Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. marec 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12Pc/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116228375
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4116228375.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Q., Z. XX/B, proti

osobe, ktorá je povinná platiť výživné: Q. E., nar. X.XX.XXXX, bytom I. K., G. S. XX, o zvýšenie výživného
na plnoleté dieťa, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 24.10.2016 domáhala zvýšenia výživného
zo sumy 170 eur na 230 eur mesačne od novembra 2016, čo odôvodnila tým, že je študentkou
Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, býva na internáte, mesačne platí 69 eur, dochádza do

Bratislavy, za čo mesačne platí 26 eur, zápisné na školu uhradila 60 eur, kupovala si do školy knihy,
náklady spojené so štúdiom ako aj potreby bežného charakteru uhrádza jej matka, otec na jej výživu
prispieva iba na jej požiadanie.

2.Súd vo veci pojednával v súlade s ustanovením § 31 CMP v neprítomnosti navrhovateľky. Osoba,
ktorá je povinná platiť výživné, na pojednávaní uviedla, že bol prepustený z výkonu trestu 14.3.2018. Je
evidovaný na úrade práce v Zlatých Moravciach. Momentálne je bez príjmu. Žije v rodičovskom dome.

Inú vyživovaciu povinnosť okrem navrhovateľky nemá. Naposledy zaplatil výživné v máji 2017, potom
šiel do výkonu trestu. Telefonicky hovoril s navrhovateľkou, povedal jej, že je na úrade práce, ona trvala
na tom, aby platil to čo má určené 170 eur.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom osoby povinnej platiť výživné, oboznámením sa s
obsahomspisuatonávrhom,potvrdenímoštúdiu,oznámenímonarodení,potvrdenímopríjmepovinnej
osoby, správou ZVJS, správou z ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou a zistil tento skutkový a právny stav:

4.Navrhovateľkajeplnoletá,jejrodičiasúrozvedení.IchmanželstvobolorozvedenérozsudkomOSNitra
sp.zn.14C/77/2011zodňa6.9.2011,právoplatnedňa12.9.2011,vtomčasemaloletánavrhovateľkabola
zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky sumou
130 eur mesačne. V tom čase mali obaja rodičia jednu vyživovaciu povinnosť, priemerný mesačný
zárobok matky bol 441 eur, priemerný mesačný zárobok otca bol 500 eur.

Rozsudkom OS Nitra sp.zn. 13P/262/2012 zo dňa 24.1.2013, právoplatného dňa 7.7.2013 bola zvýšená
vyživovacia povinnosť otca na maloletú navrhovateľku zo sumy 130 eur mesačne od 1.9.2012 na
sumu 170 eur mesačne. V tom čase mali obaja rodičia jednu vyživovaciu povinnosť, matka bolanezamestnaná, poberala dávky v nezamestnanosti vo výške 300 eur, otec mal príjem 600 eur,
navrhovateľka navštevovala strednú školu.

V súčasnosti navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, študuje na Slovenskej
zdravotníckej univerzite v Bratislave, odbor pôrodná asistentka, z potvrdenia o štúdiu vyplýva, že v
školskom roku 2016/2017 bola v I. ročníku, jedná sa o denné trojročné štúdium. Navrhovateľka sa na
pojednávanie nedostavila, napriek výzve súdu nedoložila doklady o svojich výdavkoch, o výdavkoch
na bývanie, o príjme svojej matky. Otec navrhovateľky bol zamestnaný v PETROLSERVIS SK s.r.o.,

jeho priemerný mesačný zárobok za apríl 2016/ marec 2017 bol 578 eur netto, lustráciou v ZVJS súd
zistil, že otec navrhovateľky je v evidencii ZVJS od 15.6.2017 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Hrnčiarovce nad Parnou, prepustený bol 14.3.2018. Vo výkone trestu bol pracovne zaradený , jeho
príjem bol v 8/2017 - 45,19 eura, 9/2017 - 63,27 eura, 10/2017 - 28,30 eura, 11/2017- 44,76 eura,
12/2017-14,35 eura, 1/2018-27,64 eura, v súčasnosti je bez príjmu, evidovaný na úrade práce.

5.Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich

rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods.3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

6.Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do tej doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samé sa
živiť. Navrhovateľka ako plnoleté dieťa študuje na Slovenskej zdravotníckej univerzite, teda nie je

schopná sama sa živiť a teda stále naďalej trvá vyživovacia povinnosť rodičov k navrhovateľke, nakoľko
navrhovateľa sa štúdiou pripravuje na svoje budúce povolanie. Od poslednej úpravy výživného došlo k
zmene pomerov navrhovateľky, od poslednej úpravy výživného uplynula doba 5 rokov, navrhovateľka
rastie, s vekom sa zvyšujú jej potreby a došlo k zmene pomerov aj v tom, že už neštuduje na strednej
škole, ale na vysokej škole. Súd sa však zaoberal aj pomermi otca ako osoby povinnej platiť výživné a

zistil, že otec navrhovateľky bol vo výkone trestu odňatia slobody, jeho príjem počas tohto obdobia bol
minimálny, v súčasnosti je nezamestnaný a bez príjmu a preto nie je v jeho možnostiach a schopnostiach
prispievať na výživu navrhovateľky sumou 230 eur mesačne tak ako navrhovateľka navrhovala zvýšiť
výživné. Tu súd konštatuje, že naďalej platí povinnosť otca prispievať na výživu navrhovateľky sumou
170 eur mesačne tak ako bolo naposledy súdom určované. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

ako aj citované zákonné ustanovenia, súd návrh navrhovateľky zamietol z dôvodu nedostatočného
príjmu osoby, ktorá je povinná platiť výživné.7.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.