Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/77/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213202429
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213202429.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň
JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: KOMVaK - Vodárne a
kanalizácie Mesta Komárno, a.s., so sídlom Komárno, E. B. Lukáča 25, IČO: 36 537 870, zastúpený
Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocká 5, IČO: 35 943 882,
proti žalovanému: Ľudovít Morovič - VYDAVATEĽSTVO DANUBIUS, so sídlom Kolárovo, Dlhá 47, IČO:

11 715 766, zastúpený JUDr. Andreou Koczkás, advokátkou so sídlom Komárno, Elektrárenská 3, o
ochranu dobrej povesti právnickej osoby, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno
zo dňa 26. októbra 2016 č. k. 8C/48/2013-226 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a o náhrade trov konania

rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal určenia, že zverejnením článku s titulom:
„Spotrebiteľ platí za faktúru dvakrát...?“ v regionálnom týždenníku „DUNATÁJ“ dňa 14. 12. 2012,
ročník XXII, číslo 49, došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu a domáhal sa, aby
v najbližšom čísle týždenníka DUNATÁJ bolo uvedené ospravedlnenie žalovaného žalobcovi, s tým,
že neoprávnene zasiahli do jeho dobrej povesti. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust.

§ 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 7 zák. č. 167/2008 Z. z. Dôvodil, že tak ako názvu
právnickej osoby i jeho dobrej povesti je poskytovaná ochrana, ktorú poskytuje súd, ktorého úlohou je
posúdiť, či neoprávnený zásah v podobe zásahu do jeho dobrej povesti je objektívne spôsobilý privodiť
ujmu na chránených i materiálnych hodnotách. V posudzovanej veci sa poskytnuté informácie týkali
otázok hospodárenia obchodnej spoločnosti, v ktorej má 100 % majetkovú účasť, a ktorá poskytuje
dôležité služby širokej verejnosti v regióne a jej zodpovednosti za výsledky tohto hospodárenia ako

otázok verejného záujmu. Žalovaného treba v danom prípade považovať za nositeľa slobody prejavu,
a preto sa na neho vzťahuje zvýšená ochrana (privilegované postavenie) poskytovaná novinárom.
Článok informoval o otázkach legitímneho verejného záujmu. Poznamenal, že vždy treba starostlivo
rozlišovať medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami. Podľa článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať
názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez

ohľadu na hranice. Novinári majú povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých
záležitosti verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie získať. Čo sa týka určenia,
že výroku žalobcu „KOMVaK nevhodne účtoval Mestu Hurbanovo za vykonané práce a poskytnuté
služby“ „KOMVaK odpredá vrátený, resp. odpísaný majetok za úplnú cestu Mestu Hurbanovo!“, „od
investorského KOMVaKu žiada neoprávnený zisk“, „KOMVaK už predal pre Komárno asi za 70.000 eur
neexistujúci majetok“ nie sú pravdivé. Súd mal za to, že žalovaný preukázal výpoveďami svedkov a

listinami jeho skutkový základ. K výroku „KOMVaK nevhodne účtoval Mestu Hurbanovo za vykonané
práce a poskytnuté služby“ bol predložený list, ktorým primátorka Mesta Hurbanovo už v roku 2009žiadala Prezídium PZ SR o prešetrenie skutočností nasvedčujúcich spáchanie trestného činu (č.l. 70
spisu), kde je práve realizácia spomínanej kanalizácie spoločnosťou žalobcu. Rozhodnutím Ministerstva
životného prostredia SR zo dňa 27. 10. 2004 nebol určený investor stavby „Hurbanovo - rozšírenie

kanalizácie, stoky A.B.C.“. Odpoveďou Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 01. 07. 2009 na žiadosť
občanov, kde výsledkom kontroly bolo zistené, že obstarávateľ (žalobca) pri uzatváraní zmluvy o dielo
nepoužil metódu a postup verejného obstarávania podľa Zákona o verejnom obstarávaní. Nepreukázal
splnenie podmienky podľa § 66 ods. 1 písm. b/, v dôsledku čoho uzavretie zmluvy je v rozpore s §
15 ods. 3 Zákona o verejnom obstarávaní. Obstarávateľ v rozpore s § 16 ods. 5 Zákona o verejnom

