Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315224878
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315224878.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: Slovenský plynárenský
priemysel, a.s., Bratislava, Mlynské nivy 44/a, IČO: 35 815 256, zastúpenej: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: T. Z., nar. XX. A. XXXX, bytom E. H. N.
XXX, o 377,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z

25. októbra 2016 č. k. 5C/703/2015-49 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej p o t v r
d z u j e a v časti náhrady trov konania m e n í tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 34%.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu

253,93 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 12. februára 2015 do zaplatenia a v zostávajúcej
časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa má právo na náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 51, § 488, § 517 ods.
2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z.. Vecne zdôvodnil preukázaním
vzniku záväzkového zmluvného vzťahu medzi stranami konania na základe zmluvy o dodávke plynu

pre odberateľov kategórie domácnosť, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala žalovanému dodávať
zemný plyn a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu odobratého zemného plynu. Faktúrou č. 7415820435
s dátumom splatnosti 11. februára 2015 bola žalovanému vyúčtovaná cena zemného plynu vo výške
253,93 eur, ktorú žalovaný nezaplatil, a preto súd prvej inštancie uložil túto povinnosť žalovanému
(zaplatiť žalobkyni uvedenú sumu). Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu, žalobkyni vzniklo
právo na úroky z omeškania, vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako bola základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, odo dňa

nasledujúceho po splatnosti faktúry do zaplatenia. Žaloba o zaplatenie sumy 3 eurá ako náhrady
nákladov za vystavenie a zaslanie upomienky bola zamietnutá, z dôvodu, že žalobkyňa nepredložila
jediný dôkaz o tom, že takýto poplatok z uvedeného dôvodu a v uvedenej výške bol medzi stranami
konania v zmluve dohodnutý. Hoci predložil súdu prvej inštancie duplikát faktúry, nepredložil dôkazy,
ktoré by preukazovali vynaložené náklady, ako napríklad poštovné, mzdové, režijné, či iné náklady,
preukazujúce dôvodnosť tohto nároku. Žalobkyňa tak neuniesla povinnosť tvrdenia, ako ani dôkaznú

povinnosť. Samotná existencia cenníka s označenou sumou neznamená, že žalovaný mal uvedenú
sumu uhradiť, keďže žalobkyňa nepreukázala, že upomienku žalovanému aj skutočne zaslala a že
náklady s tým spojené predstavovali požadovanú sumu. Žaloba bola zamietnutá aj v časti o zaplateniesumy 78,53 eur, predstavujúcej žalobkyňou uplatňovaný nárok na zabezpečenie fyzického prerušenia/
obmedzenia dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane
dopravy a sumu 42 eur, za zabezpečenie obnovenia dodávky zemného plynu do odberného miesta.

Žalobkyňa v konaní nepredložila žiaden dôkaz o tom, že takéto poplatky boli medzi stranami v zmluve
výslovne dohodnuté. Hoci prerušenie alebo obmedzenie dodávky zemného plynu je určitým nástrojom
žalobkyne ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovaným, resp. zabrániť
poskytovaniu mu ďalších dodávok, ide výlučne o nástroj ochrany samotnej žalobkyne, nepredstavuje
službu v prospech žalovaného. Tieto poplatky nemožno považovať za služby poskytujúce žalovanému

určitý prospech, za ktoré by mal žalovaný povinnosť platiť. Poplatky majú evidentne sankčnú povahu
a umožňujú navyšovanie dlhu žalovanému o neexistujúce náklady a nemajú rozumnú ekonomickú
opodstatnenosťpreichznášaniežalovanýmakospotrebiteľom.Pokiaľbysižalobkyňauplatňovalanárok
na náhradu škody, z jej strany nebolo žiadnym spôsobom preukázané (ani tvrdené), z akého dôvodu
by sa žalovaný mal dopustiť neoprávneného odberu a neboli preukázané ani základné predpoklady pre
uplatnenie nároku na náhradu škody. Predovšetkým žalobkyňa nepreukázala, z akého titulu jej vznikla

škoda, ako ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Rozhodnutie o náhrade
trov konania súd prvej inštancie odôvodnil len poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2, v spojení s § 262
ods. 1 CSP s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku vydaného
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, v zostávajúcej zamietajúcej časti vo veci
samej, navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe v plnom rozsahu, alternatívne zrušením a vrátením
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila nesprávnym
právnym posúdením veci a tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 96 ods. 8 zákona č. 251/2012

Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého zmluvy uzatvorené medzi
dodávateľmi elektriny a odberateľmi elektriny podľa doterajších predpisov sa považujú za zmluvy
o združenej dodávke elektriny podľa tohto zákona. Zmluvy uzatvorené medzi dodávateľmi plynu a
odberateľmi plynu podľa doterajších predpisov, ktorých predmetom bolo zo strany dodávateľa plynu
zabezpečenie dodávky plynu, ako aj prepravy plynu a distribúcie plynu a prevzatie zodpovednosti za

odchýlku, sa považujú za zmluvy o združenej dodávke plynu podľa tohto zákona. Podľa § 82 ods. 1
písm. g/ uvedeného zákona neoprávneným odberom plynu je odber, ak odberateľ nedodržal zmluvne
dohodnuté platobné podmienky. Podmienky dodávky plynu sú posudzované v zmysle Obchodných
podmienok pre odberateľov kategórie domácnosť, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o dodávke
plynu. Podľa bodu 6.4 Obchodných podmienok náklady spojené s prerušením, prípadne s následným

obnovením distribúcie a dodávky plynu z dôvodov nesplnenia povinnosti odberateľa sa považujú za
neefektívne náklady dodávateľa a odberateľ je povinný nahradiť ich dodávateľovi v zmysle cenníka
externých služieb a výkonov dodávateľa platného v čase prerušenia alebo obnovenia dodávky. Cenník
externých služieb a výkonov dodávateľa môže odberateľ získať v ktoromkoľvek zákazníckom centre
dodávateľa, prípadne na internetovej stránke Y. Podľa bodu 7.1 Obchodných podmienok neoprávneným

odberom plynu je odber bez uzatvorenej zmluvy, v rozpore s uzatvorenou zmluvou v prípade
nedodržania zmluvne dohodnutých platobných podmienok, ako aj iný odber, ktorý je za neoprávnený
považovaný v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov. Keďže žalobkyňa si uplatňovala nárok
na zaplatenie dlžných súm za dodávky plynu, pričom dlžné sumy neboli uhradené v zmysle zmluvy v
dobe splatnosti (o čom súd rozhodol aj napadnutým rozsudkom), došlo k naplneniu podmienok podľa

§ 82 ods. 1 písm. g/ zákona o energetike a obchodných podmienok, teda žalovaný bol neoprávneným
odberateľom plynu a žalobkyňa bola oprávnená prerušiť dodávky plynu a vyúčtovať si náklady spojené
s prerušením. Následne došlo k obnoveniu dodávok plynu, za čo si tiež žalobkyňa v zmysle zákona
zmluvy obchodných podmienok vyúčtovala sumu 42 eur. Podľa bodu 3.20 Obchodných podmienok má
dodávateľ právo spoplatniť zaslanie upomienky za nedodržanie platobných a fakturačných podmienok

paušálnou náhradou nákladov vo výške uvedenej v cenníku externých služieb zverejnenom na
internetovejstránkeY.Vzmyslecenníka,ktorýbolvkonanípredložený,súzrejmépoplatkyzavystavenie
upomienky,akoipoplatokzaprerušenieobmedzeniadodávkyplynuazabezpečenieobnoveniadodávok
plynu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Právny vzťah založený zmluvou medzi stranami konania je potrebné kvalifikovať ako spotrebiteľskú
zmluvu, spĺňajúcu definičné znaky označujúce jej subjekty, a to spotrebiteľa (osobu, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti) a dodávateľa (ktorý je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti). Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 O.

z. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

7. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa ktorého
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia o uzatvorení dohody o výške nákladov za upomienku

(3 eurá). Okrem nepreukázania výšky skutočných nákladov predstavujúcich náhradu vynaložených
nákladov, napr. poštovné, mzdové, režijné či iné náklady, žalobkyňa nepreukázala ani skutočnosť, že
upomienku žalovanému aj skutočne zaslala a že náklady s tým spojené predstavujú požadovanú sumu.

8. Náklady spojené s prerušením dodávky plynu (78,53 eur) na zabezpečenie fyzického prerušenia

(obmedzenia) dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu a náklady na zabezpečenie
obnovenia dodávky zemného plynu do odberného miesta (42 eur) súd prvej inštancie žalobkyni taktiež
nepriznal, z dôvodu neunesenia dôkazného bremena tvrdenia o uzatvorení dohody o výške týchto
nákladov. Súčasne konštatoval, že tieto paušálne náklady nemožno považovať za službu poskytujúcu
žalovanémuurčitýprospech,zaktorébybolpovinnýplatiť.Majúevidentnesankčnúpovahu,umožňujúcu

navyšovanie dlhu žalovaného o neexistujúce náklady (bez ekonomickej opodstatnenosti pre ich
znášanie žalovaným ako spotrebiteľom). Z hľadiska nároku na náhradu škody, zo strany žalobkyne
neboli tvrdené, ako ani preukázané základné predpoklady pre uplatnenie nároku na náhradu škody,
najmä, z akého dôvodu škoda vznikla, ako ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom
škody.

9. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu
dodávateľovi a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako i
možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy

je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom
spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment
prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Tá predstavuje elementárnu podmienku fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne

absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda
spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav (porov. rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).

10. Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má

vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou
aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú
rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Práve jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok má
zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy.

11. Predovšetkým je potrebné uviesť, že predloženou zmluvou dohoda o výške nákladov nebola
preukázaná. Podľa tvrdenia žalobkyne v žalobe ďalšie práva a povinnosti strán konania boli stanovené
obchodnými podmienkami, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj cenníkom služieb a
výkonov, ktorý bol dostupný na internetovej stránke. Všeobecné obchodné podmienky, prílohy, vrátanecenníka predstavujú zložitý súbor údajov, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne značne narúšajú zmluvnú
rovnováhu v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Ide o obsahovo i formálne náročný text,
znevýhodňujúci spotrebiteľa pri podpise zmluvy, vytvoriť si jednoznačný a správny úsudok, čím je

znevýhodnený v porovnaní so žalobkyňou ako veriteľkou, ktorá zmluvu vytvorila (aj s ohľadom na jej
profesionálnu skúsenosť, znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, i lepšiu vyjednávaciu silu), bez
možnosti ovplyvnenia obsahových a formálnych náležitostí uvedených listín, vrátane formulácie textu.

12. Žalobkyňa nepreukázala tvrdenú dohodu, podpísaním aj obchodných podmienok, ako i cenníka

služieb a výkonov. Odkaz v zmluve na všeobecné obchodné podmienky, prílohy, cenníky, vyvoláva
opodstatnene dojem nepodstatnej časti zmluvy na úrovni vysvetľujúceho charakteru a preto bežný
adresát takéhoto úkonu nemôže očakávať, že okrem zmluvy, ktorú podpísal, sa nachádzajú v ďalších
listinách ustanovenia, ktoré majú zásadný dopad na jeho práva a povinnosti.

13. Zmluvné podmienky, ktoré majú zásadný dopad na práva a povinnosti spotrebiteľa (žalovaného)

nemôžu byť skryté v rozsiahlom zložito formulovanom texte a pokiaľ tak veriteľ, ktorý pripravuje zmluvu
vo formulárovej podobe, učiní, spreneverí sa princípu dôvery a takémuto jeho konaniu nie je možné
priznať právnu ochranu, pre značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

14. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd

nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na
ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora
Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

15. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré ustanovenia budú uvedené v zmluve a ktoré
vo všeobecných podmienkach (prílohách) je iluzórna, keďže listiny vo formulárovej podobe pripravuje
veriteľ.Argument,žespotrebiteľjeslobodnývtom,čizmluvuuzavriealebonie,niejenamiestevzhľadom
na to, že v jednotlivých odboroch podnikania postupujú spravidla zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne

a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, odsúdil by
sámsebakživotumimobežnúspoločnosť,bezvyužívaniaslužieb.Ničtaképospotrebiteľovispravodlivo
požadovať nemožno. Od jeho zmluvných partnerov však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej
činnosti správali voči spotrebiteľovi poctivo (uvedené už odznelo v rozsudku Okresného súdu Chebe
sp. zn. 15C/410/2009).

16. Súd prvej inštancie preto vecne správne posúdil uvedený uplatňovaný nárok žalobkyne ako
nedôvodný, z dôvodu neunesenia dôkazného bremena tvrdení o uzavretí dohody o výške nákladov
spojených s prerušením a následným obnovením dodávky plynu, ako i o výške nákladov na vystavenie
a zaslanie predmetnej upomienky.

17. Súd prvej inštancie tiež dôvodne konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala ani konkrétnu výšku
vynaložených nákladov na vyššie uvedené úkony, ktoré v dôsledku porušenia platobnej disciplíny
žalovaným vznikli žalobkyni (ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobkyne, v dôsledku porušenia
právnej povinnosti). Pokiaľ žalobkyňa nepreukázala svoj nárok na úhradu nákladov z titulu zmluvného

plnenia alebo zodpovednostného vzťahu, žaloba o zaplatenie úrokov z omeškania bola dôvodne
zamietnutá, keďže žalobkyňa nepreukázala vznik nároku na zaplatenie predmetných nákladov.

18. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že náklady na zabezpečenie prerušenia
(obmedzenia) dodávky zemného plynu i zabezpečenia obnovenia tejto dodávky do odberného miesta,

uplatňované žalobkyňou ako zmluvné plnenie, dohodnuté v obchodných podmienkach a cenníku
služieb, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy medzi stranami konania, nepredstavujú služby,
poskytujúce žalovanému akýkoľvek prospech, za ktoré by veriteľovi prináležala odplata.

