Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517205021
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2517205021.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň:
JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. M., nar.
XX.X.XXXX, adresa ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Piešťany, Krajinská cesta 5053/13, dieťa rodičov - matky: M. E., rod. E.,
nar. XX.X.XXXX, adresa B., W. Z. XXXX/XX a otca: L. M., nar. XX.X.XXXX, adresa B., E. F. M. XXXX/XX,

o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného
súdu Piešťany č. k. 9P/167/2017-23 zo dňa 4.12.2017 - v časti výroku, ktorým bol dočasne upravený
styk otca s maloletým dieťaťom, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o úprave styku otca s maloletým X. m
e n í tak, že:

„Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku od nedele od
09.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne v určenom
čase v mieste bydliska matky a odovzdá ho v materskej škole, ktorú maloletý navštevuje, tiež každú
stredu od 15.00 hod. do nasledujúceho štvrtka do 08.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne v
určenom čase v materskej škole a nasledujúci deň ho v určenom čase v materskej škole odovzdá.

Matka je p o v i n n á maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ho odovzdať v určený
čas v mieste bydliska matky, s výnimkou prevzatia maloletého otcom v materskej škole, ktorú maloletý
navštevuje, a otec je p o v i n n ý v určenom čase odovzdať maloletého v materskej škole.“

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým rozhodol, že
maloletého X. ponecháva v starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého X.
výživným vo výške 50,- Eur mesačne, ktoré výživné je zročné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred

do rúk matky a upravil styk otca s maloletým X. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý
párny týždeň v mesiaci od nedele od 09.00 hod. do pondelka do 08.00 hod. s tým, že otec si maloletého
vyzdvihne v určenom čase v mieste bydliska maloletého a odovzdá ho v materskej škole, ktorú maloletý
navštevuje, tiež každý nepárny týždeň v mesiaci od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 08.00 hod. s tým,
že otec si maloletého vyzdvihne v určenom čase v materskej škole a nasledujúci deň ho v určenom čase
v materskej škole odovzdá; matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ho

odovzdať v určený čas v mieste bydliska maloletého, s výnimkou prevzatia maloletého otcom v
materskej škole, ktorú maloletý navštevuje, a otec je povinný maloletého po realizácii styku v určenom
čase odovzdať v materskej škole maloletého.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 2, § 366 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods.

1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2 zák. č. 160/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).3. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal jednak z návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, z potvrdenia OO PZ Piešťany zo dňa 4.9.2017, správy procesného opatrovníka
zo dňa 21.11.2017 a z obsahu spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/141/2017, pod ktorou spisovou

značkou prebieha konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, pričom
dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné, nakoľko vzťahy medzi rodičmi
maloletého X. sú vážne narušené, čo má negatívny dopad aj na maloletého. Mal za osvedčené, že
rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletého X.
od mája 2017 vykonáva matka v prenajatom byte kam sa aj s maloletým odsťahovali. V domácnosti

matky má maloletý vytvorené vhodné podmienky, pričom neboli zistené akékoľvek nedostatky v jej
starostlivosti o maloletého. Na základe uvedených skutočností zohľadňujúc stanovisko procesného
opatrovníkaponechalsúdmaloletéhovstarostlivostimatky,keďmalzato,žetakátoúpravajeajvzáujme
nastolenia právnej istoty v pomeroch účastníkov, ktorá reflektuje faktický stav výkonu starostlivosti matky
o maloletého, na ktorom za daných okolností v zmysle vyššie uvedeného nie je dôvod nič meniť.
Ohľadom návrhu matky, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého

X. výživným vo výške 80,- Eur mesačne uzavrel, že neodkladným opatrením súd ukladá platenie
výživného len v nevyhnutnej miere, čo znamená, že takto určené výživné je určené len na uspokojovanie
základných potrieb oprávnenej osoby, teda nie v takom rozsahu, ako to umožňujú možnosti, schopnosti
a majetkové pomery výživou povinnej osoby, ktorých prešetrovanie presahuje rámec dokazovania vo
veci nariadenia neodkladného opatrenia. Pritom mal vyjadrením procesného opatrovníka za osvedčené,