obstarávaní použil podprahovú metódu obstarávania s nižšou cenou na uzavretie zmluvy. Začiatkom
roku 2010 bola podpísaná zmluva o prevode vlastníctva kanalizačných vetiev. Podľa predložených
dokladov došlo pri určovaní kúpnej ceny k jej nesprávnemu určeniu, lebo do jej skladby vložený
neoprávnený zisk, čo je v rozpore s uvedenými ustanoveniami Zákona o cenách. Z dostupných dokladov
bolo zistené ďalšie vedomé porušenie pravidiel zákonných hospodárskych postupov, preto k zloženiu
vinkulovaných prostriedkov došlo bezdôvodne a ich použitie bolo neoprávnené. Z Dohody o urovnaní

zo dňa 15. 01. 2010 vyplýva, že účastníci tejto dohody (žalobca a Mesto Hurbanovo) považujú právo
a povinnosti týkajúce sa prevzatia investora projektu spoločnosť KOMVaK medzi sebou za sporné. K
výroku „KOMVaK odpredá vrátený, resp. odpísaný majetok za úplnú cenu Mestu Hurbanovo“ uviedol
toľko, že zo zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 15. 01. 2010 medzi žalobcom a Vodárne a kanalizácie
Mesta Hurbanovo vyplýva, že kúpna cena kanalizácie bola nesprávne určená za obstarávaciu cenu

1.218.803 eur a nie za zostatkovú cenu, z ceny neboli odpočítané odpisy. V tejto súvislosti opätovne
poukázal aj na listy primátorky Mesta Hurbanovo. Ďalším výrokom poukázal na výpovede svedkov,
ako aj na listinné doklady, a aj keď boli žalobcovi v správnom konaní uložené pokuty a tieto boli
následne zrušené, došlo k tomu len z toho dôvodu, že správny orgán zmeškal lehotu, ktorú zákon
na ukladanie pokút ustanovuje. Uzavrel, že z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovede

žalobcu ako aj svedkov a listinných dôkazov vyplynulo, že konanie žalovaného nemožno hodnotiť ako
neprimeraný a neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobcu. Neporušil novinársku etiku, nedošlo
k poklesu zákazníkov, kontraktov žalobcu, teda nezúžila sa v dôsledku zverejneného článku úroveň
obchodných vzťahov. Titulom článku v kontexte so skutkovým základom ostatných výrokov je podľa
súdu primeraný, poskytujúci informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu

a verejnosť má právo takéto informácie získať. Z uvedených dôvodov preto žalobu ako nedôvodnú
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, domáhal sa jeho

zmeny tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené, prípadne vec bude zrušená a vrátená súdu
prvej inštancie na nové konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov
uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP. Je toho názoru, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov nesprávne zistil skutkový stav a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, naviac napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nie je riadne odôvodnené,

v čom vidí porušenie svojho práva na spravodlivý proces. Neoprávnený zásah do dobrej povesti
videl v tom, že v žalovanom článku boli zverejnené nepravdivé fakty, ktoré neprimeraným spôsobom
zasiahli do práva žalobcu na ochranu dobrej povesti. Poukázal na ust. § 220 ods. 2 CSP, podľa
ktorého súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov

vychádzal a ako ich vyhodnotil. Zároveň má súd dbať, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Skutkový stav, ktorý mal súd zistiť nie je zachytený v odôvodnení rozhodnutia a z akých dôkazov
vychádzal, teda súd prvej inštancie po uvedení stanovísk procesných strán a konštatovania, čo pre
súd vyplynulo zo svedeckých výpovedí prešiel k právnemu hodnoteniu bez toho, aby uviedol ako
uzavrel skutkový stav v predmetnej sporovej veci. Súd prvej inštancie ani neuviedol, ktoré skutkové

zistenia považoval za základ svojho rozhodnutia a na základe ktorých dôkazov ku skutkovým zisteniam
dospel. Ani jedna z listín predložených žalovaným nepredstavuje právoplatné rozhodnutie vydané
kompetentným orgánom verejnej správy, ktorý by rozhodol o porušení právnych predpisov žalobcom,
napr. právnych predpisov o účtovníctve alebo daňových zákonov a prípadne aj uložení správnej sankcie
za takéto konanie žalobcu. Súd prvej inštancie poukázal na dohodu o urovnaní zo dňa 15. 01. 2010,

