým iným, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby,
považuje sa takýto zásah za zásah priamo spôsobený právnickou osobu - v tomto konaní žalovanou.
K vznesenej námietke premlčania okresný súd uviedol, že premlčané právo žalobcov v čase podania

žaloby nebolo. Všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť XX.XX.XXXX, teda nasledujúci
deň po dni, v ktorom došlo k úmrtiu otca žalobcov (k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
žalobcov). V čase podania žaloby (17.08.2015) na okresný súd premlčacia doba ešte neplynula.
Ohľadom spoluzodpovednosti R. L. uviedol, že skutočnosť, či motocykel nebohého mal alebo nemalevidenčnú značku je nepodstatné, keďže otázka zavinenia bola vyriešená v rozsudku Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 2T/210/2013 zo dňa 18.03.2014, ktorým bolo ustálené, že k nehode jednoznačne došlo
v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany vodiča žalovanej a v priamej príčinnej súvislosti s

týmto porušením. V danej veci nemožno skonštatovať akékoľvek zavinené konanie alebo opomenutie
poškodeného týkajúce sa dopravnej nehody, ktorou by bola založená príčinná súvislosť, ktorá viedla k
vzniku dopravnej nehody.

5. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 a 257 CSP a žalovanej náhradu trov

konania voči žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ nepriznal, nakoľko hoci v konaní bola percentuálne úspešnejšia
žalovaná, okresný súd v danej veci videl dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady
trov konania žalovanej v charaktere sporu, keď rozhodnutie o výške plnenia záviselo výlučne na úvahe
okresného súdu.

6. Proti výrokom I., III. a V. tohto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Z dôvodu podľa

§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP bez bližšej konkretizácie jednotlivých odvolacích dôvodov. Žalovaná
zopakovala svoje námietky vyjadrené už pred súdom prvej inštancie, týkajúce sa: 1/ nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného, keďže nositeľom povinnosti v danom prípade sú vodič motorového
vozidla R. U. a vlastník motorového vozidla ČSOB Leasing, a.s., pričom analogické použitie ustanovenia
§ 427 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy, keďže subjektom zodpovedným za zásah

do osobnostných práv fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka môže byť výlučne len
pôvodca zásahu poukazujúc aj na rozhodnutie v trestnom konaní, keď zaviazaným na náhradu
nemajetkovej ujmy bol len odsúdený U.. Okresný súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalovanej, že
prevádzateľom motorového vozidla nebola žalovaná, ale obchodná spoločnosť ČSOB Leasing, a.s.; 2/
spoluzodpovednosti za nemajetkovú ujmu vzniknutú žalobcom tak žalovanou ako aj žalobcami. Podľa

žalovanej je výlučne účasť nebohého na vzniku nemajetkovej ujmy žalobcom tou okolnosťou, ktorá
viedla k vznik nemajetkovej ujmy na strane žalobcov. Z dôvodu, že v čase nehody bol daný zákonný
zákaz prevádzkovať motocykel nebohým v premávke na pozemných komunikáciách bez platného
technického osvedčenia vozidla tak, ako to vyžadoval § 21 ods. 2 bod 2. zákona č. 725/2004 Z.z., práve
porušením tohto zákazu ako hlavnej príčiny, keďže žalovaný poprel a žalobcovia nepreukázali, že by

nebohý mal v čase nehody platné technické osvedčenie vozidla, mohlo dôjsť k vzniku nemajetkovej
ujmy tretej osobe. Podľa žalovanej by ku škode nedošlo, pokiaľ by nebohý neprevádzkoval motocykel
v premávke na pozemných komunikáciách bez platného technického osvedčenia; 3/ premlčania práv
žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy. Podľa žalovanej, v prípade analogického použitia ustanovenia
§427natakýtoprávnyvzťahbysaajotázkapremlčaniamalariešiťzaanalogickéhopoužitiaustanovenia

§ 106 Občianskeho zákonníka o premlčaní nárokov na náhradu škody. Bolo by v rozpore s princípom
právnej istoty, ak by sa na takýto prípad použila analógia týkajúca sa náhrady škody (§ 427 Občianskeho
zákonníka), ale nepoužilo by sa analogicky ustanovenie týkajúce sa premlčania nároku na náhradu
škody (§ 106 Občianskeho zákonníka). Žalobcovia sa o vzniknutej nemajetkovej ujme dozvedeli dňom
smrti R. L. XX.XX.XXXX a o zodpovednostnom subjekte najneskôr tiež v uvedený deň. Dvojročná