že matka je v súčasnosti zamestnaná ako vedúca predajne obuvi H. v F. s čistým mesačným príjmom
v sume 630,- Eur vrátane daňového bonusu, ktorý na maloletého poberá. Otec sa v rámci šetrenia
procesným opatrovníkom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril tak, že je ochotný
prispievať na výživu maloletého sumou 50,- Eur mesačne, ktorou sumou otec aj v zmysle návrhu matky
v súčasnosti na maloletého prispieva. S takouto výškou výživného sa súd stotožnil, keďže prevyšuje

úpravu vyživovacej povinnosti v nevyhnutnej miere v zmysle § 366 CMP, čo je 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, pričom nie je v záujme maloletého určiť otcovi vyživovaciu
povinnosť v menšom rozsahu, než v akej ju sám aktuálne plní. Mal za to, že takto bude výživa maloletého
zo strany otca zabezpečená nielen v nevyhnutnej miere.

4. V časti navrhovanej úpravy styku otca s maloletým X., ktorý matka v návrhu navrhovala upraviť
každý párny týždeň od piatku 17.00 hod do nedele 17.00 hod. s tým, že si otec maloletého prevezme
v stanovenom čase v mieste bydliska matky a po styku ho v stanovenom čase v mieste jej bydliska
vráti, súd prvej inštancie uviedol, že v rámci šetrenia pomerov procesným opatrovníkom matka uviedla,
že súhlasí s tým, aby mal otec maloletého aj každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod, kedy si

maloletého prevezme zo škôlky, ktorú navštevuje a vo štvrtok o 8.00 hod. ho do škôlky vráti. Otec
potom navrhol upraviť styk s maloletým tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletým každú stredu od
15.00 hod. do štvrtka 08.00 hod., s tým, že ho v stredu vyberie z materskej školy a vo štvrtok ho tam
zase odvedie a každú nedeľu od 09.00 hod do pondelka 08.00 hod. s tým, že si maloletého v nedeľu
prevezme v mieste bydliska matky a v pondelok ho odovzdá v materskej škole. Vzhľadom na návrhy

účastníkov považoval potom súd za primeranú okolnostiam daného prípadu zohľadňujúc stanovisko
procesného opatrovníka, dočasnú úpravu styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa
s maloletým každý párny týždeň od nedele od 09.00 hod. do pondelka 08.00 hod. s tým, že otec si
maloletého prevezme v stanovenom čase v mieste bydliska maloletého a po realizácii styku ho odvedie
do materskej školy o 08.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do štvrtka do 08.00

hod., kedy si maloletého prevezme v určenom čase v materskej škole, ktorú maloletý navštevuje a po
realizácii styku ho v určenom čase v materskej škole odovzdá. Súd mal za to, že zvolená úprava styku
otca s maloletým poskytuje otcovi dostatočné možnosti realizovať styk s maloletým, upravený rozsah
styku je primeraný potrebe dočasnej úpravy pomerov, keď takáto úprava zabezpečí na jednej strane
stabilizáciu výchovného prostredia maloletého u matky, pričom na druhej strane zohľadní právo otca

na styk s maloletým. Poukázal na to, že v konaní vo veci samej sp. zn. 9P/141/2017 bude vykonané
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci v súlade s najlepším záujmom maloletého.

5. Proti tomuto uzneseniu výslovne len proti časti jeho výroku, ktorým súd dočasne upravil styk otca s
maloletým, podal odvolanie otec, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti

zmenil tak, že upraví styk otca s maloletým X. každý týždeň v mesiaci od nedele od 09.00 hod. do
pondelka do 08.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne v určenom čase v mieste bydliska
maloletého a odovzdá ho v materskej škole, ktorú maloletý navštevuje, tiež každý týždeň v mesiaci
od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 08.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne v určenomčase v materskej škole a nasledujúci deň ho v určenom čase v materskej škole odovzdá. Uviedol, že
od rozchodu s matkou maloletého v máji 2017 sa snažil byť so synom čo najviac. V čase odchodu z
domácnosti mal maloletý tri roky a na otca je doteraz naviazaný. Až doteraz sa otec stýkal so synom