19. Vzťah medzi stranami konania je vzťahom súkromnoprávnym, pre ktorý je charakteristická rovnosť

strán (§ 2 ods. 2 O. z.). To znamená, že žiaden účastník právneho vzťahu nemôže inému účastníkovi
tohto právneho vzťahu jednostranne uložiť povinnosť ani zriadiť oprávnenie. Náklady na zabezpečenie
prerušenia (obmedzenia), ako i obnovenia dodávky plynu, predstavujú jednostranné paušálne platby,majúce sankčnú povahu, navyšujúce zmluvné nároky strán, bez dohody (vzhľadom na zásadu rovnosti
subjektov súkromnoprávnych vzťahov).

20. Z predložených faktúr, týkajúcich sa označených nákladov, vyplýva, že prerušenie (obmedzenie)
dodávky zemného plynu malo charakter len účtovného zabezpečenia (pre prípad, že meradlo je
nedostupné alebo odberateľ prerušenie/obmedzenie neumožnil). Obdobne zabezpečenie obnovenia
dodávkyplynudoodbernéhomiestaboloúčtovanénaprípad,ženenastalofyzicképrerušeniedistribúcie
plynu do odberného miesta. S poukazom na uvedené v prípade, že uplatňované nároky žalobkyne,

predstavujúce náklady, mali predstavovať nárok na reálne (nie fiktívne) náklady, bolo povinnosťou
žalobkyne preukázať dôvod ich vynaloženia, majúci racionálnu ekonomickú opodstatnenosť, ako i výšku
týchto nákladov (keďže dohoda so žalovaným ako spotrebiteľom preukázaná nebola), v akej žalobkyni
vznikli. Žalobkyňa však ani v odvolacom konaní vynaloženie konkrétnych nákladov netvrdila, domáhajúc
sa plnenia len na základe zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou mal byť aj cenník služieb a výkonov
dodávateľa (žalovaným nepodpísaný).

21. Súd prvej inštancie dôvodne konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala z rovnakých dôvodov ani
dohodu o výške upomienky, ako ani jej reálne vystavenie a doručenie, vrátane jej opodstatnenosti.

22. Ak aj nastal žalobkyňou tvrdený neoprávnený odber, neznamená to vznik práva žalobkyne ako

veriteľa jednostranne (bez dohody so spotrebiteľom) stanovovať paušálne sumy náhrady nákladov
súvisiacich s neoprávneným odberom.

23. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako
vecne správne potvrdil

24. Nová úprava civilného procesného kódexu (CSP) upravila rozhodovanie súdu o trovách konania
bez návrhu, keďže právo na náhradu trov konania vzniká zo zákona a nemožno ho strane uprieť len
preto, že si ho neuplatnila. Rozhodovanie o náhrade trov konania má dve samostatné fázy. Prvou je
rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom súd rozhodne bez návrhu v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Výrok o nároku na náhradu trov konania má povahu tzv. závislého výroku,
proti ktorému rozhodnutiu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP). Druhou fázou je rozhodovanie
súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným
uznesením po právoplatnom skončení veci.

25. V prvej fáze súd rozhoduje len o nároku na náhradu trov konania, nie o plnení a podľa § 255 CSP
vyjadrí rozsah nároku úspešnej strany na náhradu trov konania (v plnom rozsahu alebo pri pomernom
rozdelení percentom alebo zlomkom, prípadne ak bol úspech a neúspech strán v spore rovnaký, súd
rozhodne, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo).

26. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí síce formálne vyslovil právo žalobkyne na náhradu
trov konania, avšak o nároku na náhradu trov konania v skutočnosti nerozhodol, keďže nevyjadril
pomer jeho úspechu vo veci, ktorý musí byť vyjadrený v prvej fáze rozhodovania o trovách konania.
Inak by rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,
stratilo opodstatnenie a obidve fázy rozhodovania by splynuli (nelegitímne delegujúc rozhodovanie o

nároku na náhradu trov konania do druhej fázy rozhodovania, o ktorej rozhoduje vyšší súdny úradník).
Formálne vyslovenie výroku, voči ktorému je prípustný opravný prostriedok, by neobsahovalo žiaden
preskúmateľný argumentačný základ súdom vyššej inštancie, ako tomu bolo v danom prípade.

27. Vzhľadom na úspech žalobkyne v konaní v rozsahu 67%, v ktorej časti bol neúspešný žalovaný a

s poukazom na úspech žalovaného v rozsahu 33%, v ktorej časti bola neúspešná žalobkyňa, nárok na
náhradu trov konania vznikol úspešnejšej žalobkyni v rozsahu 34%.

28. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa pomeru úspechu a neúspechu strán konania, žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 34%.30. Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o náhrade trov konania
tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34%. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením.

31. Žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní, preto podľa § 396 ods. 1 a § 262 v spojení § 255 ods.
1 CSP, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný
má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100%). Podľa § 262

ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

32. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.