Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Zuzan

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4Csp/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416210345
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6416210345.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobcu:

MINIHOTOVOST, SE, IČO: 043 55 211, so sídlom Příkop 843/4, 602 00 Brno, v konaní právne zastúpený
advokátom JUDr. Barborou Korenecovou, IČO: 42 174 902, so sídlom: Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo,
proti žalovanému: R. X., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XXX/X, Ž. N. S., o zaplatenie 100,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 100,- eur od 4.12.2013 do zaplatenia.

II. Súd žalobu žalobcu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Žalobca m á p r á v o proti žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá
veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.11.2016, domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 100,-Eur ako istiny, zákonného úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo

sumy 100,- Eur od 4.12.2013 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 12,-Eur. Zároveň žiadal nahradiť
trovy konania.

2. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku:
2.1. Žalobu podal pôvodný žalobca spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s., IČO: 35 852 453. V priebehu
konania však došlo k zmene žalobcu, pretože v dôsledku cezhraničnej fúzie spoločnosť pôvodného
žalobcu zanikla bez likvidácie a jej nástupnickou spoločnosťou sa stala spoločnosť žalobcu. Pôvodný

žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 430153 zo dňa 29.10.2013 ako veriteľ poskytla
žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 100,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými
nákladmi spojenými s úverom vo výške 28,- Eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128,- Eur, do
28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Celkové náklady spojené s úverom sú tvorené výlučne odplatou,
čo prestavuje sumu vo výške 28,- Eur. Žalovaný neplnil dlh riadne a včas. Dlh sa stal splatným dňa
26.11.2013. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných
formou SMS správ alebo e-mailov. Žalobca si v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatňuje

voči žalovanému zákonný úrok z omeškania.

2.2. Podľa tvrdenia žalobcu ku dňu vyhotovenia žaloby mu žalovaný neuhradil žiadnu platbu.3. Žalobca predložil tieto dôkazy:

3.1. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že výška poskytnutého
úveru je 100,- EUR a ide o krátkodobý bezúčelový úver. Zo zmluvy vyplýva, že celkové náklady
spotrebiteľa spojené s úverom sú tvorené výlučne úrokom vo výške 370,66 % p. a. z poskytnutého
úveru, čo predstavuje sumu vo výške 28,-Eur. Spotrebiteľ sa na základe zmluvy zaviazal zaplatiť celkovú
čiastku, t. j. 128,-Eur, do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa. Výška RPMN je podľa

zmluvy 2.290,09 %. V zmysle čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru je veriteľ
oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojených
s upomienkou vo výške 3,- Eur za každú upomienku.
3.2. Z výpisu z účtu č. B. vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá suma 100,- Eur (č.l. 40).

4. Žalovaný sa v konaní nevyjadril, nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu

prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom -
Zmluva o úvere, výpis z účtu žalobcu a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

6. Súd na zistený skutkový stav aplikoval tieto právne predpisy:

6.1. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ako zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

6.2. Podľa § 1 ods.3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie sú úvery,
ktoré sa musia splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

6.3. Podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch iným veriteľom právnická osoba, ktorá
v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z

podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z
podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje
banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie
na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

6.4. Podľa § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo
pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa
vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods.
2 písm. a) až v), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

6.5. Podľa § 2 písm. a/ zákona číslo 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku,
zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie.

6.6. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

6.7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

6.8. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

6.9. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy je výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

7. Predmetnú zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle
príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej
tri mesiace [§ 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch]. V danom prípade
však ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka § 52 a nasl.,
pretože spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom. Žalobca v danom zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, t.j. fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca
však v zmysle ustanovenia § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch má postavenie tzv. iného

veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom. Podľa zákonného ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
sa však aj na zmluvu o úvere uzatvorenú s iným veriteľom, ktorá nie je spotrebiteľským úverom vzťahujú
taxatívne stanovené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

8. Bolo preukázané uzatvorenie zmluvy o úvere v písomnej forme s poukazom na zákonné ustanovenie
§ 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomná forma je zachovaná, ak je právny
úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, a to prostriedkami diaľkovej
komunikácie.

9. Zo zmluvy o úvere zo dňa 29.10.2013 mal súd preukázané , že medzi žalobcom ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o úvere prostriedkami diaľkovej komunikácie. Úver bol
poskytnutý vo výške 100,- eur, bola splatný do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru , za poskytnutie úveru
mal žalovaný zaplatiť žalobcovi celkové náklady, ktoré sú tvorené úrokom vo výške 370,66 % ročne z

poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 28,- eur. Výška RPMN v zmluve je 2290,09%.

10. Z internetového výpisu z obchodného registra ( www.orsk.sk ) žalobcu mal
súd preukázané, že žalobca v dôsledku cezhraničnej fúzie je nástupníckou spoločnosťou spoločnosti

MINIHOTOVOST, a.s., IČO: 358524539.

11. V konaní bolo preukázané, že žalobca žalovanému poskytol sumu 100,- eur, a to dňa 29.10.2013.
Žalovaný sa v konaní nebránil, neuviedol, že by poskytnutú sumu splatil, čo i len čiastočne. Súd preto
žalobe v časti uplatnenej istiny vyhovel.

12. Ako nedôvodnú súd žalobu zamietol v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, a to z nasledujúcich
dôvodov:12.1. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť
rozhodné skutočnosti a aj navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán sporu. Sporová strana
má povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Pri posudzovaní nároku žalobcu musí mať súd

jeho dôvod a výšku dostatočne a bezpečne preukázaný, vyčísliteľný z jednotlivých položiek tak, aby
súd mohol v rámci rozhodovacej činnosti prekontrolovať celkovú výšku žalobcom uplatneného nároku
(čl. 8 základných princípov Civilného sporového poriadku). Súd má za to, že je plne v kompetencii a
zodpovednosti žalobcu ako dominus litis, aby vo svojej žalobe (resp. v priebehu konania) predniesol
také podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy, aby bolo možné žalobe bezpečne vyhovieť.

Jednou zo súčastí koncepcie spravodlivého súdneho konania, je tiež princíp rovnosti zbraní, ktorý okrem
iného vyžaduje, aby každá strana mala primeranú možnosť predložiť svoje návrhy za podmienok, ktoré
nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje druhá strana.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nemá povinnosť (a dokonca by takýmto postupom súdu mohlo
dôjsť k porušeniu uvedeného princípu podľa čl. 6 základných princípov Civilného sporového poriadku)
stranu na predloženie listinných dôkazov vyzývať.

12.2. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno preukázania uplatnenej zmluvnej pokuty. Súd preto nemal inú možnosť a po vyhodnotení
dôkazov, ktoré boli v priebehu konania predložené žalobcom, žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena v tejto časti zamietnuť.

13. Úroky z omeškania uplatnené žalobcom boli z hľadiska času, kedy sa žalovaný do omeškania dostal
a výšky úroku uplatnené správne, súd teda žalobcovi priznal nárok z omeškania z dlžnej sumy, teda zo
sumy 100,- eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Žalobca mal v konaní úspech (neúspech len v časti uplatneného príslušenstva), preto mu súd
ich náhradu priznal proti žalovanému v plnej výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar
nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol

založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.