podľa dohody s matkou, avšak v poslednom čase došlo medzi nimi k viacerým nezhodám ohľadom
starostlivostiodieťa.Matkamusynaniekoľkokrátodmietlaodovzdaťajnapriekpredchádzajúcejdohode.
Otec žije v súčasnosti sám, má možnosť aj záujem venovať sa synovi čo najviac a v čo najväčšej miere.
Od doby kedy s ním matka opustila spoločnú domácnosť, v ktorej s otcom spoločne žili od r. 2010,
nakoľko si našla novú známosť, otec mal možnosť sa so synom stýkať častejšie, a to každý týždeň

až do decembra 2017, odkedy mu matka v styku so synom bezdôvodne bráni. Otec sa domnieva, že
obmedzenie styku so synom ako o ňom rozhodol súd, nebude pre maloletého prínosom, keď vlastne žije
s matkou a cudzím mužom v jednej domácnosti. Navrhované stretnutia otca so synom aspoň dvakrát v
týždni, na čas do rozhodnutia vo veci sp. zn. 9P/141/2017 sú primerané, nebudú matku ani syna nijakým
spôsobom nadmerne zaťažovať a obťažovať a takto upravený styk aspoň z časti zabezpečí udržanie
väzieb medzi otcom a synom.

6. Matka odvolací návrh nepodala, k odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že s
návrhom otca nesúhlasí, trvá na svojom návrhu, súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie a odvolací
súd žiada, aby toto rozhodnutie ponechal v plnom rozsahu. Ako dôvody pre ktoré s úpravou styku
navrhovanou otcom nesúhlasí odkázala na tie, ktoré už uvádzala v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia. Zdôraznila, že otec má na maloletého zlý vplyv, neustále ho učí vulgarizmy, a to hlavne na
svoju matku, čo ovplyvňuje jeho charakterové vlastnosti a učí ho agresivite.

7. Otec sa k vyjadreniu matky viac nevyjadril.

8. Procesný opatrovník maloletého odvolací návrh nepodal, k odvolaniu otca ani k vyjadreniu matky sa
písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§
127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f)
CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65
CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo
doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca proti časti výroku neodkladného opatrenia,
ktorým bol dočasne upravený styk otca s maloletým je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre zmenu uznesenia v tejto časti podľa § 388 CSP, a to pokiaľ ide o rozsah úpravy styku

otca s maloletým.

10. Nakoľko odvolanie otca smeruje iba proti časti výroku neodkladného opatrenia, ktorým bol upravený
styk otca s maloletým, je neodkladné opatrenie Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/167/2017-23 zo dňa
4.12.2017 v časti rozhodnutia o ponechaní maloletého v starostlivosti matky a v časti určenia vyživovacej

povinnosti otca právoplatné, a to dňom 30.1.2018.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na to, že odvolaním bolo napadnuté
uznesenie iba v časti o úprave styku otca s maloletým, s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené
obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty otca predostreté v odvolacom

konaní a vyjadrenie matky, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne pokiaľ mal za
dôvodné neodkladným opatrením upraviť styk otca s maloletým v určenom rozsahu.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jepríslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba
demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

15. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva (ods. 2).

16. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý),
nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý

spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

17. V zmysle § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

19. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom

rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s
jeho záujmom.

20. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom

rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

21. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

22. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a
jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj

vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných
prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv
a povinností.23. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.

24. Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (ods. 1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým

dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (ods. 2).

25. Civilný mimosporový poriadok obsahuje vo svojej tretej časti iba niektoré ustanovenia o
neodkladných opatreniach, preto sa použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní
všeobecné ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, ktorý vo svojom

ustanovení § 325 ods. 2 obsahuje iba demonštratívny výpočet možných typov neodkladných opatrení.
Vzhľadom na uvedené je teda možné nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava
Civilný sporový poriadok, a teda aj iné neodkladné opatrenia ako výslovne upravuje Civilný mimosporový
poriadok.

26. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, potom ďalšími predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú osvedčenie
dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a preukázanie odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, resp. účastníkov a bez nariadenia pojednávania,
a to vzhľadom na charakter tohto procesného inštitútu.

27. Pritom platí, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv aj Dohovoru o
právach dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo

veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda i pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, i keď
to CSP už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza.

28. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až
rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením

súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydaniekonečnéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusívždybyťdodržanýformálnypostupstanovený
pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade

podľa cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť
pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou
situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom
dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vč.
procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec)

odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným
záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový
vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach
návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať
práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere

riadiť výlučne záujmom dieťaťa), na druhej strane i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž
súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho
výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo sa v konaní preukáže a s akým
výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na
riadneobjasnenieskutkovéhostavubezohľadunato,čiichúčastnícinavrhlialebočivtomtosmereostali

nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina
konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho
treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach.
Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania voveci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným
preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú
stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä

za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť
zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka (tu 30
dní od doručenia návrhu podľa § 328 ods. 2 CSP), prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie
sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich
dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom

na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie
dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre
zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení
vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia.

29. Z dosiaľ osvedčeného ako to vyplýva z obsahu spisu, maloletý X., ktorý má 3,5 - roka, pochádza z

partnerského vzťahu svojich rodičov, navštevuje materskú školu v B. a aktuálne býva so svojou matkou.
Rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti do mája 2017, kedy matka aj s maloletým spoločnú
domácnosť opustila. Momentálne matka žije so svojím priateľom v 3-izbovom byte, kde podľa šetrenia
procesného opatrovníka má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletého. Otec sa s
maloletým stretáva, do decembra 2017 sa s ním stretával každý týždeň po dohode s matkou, neskôr

mu matka mala začať v styku s maloletým bezdôvodne brániť. Z vyjadrení matky ako aj otca vyplýva,
že medzi mini dochádza k vážnym nezhodám. Matka ako dôvody opustenia otca uvádzala vo svojom
návrhu jeho agresívne a vulgárne správanie sa k nej, keď pre útok otca voči nej dňa 4.9.2017 podala
voči nemu trestné oznámenie. Mala za to, že otec pre maloletého nie je dobrým vzorom, pretože ho učí
vulgarizmy, a to aj na svoju matku, a agresivite.

30. Pretože vzťah medzi rodičmi je konfliktný, pričom na styku otca s maloletým sa rodičia viac nevedia
dohodnúť, je daná naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov ohľadom styku otca
s maloletým dieťaťom neodkladným opatrením, a to najmä v záujme zabezpečenia bezproblémového
vývinu maloletého dieťaťa a stabilizácie jeho výchovných pomerov.

31. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovala styk otca s maloletým upraviť
každý párny týždeň v roku od piatka 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Otec žiadal tento styk upraviť
každý týždeň v stredu s tým, že si maloletého prevezme v materskej škole kde ho odovzdá vo štvrtok a
potom v nedeľu od 9.00 hod. kedy si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky do pondelka rána

kedy maloletého zavezie do škôlky. Procesný opatrovník maloletého vzhľadom na vyjadrenia rodičov
navrhol styk otca s maloletým upraviť každý párny týždeň v nedeľu od 9.00 hod. kedy si maloletého
vyzdvihne v mieste bydliska matky do nasledujúceho pondelka do 8.00 hod. a každý týždeň v stredu,
kedy si otec maloletého prevezme v materskej škole, kde ho nasledujúci deň vo štvrtok odovzdá. Súd
napadnutým rozhodnutím dočasne upravil styk otca s maloletým každý párny týždeň od nedele 9.00

hod. kedy si otec maloletého vyzdvihne v mieste jeho bydliska do pondelka do 8.00 hod. kedy maloletého
odovzdá v materskej škole a potom každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. kedy si maloletého
vyzdvihne v materskej škole do štvrtka 8.00 hod. kedy maloletého odovzdá v materskej škole.

