Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17Csp/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112223854
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4112223854.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt,

s.r.o., IČO: 45 535 108, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, v zast. advokátska kancelária SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanej: S. M., nar. XX.X.XXXX, bytom F.
XX, N., o zaplatenie sumy vo výške 24,50 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej sa nárok na náhrada trov konania nepriznáva .

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy vo výške 24,05 eur s príslušenstvom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o pripojení,

predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby žalovanej. Žalovaná sa
zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky. Žalobca vystavil žalovanej faktúru
č. 8891019295, splatnú dňa 18.8.2008 na sumu 24,50 eur.
Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanej riadne
a včas poskytol a sprístupnil, žalovaná mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o pripojení
dohodnutú cenu za poskytnuté služby neuhradila riadne a včas, čím sa dostala do omeškania.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako

postupcom a spoločnosťou BL Telecom debt, s.r.o., ako postupníkom dňa 6.12.2011 bola pohľadávka
voči žalovanej z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny 24,50 eur s príslušenstvom
postúpená spoločnosti BL Telecom debt, s.r.o.

2./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť,
ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.3. / Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

4./ Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle §219 ods. 3 CSP. Miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

5./ Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o pripojení, s faktúrou za
obdobie od 1.7.2008 do 31.7.2008, zmluvou o postúpení pohľadávok, a zistil tento skutkový a právny
stav:
Žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o pripojení, na základe ktorej sa zaviazal

právny predchodca žalobcu poskytovať žalovanej elektronické komunikačné služby.
Právny predchodca vyfakturoval žalovanej faktúru na sumu vo výške 24,50 eur (738,00 Sk) so
splatnosťou18.8.2008.

6./ Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

7./ Podľa § 42 ods. 3 písm. a) cit. zák. o podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým
záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

8./ Podľa § 42 ods. 1 písm. a) cit. zák., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú

službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného
dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

9./ Podľa § 42 ods. 4 písm. b) cit. zák. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu
podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia

dokladu o vyúčtovaní.

10./ Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11./ Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).

12./ Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13./ Podľa § 53 ods. 1 OZ , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14./ Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopredvzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15./ Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení platnom od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

16./ Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone stanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17./ Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať

účinky premlčania podľa § 100 OZ. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý
má určený začiatok plynutia.

18./ Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Občiansky

zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou, ktorá plynie odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok (od slova "mohlo"
a nie od "mohol"). Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe
žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti.
Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t. j. keď možno podať návrh

na začatie súdneho konania. To, odkedy začína plynúť premlčacia doba, je pre jednotlivé skupiny
prípadov uvedené v ustanovení § 102 až § 105 OZ. Pod možnosťou uplatnenia práva sa teda rozumie
predovšetkým možnosť úspešného domáhania sa práva na súde alebo u iného príslušného orgánu.
Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je teda totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať
žalobu bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá súdom pre predčasnosť.

V prípade záväzkového právneho vzťahu, obsahom ktorého je záväzok niečo dať ( dare ), začína
premlčacia doba plynúť splatnosťou záväzku. Prvým dňom, kedy sa právo mohlo vykonať , je spravidla
deň splatnosti pohľadávky.

19./ Podľa § 559 ods. 2 OZ, sa dlh musí splniť nielen riadne, ale aj včas. Splnenie dlhu musí nastať v
určenej dobe, ktorú nazývame splatnosť pohľadávky. Doba splnenia záväzku tzv. splatnosť - dospelosť
záväzku sa určuje predovšetkým dohodou zmluvných strán a to buď priamo dňom splnenia, alebo prvým
a posledným dňom splnenia.

20./ Splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň po uplynutí / najneskoršieho / času splnenia dlhu. V
tomto momente má veriteľ po prvýkrát možnosť uplatniť svoje právo / pohľadávku / na súde / actio nata/.
Určenie času splatnosti pohľadávky má význam najmä z hľadiska omeškania dlžníka s plnením / § 517 a
nasl. OZ / a z hľadiska možnosti uplatnenia práva na súde , t.j. z hľadiska premlčania / § 101 a nasl. OZ /.

21./ Právny vzťah, ktorý existoval medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je právnym
vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a preto súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka podľa § 52 ods. 1 OZ.

22./ Právny predchodca žalobcu vystupuje ako podnikateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá
postavenie podnikateľa a nemohol ovplyvniť obsah zmluvy ani obsah všeobecných podmienok.

23./ Súd na základe oboznámených listinných dôkazov, ako aj na vyššie cit. zák. ustanovenie § 5b zák. č.
250/2007 Z. z. v znení platnom od 1.5.2014 dospel k právnemu názoru, že návrh žalobcu na zaplateniežalovanej sumy vo výške 24,50 eur nie je podaný dôvodne a preto návrh žalobcu ako nedôvodne podaný
v celom rozsahu zamietol.

24./ Zo samotného obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy vo výške 24,50 eur,
na základe vyššie cit. Zmluvy o pripojení, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal
žalovanej poskytovať elektronické komunikačné služby a žalovaná sa zaviazala riadne odoberať službu
a platiť za ňu riadne a včas poplatky.

25./ Premlčanie má za následok zánik nároku patriaceho obsahu práva, teda zánik jeho súdnej
vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému ( navrhovateľovi ) priznať.

26./ Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený
zmluvouoznačenouako"Zmluvaopripojení",považovaljednoznačnezaspotrebiteľskúzmluvuvzmysle
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho
zákonníka je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka aplikovať
všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, posledná veta, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

27./ Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu žalobcu je
potrebné z dôvodu jeho premlčania v celom rozsahu zamietnuť. Ako bolo uvedené vyššie, záväzkový
vzťah medzi účastníkmi je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 52 ods.
2), podľa predpisov ktorého je premlčacia doba trojročná.
V konaní bolo z návrhu žalobcu zistené, že dlh žalovaného a to vystavené faktúry právnym predchodcom

žalobcu sa stali v celom rozsahu splatnými a to faktúra zo dňa 4.8.2008, pričom žaloba na začatie
konania bola na súd právnym predchodcom žalobcu podaná dňa 20.7.2012 a dátum vystavenej faktúry
uplynul dňa 4.8.2013, pričom žaloba bola podaná po márnom uplynutí premlčacej doby faktúry a preto
súd na základe vyššie cit. zák. ustanovenia aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. a
mal za to, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy je premlčaným a vzhľadom na nemožnosť

uplatnenia práva žalobcu voči žalovanej z dôvodu premlčania nároku, na ktoré súd prihliadol na základe
ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení platnom od 1.5.2014 aj bez návrhu, a taktiež súd za
premlčané považoval aj uplatnené úroky z omeškania, nakoľko tieto tvoria príslušenstvo pohľadávky a
vzhľadom na ich akcesorický vzťah k hlavnému záväzku sledujú osud hlavného záväzkového vzťahu,
z čoho možno ustáliť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný

peňažný záväzok a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a žalobu žalobcu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

28./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľaust.§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Nakoľko žalovaná síce bola v konaní úspešná a vznikol jej nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak , že žalovanej sa náhrada
trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.