subjektívna premlčacia doba uplynula XX.XX.XXXX, pričom žaloba bola podaná na súd 17.08.2015 a 4/
výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Priznanú sumu považuje žalovaná za neprimeranú. Najmä z dôvodu,
že právoplatným rozsudkom v trestnom konaní bola žalobcom už priznaná nemajetková ujma 40 000,-
eur. Uvedenú sumu si uplatnila A. L., manželka nebohého, pričom návrh podala tak za seba ako aj za tri
svoje deti. Teda každému bola priznaná suma vo výške 10 000,- eur z titulu nemajetkovej ujmy. Okresný

súd v odôvodnení rozsudku nijako neodôvodnil priznanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy. Okresný
súd opomenul použiť princíp proporcionality na porovnanie náhrad nemajetkovej ujmy v iných skutkovo
podobných prípadoch. Záverom žalovaná považuje výrok o trovách konania za nepreskúmateľný, keďže
dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci v tom, že rozhodnutie o výške náhrady záviselo od úvahy
súdu nevyplýva z CSP. Žalovaná navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že žalobu žalobcov

odvolací súd zamietne.

7. Proti výrokom napadnutého rozsudku týkajúcim sa výšky náhrady nemajetkovej ujmy podali odvolanie
v zákonnej lehote aj žalobcovia. V podanom odvolaní nekonkretizovali odvolací dôvod. Výška nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy je podľa žalobcov nedostatočná vzhľadom aj na okolnosti, ktoré

uviedol okresný súd v odôvodnení rozsudku. Správne zistené rozhodujúce okolnosti pre priznanie
nároku okresný súd nedostatočne zhodnotil z hľadiska priznanej výšky. Žalobcovia namietali najmä
časť odôvodnenia, v ktorej okresný súd uviedol, že výška náhrady nemajetkovej ujmy nesmie byť
pre žalovanú likvidačná, avšak bližšie nerozviedol majetkové pomery žalovanej. Z bežne dostupnýchúčtovných závierok žalovanej je možné zistiť, že ročné tržby sa pohybujú v priemere 20 000 000,- eur
ročne. Majetok žalovanej presahuje 100 000 000,- eur a výnosy z hospodárskej činnosti v roku 2014 boli
približne 41 000 000,- eur. Podľa žalobcov nimi uplatnená výška nemajetkovej ujmy po 100 000,- eur

je len nepatrným zlomkom z majetku, ktorým žalovaná disponuje. Žalobcovia preto navrhli napadnutý
rozsudok zmeniť a vyhovieť žalobe v celom rozsahu.

8. Žalobcovia sa k riadne doručenému odvolaniu žalovanej, ani k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu
žalobcov nevyjadrili.

9. Žalovaná k riadne doručenému odvolaniu žalobcov uviedla, že majetkové pomery samé o sebe
nemôžu zakladať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v žalovanej sume. Prihliadnutie na majetkové
pomery je len jednou zo zložiek, na ktorú má byť pri určení výšky nemajetkovej ujmy prihliadnuté, a
súčasne, majetkové pomery majú byť kritériom obmedzujúcim, a nie rozširujúcim.

10. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil. Napadnutý
rozsudok zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z vykonaných dôkazov,

pričom okresný súd starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Okresný súd vec
správne právne posúdil. Napadnutý rozsudok okresného súdu je odôvodnený v súlade s ustanovením
§ 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa okresný súd vysporiadal so všetkými
podstatnými prednesmi a námietkami strán v spore. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil
s presvedčivým a vo vzťahu k všetkým námietkam sporových strán vyčerpávajúcim odôvodnením

napadnutého rozhodnutia. Preto sa obmedzil len na konštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia
a svoje rozhodnutie podľa § 387 ods. 2 CSP bližšie neodôvodňoval.

12. Väčšina tvrdení žalovanej v odvolaní je zopakovaním obrany v konaní pred súdom prvej inštancie a
vo svojej podstate predstavujú nesúhlas žalovanej s rozsudkom ako takým. Okresný súd v napadnutom

rozhodnutí sa podrobne zaoberal opakovane v odvolaní namietanou pasívnou vecnou legitimáciou
žalovanej (odvolací súd osobitne poukazuje na publikované rozhodnutie R 128/2014 týkajúce sa
pasívnej vecnej legitimácie žalovanej ako zamestnávateľa), prípadne zosnulého vodiča, či vlastníka
motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, možnou spoluzodpovednosťou týchto
subjektov, ako aj otázkou premlčania poukazujúc na konkrétne rozhodnutia najvyšších súdnych autorít

(bod 4. odôvodnenia tohto rozhodnutia).