avšak táto sa netýka účtovania vykonaných prác za poskytnuté služby žalobcu Mestu Hurbanovo, a
teda žiadnym spôsobom nepreukazuje pravdivosť žalobcom namietaného výroku „KOMVaK nevhodne
účtoval Mestu Hurbanovo za vykonané práce a poskytnuté služby“. Zdôraznil, že prevod vodárenskej
infraštruktúry bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva Mesta Hurbanovo, pričom ani orgányprokuratúry nevzniesli voči tomuto uzneseniu upozornenie alebo protest v tom smere, že by predmetným
uznesením mal byť porušený zákon alebo iné, všeobecne záväzné právne predpisy. Ďalej uviedol, že
publikovaný výrok „od investorského KOMVaKu žiada neoprávnený zisk“ je jednoznačne nepravdivý,

nakoľko v čase uverejnenia žalovaného článku Mesto Hurbanovo neuplatňovalo voči žalobcovi žiadne
požiadavky a to ani finančného charakteru. Napriek skutočnosti, že predmetom konania je ochrana
dobrej povesti právnickej osoby v súvislosti so zverejnením žalovaného článku a žalobca neoznačil
namietané nepravdivé fakty, súd prvej inštancie v rámci svojich skutkový zistení neuviedol, či tieto
fakty (tak ako boli zverejnené) boli alebo neboli pravdivé. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku je

potrebné považovať za tzv. inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
365 ods. 1 písm. d/ CSP). Od tejto základnej podstatnej vady sa odvíjajú aj ďalšie vady, ktoré preukazujú
dôvodnosťpodanéhoodvolaniaatonapr.,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Tiež záver súdu o to, že nedošlo
k poklesu zákazníkov a kontraktov žalobcu nie je dôvodný, pretože žalobca ako mestská akciová
spoločnosť sa zaoberá správou a prevádzkou vodohospodárskych zariadení majetku miest a obcí

v okrese Komárno, jeho činnosť možno považovať za monopolnú, to znamená, že ak by zákazníci
žalobcu vypovedali, prípadne odstúpili od zmlúv uzatvorených so žalobcom, zostali by bez dodávky
pitnej a úžitkovej vody a odvodu odpadových a dažďových vôd, nakoľko tieto služby v lokalite okresu
Komárno iná spoločnosť, ako žalobca neposkytuje. I naďalej namieta aj neprimeranosť hodnotiaceho
úsudku obsiahnutého v titulku napadnutého článku „spotrebiteľ platí za faktúru dvakrát... ?“ a to s

ohľadom na skutočnosť, že tento úsudok vo vzťahu k žalobcovi vychádzal z nepravdivých informácií
publikovaných v žalovanom článku. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/171/2005. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, jedná sa o neoprávnený zásah do dobrej
povesti právnickej osoby. V danom prípade absentuje hľadisko objektívnosti a jednoznačne sa jedná o
neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby. Postup žalovaného nemožno kvalifikovať ako

vecnú kritiku a je nutné konštatovať existenciu následku neoprávneného zásahu do práva žalobcu na
ochranu dobrej povesti. Už samotné uverejnenie nepravdivého údaju, ktorý sa dotýka dobrej povesti
právnickej osoby spravidla zakladá neoprávnený zásah do práv na jej ochranu, teda aj jej dobrej povesti.
Tiež nemožno súhlasiť s názorom, že žalovaný neporušil novinársku etiku, pretože v tejto časti je
rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Právo na informácie nie

je právom neobmedzeným, pretože je obmedzené aj samotným článkom 18 Listiny základných práv a
slobôd a hranicami základných práv a slobôd. Legitimitu zverejnenia informácií nemožno dôvodiť, pokiaľ
bola poškodením osoby, keď šíriteľ sám informáciu poskytol bez toho, aby si sám preveril, či je pravdivá
alebo nie je pravdivá. Ochrana práv tlače, resp. novinárov šíriť informácie o otázkach všeobecného
záujmu vyžaduje, aby konali v dobrej viere a na presnom skutkovom základe a poskytli spoľahlivé a

