Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. február 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217211107
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Koblišková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217211107.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Janou Kobliškovou v spore žalobcu:

Západoslovenskádistribučná,a.s.,IČO:36361518,sosídlomČulenova6,Bratislava,protižalovanému:
R. W., Q.. XX.XX.XXXX, U. X. XXXX/XX, D. Y., o zaplatenie 174,62 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 174,62 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 174,62 € od 23.11.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 29.05.2017 doručil tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa domáha proti žalovanému
zaplatenia sumy 174,62 € spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 23.11.2015 do zaplatenia a

náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.07.2015 bola vykonaná kontrola odberného
miesta zamestnancami žalobcu, pri ktorej bol zistený neoprávnený odber - odberné miesto bez platne
uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektrickej energie. Žalobcovi v zmysle ust. § 46 zákona
č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o
energetike“) vznikla neoprávneným odberom elektriny škoda, na zaplatenie ktorej vyzval žalovaného
výzvou č. XXXXXXXXXX splatnou 22.11.2015 vo výške 174,62 €, z ktorej žalovaný nič neuhradil, teda
dlh predstavuje suma 174,62 €, ktorý žalovaný napriek výzve - pokus o zmier zo dňa 23.10.2015

neuhradil.

2. Súd žalovanému žalobu aj s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou
na písomné vyjadrenie sa k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
doručoval dňa 10.12.2017. Žalovaný si žalobu s prílohami a poučením neprevzal v odbernej lehote na
adrese svojho trvalého bydliska (§ 106 ods. 1, písm. a CSP), zásielka súdu sa vrátila s poznámkou
adresát neznámy. Súd mu podľa § 116 ods. 2 CSP doručil vyššie uvedené písomnosti oznámením na

úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu, pričom sa písomnosť po 15 dňoch od oznámenia považuje
za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

3. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 177, ods. 2 CSP (Nariadenie
európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 2 000,- €, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia, alebo c) to ustanovuje tento zákon.4. Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú osobného stavu alebo spôsobilosti na právne
úkony, sociálneho zabezpečenia, konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom
konaní, vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. konania o dedičstve, konania o

určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti. konkurzného konania a reštrukturalizačného
konania, sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, ochrany osobnosti.

5. Podľa § 219 ods. 3 CSP oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené
na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu päť dní pred jeho vyhlásením, dňa

30.01.2018.

6. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov žalobcom a žalovaným, ktoré boli
súdu predložené najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, z ktorých ustálil skutkový stav veci,
ktorý je pre meritórne rozhodnutie nevyhnutný a z ktorých vyplynuli skutočnosti uvedené v návrhu. Nárok
žalobcu vyplýva z listinných dôkazov: protokol o zistení neoprávneného odberu, fotodokumentácia,

výzva na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, výpočet škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny + príkaz na úhradu, pokus o zmier.

7. Vychádzajúc z uvedeného v prípade rozhodovania súdu vo veci rozsudkom bez nariadenia
pojednávania podľa § 177 ods. 2 CSP pred tým, než súd vo veci rozhodol, sa neformálne oboznámil

s obsahom týchto listín a na základe ich obsahu ustáli skutkový stav veci. Rozhodnutie súdu bez
nariadenia pojednávania prichádza do úvahy len vtedy, ak skutkové zistenia súdu sa opierajú o listinné
dôkazy doložené účastníkmi konania. Nemôže teda ísť o listiny, ktoré si súd zadovážil inak. Vychádza
sa z predpokladu, že obsah listín je účastníkom známy. Predpokladom tohto postupu teda je, že súd
doručil účastníkom konania nielen samotný návrh, ale aj listiny predložené protistranou, z ktorých bude

súd pri svojom rozhodovaní vychádzať.

8. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

9. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedenému do predošlého stavu.

10. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber
elektriny

a) bez uzavretej zmluvy
1. o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou.
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo

4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a

ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa

považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

11. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je
ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne

vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom
vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).12. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny škoda spôsobená neoprávneným
odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného

odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

13. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny cena neoprávnene odobratej
elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt:

a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely
pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa
rozumejú tie ceny. Ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím

platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k
neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v
domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny
v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota
tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,

c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy
cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do
jadrového fondu podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje

spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ak odberateľ nemá uzatvorenú
zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku
škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku
5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča
podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa

sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej
došlo k neoprávnenému odberu elektriny.

15. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny celková spotreba elektriny počas

trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene
odobratej elektriny (ďalej len „denná spotreba“) zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas
ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu
elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní
kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla

prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

16. Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny denná spotreba pri neoprávnenom
odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú

sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické
zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta
tak, že
a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa
vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,

b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,
c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje
sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.

17. Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje

spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny denná spotreba pri neoprávnenom
odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi
fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že aka)jepredbodompripojenianeoprávnenéhoodberuelektrinyhlavnýistič,navýpočetsapoužijemenovitá
hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín
za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným

odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo
z viacerých fáz,
b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej
zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený
odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia

neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt
prúdunaneoprávnenepripojenýchelektrickýchvodičochačasovéhovyužitia12hodínzadeň,aknebola
zistená denná doba využitia dlhšia.

18. Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny k škode vypočítanej podľa odseku

1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením
neoprávneného odberu elektriny.

19. Súd mal z listinných dôkazov za preukázané skutočnosti uvedené v žalobe na začatie konania,
žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke

elektriny. Neuhradil ani škodu, ktorá mu bola žalobcom vyčíslená po zistení neoprávneného odberu v
lehote jeho splatnosti, preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

20. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky (od 01.02.2013) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako znie výrok tohto rozsudku aj v časti
uplatneného úroku z omeškania. Súd priznal úrok z omeškania odo dňa tak ako žiadal žalobca.

22. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca

mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

24. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanievlehote15dníoddoručeniarozsudkunasúdeprotiktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP).V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky
b/ súd nesprávny procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP).

Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadoplniťlendo uplynutialehotynapodanie
odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( 376 ods. 1, 2, 3 CMP).