13. K podstatným tvrdeniam žalovanej v odvolaní (§ 387 ods. 3 posledná veta CSP) týkajúcim sa
namietanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy odvolací súd uvádza, že ide o nedôvodnú námietku.
Žalovaná v odvolaní poukázala na žalobcom už v trestnom konaní (rozsudkom Okresného súdu

Zvolen sp. zn. 2T/210/2013 zo dňa 18.03.2014) priznanú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
40 000,- eur, argumentujúc, že priznanie akejkoľvek sumy nad rámec sumy už priznanej je podľa
žalovanej neprimerané a nedôvodné a predstavuje porušenie princípu proporcionality spočívajúceho v
porovnávaní súm náhrad priznaných v iných skutkovo podobných prípadoch. Je nesprávnym tvrdením
žalovanej, že žalobcom bola trestným rozsudkom priznaná nemajetková ujma. Uvedeným rozhodnutím

Okresný súd Zvolen priznal náhradu nemajetkovej ujmy poškodenej strane, ktorou v trestnom konaní
bola matka žalobcov, nie žalobcovia. Žalobcom v trestnom konaní nebola priznaná žiadna náhrada
nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti je nepodstatným (i keď pravdivým) tvrdením žalovanej, že matka
žalobcov v trestnom konaní mala zato, že si nárok uplatňuje aj v mene žalobcov, prípadne, že
matka žalobcov sa chcela s vyplatenou náhradu podeliť so žalobcami, svojimi deťmi, rovným dielom.

Postoj matky žalobcov v trestnom konaní bol len prejavom jej dobrej vôle, prípadne pochopiteľným
vyjadrením citovej účasti matky žalobcov s rovnako smútiacimi žalobcami. Žalobcovia neboli v trestnom
konaní poškodenými stranami a nebola im priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy. Žalovanou
namietané nepoužitie princípu proporcionality zo strany okresného súdu pri posudzovaní výšky náhrady
nemajetkovej ujmy je nepravdivé. Odvolací súd zdôrazňuje, že okresný súd sa v napadnutom rozsudku

vysporiadal s intenzitou vzťahov medzi žalovaným 1/ a jeho zosnulým otcom, ako aj medzi žalobkyňou
2/ a jej nebohým otcom pred tragickou udalosťou, prihliadol na vek žalobcov, na skutočnosť, že nejde
o osoby hmotne závislé od usmrtenej osoby, ako aj na to, že žalobcom nebola poskytnutá žiadna iná
peňažná náhrada. Následne tieto vzťahy, ku ktorých okamžitému a predčasnému pretrhnutiu došlozásahom zamestnanca žalovanej, porovnal so stavom po tragickej nehode, teda s pochopiteľným
hlbokým smútkom nad stratou blízkej osoby, ktorý žalobcovia ešte aj v tomto čase intenzívne prežívajú
najmä prejavmi žiaľu pri rozprávaní o ich zomrelom otcovi. Okresný súd v odôvodnení taktiež

neopomenul posúdenie okolností na strane žalovanej ako zodpovednej osoby, ktorá sa žalobcom
ospravedlnila až vtedy, keď čelila civilnej žalobe. Ospravedlnenie žalovanej s odstupom viac ako dvoch
rokovpochopiteľnestrácanahodnovernostiaúprimnosti.Okresnýsúdsprávnevyhodnotilvšetkykritéria
potrebné pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy.

14. Námietka žalovanej, ktorou navrhol odmietnuť odvolanie žalobcov vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku
napadnutého rozsudku je neopodstatnená. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobcovia neboli spokojní
s výškou priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v porovnaní so v žalobe uplatnenou sumu tejto náhrady.
Žiadali preto vyhovieť žalobe aj v rozdiele medzi priznanou sumou a žalovanou sumou. Pričom pokiaľ by
odvolaniu žalobcov bolo vyhovené, odvolací súd by menil všetky výroky napadnutého rozsudku. Preto
nebol zákonný dôvod na odmietnutie odvolania žalobcov žalovaným navrhovaným spôsobom.

15. Rovnako neopodstatnená je aj námietka žalovanej voči výroku o trovách konania. Odvolací súd
výrok okresného súdu, ktorým nebola žalovanej priznaná náhrada trov konania považuje za správny.
Žalobcovia boli v konaní v prevažnej časti uplatneného nároku neúspešní, naopak žalovaná v tejto
podstatnej časti bola úspešná. Predmetom konania je však špecifický nárok, ktorého výšku, vzhľadom

na nedostatok zákonnej úpravy, či usmernenia vyšších súdnych autorít, mohli žalobcovia len ťažko v
žalobe odhadnúť, keďže táto je výlučne závislá od úvahy okresného súdu. Práve charakter tohto konania
podľa odvolacieho súdu je dôvodom hodným osobitného zreteľa, ako to správne posúdil okresný súd,
na nepriznanie náhrady trov konania inak v spore úspešnej žalovanej.