presné informácie v súlade s novinárskou etikou. V závere uviedol, že žalobca nepovažoval právo na
opravu, ktorá mu prináleží v zmysle § 7 zák. č. 167/2008 Z. z. za dostatočnú satisfakciu, a preto sa
ochrany svojej dobrej povesti domáhal podaním žaloby na súd.
4. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Sporný článok žalovaný považuje za opodstatnený, primeraný obsahom aj formou, nakoľko

vychádza z pravdivých skutočností, ktoré relevantným spôsobom preukázal. Publikovaním článku došlo
len k naplneniu ústavou garantovaného práva na slobodu prejavu podľa článku 10 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v rámci primeranosti, potreby a prípustnosti. Sloboda prejavu je
základným pilierom demokratickej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k verejným
veciam a vynášať o nich hodnoverné súdy. V danom prípade treba žalovaného považovať za nositeľa

slobodyprejavuavzťahujesananehozvýšenáochranaposkytovanánovinárom. Bolobynespravodlivé
očakávať od novinára, aby informácie zverejnil až vtedy, keď bude ich pravdivosť so 100 % istotou
preukázaná, zmaril by sa tým cieľ - bezodkladne informovať verejnosť. Obsahom článku boli záležitosti
dôležitého verejného záujmu a žalobca, ktorého 100 % vlastníkom je Mesto Komárno a na jeho činnosť
dohliadajú samosprávne orgány mesta volené občanmi, je nútený strpieť vyššiu mieru kritiky, ako bežný

subjekt.
5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP)

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na nové
konanie.
7. Podľa § 19b ods. 2 OZ pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde,
aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať

primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Odsek 2 platí primerane aj pre
neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby (§ 19b ods. 3 OZ).
8. Podľa § 19b ods. 2 OZ pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde,
aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať
primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
9. Podľa § 19b ods. 3 OZ ods. 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti

právnickej osoby. Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle vyššie citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť,
že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Neoprávneným zásahom je
zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby chránené v zmysle § 19b
ods. 2 a 3 OZ. Môže ním byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna

sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe,
teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak
zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť
tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno) občianskoprávnej sankcie len,
ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy). Vo všeobecnej rovine pri strete

dvoch základných práv a to práva na ochranu dobrej povesti a práva na slobodu prejavu treba
zohľadniť všetky rozhodujúce konkrétne okolnosti daného prípadu, že sloboda prejavu predstavuje
jeden z najdôležitejších základov demokratickej spoločnosti a jednu z hlavných podmienok pokroku
a rozvoja každého jednotlivca, a preto sa vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky priaznivo
prijímané, či považované za neškodné alebo za bezvýznamné, ale aj na tie, ktoré zraňujú, šokujú alebo

znepokojujú aj nadnesené a zveličujúce názory (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 09. 2009 sp.
zn. 4Cdo/212/2007). V danom prípade došlo k vzájomného stretu - kolízie práva na slobodu prejavu
na strane jednej a práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Dobrá povesť právnickej osoby
podobne ako je názor patrí osobným právam, ktoré sú právnickým osobám priznávané zákonom.
Zákonnú definíciu dobrého mena a povesti právnickej osoby náš právny poriadok nepozná. Podľa

teórie je možné dobré meno (dobrú povesť) charakterizovať ako súbor určitých kvalitatívnych vlastností
právnickej osoby, ktoré sú s ňou bezprostredne spojené a tvoria jej celkový obraz v očiach spoločnosti.
Všeobecne platí, že právnická osoba má dobrú povesť od okamihu svojho vzniku, a to až do doby, kým
sa nepreukáže opak, to znamená, že podľa tohto východiska sa hodnotí aj neoprávnenosť zásahu do
dobrej povesti právnickej osoby. Dobrá povesť právnickej osoby má teda podobne ako názor právnickej