32. Odvolací súd dospel k záveru, že v záujme zachovania pravidelného styku otca s maloletým,

za účelom upevňovania a rozvíjania väzieb medzi nimi, je v nevyhnutnom rozsahu, do rozhodnutia
súdu vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností (sp. zn. 9P/141/2017) dôvodné upraviť
styk otca s maloletým dieťaťom jednak počas pracovného týždňa, a to vždy stredu od 15.00 hod.
kedy si otec maloletého prevezme v materskej škole do nasledujúceho štvrtka 8.00 hod. kedy otec
maloletého v materskej škole odovzdá a potom tiež v jeden zo sviatočných dní, a to každý párny týždeň

v kalendárnom roku v nedeľu od 09.00 hod. kedy si otec maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky
do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. kedy otec maloletého odovzdá v materskej škole. Takýmto
čiastočným rozšírením styku na každú stredu oproti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, bude zohľadnený
záujem otca stretávať sa so synom v čo najširšej miere, ako aj právo matky tráviť spoločne s maloletým
synom aspoň každú nepárnu nedeľu, ktorá je nielen voľným dňom, ale aj dňom, ktorý sa považuje za

sviatok, keď maloleté dieťa má právo tráviť takýto sviatočný deň nielen s otcom (ktorý požadoval byť s
dieťaťom každú nedeľu) ale aj so svojou matkou.33. Z doteraz osvedčených skutočností potom nevyplynuli konkrétne okolnosti, z ktorých by vyplývala
potreba styk otca s maloletým dieťaťom výrazne obmedziť, alebo skutočnosti, že by otec bol agresívny
aj na maloletého, či sa o neho nedokázal osobne celodenne postarať. Rozvíjanie väzieb medzi dieťaťom

a rodičom je nevyhnutné pre jeho plnohodnotný vývoj. Pokiaľ matka poukazuje na to, že otec dieťa
učí agresivite a vulgárnemu správaniu, tu dáva odvolací súd rodičom do pozornosti, že ak by v konaní
vo veci samej (prípadne kedykoľvek neskôr) bolo preukázané, že ktorýkoľvek rodič zneužíva svoje
rodičovské kompetencie, alebo na dieťa nepriaznivo výchovne pôsobí, môže byť takéto preukázané
správanie rodiča dôvodom pre obmedzenie jeho styku s maloletým dieťaťom, prípadne pre celkový

zákaz styku, ako aj pre uloženie rodičovi výchovného opatrenia (§ 37 Zákona o rodine, resp. § 12 a
nasl. zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele), prípadne dôvodom
pre obmedzenie či pozbavenie rodičovských práv a povinností. Rodičia by mali byť po rozchode
schopní v záujme spoločného maloletého dieťaťa vzájomného kultivovaného správania sa, ktoré je
základným predpokladom zdravej výchovy maloletého dieťaťa a ktorým dieťa získava aj pozitívny
vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti. Rodičia by mali byť schopní v záujme spoločného

dieťaťa spolupracovať a rozchodovú situáciu by nemali zneužívať na zničenie vzťahu dieťaťa k druhému
rodičovi, či dieťa využívať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča. Každý rodič má právo počas
doby, kedy má maloleté dieťa vo svojej starostlivosti, na toto dieťa výchovne pôsobiť, ale musí si
byť vedomý aj následkov svojho výchovného pôsobenia. Konkrétna úprava styku otca s maloletým v
budúcnosti, bude potom výsledkom dokazovania vo veci samej pod sp. zn. 9P/141/2017.

34. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku o úprave styku, s použitím ust. § 388 CSP zmenil tak, že dočasne upravil styk otca s
maloletým X. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku od
nedele od 09.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne

v určenom čase v mieste bydliska matky a odovzdá ho v materskej škole, ktorú maloletý navštevuje,
tiež každú stredu od 15.00 hod. do nasledujúceho štvrtka do 08.00 hod. s tým, že otec si maloletého
vyzdvihne v určenom čase v materskej škole a nasledujúci deň ho v určenom čase v materskej škole
odovzdá; matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ho odovzdať v určený
čas v mieste bydliska matky, s výnimkou prevzatia maloletého otcom v materskej škole, ktorú maloletý

navštevuje, a otec je povinný v určenom čase odovzdať maloletého v jeho materskej škole.

35. K zániku resp. zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia potom dôjde v zmysle ust. § 333 až
339 CSP.

36. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením
vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu a o výške trov konania o nariadenie neodkladného
opatrenia, včítane trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. § 58 CMP, súd prvej inštancie v
rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť, a to v rozhodnutí podľa § 334 alebo § 337 ods.
3 CSP, prípadne v konečnom rozhodnutí v konaní vo veci samej.

37. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).