16. Vysporadúvajúc sa s podstatnými tvrdeniami žalobcov v odvolaní (§ 387 ods. 3 posledná veta CSP)
ohľadom výšky náhrady nemajetkovej ujmy, odvolací súd tieto posúdil ako nedôvodné. Okresný súd
sa riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami rozhodujúcimi pre určenie výšky náhrady nemajetkovej
ujmy ako je uvedené v bodoch 2., 3. a 13. tohto rozhodnutia.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné ďalej uviesť, že vzhľadom na to, že
spôsob určenia výšky náhrady nemajetkovej ujmy nie je zákonom upravený, pri rozhodovaní o tejto
sume si okresný súd musel vystačiť len s vlastnou úvahou. Odvolací súd vo vzťahu k námietkam
tak žalobcov ako aj žalovanej ohľadom potreby prihliadnutia na rozhodovaciu činnosť slovenských
súdov zdôrazňuje, že spravodlivé je porovnávať skutkovo a právne obdobné veci (smrť otca spôsobená

dopravnou nehodou nedbanlivostným konaním, žalobcovia plnoleté deti a žalovaný prevádzateľ),
nie žalovaným predkladané rozhodnutia s najvyššími priznanými náhradami nemajetkovej ujmy vo
veciach, ktoré majú spoločné s vecou prejednávanou len označenie predmetu konania. Následne,
takéto zovšeobecňovanie je nevyhnutne obmedzené potrebou individuálneho posúdenia následkov
neoprávneného zásahu do osobnostných práv každého žalobcu, avšak ani takýmto spôsobom, pri

nedostatku akejkoľvek zákonnej úpravy určujúcej hranice náhrady nemajetkovej ujmy, nemožno dospieť
k objektívnemu záveru o tom, aká suma je tou sumou, ktorá je spôsobilá aspoň sčasti zmierniť inak
nenapraviteľnú nemajetkovú ujmu žalobcov za neoprávnený zásah žalovanej do ich osobnostných práv.
Vlastnej úvahe okresného súdu o výške náhrady nemajetkovej ujmy predchádzalo posúdenie všetkých
okolností tak na strane žalobcov, ako aj žalovanej (bod 13. odôvodnenia tohto rozhodnutia), vychádzajúc

z Nálezu Ústavného súdu ČR I. ÚS 2844/14 z 22.12.2015, na ktorý poukázala aj žalovaná. Pre výšku
nemajetkovej teda nie sú rozhodujúcim kritériom len majetkové pomery žalovanej. Majetkové pomery
žalovanej sú len jednou z mnohých, pre priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, rozhodujúcich
okolností. I napriek neexistujúcej zákonom upravenej hornej hranice výšky náhrady, keď „maximálna
čiastka peňažného zadosťučinenia, ktorú môže súd priznať, je ohraničená výškou navrhovateľom

požadovaného peňažného zadosťučinenia, ktorá musí byť zrejmá zo žalobného návrhu“ (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/139/2011 z 30.10.2012), nemožno pri určení výšky náhrady
vychádzať predovšetkým, či výlučne z majetku žalovanej, prípadne jej ročného obratu, či zisku. Výška
nároku žalobcov musí byť predovšetkým odôvodnená rozsahom a intenzitou zásahu do osobnostných
práv žalobcov a až následne môže byť upravovaná s ohľadom na majetkové pomery žalovanej.

Správne preto postupoval okresný súd, keď sa zaoberal všetkými okolnosťami rozhodujúcimi pre
priznanie nároku posúdiac rozsah a intenzitu ujmy individuálne u žalobcu 1/ a u žalobkyne 2/, ktorú
číselne vyjadril vo výroku napadnutého rozsudku určených sumách. Primeranosť priznaných súm
okresný súd odôvodnil vo vzťahu k rozsahom zásahu do osobnostných práv žalobcov, rovnako tak kokolnostiam dopravnej nehody (nedbanlivostné konanie vodiča, absencia hrubého porušenia predpisov,
či neprítomnosť návykovej látky) a k majetkovým pomerom žalovanej (body 2. a 3. odôvodnenia tohto
rozhodnutia).

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

19. Žiadna zo strán sporu nebola v odvolacom konaní úspešná, preto súd o trovách odvolacieho konania
rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo sporových strán nárok

na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

20. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).