osobypovahuosobnéhopráva,ktoréje nescudziteľné.Súčasnejevšaktrebaprihliadaťktomu,žedobrú
povesť právnickej osoby je treba hodnotiť v konkrétnom danom prípade podľa jej chovania v obchodných
vzťahoch. Z uvedeného je zrejmé, že dobrá povesť právnickej osoby je predovšetkým vytváraná na
základeskúsenosti,ktoréstýmtosubjektommajújehoobchodnípartneri,zákazníci,čiinésubjekty,ktoré
s ním prichádzajú do kontaktu. Ustanovenie § 19b ods. 3 OZ chráni dobrú povesť právnickej osoby pred

neoprávneným zásahom. Ide predovšetkým o ochranu pred šírením rôznych nepravdivých informácií o
konkrétnejprávnickejosobe.Tátoochranamôžebyťrealizovanáibatak,žezásahomdotknutáprávnická
osoba sa môže na súde domáhať, aby od neoprávnených zásahov bolo upustené a bol odstránený
závadný stav. Rovnako je možné požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré môže byť predstavované
aj peňažným plnením. Prostriedok ochrany je treba zvoliť v závislosti od povahy každého prípadu.

10. V danom prípade sa žalobca domáhal určenia, že v zverejnenom článku s titulom „spotrebiteľ platí
za faktúru dvakrát...?“ došlo k neoprávnenému zásahu do jeho dobrej povesti, že výrok žalovaného
„KOMVaK už predal pre Komárno asi za 70.000 eur neexistujúci majetok“ nie je pravdivý a zároveň
žiadal od žalovaného, aby v najbližšom čísle týždenníka DUNATÁJ uverejnil ospravedlnenie na prvej
strane tohto týždenníka v znení v ktorom požadoval a zároveň žiadal od žalovaného zaslať žalobcovi

list s ospravedlnením, a takisto zaslať Mestu Komárno list - ospravedlnenie tiež v požadovanom znení.
Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď mal za to, že konanie žalovaného nemožno hodnotiť ako
neprimeraný a neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobcu. Titulok v článku v kontexte so skutkovýmzákladom ostatných výrokov je podľa súdu primeraný, poskytujúci informácie a myšlienky týkajúce sa
všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie získať.
11. Jednou z odvolacích námietok žalobcu, pritom však zásadnou, bolo namietanie, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, nepresvedčivé, nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil.
Nevysvetlil postup, ktorým sa pri hodnotení dôkazov riadil a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
sa nedá zistiť ako dospel k právnym záverom.
12. Podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom, na inom orgáne
Slovenskej republiky.
13.Podľačlánku6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd,každýmáprávonato,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
14. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
15. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR, článok 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny
prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na
spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a

použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces, ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v

súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 ústavy
a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
16. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súd prvej inštancie s vyššie uvedenými

kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie je zrejmé pre rozhodnutie súdu
prvej inštancie relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu
žalobnéhonávrhu.Hocivodôvodnenírozsudkujeuvedenýobsahvykonanýchdôkazov,atosvedeckých
výpovedí N.. R. S., N.. Y. Y., T.. H. T., Ing. X. U., Y.. T. Z., ako aj listinných dôkazov, ktoré sú v

rozsudku uvedené, nie sú v odôvodnení rozsudku uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s
čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o
celkovom skutkovom stave. Odôvodnenie rozsudku má byť stručné, jasné a výstižné, ktorú požiadavku
nenapĺňa opisovanie skutkových prednesov a vykonaných dôkazov, obsah ktorých je stranám sporu
nepochybneznámyzpojednávaníuskutočnenýchvoveci.Súdmusípotrebnéúdajehodnotenieazávery

o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej
veci a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán na doplnenie
dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Preskúmavaný rozsudok tak
nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti.
17. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani presvedčivé hodnotenie dôkazov, keďže v ňom nie je

nepochybným spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových okolností boli preukázané, a ktoré
nie. Súd prvej inštancie sa len obmedzil na konštatovanie, že bol uverejnený sporný článok v
regionálnom týždenníku DUNATÁJ, potom poukázal na výpovede svedkov, ktorých v konaní vypočul,
avšak v rozsudku úplne absentuje, aký skutkový stav zistil, a na základe akých dôkazov k nemu dospel.
Treba prisvedčiť námietke žalobcu, že súd prvej inštancie po uvedených stanovísk procesných strán a

konštatovania, čo pre súd vyplynulo zo svedeckých výpovedí, prešiel k právnemu hodnoteniu bez toho,
aby uviedol, ako uzavrel skutkový stav v predmetnej sporovej veci. Pri hodnotení jednotlivých výrokov v
článku len skonštatoval, že žalovaný preukázal, že tieto tvrdenia sú pravdivé a to výpoveďami svedkov
a listinami, avšak už podrobnejšie nerozviedol, z ktorých výpovedí svedkov, aké skutkové okolnosti malza preukázané a taktiež, ktorými listinami bol preukázaný skutkový základ. V ďalšom už ani nehodnotil
ostatné výroky, len poukázal na spomínané listy primátorky Mesta Hurbanovo, ktoré taktiež riadnym
spôsobom nevyhodnotil. Odvolací súd tak konštatuje, že hodnotenie dôkazov nebolo konzistentné a

jeho argumenty nepodporili súdom prvej inštancie vyslovený príslušný záver. Z rozhodnutia nevyplýva
celková presvedčivosť a závery prijaté súdom prvej inštancie dostatočne nerezultujú s odôvodnenia
napadnutéhorozhodnutia.Akoužbolouvedenévyššie,obsahomhodnoteniadôkazovjetaktiežopísanie
úvahy súdu prvej inštancie o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý nie, a
aké skutkové zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú. Potom právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav.
18. Za týchto okolností neostávalo odvolaciemu súdu len konštatovať, že rozsudok súdu prvej inštancie
nie je v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil
ústavne prijateľným spôsobom a odňal stranám možnosť konať pred súdom. Odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie v žiadnom prípadne nenapĺňa sledovaný účel, ktorým je opodstatnenosť, zákonnosť

a spravodlivosť záverečného úsudku súdu. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389
ods. 1 písm. b/, c/ a § 391 ods. 1 CSP).
19. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal viacerých
určovacích výrokov, okrem ospravedlnenia aj určenia, že zverejnením článku došlo k neoprávnenému

zásahu do dobrej povesti žalobcu a taktiež určenia výroku, že KOMVaK už predal pre Komárno
asi za 70.000 eur neexistujúci majetok za nepravdivý. Odvolací súd v tejto súvislosti podotýka,
že je podaná žaloba v zmysle ust. § 19b ods. 3 OZ na ochranu dobrej povesti právnickej osoby,
pričom táto subsumuje aj samotné posúdenie, či výroky vo zverejnenom článku boli pravdivé alebo
nepravdivé a následne posúdenie, či došlo k takémuto neoprávnenému zásahu do dobrej povesti

žalobcu bez toho, aby bolo potrebné samotným výrokom ich určovať. V spore o ochranu osobnosti
právnickej osoby si túto otázku rieši súd ako predbežnú, a preto na takomto určovacom petite nemôže
mať žalobca naliehavý právny záujem. Povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaný pritom právnym
názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený
nárok vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, pričom výsledky vykonaného dokazovania je

nevyhnutné komplexne vyhodnotiť, vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov,
zakotveného v článku 15 základných princípov Civilného sporového poriadku a v ust. § 191 ods. 1 CSP
a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť
z hľadiska všetkých, na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť.
Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.

20. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že predpokladom pre úspešnosť žaloby o ochranu dobrej
povesti právnickej osoby je taktiež preukázané, že spornými výrokmi bolo zasiahnuté do dobrej povesti
právnickej osoby, pričom v tomto smere dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi. Naopak, dôkazné
bremeno,žetvrdenia,ktorébolivčlánkuuverejnenésúpravdivé,zaťažuježalovaného.Žalobcadoposiaľ
v priebehu celého konania ani vo svojom odvolaní neuviedol, v čom spočíva neoprávnený zásah do

jeho osobnosti, naopak sám uviedol, že má monopolné postavenie, nakoľko služby, ktoré poskytuje, iná
spoločnosť ako žalobca nezabezpečuje. V súvislosti s týmto argumentom potom opätovne bude súd
posudzovať primeranosť, resp. neprimeranosť úsudku obsiahnutého v titulku napadnutého článku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).